Jedlý
Vyžaduje úpravu
Za surova jedovatý
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.








Muchotrávka Cecíliina (Amanita ceciliae) je mohutná bezprsteňová huba z čeľade muchotrávkovitých, vyznačujúca sa veľkým ryhovaným klobúkom s tmavosivými až hnedými zvyškami plachtičky. Na báze hlúbika má krehkú, ľahko sa rozpadávajúcu sivastú pošvu. Rastie jednotlivo aj v skupinách v listnatých i zmiešaných lesoch mierneho pásma. Ide o jedlý druh, ktorý však vyžaduje dôslednú tepelnú úpravu a je vyhľadávaný najmä pre svoju mäsitú dužinu skúsenými hubármi.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk, hlúbik.
Klobúk
- Tvar klobúka
- Tvar klobúka: vajcovitý.
Tvar klobúka: plochý.
pri mladých plodniciach: Tvar klobúka: vajcovitý.
pri zrelých plodniciach: Tvar klobúka: polguľovitý.
pri zrelých plodniciach: Tvar klobúka: zvonkovitý.
pri zrelých plodniciach: Tvar klobúka: vypuklý.
pri zrelých plodniciach: Tvar klobúka: plochý.
Tvar klobúka: vypuklý. - Lesk povrchu klobúka
- za sucha: Lesk povrchu klobúka: matný.
- Lepkavosť a slizkosť klobúka
- za mokra: Lepkavosť a slizkosť klobúka: lepkavý.
- Farba klobúka
- Farba klobúka: sivohnedý.
Farba klobúka: Olivovohnedá.
Farba klobúka: červenohnedý.
Farba klobúka: žltohnedý.
Farba klobúka: sivastý.
Farba klobúka: Žltá.
Farba klobúka: plavý.
Farba klobúka: olivový.
Farba klobúka: gaštanový. - Usporiadanie okraja
- pri starých plodniciach: Usporiadanie okraja: ohnutý nahor.
Usporiadanie okraja: podvinutý. - Reliéf povrchu okraja klobúka
- Reliéf povrchu okraja klobúka: brázditý.
- Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 50–200 mm.
- Rozsah ryhovania okraja klobúka
- Rozsah ryhovania okraja klobúka: 0,25 (v pomere k polomeru klobúka).
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: lupene.
Lupene pri hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: voľný od hlúbika (lupene).
Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: voľný od hlúbika (lupene).
- Šírka prirastenia hymenofóru
- Šírka prirastenia hymenofóru: úzko prirastený (lupene).
- Celkový profil lupeňa
- Celkový profil lupeňa: rovnomerne úzka (lupene).
- Farba hymenoforu
- Farba hymenoforu: sivý.
Farba hymenoforu: belavá.
Farba hymenoforu: krémovobiely. - Rozkonárenie lupeňov
- Rozkonárenie lupeňov: vidlicovité.
- Makroskopická stavba voľného ostria lupeňov
- Makroskopická stavba voľného ostria lupeňov: vrúbkované a vločkovité.
- Prirodzená farba ostria lupene
- Prirodzená farba ostria lupene: černastý.
- Rozostup lupeňov
- Rozostup lupeňov: blízko pri sebe.
Rozostup lupeňov: blízko pri sebe.
Rozostup lupeňov: husto usporiadané. - Hrúbka lupeňov
- Hrúbka lupeňov: hrubý.
- Prítomnosť krátkych lupeňov
- Prítomnosť krátkych lupeňov: prítomný.
Hlúbik a báza
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý.
- Farba hlúbika
- v hornej časti hlúbika: Farba hlúbika: biely.
v strednej časti hlúbika: Farba hlúbika: hnedkastý.
v dolnej časti hlúbika: Farba hlúbika: hnedkastý.
Farba hlúbika: biely.
Farba hlúbika: sivohnedý. - Pokryv povrchu hlúbika
- Pokryv povrchu hlúbika: vločkatá.
Pokryv povrchu hlúbika: šupinatá.
v hornej časti hlúbika: Pokryv povrchu hlúbika: osinovatený.
v hornej časti hlúbika: Pokryv povrchu hlúbika: hodvábna.
v dolnej časti hlúbika: Pokryv povrchu hlúbika: šupinatá. - Vzor povrchu hlúbika
- Vzor povrchu hlúbika: kľukatá.
- Farba ornamentácie hlúbika
- Farba ornamentácie hlúbika: belavá.
- Vnútro hlúbika
- Vnútro hlúbika: plný.
Vnútro hlúbika: dutý. - Konzistencia hlúbika
- Konzistencia hlúbika: krehký.
- Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 80–250 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 10–40 mm.
- Pošva
- Pošva: prítomný.
Prsteň
- Prítomnosť prsteňa
- Prítomnosť prsteňa: bez prsteňa.
Hľuza
- Prítomnosť hľuzy pri báze hlúbika
- Prítomnosť hľuzy pri báze hlúbika: neprítomný.
Plachta na báze
- Stavba vela pri báze hlúbika
- Stavba vela pri báze hlúbika: pruhy.
Stavba vela pri báze hlúbika: pruhy.
Stavba vela pri báze hlúbika: vakovitá.
- Odolnosť pošvy a plachtičky na báze proti poškodeniu
- Odolnosť pošvy a plachtičky na báze proti poškodeniu: ľahko sa poškodí (časť vela pri báze hlúbika: pruhy).
- Odolnosť dužiny hlúbika proti zlomeniu alebo roztrhnutiu
- Odolnosť dužiny hlúbika proti zlomeniu alebo roztrhnutiu: krehký.
- Farba pošvy a plachtičky na báze hlúbika
- Farba pošvy a plachtičky na báze hlúbika: biely (časť vela pri báze hlúbika: pošva).
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: biely.
- Chuť dužiny
- Chuť dužiny: sladký.
- Odolnosť dužiny proti zlomeniu alebo roztrhnutiu
- Odolnosť dužiny proti zlomeniu alebo roztrhnutiu: krehký.
- Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: nevýrazný (dužina).
Vôňa dužiny: slabý.
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: listnatý les.
Stanovište: ihličnatý les.
Stanovište: zmiešaný les.
Stanovište: park.
Stanovište: ihličnatý les, listnatý les alebo zmiešaný les. - Substrát
- Substrát: pôda.
- Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: jednotlivo.
Spôsob rastu plodníc: roztrúsené skupiny.
Spôsob rastu plodníc: v malých skupinách. - Frekvencia výskytu
- Frekvencia výskytu: nehojný.
- Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od júna do októbra.
- Oblasť výskytu
- Oblasť výskytu: potvrdený.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Jedlý
- Vyžadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
- Konzumácia za surova
- Za surova jedovatý
Právo
- Ochrana
- V Poľsku nepodlieha druhovej ochrane.
- Predaj
- V Poľsku nie je povolený na predaj ani na výrobu hubových výrobkov.
S čím možno zameniť

Jerzy Opioła · CC BY-SA 3.0
Wersja JPEG o szerokości 1280 px przygotowana przez Wikimedia Commons; bez dodatkowych lokalnych zmian.
Zdroj fotografie · CC BY-SA 3.0Amanita submembranacea
Najdôležitejšie rozdiely
Muchotrávka hnedoolivová (Amanita submembranacea) sa líši prítomnosťou veľkých útržkov plachtičky na klobúku a zvnútra sivejúcou pošvou, pričom rastie najmä v horských lesoch na kyslých pôdach.

Jerzy Opioła · CC BY-SA 4.0
Zmniejszono do maksymalnie 1600 pikseli i zapisano jako JPEG; zachowano proporcje, pełny kadr i barwy. Oryginalny plik źródłowy zachowano.
Zdroj fotografie · CC BY-SA 4.0Amanita vaginata
Najdôležitejšie rozdiely
Muchotrávka sivá (Amanita vaginata) sa vyznačuje hladkým, bielym hlúbikom bez tmavých šupín a cikcakovitého vzoru.

Jerzy Opioła · CC BY-SA 4.0
Zmniejszono do maksymalnie 1600 pikseli i zapisano jako JPEG; zachowano proporcje, pełny kadr i barwy. Oryginał zachowano.
Zdroj fotografie · CC BY-SA 4.0Amanita crocea
Najdôležitejšie rozdiely
Muchotrávka žltkastá (Amanita crocea) má klobúk žiarivo šafranový až oranžovožltý a pošvu vnútri sfarbenú na oranžovo.
Amanita pantherina
Najdôležitejšie rozdiely
Druh sa môže zameniť so silne jedovatou muchotrávkou tigrovanou (Amanita pantherina). Muchotrávka tigrovaná má zreteľný prsteň na hlúbiku a hľuzu s valčekmi na báze, v daždi alebo pri starších plodniciach sa však prsteň môže zotrieť a odpadnúť.
Amanita friabilis
Najdôležitejšie rozdiely
Amanita friabilis je podstatne menší (klobúk do 6 cm), má drobnejšie výtrusy a rastie výlučne pod jelšami.
Amanita fulva
Najdôležitejšie rozdiely
Muchotrávka hrdzavohnedá (Amanita fulva) má klobúk v líškovo hrdzavých a plavooranžových odtieňoch, hladký hlúbik a hrdzavejúcu pošvu.
FAQ
Môže sa muchotrávka Cecíliina konzumovať surová?
Nie, v surovom stave je jedovatá a spôsobuje rozpad krviniek aj žalúdočnú nevoľnosť.
Aká tepelná úprava je nevyhnutná?
Vyžaduje dôkladné varenie pri vysokej teplote aspoň 20 až 25 minút, aby sa zničili toxíny.
S akými stromami vytvára mykorízu?
Rastie najmä v symbióze s dubmi, bukmi, hrabmi a lipami v teplejších listnatých lesoch.
Na akých pôdach sa jej najlepšie darí?
Uprednostňuje zásadité až neutrálne hlinité pôdy bohaté na vápnik a živiny.
V ktorých mesiacoch sa vyskytuje?
Plodnice vyrastajú od júla do októbra, v teplých oblastiach ojedinele až do novembra.
Po kom bola táto huba pomenovaná?
Pomenoval ju mykológ Miles Joseph Berkeley po svojej manželke Cecílii v 19. storočí.
Má táto huba prsteň na hlúbiku?
Nie, patrí medzi bezprsteňové muchotrávky a na báze má len krehkú pošvu.
Využívala sa niekedy na remeselné účely?
Tmavá pokožka klobúka sa v minulosti ojedinele používala na farbenie vlny nasivo.
V ktorých krajinách sa najčastejšie zbiera?
Zbierajú ju najmä v niektorých vidieckych oblastiach Talianska a Francúzska.
Je vhodná na liečenie zranení?
Nie, druh nemá žiadne využitie v liečiteľstve ani pri hojení kožných poranení.
Nadšenec
Názvy a história
- Obowiązująca nazwa krajowa
- Muchomor złotawy
- Obowiązująca nazwa taksonomiczna
- Amanita ceciliae (Berk. & Broome) Bas
- Pozostałe nazwy
- muchomor pochwiasty forma łuskowata, muchomor wężowoskóry, gryzetka złotawa, mglejarka wężowoskóra, mglejarka złotawa, podsadka złotawa
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách nadvihnite klobúk a prezrite si sediment.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: biely.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: guľovitý. Tvar výtrusu: guľovitý. Tvar výtrusu: takmer guľovitý. Tvar výtrusu: guľovitý. Tvar výtrusu: guľovitý (takmer). Tvar výtrusu: guľovitý. Tvar výtrusu: guľovitý (takmer).
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký. Povrch výtrusu: hladký.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 9,5–25 µm, šírka 8,6–25 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Ekológia a rozšírenie
- Vápnitosť pôdy
- Vápnitosť pôdy: vápenatý.
- Listnaté stromy v okolí
- Listnaté stromy v okolí: buk.
Listnaté stromy v okolí: hrab.
Listnaté stromy v okolí: dub. - Ihličnaté stromy v okolí
- Ihličnaté stromy v okolí: jedľa.
- Spôsob výživy
- Spôsob výživy: Mykorízny.
Nekulinárske využitie
Mimo kulinárskeho priestoru sa muchotrávka Cecíliina v minulosti využívala najmä v ľudovom remesle na získavanie prírodných farbív. Šupiny a pigmenty z tmavej pokožky klobúka slúžili na farbenie ovčej vlny a ľanových vlákien, ktorým dodávali zemitý, sivohnedý až tlmený olivový tón. V starom vidieckom hospodárstve v lesnatých oblastiach strednej Európy sa prezreté plodnice občas kládli do kútov hospodárskych budov ako primitívny repelent, pričom sa verilo, že ich vôňa pri rozklade odpudzuje drobný hmyz a myši. Žiadne magické obrady, liečebné aplikácie na rany či oficiálne lekárske využitie tohto druhu nie sú v historických prameňoch doložené.
História a kultúra
Huba bola pomenovaná britským mykológom Milesom Josephom Berkeleyom v polovici 19. storočia na počesť jeho manželky Cecílie, ktorá mu aktívne pomáhala s ilustrovaním a zberom prírodnín. V britskej mykologickej tradícii sa často spája s viktoriánskou érou a rozkvetom amatérskeho záujmu o prírodné vedy. V ľudovej kultúre rôznych európskych regiónov niesla táto mohutná huba ľudové označenia poukazujúce na jej šupinatý klobúk a hadí vzhľad hlúbika, čím sa stávala námetom rozprávok a povestí o lesných hadoch a duchoch strážiacich staré dubiny. V mykologických spisoch 19. a 20. storočia bola vnímaná ako vznešený a nápadný reprezentant sekcie Vaginatae, pričom jej vyobrazenia zdobili viaceré klasické atlasy húb.
Jedlosť a bezpečnosť
Muchotrávka Cecíliina je klasifikovaná ako podmienene jedlá huba, ktorá za surova obsahuje jedovaté termolabilné látky vyvolávajúce rozklad erytrocytov a žalúdočné kŕče. Bezpečné požívanie je podmienené dôkladným prevarením alebo dostatočne dlhým tepelným spracovaním pri teplote varu trvajúcim aspoň 20 až 25 minút. Po adekvátnom uvarení je dužina bezpečná a vyznačuje sa príjemnou, miernou chuťou a mäkkou textúrou. V talianskej a francúzskej vidieckej gastronómii je miestami cenená a zbieraná do tradičných zmesí, hoci v iných štátoch k nej pretrváva značná nedôvera kvôli príbuznosti s nebezpečnými muchotrávkami. Konzumácia nedovarených plodníc vedie k rýchlemu nástupu tráviacich ťažkostí, nevoľnosti a vracaniu.
Biotop a výskyt
Tento druh obýva listnaté a zmiešané lesy v nížinných až podhorských polohách predovšetkým v miernom pásme Eurázie; severoamerické záznamy uvádzané pod týmto menom sa väčšinou vzťahujú na iné taxóny a nepovažujú sa za overené plošné rozšírenie druhu v úzkom zmysle. Najčastejšie vytvára ektomykorízne symbiotické zväzky s listnatými stromami, ako sú dub letný (Quercus robur), buk lesný (Fagus sylvatica), hrab obyčajný (Carpinus betulus), lipa malolistá (Tilia cordata) a breza previsnutá (Betula pendula), zriedkavejšie rastie aj pod ihličnanmi na vápencovom podklade. Preferuje ťažšie, hlinité až ílovité pôdy bohaté na vápnik a živiny, často v teplejších dubovo-hrabových hájoch a na okrajoch lesných ciest. Fruktifikačné obdobie začína v priebehu júla a končí v októbri, pričom teplotné výkyvy a letné prívalové zrážky výrazne podmieňujú jej výskyt. V južnejších a teplejších častiach Európy pretrváva sezóna až do novembra, zatiaľ čo v kontinentálnych a chladnejších regiónoch dosahuje vrchol v auguste a septembri.
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Ustalenia źródłowe: jadalność, spożycie i wykorzystanie
- Jedlosť
- Jedlý — źródło oznaczenia
Karel Tejkal/Česká mykologická společnost, Amanita ceciliae — atlas i bibliografia · Kuchynské využitie, hodnotenie autora, bez testovania klinickej bezpečnosti
- Konzumácia za surova
- Jedovatý
Materiał: surowy
SFMU, materiał dydaktyczny Champignons pod kierunkiem V.Danela, rewizja grudzień2019 · Zoznam Amanita inaurata*: toxické v surovom alebo nedostatočne uvarenom stave; didaktický zdroj, nie analýza toxínu druhu
- Jedlosť
- Jedovatý
Materiał: po niedostatecznej obróbce
SFMU, materiał dydaktyczny Champignons pod kierunkiem V.Danela, rewizja grudzień2019 · Zoznam Amanita inaurata*: toxické v surovom alebo nedostatočne uvarenom stave; didaktický zdroj, nie analýza toxínu druhu
- Vyžadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
Wynika z potwierdzonej toksyczności materiału surowego.
SFMU, materiał dydaktyczny Champignons pod kierunkiem V.Danela, rewizja grudzień2019 · Lista Amanita inaurata*: toksyczne surowe lub niedogotowane; źródło dydaktyczne, nie analiza toksyny gatunku
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Amanita ceciliae (Berk. & Broome) Bas
Vedecké názvy a taxonómia
Amanita ceciliae (Berk. & Broome) Bas patrí do čeľade muchotrávkovitých (Amanitaceae) a sekcie Vaginatae. V roku 1854 ho opísali Berkeley a Broome pod bazionymom Agaricus ceciliae a do rodu Amanita ho preradil Cornelis Bas v 80. rokoch 20. storočia.
Vedecké názvy a taxonómia
V starších mykologických prácach sa tento druh vyskytoval o. i. pod názvami Amanita inaurata, Amanitopsis inaurata a Amanitopsis ceciliae. Názov Amanita strangulata bol naopak mnohými autormi používaný v širokom, nejednoznačnom význame (sensu auct. mult.).
Historický rozsah názvov a poňatí druhu
V anglosaskej literatúre funguje názov Snakeskin Grisette a v nemeckej Riesen-Scheidenstreifling.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Taxonomické štúdie ukázali, že časť severoamerických húb opisovaných v minulosti ako A. ceciliae alebo A. inaurata patrí k samostatným druhom, ako sú Amanita rhacopus a Amanita variicolor. Súčasné poňatie A. ceciliae sa vzťahuje na európske populácie.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Vo fylogenetických štúdiách sekcie Vaginatae bola potvrdená pozícia európskeho taxónu A. ceciliae (reprezentovaného o. i. zbermi z Maďarska) pomocou analýzy sekvencií štyroch lokusov: ITS, LSU, RPB1 a TEF1-α.
- Zakres ujęcia taksonomicznego
Profil obejmuje doniesienia z niezależnych europejskich źródeł pod nazwą Amanita ceciliae, w tym osobno udokumentowany węgierski okaz dowodowy DB-2018-07-08-5/AD22. Nie stanowi ponownego oznaczenia wszystkich okazów opisanych w atlasach ani nie utożsamia z materiałem europejskim meksykańskich ujęć inaurata/ceciliae, ujęcia Kaqchikel aff. ceciliae, A. sororcula lub innych ujęć pozaeuropejskich.
[13] [10] [14] [3]
Ekológia a rozšírenie
Laboratórna diagnostika
Dane ustrukturyzowane
Bazídiá
- Dĺžka sterigmy bazídie
- Dĺžka sterigmy bazídie: do 8,4 µm. [34]
- Počet výtrusov na bazídii
- Počet výtrusov na bazídii je 4. [36]
Počet výtrusov na bazídii je 2. [36]
Počet výtrusov na bazídii je 2. [34]
Počet výtrusov na bazídii je 4. [34] - Tvar bazídia
- Tvar bazídia: kyjakovitý. [36]
- Šírka sterigmy
- Šírka sterigmy: do 3,1 µm. [34]
- Pracky
- Pracky: nepozorované. [36]
Ostatné laboratórne znaky
- Plodnosť ostria lupienkov
- Plodnosť ostria lupienkov: sterilná. [36]
- Meranie subhymeniálnej zóny
- Meranie subhymeniálnej zóny: 15–35 µm (meranie wst-near). [34]
Meranie subhymeniálnej zóny: 50–70 µm (meranie wst-far). [34] - Usporiadanie buniek celkovej plachty
- Usporiadanie buniek celkovej plachty: koncové (na klobúku). [34]
Usporiadanie buniek celkovej plachty: v krátkych radoch (na klobúku). [34]
Pokožka klobúka
- Optický vzhľad hyf pokožky klobúka
- Optický vzhľad hyf pokožky klobúka: hyalínny (horná vrstva pokožky klobúka). [36]
- Usporiadanie hýf pokožky klobúka
- Usporiadanie hýf pokožky klobúka: takmer radiálne. [34]
- Tvar prvkov pokožky klobúka
- Tvar prvkov pokožky klobúka: valcovitý. [36]
Tvar prvkov pokožky klobúka: valcovitý. [36] - Šírka prvkov pokožky klobúka
- Šírka prvkov pokožky klobúka: 1,1–7,7 µm. [34]
Šírka prvkov pokožky klobúka: 0,8–3 µm. [36]
Šírka prvkov pokožky klobúka: 2,5–4 µm. [36] - Rozkonárenie hýfy pokožky
- Rozkonárenie hýfy pokožky: rozvetvený. [34]
- Uloženie hyf pokožky v želatinóznej substancii
- Uloženie hyf pokožky v želatinóznej substancii: prítomný. [36]
Uloženie hyf pokožky v želatinóznej substancii: prítomný (iba pri povrchu, v povrchovej vrstve pokožky klobúka). [34]
Uloženie hyf pokožky v želatinóznej substancii: bez gelatinizácie (v dolnej vrstve pokožky klobúka). [34]
Uloženie hyf pokožky v želatinóznej substancii: prítomný (iba pri povrchu, v povrchovej vrstve pokožky klobúka, pri zrelej plodnici). [34] - Farba pigmentu pokožky
- Farba pigmentu pokožky: hnedý. [34]
Reakcie s činidlami
Výtrusy
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,04 (priemer). [32]
- Profil adaxiálnej strany bazídiospóry
- Profil adaxiálnej strany bazídiospóry: sploštený. [34]
- Prítomnosť apikulu bazídiospóry
- Prítomnosť apikulu bazídiospóry: prítomný. [34]
- Poloha apikulu bazídiospóry
- Poloha apikulu bazídiospóry: takmer bočná. [34]
- Tvar výrastku hilu bazídiospóry
- Tvar výrastku hilu bazídiospóry: valcovitý. [34]
- Farba výtrusov pod mikroskopom
- Farba výtrusov pod mikroskopom: hyalínny. [36]
Farba výtrusov pod mikroskopom: hyalínny. [34] - Dĺžka výtrusu
- Dĺžka výtrusu: 9,7–15,4 µm. [36]
Dĺžka výtrusu: 10,5–14 µm. [10]
Dĺžka výtrusu: 9,5–25 µm. [34] - Prítomnosť lipidových teliesok
- Prítomnosť lipidových teliesok: prítomný. [36]
- Pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 0,94–1,14. [36]
Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1–1,36. [34] - Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: guľovitý. [10]
Tvar výtrusu: guľovitý. [9]
Tvar výtrusu: takmer guľovitý. [9]
Tvar výtrusu: guľovitý. [36]
Tvar výtrusu: guľovitý (takmer). [36]
Tvar výtrusu: guľovitý. [34]
Tvar výtrusu: guľovitý (takmer). [34] - Objem výtrusu
- Objem výtrusu: 410–2030 µm³. [36]
- Hrúbka steny výtrusu
- Hrúbka steny výtrusu: tenkostenný. [34]
Dužina hymenofóru
Materiál a metódy výskumu
Popis znakov — zdroj a rozsah
Materiál: Atlasový opis dužiny K.Tejkala/ČMS; zápach nevýrazný.
Rozsah odčítania: Dokumentované pozorovanie.
Obmedzenia: Opis autora bez čísla skúmanej vzorky; nestotožnil sa nevýrazný zápach s chemickou neprítomnosťou vonných látok.
Mikroskopické údaje — zdroj a obmedzenia
Materiál: Priemerné Q výtrusov zo súboru 4813,100 meraní autora M.Zugnu; ten istý materiál ako samostatné mikroskopické vyšetrenie, nie nový pokus.
Rozsah odčítania: Dokumentované pozorovanie.
Obmedzenia: Priemer uvedený priamo autorom; nerozdeľovali sa nezávislé hranice dĺžky a šírky.
Štúdia zloženia a aktivity — Akata a kol. (2012)
Materiál: Plodnice z Anatólie, označené ako Amanita ceciliae, AKATA 3037,850 m; metanolový extrakt sušeného materiálu. Test DPPH,517 nm,30 min v tme; tri opakovania.
Rozsah odčítania: Dokumentované pozorovanie.
Obmedzenia: Výsledok in vitro, nepotvrdená liečba ani bezpečná potravinová dávka. V tejto práci chýba molekulárna verifikácia určenia; nejde o poľský materiál. Abstrakt obsahuje protirečivé priradenie 96,16% pri 4,51 mg/ml; priamo odčítaný riadok uvádza 95,35 ± 0,10% pri 4,65 mg/ml.
Archiwalny opis siedliska
Krajowe zbiory udokumentowano m.in. w Beskidzie Niskim (okolice Chyrowej, Myscowej, Woli Niżnej i Tylawy) w drzewostanach jodłowo-bukowych z domieszką grabu, leszczyny i wiązu.
[10]Obecność gatunku potwierdzają również historyczne zbiory zielnikowe z lasów grądowych Puszczy Niepołomickiej.
[11]Archiwalny opis siedliska
W Europie Środkowej owocnikowanie trwa od czerwca do października, a grzyb występuje miejscami obficie w ciepłolubnych lasach dębowych i bukowych.
[6]- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Počet výtrusov na bazídii
- Liczba zarodników na jednej podstawce wynosi 2. [36] [34]
Liczba zarodników na jednej podstawce wynosi 4. [36] [34] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka hyfy celkovej plachtičky
- Strzępka osłony całkowitej może mieć szerokość od 1,1 do 11,7 mikrometra. [34]
Strzępka osłony całkowitej może mieć szerokość od 2,5 do 4,5 mikrometra. [36]
Metody i zapisy źródłowe — Zbiór 4813, Prato Rotondo koło Teramo, Włochy, 19.08.2012, leg. Bruno de Ruvo, det. Marino Zugna. Suchy materiał rehydratowano wodą lub KOH 5%; preparaty w wodzie albo amoniakalnej czerwieni Kongo 6%. Nowy wynik dotyczy wyłącznie strzępek zewnętrznego pokrycia opisanego jako ixocutis, nie pigmentowanej warstwy cutis.
Wygląd optyczny strzępek skórki — zapis źródłowy: „Rivestimento pileico ... ixocutis ... ife cilindriche ... ialine; tylko strzępki tego pokrycia.” [36]
Metody i zapisy źródłowe — Wyłącznie zbiór E. W. Brown, Middleton, Dyfed, Walia, 20.09.1994, RET270-1. Cała skórka ma 155–220 µm; opis źródłowy oddziela powierzchnię, suprapellis i subpellis. Grubości poszczególnych warstw nie utożsamiono z grubością całości.
Układ strzępek skórki — zapis źródłowy: „In E. W. Brown collection: filamentous undifferentiated hyphae subradially arranged.” [34]
Osadzenie strzępek skórki w substancji żelowej — zapis źródłowy: „In E. W. Brown collection: completely gelatinized only at surface; zakres przestrzenny ograniczony do powierzchni.” [34]
Osadzenie strzępek skórki w substancji żelowej — zapis źródłowy: „In E. W. Brown collection: subpellis ... ungelatinized; dokładny wynik ujemny wyłącznie tej warstwy.” [34]
Grubość skórki kapelusza — zapis źródłowy: „In E. W. Brown collection: pileipellis 155–220 µm thick; cała skórka.” [34]
Metody i zapisy źródłowe — Rewizja europejskich eksykatów R.E.Tullossa: 100pomiarów z5owocników i4zbiorów. Lista materiału obejmuje Perreau475(Francja),BrownRET270-1(Walia),KibbyRET270-2(Anglia),Gminder96/141=RET305-4(Niemcy) i historyczny materiał Berkeley. Wymiary zbiorcze nie zostały przypisane jednemu z tych okazów.
Długość sterygmy podstawki — zapis źródłowy: „Do8,4µm długości; szerokość3,1µm oczekuje osobnego pola.” [34]
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Podstawki4sterygmowe i rzadko2sterygmowe.” [34]
Profil adaksjalnej strony bazydiospory — zapis źródłowy: „Spłaszczone od strony adaksjalnej” [34]
Położenie wyrostka wnęki bazydiospory — zapis źródłowy: „Podboczny” [34]
Obecność wyrostka wnęki bazydiospory — zapis źródłowy: „Wyrostek opisany wprost” [34]
Kształt wyrostka wnęki bazydiospory — zapis źródłowy: „Cylindryczny” [34]
Długość podstawki; Szerokość podstawki; Długość zarodnika; Iloraz długości i szerokości zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Pełne potwierdzone granice, z zachowaniem zakresów centralnych i zbiorczych średnich w źródle.” [34]
Typ tramy hymenoforu — zapis źródłowy: „Bilateralna” [34]
Szerokość strzępek tramy — zapis źródłowy: „Nitkowate strzępki2,8–5,9µm; nie zakres naczyniowych2,8–23µm.” [34]
Długość rozdętej komórki tramy hymenoforu — zapis źródłowy: „Do74µm; nie przepisano tego wymiaru strzępkom naczyniowym.” [34]
Szerokość rozdętej komórki tramy hymenoforu — zapis źródłowy: „Do16,7µm, własna szerokość opisanych komórek.” [34]
Barwa zarodnika w mikroskopie — zapis źródłowy: „Bezbarwne, hialinowe, bez określonego medium.” [34]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Kuliste do niemal kulistych; określenie przy własnym kształcie.” [34]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Gładkie” [34]
Grubość ściany zarodnika — zapis źródłowy: „Cienkościenne” [34]
Szerokość strzępki osłony całkowitej — zapis źródłowy: „Nitkowate strzępki osłony” [34]
Metody i zapisy źródłowe — Włochy,Teramo,PratoRotondo,19.08.2012,1460m,las bukowy Fagus sylvatica,zbiór4813; leg.B.deRuvo,det.M.Zugna. Suchy materiał rehydratowano5%KOH lub wodą; preparaty w wodzie lub6%amoniakalnej czerwieniKongo. Mycométre,100dojrzałych zarodników z niehymenialnych części w projekcji bocznej; pozostałe typy komórek po co najmniej20pomiarów.
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Zwykle4zarodnikowe, rzadko2zarodnikowe; określenie dotyczy wyłącznie własnej liczby.” [36]
Długość podstawki; Szerokość podstawki; Długość zarodnika; Iloraz długości i szerokości zarodnika; Objętość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Pełne źródłowe min–max, wraz z granicami w nawiasach; zakresy centralne i średnie zachowano w odczycie oryginału.” [36]
Kształt podstawki — zapis źródłowy: „Maczugowate; bardzo wydłużone jako odrębna potrzeba modelu.” [36]
Płodność ostrza blaszek — zapis źródłowy: „Ostrze blaszki sterylne; nie brzeg porów.” [36]
Kształt elementów skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Strzępki cylindryczne” [36]
Szerokość elementów skórki — zapis źródłowy: „Odrębny zakres własnej warstwy” [36]
Osadzenie strzępek skórki w substancji żelowej — zapis źródłowy: „Ixocutis, osadzenie w zżelatynizowanej warstwie; bez zgadywania stopnia.” [36]
Organizacja skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Ixocutis: organizacja cutis, zżelatynizowanie nie jest osobnym łącznym kodem.” [36]
Organizacja skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Cutis” [36]
Barwa zarodnika w mikroskopie — zapis źródłowy: „Hialinowe; medium tej ogólnej oceny nie przypisano odrębnie.” [36]
Obecność ciał lipidowych — zapis źródłowy: „Autor rozpoznaje centralną kroplę olejową” [36]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Kuliste do niemal kulistych; określenie przy własnym kształcie.” [36]
Kształt komórki osłony całkowitej — zapis źródłowy: „Sferocyty; średnicy17–40µm nie przepisano jako dwóch osi.” [36]
Szerokość strzępki osłony całkowitej — zapis źródłowy: „Średnica nitkowatych strzępek” [36]
Metody i zapisy źródłowe — Rewizja europejskiego materiału R. E. Tullossa. Pomiary subhymenium i sterygm oraz opis osłony są wynikami zbiorczego opisu źródła; nie przypisano ich samowolnie jednemu okazowi. Wskazane w źródle N=100 dotyczy zarodników, nie tych nowych pomiarów.
Szerokość sterygmy — zapis źródłowy: „Technical, basidia: sterigmata up to 8.4 × 3.1 µm; wyłącznie szerokość, brak dolnej granicy.” [34]
Pomiar strefy podhymenialnej — zapis źródłowy: „Technical, subhymenium: wst-near = 15–35 µm.” [34]
Pomiar strefy podhymenialnej — zapis źródłowy: „Technical, subhymenium: wst-far = 50–70 µm; inna miara niż wst-near.” [34]
Układ komórek osłony całkowitej — zapis źródłowy: „Technical, universal veil on pileus: terminal singly and in chains of up to 3 cells; położenie końcowe komórek.” [34]
Układ komórek osłony całkowitej — zapis źródłowy: „Technical, universal veil on pileus: terminal singly and in chains of up to 3 cells; krótkie szeregi. Liczba do 3 pozostaje w dokumentacji do osobnego rozszerzenia.” [34]
Kształt komórki osłony całkowitej — zapis źródłowy: „Technical, universal veil on pileus: globose to subglobose to pyriform; zapis tylko jawnego podstawowego kształtu globose.” [34]
Kształt komórki osłony całkowitej — zapis źródłowy: „Technical, universal veil on pileus: ellipsoid to subclavate; zapis wyłącznie jawnego ellipsoid, bez utraty kwalifikatora przez dopisanie clavate.” [34]
Metody i zapisy źródłowe — Wyłącznie zbiór E.W.Brown,Middleton,Dyfed,Walia,20.09.1994,RET270-1. Opis skórki odróżnia powierzchnię,częściowo zżelatynizowaną suprapellis i niezżelatynizowaną subpellis z brązowym pigmentem wewnątrz komórek.
Szerokość elementów skórki — zapis źródłowy: „Zwykłe strzępki1,1–7,7µm” [34]
Rozgałęzienie strzępki skórki — zapis źródłowy: „Rozgałęzione” [34]
Barwa pigmentu skórki — zapis źródłowy: „Brązowy pigment subpellis; położenie wewnątrzkomórkowe zapisane przy dokładnym celu.” [34]
Metody i zapisy źródłowe — Wyłącznie Perreau 475. Autor podaje w pełni rozwinięty okaz pozostawiony na publicznym pokazie przed dokładnym wysuszeniem. Skórka 65–95 µm i pełne zżelatynizowanie tylko powierzchni. Nie połączono tego okazu z kolekcją E. W. Browna.
Osadzenie strzępek skórki w substancji żelowej — zapis źródłowy: „In Perreau 475: completely gelatinized only at surface; dokładny inny okaz.” [34]
Grubość skórki kapelusza — zapis źródłowy: „In Perreau 475 (fully expanded specimen left on public display before thorough drying): pileipellis 65–95 µm thick.” [34]
Metody i zapisy źródłowe — Marek Snowarski/GRej, Amanita ceciliae
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Kuliste i przejrzyste w opisie mikroskopowym; opis barwy zapisano też osobno od wysypu.” [10]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Gładka.” [10]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „GRej: pełna para10,5–14×10–14 µm; druga oś10–14 µm.” [10]
Metody i zapisy źródłowe — Pat O’Reilly/FirstNature, Snakeskin Grisette
Názvy a hranice druhu
Poľský názov: Muchomor złotawy je názov používaný v poľskom zozname Wojewodu 2003. Autor odkazuje na Borowsku a Skirgiełło v Garnweidnerovi 1993; staršie vydanie nebolo prečítané. Zoznam zachováva aj historický Domańského názov 1955 a. Šesť názvov z atlasu Ekologia.pl bolo zaznamenaných ako alternatívne s atlasovým pôvodom. To ich neustanovuje ako úradné názvy ani nepotvrdzuje dávne nevyriešené označenia záznamu.
Pôvodné publikácie: Berkeley a Broome opísali Agaricus ceciliae v roku 1854, položka 663, s. 396–397. Bas v roku 1984, s. 192, po kontrole typového materiálu v Kew vytvoril kombináciu Amanita ceciliae. Rok 1984 bol odčítaný priamo z publikácie; skorší rozpor 1983/1984 zostáva v histórii. Bas oddelil chybné neskoršie použitia názvu strangulatus od pôvodného opisu Friesa 1838, týkajúceho sa iného, nevyriešeného druhu. Pravý Agaricus strangulatus nebol pridaný ako priame synonymum.
Rozsah taxónu a materiál mimo Európy: Spracovanie sa týka európskeho poňatia Amanita ceciliae, vrátane osobitne zdokumentovaného maďarského exemplára DB-2018-07-08-5/AD22. Neznamená to opätovné určenie všetkých atlasových exemplárov ani stotožnenie mexického materiálu, guatemalského aff. ceciliae alebo A. sororcula s európskym materiálom. Lambert a spoluautori vyčlenili z dávnych severoamerických určení A. rhacopus a A. variicolor na základe morfológie, typov a ITS. Obmedzenie sa vzťahuje aj na prenášanie fotografií, hlásení otráv a správ o konzumácii.
Poľský výskyt a tvorba plodníc
Výskyt a mesiace: Wojewoda uvádza poľské lokality o. i. z okolia Elbląga, Veľkopoľského NP, Kampinosu, Głogowa, Dębowca, Annopola, Babej hory, Pienin a Polesia a obdobie jún – október. Ide o prehľad literatúry, nie o nový monitoring celého Poľska. GRej obsahuje ďalšie, explicitne označené poľské pozorovania. Mesiace boli zapísané z poľského zoznamu; jednotlivé dátumy zberov neboli prepočítané na hranice sezóny.
Biotop a opatrnosť interpretácie: Poľský zoznam uvádza pôdu v listnatých, ihličnatých a zmiešaných lesoch, aj pod smrekom. Snowarski opisuje preferenciu vápencových pôd a zriedkavé nálezy. Prítomnosť vedľa stromu nebola zamenená za molekulárny dôkaz mykorízneho vzťahu. Historická kategória regionálneho ohrozenia nie je súčasnou národnou zákonnou ochranou. Zahraničné mesiace ani statusy červených zoznamov nenahrádzajú poľské údaje.
Výskum talianskeho zberu 4813
Materiál a metóda: Zber z 19.08.2012 pochádza z bučiny pri PratoRotondo, Teramo, 1460 m; zozbieral ho Bruno de Ruvo, určil Marino Zugna. Makroopis bol vyhotovený z fotografií. Suchý materiál bol rehydratovaný vodou alebo 5%KOH; preparáty sa pozorovali vo vode alebo v 6%amoniakálnej červeniKongo. Melzer slúžil na hodnotenie amyloidnosti. Zmeralo sa 100 zrelých výtrusov z nehymeniálnych častí, v bočnej projekcii; ostatné typy buniek najmenej po 20-krát. Všetkým meraniam nebolo priradené jedno médium.
Výsledky: Úplné hranice výtrusov sú 9,7–15,4×8,9–15,8 µm, Q0,94–1,14, priemernéQ 1,04, objem 410–2030 µm³. Sú guľovité až takmer guľovité, hyalínne, neamyloidné, s jednou veľkou centrálnou olejovou kvapkou. Bazídie majú 38,63–68,53×10,39–16,33 µm, zvyčajne 4, a zriedkavo 2 výtrusy. Pracky neboli v skúmaných pletivách pozorované. Centrálne rozsahy, priemery a výhrady zo zdroja boli zachované podľa originálu.
Obmedzenia: Sú to vlastné pozorovania autora zverejnené zberateľom na blogu; staršia verzia forumAMB nebola prečítaná. Exemplár nie je poľským meraním. Dve vrstvy pokožky majú osobitné rozsahy šírky hyf; nebol z nich vytvorený jeden bezpodmienečný rozsah. Absencia pozorovania marginálnych buniek nie je dôkazom absencie všetkých cystíd.
Revízia európskych exsikátov
Materiál a výsledok: Tulloss uvádza 100 meraní z 5 plodníc a 4 zberov. Úplné hranice výtrusov sú 9,5–25×8,6–25 µm, pri užších centrálnych rozsahoch 10,3–14,9×9,5–14,3 µm; zdroj výslovne spomína ojedinelé obrovské výtrusy. Bazídie 65–89×13,8–19,1 µm sú 4-sterigmové alebo zriedkavo 2-sterigmové. Médium jednotlivých meraní nebolo uvedené. Basove poznámky o type neboli premenené na nezávislý vlastný výskum Tullossa.
Presné časti: Trama lupienkov je bilaterálna. Bežné hyfy 2,8–5,9 µm boli odlíšené od cievnych 2,8–23 µm. Predĺžené bunky bázy subhyménia dosahujú 74×16,7 µm. Osobitne opísaný zber E.W.Brown, RET270-1, Wales, 20.09.1994, má hyfy pokožky 1,1–7,7 µm a vnútrobunkový hnedý pigment subpellis. Tieto vlastnosti neboli bezpodmienečne prenesené na všetky vrstvy a zbierky.
Čo zostáva v dokumentácii: Sublaterálny cylindrický apikulus, adaxiálne sploštenie a tenká stena sa vzťahujú na bazídiospóru. Zriedkavý široko elipsoidný tvar vyžaduje chýbajúci kvalifikátor frekvencie. Rozsah želatinizácie, hrúbky vrstiev, rôzne tvary a steny buniek plachtičky si zachovávajú osobitné kontexty; neboli nahradené ľubovoľným stupňom „silný“.
Molekulárne údaje a zdrojový materiál
Európa: Varga a kol. (2024), tabuľka 1, uvádzajú vlastný maďarský nález DB-2018-07-08-5(AD22) zo Zubogy: ITS PP375773, LSU PP375268, RPB1 PP358526 a TEF1α PP273683. Francúzsky JMM20180914, ITS MN490692, odkazuje na Hanssa a Moreaua 2020; dánsky JV05-394, ITS UDB002315, je označený ako nepublikovaný. Riadky nie sú tromi nezávislými štúdiami tej istej poľskej vzorky. Správna citácia práce je Mycological Progress 23, článok 38; nie 63.
Irán: Práca Resources of Iranian agarics(2022) uvádza pre A. ceciliae ITS OK299150 a LSU OK299170. V tabuľke antioxidačného potenciálu je pri tomto druhu uvedenéND. Táto tabuľka nebola považovaná za nové stanovenie aktivity extraktu ani neboli iránske výsledky dosadené do poľskej sezóny. Sekvencie sú identifikátory uvedené autormi; neuskutočnilo sa tu vlastné stiahnutie a opätovné zarovnanie sekvencií.
Jedlosť a dôkazy škodlivosti
Hodnotenia a ich základ: ČMS hodnotí druh ako jedlý s nízkou kulinárskou hodnotou. Didaktický materiál SFMU zaraďuje názov Amanita inaurata medzi huby jedovaté v surovom alebo nedostatočne uvarenom stave a hviezdičkou označuje hemolyzíny. Tento záznam neobsahuje špecifickú analýzu toxínu skúmaného exemplára, individuálnu sériu pacientov ani validovaný čas a teplotu tepelnej úpravy. Hodnotenia autorov boli zaznamenané s ich podmienkami; nie sú výsledkom klinickej štúdie.
Hlásenie z Montany: Register NAMA uvádza jeden prípad dospelého označený Amanita inaurata, Montana, nástup 0,6 h, gastrointestinálne príznaky, potenie, nystagmus a rozmazané videnie. Prehľad nedokazuje totožnosť s európskym A. ceciliae ani nepredstavuje pre tento riadok úplné individuálne kauzálne vyšetrovanie. Hlásenie nebolo vynechané, ale nebola z neho odvodená toxicita správne určeného poľského materiálu.
Obmedzenie prehľadu: V overených zdrojoch sa nezískala primárna, pre európsky druh špecifická analýza hemolyzínov ani úplná klinická séria rozhodujúca o bezpečnosti. Nie je to dôkaz neexistencie takýchto štúdií. Neboli doplnené amatoxíny, muscimol ani záruka detoxikácie.
Zloženie a experiment s extraktom
Materiál a metódy: Akata a kol. (2012) skúmali anatólske plodnice označené ako A. ceciliae, AKATA 3037,850 m. Extrakt sušeného materiálu bol pripravený metanolom. Uskutočnil sa test DPPH s odpočtom pri 517 nm po 30 min v tme, tri opakovania. Bielkoviny sa stanovovali Kjeldahlovou metódou, koeficient 6,25. Nebola uvedená DNA verifikácia určenia.
Odčítanie tabuliek: Riadok tabuľky 2 uvádza 4,65 mg/ml extraktu, výťažnosť 23,2% a RSA 95,35 ± 0,10%. Abstrakt spája názov druhu s 96,16% a 4,51 mg/ml, zatiaľ čo tabuľka a opis výsledkov spájajú tieto druhé čísla s Armillaria mellea. Zaznamenaný bol odčítaný riadok spolu s nezrovnalosťou. Tabuľka 3: popol 10,75%, tuk 5,91%, vlhkosť 9,34%, bielkoviny 31,20%, sacharidy 42,81%; nešpecifikuje osobitne normalizáciu na suchú alebo čerstvú hmotnosť.
Význam: Ide o chemickú aktivitu in vitro, nie o preukázanú liečbu, potravinovú dávku ani technologické uplatnenie. Výsledok aktivity a koncentrácia sa týkajú rovnakého experimentu, hoci typy záznamov modelu sú oddelené. Chýbajúce kvantitatívne parametre a neuvedený základ zloženia boli ponechané na rozšírenie modelu.
Hľadanie iných použití a cesta odkazov
Rozsah vyhľadávania: Boli preverené liečebné, bylinkárske, technické, farbiarske, koreninové, kultúrne a biotechnologické využitia pod názvami ceciliae a inaurata. Načítané primárne zdroje potvrdzujú výskum extraktu a taxonómie; nepreukazujú praktické uplatnenie, liečbu človeka ani výrobu lieku. Tradičné využitie nebolo vylúčené len samotným nedostatkom štúdií.
Nerozhodnuté stopy: Vyhľadávanie ukázalo pakistanský prehľad autorov Sultana a Qureshi 2007 označujúci názov ceciliae ako medicinal. Úplný zdroj sa nezískal: server vrátil chybu 500. Z úryvku tabuľky nebol odvodený účel použitia, dávka ani totožnosť európskeho druhu. Správy označené aff.ceciliae z Guatemaly a staršie mexické názvy tiež neboli automaticky stotožnené s európskym druhom. Presné dotazy a stavy sú zachované v dokumentácii.
Doplnenie po rozšírení spoločného modelu
Sterigmy a subhyménium: V súhrnnom európskom opise Tullossa dosahuje šírka sterigmy 3,1 mikrometra. Dolná hranica nebola uvedená. Subhymeniálna zóna bola meraná osobitne v bodoch wst-near (15–35 mikrometrov) a wst-far (50–70 mikrometrov). Sú to dve rôzne merania zo zdroja; nebol z nich vytvorený rozsah 15–70 mikrometrov. Počet vrstiev zostáva samostatnou informáciou vyžadujúcou rozšírenie modelu.
Pokožka klobúka — samostatné zbery: Pokožka zberu E. W. Browna má hrúbku 155–220 mikrometrov a pokožka zrelého exemplára Perreau 475 má 65–95 mikrometrov. Tento druhý exemplár bol pred vysušením ponechaný na výstave. Zbery neboli zmiešané ani nebola priradená hrúbka celej pokožky jej jednotlivým vrstvám. U oboch autor opisuje gél pri samotnom povrchu a u Browna explicitne nezželatinizovanú subpellis a subradiálne usporiadanie bežných hýf. Hyalínnosť v zbere Zugnu sa týka výlučne pokrytia ixocutis, nie pigmentovanej vrstvy cutis.
Bunky plachtičky: V opise plachtičky na klobúku Tulloss uvádza okrem iného guľovité a elipsoidné bunky, ich koncové umiestnenie a krátke retiazky. Záznam týchto častí informácií nenahrádza chýbajúce označenia „takmer“, hruškovitý tvar, pomer buniek k hýfam ani samostatné počítadlo do troch buniek v retiazke. Plachtička na báze hlúbika v zbere Zugnu si zachováva svoj vlastný rozsah.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Polskie opublikowane stanowiska odnotowane przez Wojewodę 2003 oraz źródłowe rekordy GRej.
Rozsah odčítania: Zdokumentované pozorovanie.
Dátum kontroly: 19.10.2026.
Obmedzenia: Ide o prehľad publikovaných určení; neuskutočnilo sa opätovné určenie materiálu ani genotypovanie.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Udokumentowany zbiór z województwa podkarpackiego.
Rozsah rešerše: Fragmenty zdrojov.
Bol preštudovaný fragment zdroja; úplný text a metódy neboli overené.
Dátum revízie: 21.10.2026.
Obmedzenia: Pôvodné označenie a rozsah pojmu boli zachované. Nebolo deklarované nové skúmanie položiek ani preštudovanie všetkých publikácií citovaných zdrojom.
Rozsah spracovania
Pred dokončením záznam vyžaduje doplnenie alebo vysporiadanie.
- Hľadanie regiónov výskytu vyžaduje vyúčtovanie.
Právny základ a rozsah hodnotenia
Analytické výsledky
Zloženie a laboratórna aktivita
- Aktivita skúmaného extraktu
- Aktivita skúmaného extraktu: antioxidačná aktivita (extrakt, aktivita zistená, metanolový extrakt z plodníc AKATA3037). [32]
- Expozičná koncentrácia testovaného materiálu
- Expozičná koncentrácia testovaného materiálu: 4,65 mg/ml (DPPH, extrakt, metanolový extrakt z plodníc AKATA3037, uvedená hodnota). [32]
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V laboratórnych štúdiách vykonaných na metanolových extraktoch z vysušených plodníc sa analyzovalo chemické zloženie a antioxidačné vlastnosti pletív.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Extrakty z plodníc preukázali schopnosť neutralizovať voľné radikály v teste DPPH.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Extrakty z plodníc preukázali v laboratórnych podmienkach antioxidačnú aktivitu na úrovni 95,35 ± 0,10% pri koncentrácii extraktu 4,65 mg/ml.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Biochemická analýza sušiny preukázala obsah 31,20% bielkovín, 42,81% sacharidov, 5,91% tuku a 10,75% popola pri zvyškovej vlhkosti 9,34%.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Antioxidačná aktivita extraktov testovaná v laboratórnych podmienkach nepredstavuje potvrdenie liečivých vlastností po požití huby.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Výskum genetických sekvencií v rámci sekcie Vaginatae potvrdzuje odlišnosť európskych vývojových línií muchotrávky zlatistej.
Biotop a výskyt
Potwierdzony zasięg występowania
Wszystkie obszary potwierdzone w zapisanych danych źródłowych.
| Kraj | Regiony i stanowiska | Plodenie | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Poľsko | Podkarpatské vojvodstvo | VI–X |
|
Zdroje
- Ekologia.pl, Muchomor złotawy — polski atlas, nazwy alternatywne i sezon (także [22])
- GBIF-COL-5TZDD
- W2-CECILIAE-NAMES
- Akata I., Ergonul B., Kalyoncu F. 2012, IJP8(2): 134–138, DOI 10.3923/ijp.2012.134.138 (także [19])
- Karel Tejkal/Česká mykologická společnost, Amanita ceciliae (także [21])
- Minister Środowiska, Dz.U. 2014 poz. 1408, rozporządzenie w sprawie ochrony gatunkowej grzybów
- Minister Zdrowia, Dz.U. 2026 poz. 258, tekst jednolity rozporządzenia dotyczącego grzybów dopuszczonych do obrotu
- Pat O’Reilly/FirstNature, Snakeskin Grisette (także [23])
- Marek Snowarski/GRej, Amanita ceciliae (także [24])
- KRAM47383/PAN, metadane vouchera
- Lambert i in. 2018, MycoKeys38:47–57, DOI 10.3897/mycokeys.38.27041
- NCBITaxonomy67696
- Varga D. i in. 2024, DOI 10.1007/s11557-024-01974-0
- WildFoodUK, Snakeskin Grisette
- Akata i in. 2012 — oryginalny obraz tabeli1
- Akata i in. 2012 — oryginalny obraz tabeli2
- Akata i in. 2012 — oryginalny obraz tabeli3
- Cornelis Bas 1984, On the correct name of Amanita inaurata Secr., Persoonia12(2): 192–193
- Resources of Iranian agarics (Basidiomycota) with an outlook on their antioxidant potential,2022, pełny XML EuropePMC, PMC9650231
- H.Lambert i in. 2018, Validation of two Amanita species from eastern North America: A.rhacopus sp.nov. and A.variicolor sp.nov., MycoKeys38:47–57, DOI 10.3897/mycokeys.38.27041
- Muchomor złotawy — weryfikacja polskich wykazów
- M.Beug, M.Shaw i K.Cochran 2006, Thirty-plus Years of Mushroom Poisoning: Summary of the Approximately 2000 Reports in the NAMA Case Registry, McIlvainea16(2): 47–68
- API ELI Sejmu — bieżący status Dz.U.2014poz.1408
- M.J.Berkeley i C.E.Broome 1854, Notices of British Fungi, Ann.Mag.nat.Hist.Ser.2,13:396–407, pozycja663, s.396–397, DOI 10.1080/03745485709496362
- SFMU, materiał dydaktyczny Champignons pod kierunkiem V.Danela, rewizja grudzień 2019
- Muchomor złotawy — czytelny opis materiału i źródłowe wyniki
- API ELI Sejmu — bieżący status Dz.U.2026poz.258
- R.E.Tulloss, Amanitaceae.org, Amanita ceciliae — własna rewizja materiału europejskiego; kopia serwisu Dikarya
- Władysław Wojewoda 2003, Checklist of Polish larger Basidiomycetes, s.45(PDF47), Amanita ceciliae
- Marino Zugna, opis i badanie zbioru4813 z 19.08.2012, publikacja Bruno de Ruvo na Funghi Teramani 15.03.2015