Jedlý
Vyžaduje úpravu
Za surova jedovatý
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.





Drevná huba s klobúkom 8–12 cm, hygrofánnym, za vlhka oranžovohnedým, po vyschnutí okrovým až hnedým, s plochým hrboľom uprostred a presvitajúco ryhovaným okrajom. Povrch pokrývajú odstávajúce, žltkasté alebo svetlohnedé šupinky, ktoré vekom miznú. Lupene sú belavé až krémové, zbiehavé zúbkom, s bielym výtrusným prachom. Hlúbik je valcovitý, štíhly, v hornej časti belavý, smerom nadol tmavší, so žltkastými vločkami plachtičky a trvácnym, tenkým prsteňom so šupinkatou spodnou stranou. Rastie v trsoch alebo skupinách na mŕtvom dreve listnatých a ihličnatých stromov od leta do neskorej jesene.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk, hlúbik.
Klobúk
- Tvar klobúka
- pri mladých plodniciach: Tvar klobúka: vypuklý.
pri zrelých plodniciach: Tvar klobúka: plochý. - Pokryv klobúka
- Pokryv klobúka: šupinatá (žltkastý povlak).
Pokryv klobúka: šupinatá (svetlohnedý povlak).
pri starých plodniciach: Pokryv klobúka: holá. - Farba klobúka
- za sucha: Farba klobúka: hnedý.
za sucha: Farba klobúka: svetlo okrový.
za mokra: Farba klobúka: oranžovohnedý. - Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 20–120 mm.
- Stred klobúka
- Stred klobúka: s výrazným hrboľom (plochý hrbolček).
- Hygrofánnosť klobúka
- Hygrofánnosť klobúka: hygrofánny.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: lupene.
Lupene pri hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik: nezbiehavý (lupene).
Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik: zbiehavý (lupene). - Farba hymenoforu
- pri mladých plodniciach: Farba hymenoforu: belavá.
pri zrelých plodniciach: Farba hymenoforu: krémový. - Rozostup lupeňov
- Rozostup lupeňov: husto usporiadané.
Hlúbik a báza
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý.
Tvar hlúbika: zužujúci sa nahor.
Tvar hlúbika: valcovitý alebo kyjakovitý. - Báza hlúbika
- Báza hlúbika: kyjakovitý.
- Farba hlúbika
- v hornej časti hlúbika: Farba hlúbika: belavá.
- Pokryv povrchu hlúbika
- Pokryv povrchu hlúbika: vlnatá (žltkastý povlak).
Pokryv povrchu hlúbika: vlnatá (okrový povlak). - Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 45–120 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 8–20 mm.
Prsteň
- Prítomnosť prsteňa
- Prítomnosť prsteňa: prítomný.
Prítomnosť prsteňa: prítomný. - Stavba materiálu prsteňa
- Stavba materiálu prsteňa: blanitý.
- Trvácnosť prsteňa
- Trvácnosť prsteňa: vytrvalý.
Trvácnosť prsteňa: vytrvalý. - Farba prsteňa
- Farba prsteňa: žltý (okraj prsteňa).
Farba prsteňa: žltý (spodná strana prsteňa). - Pokryv povrchu prsteňa
- Pokryv povrchu prsteňa: šupinatá (spodná strana prsteňa).
- Opisná hrúbka prsteňa
- Opisná hrúbka prsteňa: tenký.
Opisná hrúbka prsteňa: hrubý.
- Robustnosť hlúbika
- Robustnosť hlúbika: štíhly.
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: belavá (dužina hlúbika).
Farba dužiny: belavá (dužina klobúka). - Pevnosť dužiny
- Pevnosť dužiny: pevný (dužina klobúka).
- Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: hubový, slabý.
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: ihličnatý les.
- Substrát
- Substrát: mŕtve drevo.
- Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: v trsoch.
- Frekvencia výskytu
- Frekvencia výskytu: nie veľmi častý.
- Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od októbra do novembra (pozorované obdobie, roky pozorovania: 2018, mesiace pozorovania: 10, 11).
- Oblasť výskytu
- Oblasť výskytu: potvrdený.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Jedlý
- Požadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
- Konzumácia za surova
- Za surova jedovatý
Právo
- Ochrana
- Nie je uvedený v poľskom zozname chránených druhov húb.
- Predaj
- V Poľsku nie je uvedený v zozname húb povolených na predaj.
Možnosť zámeny
Armillaria ostoyae
Hlavné rozdiely
Podpňovka tmavá (Armillaria ostoyae) sa odlišuje tmavšími, červenohnedými alebo tmavohnedými šupinkami, ktoré dlho pretrvávajú na klobúku, ako aj hrubým, vlnitým prsteňom a bohatými vločkami plachtičky na hlúbiku.
FAQ
Je podpňovka severná jedlá huba?
Áno, je to chutná jedlá huba, no na konzumáciu je vhodná výlučne po dôkladnom povarení a zliatí vody. Za surova a nedovarená môže vyvolať silné žalúdočné ťažkosti.
Kde možno najčastejšie nájsť podpňovku severnú?
Rastie v ihličnatých a zmiešaných lesoch na mŕtvom alebo živom dreve, najmä smrekov a briez. Preferuje severné oblasti a chladnejšie horské polohy.
Ako odlíšiť podpňovku severnú od iných podpňoviek?
Rozlíšenie v teréne je veľmi ťažké. Zvyčajne má svetlejší, medovožltý klobúk a jemnejší prsteň, no spoľahlivú identifikáciu poskytujú hlavne mikroskopické vyšetrenia.
Rastie podpňovka severná jednotlivo, alebo v trsoch?
Zvyčajne rastie v hustých trsoch a zhlukoch čítajúcich od niekoľkých po niekoľko desiatok plodníc na kmeňoch, pňoch a vyčnievajúcich koreňoch stromov.
Kedy pripadá vrchol sezóny tohto druhu?
Plodnice sa objavujú predovšetkým na jeseň, od septembra do novembra, najhojnejšie po prvých chladnejších dažďoch.
Sú hlúbiky podpňovky vhodné na jedenie?
Zbierajú sa najmä mladé klobúky. Hlúbiky sú tvrdé, lykovité a vláknité, preto sa v kuchyni zvyčajne odstraňujú.
Čo sú čierne povrazce viditeľné pod kôrou kmeňov?
Sú to rizomorfy, čiže špecializované povrazce mycélia, ktorými sa huba šíri v dreve a lesnom opade pri hľadaní nových stromov.
Možno si podpňovku pomýliť s jedovatými hubami?
Neskúsení hubári si ju môžu pomýliť s jedovatou strapcovkou zväzkovou. Strapcovka má však sírovožltý odtieň a nemá zreteľný prsteň.
Nadšenec
Názvy a história
- Obowiązująca nazwa krajowa
- Opieńka północna
- Obowiązująca nazwa taksonomiczna
- Armillaria borealis Marxm. & Korhonen
- Inne nazwy krajowe
- opieńka europejska
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách klobúk zdvihnite a prezrite si odtlačok.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: biely.
- Odtieň výtrusného prachu
- Odtieň výtrusného prachu: belavý. Odtieň výtrusného prachu: veľmi svetlokrémový.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: elipsoidný.
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 7–10 µm, šírka 4,5–7 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Ekológia a rozšírenie
- Spôsob výživy
- Spôsob výživy: saprotrofný.
Spôsob výživy: parazitický.
Nekulinárske využitie
Druh predstavuje cenný materiál v porovnávacích výskumoch biológie lesných patogénov, fytopatológie a vírusov húb.
História a kultúra
Práce na vyčlenení A. borealis ako samostatného biologického druhu sa začali v 70. rokoch 20. storočia v Škandinávii, kde sa skúmala veľkosť a vek lesných klonov mycélia dosahujúcich priemer až 150 metrov.
Jedlosť a bezpečnosť
Jedlá huba po vhodnej tepelnej úprave. Na konzumáciu sa zbierajú výlučne mladé klobúky, ktoré je potrebné povariť vo vode a vývar pred ďalšou prípravou bezpodmienečne vyliať.
Biotop a výskyt
Armillaria borealis (podpňovka severná) je druh rozšírený v chladnejších oblastiach Eurázie, známy predovšetkým zo severnej Európy. Vyskytuje sa v ihličnatých, zmiešaných a listnatých lesoch, pričom osídľuje tak smrekové a borovicové bory, ako aj vlhkejšie porasty s účasťou listnatých stromov. Vyvíja sa ako saprotrof a parazit slabosti na mŕtvom alebo oslabenom dreve: na pňoch, koreňoch a ležiacich kmeňoch. V národných výskumoch rodu Armillaria (Żółciak 2003, tabuľky 2–4) bol zdokumentovaný výskyt huby na rôznych hostiteľoch, medzi ktorými boli zaznamenané okrem iného smrek obyčajný, dub letný, breza previsnutá a borovica lesná, pričom borovica bola v analyzovanej sérii materiálov zaznamenaná podstatne zriedkavejšie než dominantný smrek. V tabuľkovom prehľade karty bolo plodenie tohto druhu zaznamenané v období od októbra do novembra (X–XI), čo poukazuje na neskoro jesennú fenológiu, bez kategorického vylúčenia výskytu plodníc v iných obdobiach jesene za priaznivých podmienok. V Poľsku boli lokality zistené okrem iného v severnej a strednej časti krajiny, v rôznych porastoch, bez výrazne vyznačenej absolútnej hranice rozšírenia alebo jednoznačnej prevahy horských oblastí.
Zdroje
- P. O’Reilly, First Nature: Northern Honey Fungus
- B. Grzesiak et al. (2020), Mycobiota of Bory Tucholskie National Park, Acta Mycologica55:5521; DOI 10.5586/am.5521
- M. Snowarski, Atlas grzybów Polski: Armillaria borealis
- W. Wojewoda (2003), Checklist of Polish larger Basidiomycetes
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Ustalenia źródłowe: jadalność, spożycie i wykorzystanie
- Jedlosť
- Jedlý
Źródło oznaczenia.
W. Wojewoda (2003), Checklist of Polish larger Basidiomycetes · S. 61 (63. strona pliku PDF), uwagi przy gatunku: jadalny.
M. Snowarski, Atlas grzybów Polski: Armillaria borealis · Sekcja „Jadalne czy trujące?”: gatunek jadalny; odsyłacz do uwag dotyczących rodzaju Armillaria.
- Požadovaná úprava
- Vyžaduje varenie
Snowarski zaleca obgotowanie opieniek, odlanie wody i dalszą obróbkę.
Zalecenie dotyczy rodzaju Armillaria; karta opieńki północnej odsyła do tych uwag.
M. Snowarski, Armillaria — uwagi o przygotowaniu opieniek, odczyt 22.10.2026. · Zachowany odczyt uwag dotyczących rodzaju Armillaria: obgotowanie i odlanie wody; odsyłacz z karty A. borealis.
M. Snowarski, Atlas grzybów Polski: Armillaria borealis · Sekcja „Jadalne czy trujące?”: gatunek jadalny; odsyłacz do uwag dotyczących rodzaju Armillaria.
- Konzumácia za surova
- Jedovatý
Materiał: surowy
W zestawieniu z 2010 r. surowe opieńki uznano za trujące.
Adnotacja dotyczy całego rodzaju Armillaria; A. borealis nie wymieniono osobno. Nie odczytano pierwotnego arkusza, do którego odwołuje się zestawienie.
A. Ehret, W. Prüfert (2010), Artenliste zur Speisepilzbewertung, adnotacja W. Pätzolda, s. 5. · S. 5 (5. strona pliku PDF), wpis „Armillaria gallica etc.” i adnotacja W. Pätzolda odnosząca się do wszystkich opieniek; wykaz źródeł zestawienia: s. 1.
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Armillaria borealis Marxm. & Korhonen
Armillaria borealis Marxm. & Korhonen należy do rodziny obrzękowcowatych (Physalacriaceae), rzędu pieczarkowców (Agaricales) oraz klasy pieczarniaków (Agaricomycetes). Gatunek opisano w 1982 roku w publikacji Helgi Marxmüller na łamach Bulletin trimestriel de la Société mycologique de France (tom 98(1), s. 122), wskazując Niemcy jako miejsce typowe (rejestr Index Fungorum nr 110479). W systemie EPPO takson nosi kod ARMLBO, a w bazie NCBI Taxonomy numer 47425 z powiązaniem do materiału typowego CBS 155.83.
[2] [6] [19]Ekológia a rozšírenie
Laboratórna diagnostika
Materiál a metódy výskumu
Popis znakov — zdroj a rozsah
Materiał: Gatunkowy opis opieńki północnej w polskim atlasie Zarzyńskiego 2021. To przekaz atlasowy o podłożu, nie nowe pomiary i nie partner mikoryzowy.
Zakres odczytu: Fragmenty źródeł.
Odczytano fragment źródła; pełny tekst i metody nie zostały zweryfikowane.
Ograniczenia: Nie ustalono gatunku buka ponad rodzaj Fagus. Nie użyto ogólnego opisu A. mellea sensu lato do ustalenia morfologii, terminu owocnikowania lub sposobu przyrządzania A. borealis.
[33]Materiał: Pniaki i martwe drewno brzozy, na których odnotowano owocniki na powierzchni 11 w borze chrobotkowym w Borach Tucholskich.
Zakres odczytu: Pełny tekst.
Ograniczenia: To opis podłoża konkretnego stwierdzenia terenowego. Nie jest doświadczeniem ustalającym zakres żywicieli ani dowodem mikoryzy.
[24]Čistá mycéliová kultúra
- Poloha mycélia v kultúre
- Poloha mycélia v kultúre: ponorená. [30]
Čistá kultúra mycélia — materiál a obmedzenia
Materiał: Szczep grzybni A. borealis 1 opisany w badaniu Lysakovej i współautorów; źródło rozróżnia grzybnię i płyn hodowlany.
Zakres odczytu: Fragment źródła; pełny tekst i wszystkie metody nie zostały zweryfikowane.
Ograniczenia: Charakterystyki hodowli oraz wyników przesiewu in vitro nie przypisano owocnikom ani działaniu po spożyciu. Wyników innych szczepów i badań MIC nie przeniesiono na ten szczep.
[27]Archiwalny opis siedliska
W lasach skandynawskich jest to pospolity grzyb nadrzewny rozwijający się głównie na świerku pospolitym (Picea abies), rzadziej na dębach, brzozach, sosnach i olszach, sięgający na północy za koło podbiegunowe (do ponad 69°N).
[3]Metody i zapisy źródłowe — Opis mikrocech docelowego gatunku: P. O’Reilly, First Nature: Northern Honey Fungus
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Basidia:usually4-spored; own source qualifier, no invented frequencies.” [22]
Kształt podstawki — zapis źródłowy: „Basidia:clavate.” [22]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Microscopy:7.5–10×5–7µm; method/material n unreported.” [22]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Spores:ellipsoidal.” [22]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Spores:smooth in ordinary atlas microscopy. Not TEM result.” [22]
Metody i zapisy źródłowe — Jeden ryzomorf z gleby, ukraińskie Karpaty, Tsykun2012.
Obecność ryzomorf — zapis źródłowy: „Print409/PDF7:one molecularly/interfertility-identified rhizomorph fromsoil.” [36]
Metody i zapisy źródłowe — Opis mikrocech docelowego gatunku: T. Læssøe, J.H. Petersen, T.G. Frøslev, J. Heilmann-Clausen (24IX2025), Keys to the fungi of Temperate Europe, tricholomatoids
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Print138,couplet17:7–8.5×4.5–5.5µm; not adjacent A.mellea7–9×5–6.” [23]
Názvy a rozsah taxónu
Przyjęta nazwa naukowa to Armillaria borealis Marxm. & Korhonen. Nazwę polską „opieńka północna” podaje Wojewoda; „opieńka europejska” jest udokumentowana w atlasie Snowarskiego. Wariant „opieńka borealna” pozostaje niepotwierdzony poza dawnymi materiałami serwisu. Oznaczenia Armillaria mellea sensu lato i dawnej grupy biologicznej A nie są automatycznie ścisłymi synonimami gatunku.
[39] [29] [25] [21]Výskyt a prehľad hostiteľov v Poľsku
Polskie stwierdzenia owocników: Wojewoda wymienia stanowisko w rezerwacie Cisy w Czarnem oraz świerk jako podłoże. Oryginalny przegląd z Borów Tucholskich podaje owocniki na pniakach i martwym drewnie brzozy na powierzchni 11 w listopadzie 2018 r. W tym badaniu gatunek występował jako saprotrof w borze chrobotkowym. Pojedyncza obserwacja nie ustala pełnego, powtarzalnego sezonu owocnikowania.
Pełny przegląd z lat 1988–1998: Żółciak (2003) zebrała 1700 prób opieniek z 433 stanowisk. Materiał obejmował owocniki, drewno przerośnięte grzybnią i ryzomorfy. Opieńkę północną oznaczono w 119 próbach; 114 powiązano z określonym gospodarzem, a pięć pobrano z gleby bez oznaczenia gospodarza. Wyniki dotyczyły czterech krain przyrodniczoleśnych: Bałtyckiej, Mazursko-Podlaskiej, Wielkopolsko-Pomorskiej i Mazowiecko-Podlaskiej.
Rośliny gospodarze i zakres związku: W tabeli 3 wymieniono 12 gospodarzy: Picea abies, Pinus sylvestris, Acer pseudoplatanus, Betula pendula, Carpinus betulus, Corylus avellana, Sambucus nigra, Quercus robur, Fraxinus excelsior, Sorbus aucuparia, Populus tremula i Tilia cordata. Są to związki z gospodarzami podane w badaniu. Zbiorcza tabela nie rozdziela rodzaju materiału w każdym wierszu i nie potwierdza mikoryzy ani chorobotwórczości każdej relacji.
Metoda i ograniczenia próby: W całym badaniu 710 izolatów oznaczono testami intersterylności, a 990 prób na podstawie cech owocników i kryteriów fenologicznych. Nie podano tej proporcji osobno dla opieńki północnej. Dobór drzewostanów opierał się m.in. na zgłoszeniach chorób korzeni; liczby prób nie są miarą preferencji ani częstości w całym kraju. Brak południowych stwierdzeń w tym historycznym materiale nie oznacza współczesnej nieobecności gatunku.
[39] [24] [35]Morfológia a mikroskopia podľa zdrojov
Atlas Snowarskiego podaje kapelusz 80–120 mm, a FirstNature 20–80 mm; klucz FTE z 2025 r. 30–100 mm. Zapisy zachowano oddzielnie. Również pierścień jest opisany jako cienki przez Snowarskiego i gruby, lecz wąski przez FirstNature. Wymiary zarodników wynoszą odpowiednio 7,5–10×5–7 µm oraz 7–8,5×4,5–5,5 µm w FTE. Opracowanie Watlinga opisuje nieznaczną nieregularność obrysu w transmisyjnej mikroskopii elektronowej, trudno uchwytną w świetlnej; nie jest to dowód brodawkowanej powierzchni widocznej pod zwykłym mikroskopem.
[29] [22] [23] [38]Hodnotenia jedlosti a hranice dôkazov
Wojewoda i Snowarski oceniają gatunek jako jadalny. Oryginalny turecki przegląd z 2016 r. oznacza okaz Allı5239 jako „Not edible”. To rozbieżne oceny autorów; turecka praca nie opisuje klinicznego zatrucia ani eksperymentu toksykologicznego. FirstNature zaleca unikanie zbioru, odwołując się do problemów w grupie opieniek i lokalnej rzadkości. W sprawdzonym materiale nie znaleziono badania, które ustala bezpieczny dla człowieka sposób przygotowania tego gatunku. Ocen innych Armillaria nie przypisano automatycznie A. borealis.
[39] [29] [37] [22]Chemické zloženie: časti plodnice a príslušný základ merania
Bakanov i współautorzy badali oznaczone przez S. Wołobujewa owocniki zebrane 25 IX 2020 na pograniczu obwodów nowogrodzkiego i leningradzkiego. Kapelusze i trzony analizowano osobno. W profilu kwasów tłuszczowych udział kwasu linolowego wynosił 47,8% w kapeluszach i 64,7% w trzonach; kwasu oleinowego 23,8% i 7,3%. Są to udziały w badanym profilu frakcji, a nie zawartość procentowa w całym świeżym grzybie. Osobne tabele dotyczą steroli, cukroalkoholi, wydajności ekstrakcji i triglicerydów.
[16]Kovy: samotný výsledok nerozhoduje o škodlivosti
W tabeli 6 Bakanova kapelusze mają podane Hg 0,60, Cd 0,23 i Fe 191,7 mg/kg; trzony Hg 0,34, Cd 0,04 i Fe 208,3 mg/kg. Metody wskazują materiał po ekstrakcji izopropanolem. Podstawa masy dla tych wartości nie jest jednoznacznie objaśniona; dlatego wyników nie przeliczono na świeży produkt, nie porównano z limitami żywności i nie wprowadzono do pola wymagającego wyboru masy świeżej albo suchej.
[16]Doložená rizomorfa a pH stanovišťa
Tsykun i współautorzy przypisali A. borealis jeden ryzomorf spośród 424 oznaczonych próbek Armillaria. Pochodził z gleby o pH 4,74 na wysokości 1210 m w ukraińskich Karpatach, na powierzchni z dominacją jodły pospolitej. Potwierdzenie obejmowało zgodność biologiczną i analizę molekularną. Jest to wynik pojedynczego stanowiska: nie ustala preferowanego zakresu pH, polskiej częstości, mikoryzy z jodłą ani bezpośredniego porażenia tego drzewa.
[36]Výskumné využitia
Puzyr i współautorzy w 2019 r. wykorzystywali układ enzymatyczny grzybni szczepu IBSO 2328 jako doświadczalny układ luminescencyjny. Badanie rozróżnia materiał grzybni i płyn hodowlany; nie dowodzi świecenia owocników ani wdrożonego wyrobu. Autorzy odsyłają do własnej pracy z 2018 r. o wykrywaniu hispidyny, której pełnego oryginału nie odczytano niezależnie. Nie potwierdzono w sprawdzonym zbiorze praktyki zielarskiej, przyprawowej lub technicznego wdrożenia swoistego dla tego taksonu.
[28]Skríning antimikrobiálnej aktivity
Lysakova i współautorzy w 2025 r. raportowali strefy hamowania dla ekstraktu płynu hodowlanego A. borealis 1 wobec wybranych bakterii Gram-dodatnich i grzybów. Odpowiedni ekstrakt grzybni nie dał tych samych wyników. To wczesny przesiew in vitro; nie jest dowodem działania po spożyciu. Wyników MIC i identyfikacji sekwencyjnej wybranych innych aktywnych szczepów nie przypisano temu szczepowi. Dokładne cele, średnice stref i niepewności zachowano w propozycji rozszerzenia modelu.
[27]Štúdia mykovírusov a obmedzenia využitia
Linnakoski i współautorzy badali izolaty Armillaria z Finlandii, Rosji i Afryki Południowej. W materiale A. borealis wykryto wirusy RNA. Pilotowe porównanie wzrostu nie wykazało dużego efektu dla badanych izogenicznych linii A. borealis; istotnego wyniku dotyczącego innego gatunku nie przypisano opieńce północnej. Badanie nie potwierdza gotowego środka biologicznej ochrony lasu ani skuteczności na stanowisku terenowym.
[5]Laboratórna štúdia rozkladu dreva
Zastosowanie i materiał: W pracy z 2024 r. izolat opieńki północnej z kolekcji SGGW wykorzystano do laboratoryjnego badania rozkładu drewna czeremchy amerykańskiej z Kampinoskiego Parku Narodowego. Buk był drewnem odniesienia. Badanie dotyczyło ubytku suchej masy drewna, a nie składu owocników lub skuteczności preparatu.
Wyniki i granice: Tabela 9 podaje dla opieńki 62 próbki: 27 z Lipkowa i 35 z Sierakowa. Ubytki wynosiły odpowiednio 0,76–11,65% i 3,37–10,76%. Autorzy uznali badany izolat za nieprzydatny do klasyfikowania trwałości drewna, ponieważ ubytek w drewnie bukowym nie osiągnął wymaganego progu. Wynik nie potwierdza wdrożenia technicznego ani naturalnego gospodarza.
Sprawdzona droga źródłowa: Odwołanie autorów do Żółciak (2002) sprawdzono w oryginalnej tabeli 2. Wcześniejsza praca badała dwa polskie izolaty na różnych rodzajach drewna. Jej trzymiesięcznego doświadczenia nie scalono z szesnastotygodniowym testem z 2024 r. W tabeli 1 pierwotnej pracy wskazano owocniki na pniu dębu szypułkowego w Miłomłynie i na pniaku świerka pospolitego w Czerwonym Dworze.
[31] [34]Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiał: Opublikowane stwierdzenie owocników opieńki północnej w Borach Tucholskich: powierzchnia 11, listopad 2018 roku.
Zakres odczytu: Pełny tekst.
Data przeglądu: 20.10.2026.
Ograniczenia: Zapis dokumentuje polskie występowanie gatunku. Pojedyncza data zbioru nie wyznacza całego sezonu owocnikowania ani częstości występowania w Polsce.
[24]Materiał: Udokumentowany polski zbiór z województwa łódzkiego.
Zakres odczytu: Fragmenty źródeł.
Odczytano fragment źródła; pełny tekst i metody nie zostały zweryfikowane.
Data przeglądu: 21.10.2026.
Ograniczenia: Nie ustalono regularnego polskiego sezonu. Daty konkretnych polskich zbiorów nie wyznaczają kalendarza całego kraju. Nie przeniesiono sezonów z innych krajów ani gatunków zbiorowych. Odczytano krajowy atlas i zachowane źródła właściwe danemu taksonowi; szczegóły sprawdzonych źródeł i granice odczytu zapisano w raporcie przeglądu P0. Wymóg TARGET_SEASON_REQUIRED pozostaje aktywny. Źródłowe oznaczenie i zakres pojęcia zachowano. Nie zadeklarowano nowego badania okazów ani odczytu wszystkich publikacji cytowanych przez źródło.
[29]Rozsah spracovania
Pred dokončením treba záznam doplniť alebo preveriť.
- Hľadanie oblastí výskytu si vyžaduje vyúčtovanie.
- Väzby skorších zistení treba opätovne overiť.
- Nové zdroje si vyžadujú preverenie informácií zistených pri kontrole.
Právny základ a rozsah hodnotenia
Analytické výsledky
Zloženie a laboratórna aktivita
- Podiel zložky v profile mastných kyselín
- Podiel zložky v profile mastných kyselín: 47,8 % (C18:2 n-6, v profile mastných kyselín, uvedená hodnota). [30]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 1,5 % (C18:0, v profile mastných kyselín, uvedená hodnota). [30]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 64,7 % (C18:2 n-6, v profile mastných kyselín, uvedená hodnota). [30]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 2,1 % (C16:1, v profile mastných kyselín, uvedená hodnota). [30]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 0,6 % (C15:0, v profile mastných kyselín, uvedená hodnota). [30]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 23,8 % (C18:1 n-9, v profile mastných kyselín, uvedená hodnota). [30]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 0,3 % (C12:0, v profile mastných kyselín, uvedená hodnota). [30]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 1,7 % (C18:0, v profile mastných kyselín, uvedená hodnota). [30]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 19,6 % (C16:0, v profile mastných kyselín, uvedená hodnota). [30]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 7,3 % (C18:1 n-9, v profile mastných kyselín, uvedená hodnota). [30]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 0,3 % (C14:0, v profile mastných kyselín, uvedená hodnota). [30]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 0,3 % (C14:0, v profile mastných kyselín, uvedená hodnota). [30]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 8,5 % (C16:1, v profile mastných kyselín, uvedená hodnota). [30]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 10,6 % (C16:0, v profile mastných kyselín, uvedená hodnota). [30]
Najdôležitejšie látky a ich účinok
W badaniach składu chemicznego owocników analizowano zawartość kwasów tłuszczowych, steroli oraz węglowodanów w kapeluszach i trzonach za pomocą chromatografii gazowej ze spektrometrią mas (GC-MS).
[16]Wysuszone tkanki dostarczają od 16,9% do 20,8% ekstraktu izopropanolowego oraz 19,8–36,1% frakcji rozpuszczalnej w gorącej wodzie, przy zawartości trójglicerydów na poziomie 0,2% w trzonach i 1,0% w kapeluszach.
[16]W profilu kwasów tłuszczowych dominuje nienasycony kwas linolowy (47,8% frakcji kwasowej w kapeluszach i 64,7% w trzonach), a także kwas oleinowy i palmitynowy.
[16]Wśród steroli obecnych w tkankach wykazano obecność ergosterolu (6,7% we frakcji kapeluszy i 16,1% w trzonach) oraz jego pochodnych.
[16]Głównymi alkoholami cukrowymi i węglowodanami są treitol (50,7% w kapeluszach, 54,2% w trzonach) oraz mannitol (40,4–42,5%).
[16]W analizach zawartości metali w kapeluszach oznaczono obecność żelaza (191,7 mg/kg), kadmu (0,23 mg/kg) oraz rtęci (0,60 mg/kg).
[16]W hodowlach grzybni A. borealis wykryto obecność specyficznych mykowirusów RNA należących do mikowirusów oraz wirusów typu ambi-like.
[5]Zsekwencjonowano kompletne genomy wirusowe powiązane z izolatami grzyba, oznaczone jako AbMV1, AbAlV1, AbAlV2 oraz AsAlV3.
[5]W badaniach molekularnych wykryto wirusowe RNA; badane sekwencje nie były zintegrowane z genomem grzyba.
[5]Obecność mykowirusów w kulturach laboratoryjnych nie wywierała istotnego wpływu na tempo wzrostu grzybni A. borealis.
[5]Różnicowanie genetyczne populacji opiera się na profilach restrykcyjnych fragmentów amplifikowanego regionu IGS1 przy użyciu enzymów AluI, BsmI, NdeI oraz TaqI.
[3]Europejskie kolekcje referencyjne tego gatunku posiadają udokumentowane profile sekwencyjne loci tef1-α, ITS oraz IGS1 zdeponowane w bazach genetycznych.
[15]Biotop a výskyt
Potwierdzony zasięg występowania
Wszystkie obszary potwierdzone w zapisanych danych źródłowych.
| Kraj | Regiony i stanowiska | Owocnikowanie | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Poľsko | Lodžské vojvodstvo | X–XI — minimalny zakres obserwacji |
|
Zdroje
- Index Fungorum, Name Record110479 (także [25])
- Keča N., Solheim H. 2011. Ecology and distribution of Armillaria species in Norway. Forest Pathology41(2): 120–132; DOI 10.1111/j.1439-0329.2010.00644.x
- Suomen Lajitietokeskus, Armillaria, PinkkaBIO-519
- Linnakoski R.et al. 2021. Armillaria root rot fungi host single-stranded RNA viruses. ScientificReports11:7336. DOI 10.1038/s41598-021-86343-7
- NCBI Taxonomy47425
- Antonín V.et al. 2009. Morphological and molecular characterization of the Armillaria cepistipes–A.gallica complex... DOI 10.1007/s11557-009-0597-1
- Bakanov V.V.et al. 2022. Extractive substances of saprotrophic mushrooms... DOI 10.14258/jcprm.20220310984
- Rozporządzenie Ministra Środowiska 9.10.2014; Dz.U. 2014 poz. 1408
- Tekst jednolity rozporządzenia Ministra Zdrowia; Dz.U. 2026 poz. 258 (także [20])
- EPPO, ARMLBO (także [21])
- P. O’Reilly, First Nature: Northern Honey Fungus
- T. Læssøe, J.H. Petersen, T.G. Frøslev, J. Heilmann-Clausen (24IX 2025), Keys to the fungi of Temperate Europe, tricholomatoids
- B. Grzesiak et al. (2020), Mycobiota of Bory Tucholskie National Park, Acta Mycologica55:5521; DOI 10.5586/am.5521
- 10.3390/ijms26199802
- 10.1080/21501203.2019.1583688
- M. Snowarski, Atlas grzybów Polski: Armillaria borealis
- Opieńka północna — źródłowy materiał, wynik i warunki.
- The physical, mechanical, and chemical properties of black cherry tree wood (Prunus serotina Ehrh.) and its susceptibility to fungal decomposition in areas where it is secondary and invasive: a case study in the Kampinos National Park (Poland)
- Opieńka północna — dodatkowy sprawdzony materiał źródłowy i jego ograniczenia.
- Grzyby polskich lasów
- Rozkład drewna różnych gatunków drzew leśnych przez Armillaria spp.
- Rozmieszczenie grzybów z rodzaju Armillaria w Polsce oraz ich rośliny żywicielskie
- T. Tsykun et al. (2012), Diversity and ecology of Armillaria species in virgin forests in the Ukrainian Carpathians, Mycological Progress11:403–414
- H. Allı, İ. Şen, D. Altuntaş (2016), Macrofungi of Iznik Province, Commun.Fac.Sci.Univ.Ank.SeriesC25:7–24; DOI 10.1501/Commuc_0000000183
- R. Watling et al. (1987), Annulate armillarias in northern Britain
- W. Wojewoda (2003), Checklist of Polish larger Basidiomycetes