Jedlý
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.










Suchohríb oinovatený (Xerocomellus pruinatus) je jedlá rúrkovitá huba, cenená pre pevnú dužinu a neskoré obdobie plodenia. Jeho klobúk má tmavohnedú až červenohnedú farbu a mladé plodnice pokrýva charakteristický matný, akoby oinovatený povlak. Rúrky sú žlté, vekom olivové, po zatlačení slabo modrejú. Hlúbik je v hornej časti žltý a v dolnej červenkastý. Rastie v listnatých a zmiešaných lesoch, najmä pod bukmi alebo dubmi. Je to chutná huba vhodná na smaženie, sušenie a nakladanie.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk, hlúbik.
Klobúk
- Tvar klobúka
- pri mladých plodniciach: Tvar klobúka: polguľovitý.
pri zrelých plodniciach: Tvar klobúka: vypuklý.
pri zrelých plodniciach: Tvar klobúka: plochý. - Pokryv klobúka
- Pokryv klobúka: zamatový.
Pokryv klobúka: zamatový alebo osinovatený.
Pokryv klobúka: osinovatený.
pri mladých plodniciach: Pokryv klobúka: holá alebo osinovatený.
Pokryv klobúka: plstnatý.
Pokryv klobúka: zamatový a osinovatený. - Usporiadanie prasklín povrchu
- pri zrelých plodniciach: Usporiadanie prasklín povrchu: popraskaná na nepravidelné políčka.
- Farba klobúka
- Farba klobúka: čiernohnedý.
Farba klobúka: černastý.
Farba klobúka: hnedý.
Farba klobúka: Tmavohnedá.
Farba klobúka: sivohnedý.
Farba klobúka: svetlohnedá.
Farba klobúka: okrový.
Farba klobúka: Olivovohnedá.
Farba klobúka: červený.
Farba klobúka: červenohnedý.
Farba klobúka: červený (na okraji klobúka).
Farba klobúka: vínový (na okraji klobúka). - Priemer klobúka
- Priemer klobúka je do 120 mm.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: rúrky.
- Tvar pórov
- Tvar pórov: hranaté.
- Farba pórov po poranení
- Farba pórov po poranení: modrý.
Farba pórov po poranení: modrý.
Farba pórov po poranení: bez zmeny farby.
Farba pórov po poranení: Modrozelená. - Farba rúrok po poranení
- Farba rúrok po poranení: modrý.
Farba rúrok po poranení: modrý.
Farba rúrok po poranení: bez zmeny farby. - Prirodzená farba pórov
- Prirodzená farba pórov: bledožltý.
Prirodzená farba pórov: sýto žltý.
Prirodzená farba pórov: žltý.
pri zrelých plodniciach: Prirodzená farba pórov: žltoolivový.
pri zrelých plodniciach: Prirodzená farba pórov: oranžový. - Prirodzená farba rúrok
- Prirodzená farba rúrok: bledožltý.
Prirodzená farba rúrok: žltý.
pri zrelých plodniciach: Prirodzená farba rúrok: žltoolivový.
Hlúbik a báza
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý.
Tvar hlúbika: valcovitý alebo kyjakovitý. - Báza hlúbika
- pri mladých plodniciach: Báza hlúbika: kyjakovitý.
Báza hlúbika: zhrubnutá. - Farba hlúbika
- pri mladých plodniciach: Farba hlúbika: žltý.
pri zrelých plodniciach, v dolnej časti hlúbika: Farba hlúbika: červený alebo červenohnedý.
Farba hlúbika: bledožltý alebo žltý.
v hornej časti hlúbika: Farba hlúbika: žltý.
v dolnej časti hlúbika: Farba hlúbika: hnedkastý.
Farba hlúbika: žltý a červený.
v hornej časti hlúbika: Farba hlúbika: citrónovožltý. - Pokryv povrchu hlúbika
- Pokryv povrchu hlúbika: vločkatá.
Pokryv povrchu hlúbika: zrnitá.
Pokryv povrchu hlúbika: osinovatený a vláknitá. - Vzor povrchu hlúbika
- Vzor povrchu hlúbika: škvrnitá.
- Farba ornamentácie hlúbika
- Farba ornamentácie hlúbika: červený.
Farba ornamentácie hlúbika: oranžový, žltozelený, červený alebo červenohnedý.
v dolnej časti hlúbika: Farba ornamentácie hlúbika: marhuľová alebo červený. - Farba povrchu hlúbika po poškodení
- Farba povrchu hlúbika po poškodení: modrý (povrch hlúbika).
Farba povrchu hlúbika po poškodení: modrý (povrch hlúbika).
Farba povrchu hlúbika po poškodení: hnedý (povrch hlúbika). - Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 40–100 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 10–25 mm.
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: žltý.
Farba dužiny: Žltkastá (dužina klobúka).
Farba dužiny: žltý (dužina hlúbika).
Farba dužiny: bledožltý (dužina klobúka).
Farba dužiny: hnedkastý (dužina pri báze hlúbika).
Farba dužiny: Žltkastá alebo belavá (dužina klobúka). - Pevnosť dužiny
- Pevnosť dužiny: pevný (dužina klobúka).
Pevnosť dužiny: pevný. - Chuť dužiny
- Chuť dužiny: slabý.
- Farba dužiny po poranení
- Farba dužiny po poranení: modrý.
Farba dužiny po poranení: modrý.
Farba dužiny po poranení: Modrozelená (dužina klobúka).
Farba dužiny po poranení: Modrozelená (dužina hlúbika). - Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: hubový, slabý.
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: listnatý les alebo ihličnatý les.
Stanovište: listnatý les, zmiešaný les alebo park.
Stanovište: zmiešaný les, park alebo listnatý les. - Substrát
- Substrát: pôda.
- Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: jednotlivo.
Spôsob rastu plodníc: zrastené plodnice. - Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od septembra do novembra.
- Oblasť výskytu
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Jedlý
- Kulinárske hodnotenie
- Chutný
Možnosť zámeny

Jerzy Opioła · CC BY-SA 4.0
Korekta kolorów: Selso, 2020 (wersja źródłowa).
Zdroj fotografie · CC BY-SA 4.0Imleria badia
Hlavné rozdiely
Suchohríb oinovatený (Xerocomellus pruinatus) môže farbou klobúka pripomínať suchohríb hnedý.
Xerocomellus chrysenteron
Hlavné rozdiely
Suchohríb žltomäsový (Xerocomellus chrysenteron) sa vyznačuje klobúkom, ktorý výrazne a hlboko praská na políčka, v ktorých sa odhaľuje červenkastá dužina, a hladkými výtrusmi. Suchohríb oinovatený má pokožku zvyčajne jednotnú a nepopraskanú a jeho výtrusy pokrývajú drobné pozdĺžne pásiky. Český atlas navyše zdôrazňuje, že X. chrysenteron sa v sezóne objavuje skôr, už začiatkom leta.
Xerocomellus porosporus
Hlavné rozdiely
Suchohríb uťatovýtrusný (Xerocomellus porosporus) má charakteristicky zrezané vrcholy výtrusov a podľa českého atlasu nemá také výrazné červené sfarbenie hlúbika. Samotná podobnosť hnedých klobúkov toto porovnanie v teréne nerozhoduje.
Xerocomellus ripariellus
Hlavné rozdiely
Červenkasté formy suchohríba oinovatého môžu pripomínať Xerocomellus ripariellus. Klofac uvádza, že X. pruinatus sa líši žltou, zriedkavo modrejúcou dužinou, zamatovým a zriedka praskajúcim klobúkom, o niečo väčšími výtrusmi a stavbou pokožky klobúka s variabilnými koncovými bunkami, ktoré sú spravidla užšie ako pod nimi ležiace subterminálne bunky.
FAQ
Je suchohríb oinovatený jedlá huba?
Áno, suchohríb oinovatený je hodnotná jedlá huba. Cenený je pre pevnú, pružnú dužinu, ktorá býva len zriedkavo červivá, a príjemnú, jemnú chuť. Hodí sa do mnohých jedál.
Ako spoznať suchohríb oinovatený?
Vyznačuje sa tmavohnedým klobúkom s matným, akoby oinovateným povlakom pri mladých plodniciach. Hlúbik je v hornej časti žltkastý a v dolnej červenkastý, pričom rúrky sú žlté a mierne modrejúce.
Kde a kedy rastie suchohríb oinovatený?
Rastie v listnatých a zmiešaných lesoch, najmä pod bukmi a dubmi, zriedkavejšie pod smrekmi. Plodnice sa objavujú od leta až do neskorej jesene, nezriedka ešte aj v novembri.
Mení dužina suchohríba oinovatého farbu po rozkrojení?
Dužina po rozkrojení je krémová alebo žltkastá. V klobúku a hornej časti hlúbika môže vplyvom vzduchu slabo modrieť, zatiaľ čo v spodnej časti hlúbika býva červenkastá.
S akými hubami sa dá suchohríb oinovatený pomýliť?
Najčastejšie sa zamieňa so suchohríbom žltomäsovým alebo rebrovaným. Suchohríb žltomäsový má výraznejšie praskajúcu pokožku s červenkastým podkladom, zatiaľ čo oinovatený má tmavý a oinovatený klobúk.
Je suchohríb oinovatený vhodný na sušenie?
Áno, výborne sa hodí na sušenie. Vďaka pevnej štruktúre dužiny si zachováva dobrý tvar a po usušení má intenzívnu, príjemnú arómu, takže predstavuje skvelú prísadu do omáčok a polievok.
Môže sa suchohríb zamatový konzumovať za surova?
Nie. Podľa odporúčaní PSSE by sa voľne rastúce huby nemali konzumovať za surova. Suchohríb zamatový je jedlý druh, no zo všeobecných hygienických dôvodov si vyžaduje tepelnú úpravu.
Akú chuť a vôňu má suchohríb oinovatený?
Táto huba má jemnú, príjemnú chuť a nenápadnú hubovú vôňu. Nemá horkastú ani kyslú pachuť, vďaka čomu je veľmi univerzálnou surovinou do jedál.
Nadšenec
Názvy a história
- Obowiązująca nazwa krajowa
- suchogrzybek oprószony
- Obowiązująca nazwa taksonomiczna
- Xerocomellus pruinatus (Fr.) Šutara
- Inne nazwy krajowe
- podgrzybek aksamitny
- Dawne nazwy krajowe
- borowik oprószony, grzyb omszony, podgrzybek oprószony
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách klobúk zdvihnite a prezrite si odtlačok.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: zelený. Farba výtrusného prachu: hnedý.
- Odtieň výtrusného prachu
- Odtieň výtrusného prachu: hnedoolivový. Odtieň výtrusného prachu: Olivovohnedá.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: vretenovitý.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 10–15,7 µm, šírka 4–6,4 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Ekológia a rozšírenie
- Vápnitosť pôdy
- Vápnitosť pôdy: vápenatý.
- Listnaté stromy v okolí
- Listnaté stromy v okolí: dub alebo buk.
Listnaté stromy v okolí: buk alebo dub. - Ihličnaté stromy v okolí
- Ihličnaté stromy v okolí: smrek.
- Mykorízni partneri
- Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Fagus (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Quercus (všeobecný zoznam partnerov).
História a kultúra
Taxonomická história suchohríba zamatového odráža dlhoročný výskum systematiky hríbovitých húb a revíziu tradične chápaných rodov. Druh pôvodne opísal v 19. storočí Elias Magnus Fries pod názvom Boletus pruinatus a neskôr bol v mykologickej literatúre bežne zaraďovaný do rodu Xerocomus ako Xerocomus pruinatus.
Zlomovým momentom v taxonomickej histórii tohto taxónu bola práca českého mykológa Josefa Šutaru uverejnená v roku 2008 v časopise „Czech Mycology“ (ročník 60, číslo 1, s. 49 – 50). V tejto publikácii Šutara vyčlenil nový rod Xerocomellus na základe dôkladnej analýzy mikro- a makromorfologických znakov, pričom doň presunul uvedený druh a vytvoril novú nomenklatorickú kombináciu Xerocomellus pruinatus (Fr.) Šutara. Táto zmena sa stala trvalým referenčným bodom v modernej taxonómii hríbovitých húb v Európe.
Jedlosť a bezpečnosť
Suchohríb zamatový je jedlá huba, ktorá sa vyznačuje pevnou a pružnou dužinou. Základnou podmienkou jeho bezpečnej konzumácie je dôkladná tepelná úprava plodníc pred požitím, napríklad varením alebo smažením. Konzumácia surových alebo nedostatočne tepelne upravených plodníc môže viesť k vzniku zažívacích ťažkostí. Na kulinárske účely by sa mali vyberať výhradne mladé, zdravé a čerstvé plodnice.
Významným rizikovým faktorom je rýchle starnutie plodníc a náchylnosť ich pletív na kazenie. Staré, prezreté, vodou nasiaknuté exempláre alebo plodnice vykazujúce akékoľvek známky plesnivenia nie sú vhodné na konzumáciu. Okrem toho, podobne ako pri iných hríbovitých hubách, môžu plodnice vykazovať schopnosť akumulovať znečisťujúce látky z pôdy a okolitého prostredia, preto sa odporúča vyhnúť sa zberu jedincov rastúcich v bezprostrednej blízkosti frekventovaných ciest a v silne industrializovaných oblastiach.
Z hľadiska chuťových vlastností sa dužina suchohríba zamatového vyznačuje jemnou chuťou bez horkosti a delikátnou, typicky hubovou vôňou, vďaka čomu nachádza uplatnenie v domácej kuchyni.
Biotop a výskyt
Suchohríb zamatový (Xerocomellus pruinatus) sa vyskytuje v Európe, predovšetkým v listnatých a zmiešaných lesoch, zriedkavejšie v čistých ihličnatých porastoch. Nálezy tohto druhu sa zaznamenávajú aj v parkoch a krajinnej zeleni. Huba tvorí mykorízu s listnatými stromami, najmä s bukom lesným, dubmi a hrabom obyčajným, ako aj s ihličnatými stromami vrátane smreka obyčajného. Uprednostňuje čerstvé pôdy bohaté na živiny, hlinité a piesočnato-hlinité, kde plodnice vyrastajú jednotlivo alebo v skupinách na lesnom opade, medzi napadaným lístím a trsmi machu.
Geografický areál druhu zahŕňa Európu vrátane strednej a západnej Európy, pričom na severe siaha po južné oblasti Škandinávskeho polostrova a na juhu smerom k Stredozemnému moru.
V klimatických podmienkach Poľska pripadá obdobie plodenia na september až november (mesiace IX – XI), čo zodpovedá zdokumentovanému výskytu plodníc v stredoeurópskej fenológii. Výskyt druhu v danom regióne závisí predovšetkým od prítomnosti priaznivých listnatých a zmiešaných porastov a vlhkých hlinitých pôd.
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Ustalenia źródłowe: jadalność, spożycie i wykorzystanie
- Jedlosť
- Jedlý — źródło oznaczenia
Česká mykologická společnost, Xerocomellus pruinatus, hřib sametový · Kuchyňské využití: Hřib sametový je dobrá jedlá houba.
- Kulinárske hodnotenie
- Chutný
Česká mykologická společnost, Xerocomellus pruinatus, hřib sametový · Kuchyňské využití: dobrá jedlá houba, z druhů rodu Xerocomellus patrně nejchutnější. Source opinion; not a formal quality class or larval-infestation claim.
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Xerocomellus pruinatus (Fr.) Šutara
- Skoršie vedecké názvy
- 1835 — Boletus pruinatus Fr.
1886 — Versipellis pruinata (Fr.) Quél.
1888 — Xerocomus pruinatus (Fr.) Quél.
1898 — Suillus pruinatus (Fr.) Kuntze
1992 — Boletellus pruinatus (Fr.) Klofac & Krisai[17]
Suchogrzybek oprószony należy do rodziny borowikowatych (Boletaceae) w rzędzie borowikowców (Boletales). Nazwa naukowa taksonu to Xerocomellus pruinatus (Fr.) Šutara. Kombinację tę opublikował w 2008 r. Josef Šutara pod numerem rejestracyjnym MB511898, przenosząc do nowego rodzaju gatunek opisany pierwotnie w 1835 r. przez Eliasa Friesa jako Boletus pruinatus Fr. Takie samo autorstwo bazonimu podaje baza Species Fungorum. W części opracowań pojawia się zapis „Fr. & Hök”, jednak Oolbekkink uzasadniał przypisanie pierwotnego opisu samemu Friesowi.
[17] [19] [13] [7] [15] [18]Wcześniejsze kombinacje oparte na tym samym epitecie gatunkowym obejmują Versipellis pruinata (Fr.) Quél. z 1886 r., Xerocomus pruinatus (Fr.) Quél. z 1888 r., Suillus pruinatus (Fr.) Kuntze z 1898 r. oraz Boletellus pruinatus (Fr.) Klofac & Krisai z 1992 r. Szereg ten tłumaczy, dlaczego w dawniejszej literaturze mikologicznej ten sam grzyb bywał umieszczany w różnych rodzajach.
[17] [19] [13] [7] [15] [18]W rejestrze Species Fungorum do synonimiki gatunku włączono także nazwy Boletus subtomentosus var. pascuus Pers. (1825), Boletus pascuus (Pers.) Corda (1841), Xerocomus pascuus (Pers.) Bon (1985 [1984]), Boletellus pruinatus var. pascuus (Pers.) Klofac & Krisai (1992) oraz Boletellus pruinatus f. luteocarnosus Klofac & Krisai (1992). Stanowią one historyczne przyporządkowania taksonomiczne w rangach odmiany i formy.
[17] [19] [13] [7] [15] [18]Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Identyfikacja mikroskopowa gatunków z rodzaju Xerocomellus opiera się przede wszystkim na strukturze skórki kapelusza oraz mikrorzeźbie zarodników. Zarodniki suchogrzybka oprószonego pokryte są drobnymi, podłużnymi prążkami, jednak autorzy Fungi of Temperate Europe zaznaczają, że struktury te pozostają niewidoczne w standardowej mikroskopii świetlnej. Wobec tego ani sama ciemna barwa kapelusza, ani intensywne sinienie nie wystarczają do jednoznacznego oznaczenia bez weryfikacji pozostałych cech.
[7] [6] [13] [9] [14] [8]Šutara badał głównie skrawki wysuszonych owocników (cięte ręcznie żyletką), z użyciem 3–10% NH4OH, niekiedy z dodatkiem czerwieni Kongo oraz odczynnika Melzera lub w czystym NH4OH; świeży materiał analizował w wodzie, odczynniku Melzera lub wodnym roztworze czerwieni Kongo, stosując również mikroskop SEM. Diagnoza całego rodzaju Xerocomellus obejmuje grubość skórki (80–)120–350(–500) µm, rurki do 10(–14) mm i kanciaste pory o średnicy 1–2,5 mm. Pileipellis tworzą równoległe łańcuszki komórek, których końce leżą na zbliżonym poziomie; u starszych owocników układ ten może się rozluźniać. Są to cechy i wymiary diagnozy rodzajowej, odrębne od indywidualnych pomiarów gatunkowych X. pruinatus.
[19]Cechy mikroskopowe rodzaju Xerocomellus obejmują ponadto słabo żelatynizującą tramę hymenoforu typu pośredniego z odległościami między strzępkami 2–4(–8) µm, przeważnie wrzecionowato-butelkowate pleurocystydy o ściankach do 0,6 µm, brak lub zredukowaną do 30(–40) µm boczną warstwę trzonu, płodną warstwę kaulohymenialną na trzonie oraz brak sprzążek na strzępkach. Brak osłony częściowej i pierścienia stanowi stałą cechę całego rodzaju.
[19] [6]W rewizji taksonomicznej Šutary uwzględniono 15 kolekcji zielnikowych tego gatunku: JŠ 078, 302, 336, 337, 341, 345, 1836, 1963, 1965, 1986, 2112, 4053, 4397, 4398 oraz 4399.
[19]Abstrakt pracy Peintner, Ladurner i Simoniniego z 2003 r. opisuje analizę 24 sekwencji rDNA-LSU wykazującą odrębne linie ośmiu taksonów, w tym pruinatus. Pomocne w diagnozie były cechy zarodników, komórki końcowe skórki oraz charakterystyczne strzępki typu pruinatus (pruinatus-hyphae). Autorzy wykazali jednak wielokrotne powstawanie w toku ewolucji podobnego prążkowania zarodników, ściętych wierzchołków oraz strzępek tego typu. Liczba 24 sekwencji odnosi się do całego badania obejmującego osiem taksonów.
[14]Badania Franka i współpracowników z 2020 r. nad północnoamerykańskimi przedstawicielami rodzaju Xerocomellus uwzględniały sekwencje referencyjne europejskiego X. pruinatus z bazy GenBank (LSU: AF514825 z okazu IB19961055, AF050644 oraz AF402140), wskazując na konieczność ostrożnej weryfikacji oznaczeń w publicznych repozytoriach sekwencji.
[8]Laboratórna diagnostika
Dane ustrukturyzowane
Pokožka klobúka
Reakcie s činidlami
- Reakcia na alkalické činidlá
- Reakcia na alkalické činidlá: bez zmeny farby.
Reakcia na alkalické činidlá: bez zmeny farby.
Výtrusy
- Dĺžka výtrusu
- Dĺžka výtrusu: 11–15 µm. [6]
Dĺžka výtrusu: 10–14,5 µm. [9]
Dĺžka výtrusu: 11–14 µm. [3]
Dĺžka výtrusu: 11,5–14 µm. [7]
Dĺžka výtrusu: 11,5–15 µm. [18]
Dĺžka výtrusu: 11,4–14,9 µm. [18]
Dĺžka výtrusu: 12,3–15,3 µm. [18]
Dĺžka výtrusu: 12–15,7 µm. [18] - Forma ornamentácie výtrusov
- Forma ornamentácie výtrusov: ryhovaná. [7]
Forma ornamentácie výtrusov: ryhovaná. [6]
Forma ornamentácie výtrusov: ryhovaná. [9]
Forma ornamentácie výtrusov: ryhovaná. [13] - Smer ornamentácie výtrusu
- Smer ornamentácie výtrusu: pozdĺžne. [7]
Materiál a metódy výskumu
- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka výtrusu
- 11,5–15 µm [18]
10–14,5 µm [9]
12–15,1 µm (skrajnie do 15,7 µm) [18]
11–15 µm [6]
11,5–14 µm [7]
11,4–14,9 µm [18]
12,3–15,3 µm [18]
11–14 µm [3] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka výtrusu
- 4,5–5,5 µm [9] [7]
4,2–5,7 µm [18]
4,4–5,4 µm (skrajnie do 6 µm) [18]
4,5–6 µm [6]
4,9–6,4 µm [18]
4,3–5,8 µm [18]
4–5 µm [3]
Metody i zapisy źródłowe — Source cap-cuticle microscopy; source-specific terminology and scantiness are not merged into one universal organisation.
Inkrustacja strzępek skórki; Organizacja skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Species Description: Pileipellis palisadoderm of septate hyphae of cylindrical, incrusted cells.” [6]
Metody i zapisy źródłowe — Source cap-cuticle microscopy; source-specific terminology and scantiness are not merged into one universal organisation.
Inkrustacja strzępek skórki; Organizacja skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Printed p.265 section9: somewhat irregular trichoderm; terminal cells(5.5–)8–14(–15.5)µm broad; incrustations scarce.” [13]
Szerokość komórki końcowej skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Terminal cells(5.5–)8–14(–15.5)µm broad.” [13]
Metody i zapisy źródłowe — ČMS species description; material, voucher, measurement count and medium unreported.
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „11.5–14 × 4.5–5.5 µm; first axis.” [7]
Forma ornamentacji zarodnika — zapis źródłowy: „jemně podélně rýhované” [7]
Kierunek ornamentacji zarodnika — zapis źródłowy: „podélně rýhované” [7]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „eliptické nebo vřetenovité” [7]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „11.5–14 × 4.5–5.5 µm; second axis.” [7]
Metody i zapisy źródłowe — Published species description; unreported individual material and numerical protocol.
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „Species Description: Spores11–15×4.5–6µm, striate. First axis.” [6]
Forma ornamentacji zarodnika — zapis źródłowy: „Species Description: Spores11–15×4.5–6µm, striate.” [6]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Species Description: Spores11–15×4.5–6µm, striate. Second axis.” [6]
Metody i zapisy źródłowe — Published species description; unreported individual material and numerical protocol.
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „Printed p.579 couplet73: spores10–14.5×4.5–5.5µm, very finely striated, not visible in a standard light microscope. First axis.” [9]
Forma ornamentacji zarodnika — zapis źródłowy: „Printed p.579 couplet73: spores10–14.5×4.5–5.5µm, very finely striated, not visible in a standard light microscope.” [9]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Printed p.579 couplet73: spores10–14.5×4.5–5.5µm, very finely striated, not visible in a standard light microscope. Second axis.” [9]
Metody i zapisy źródłowe — Focal Xerocomellus pruinatus row, PDFpage81; individual microscopic material unreported.
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „11–14×4–5µm, paired source axes.” [3]
Metody i zapisy źródłowe — 19Nov2021, PuszczaBukowa Węglino, leg./det.GrażynaDomian; mean13.5×5.5µm,Qmean2.4.
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „19Nov2021, PuszczaBukowa Węglino, leg./det.GrażynaDomian; mean13.5×5.5µm,Qmean2.4. See original paired dimensions.” [18]
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „19Nov2021, PuszczaBukowa Węglino, leg./det.GrażynaDomian; mean13.5×5.5µm,Qmean2.4. Source Q range, not recomputed from unpaired dimension endpoints.” [18]
Metody i zapisy źródłowe — 25Oct2023, BukoweZdroje, leg./det.GrażynaDomian; mean12.9×4.8µm,Qmean2.7.
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „25Oct2023, BukoweZdroje, leg./det.GrażynaDomian; mean12.9×4.8µm,Qmean2.7. See original paired dimensions.” [18]
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „25Oct2023, BukoweZdroje, leg./det.GrażynaDomian; mean12.9×4.8µm,Qmean2.7. Source Q range, not recomputed from unpaired dimension endpoints.” [18]
Metody i zapisy źródłowe — 30Oct2023, BuczynoweWąwozy, leg./det.GrażynaDomian; mean13.1×4.9µm,Qmean2.7.
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „30Oct2023, BuczynoweWąwozy, leg./det.GrażynaDomian; mean13.1×4.9µm,Qmean2.7. See original paired dimensions.” [18]
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „30Oct2023, BuczynoweWąwozy, leg./det.GrażynaDomian; mean13.1×4.9µm,Qmean2.7. Source Q range, not recomputed from unpaired dimension endpoints.” [18]
Metody i zapisy źródłowe — 4Nov2023, TrawiastaBuczyna, leg./det.GrażynaDomian; mean13.5×5.0µm,Qmean2.7.
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „4Nov2023, TrawiastaBuczyna, leg./det.GrażynaDomian; mean13.5×5.0µm,Qmean2.7. See original paired dimensions.” [18]
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „4Nov2023, TrawiastaBuczyna, leg./det.GrażynaDomian; mean13.5×5.0µm,Qmean2.7. Source Q range, not recomputed from unpaired dimension endpoints.” [18]
Metody i zapisy źródłowe — Source B.pruinatus description, with collections Bos8335 (NL) and Oolbekkink207 (DE) listed, without assigning one individual SEM image to either voucher.
Metoda źródłowa. Technika: skaningowa mikroskopia elektronowa (SEM). Opis metody w źródle: Source methods p.246: gold-coated stubs, 15kV JEOL JSM-35; source spore prints or tube fragments, not an inferred focal specimen preparation.
Forma ornamentacji zarodnika — zapis źródłowy: „Faint to distinct striae with SEM.” [13]
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiał: Zbiór z Puszczy Bukowej w województwie zachodniopomorskim; status zweryfikowany potwierdzono w osobnym publicznym wpisie GRej.
Zakres odczytu: Fragmenty źródeł.
Odczytano fragment źródła; pełny tekst i metody nie zostały zweryfikowane.
Data przeglądu: 21.10.2026.
Ograniczenia: Źródłowe oznaczenie i zakres pojęcia zachowano. Nie zadeklarowano nowego badania okazów ani odczytu wszystkich publikacji cytowanych przez źródło.
[18]Rozsah spracovania
Pred dokončením vyžaduje záznam doplnenie alebo vyrovnanie.
- Hľadanie oblastí výskytu si vyžaduje vyúčtovanie.
- Väzby predchádzajúcich zistení si vyžadujú opätovné preverenie.
- Nové zdroje si vyžadujú vyhodnotenie informácií zaznamenaných počas prehľadu.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
W badaniu korzeni jodły pobrano w październiku 2012 r. po 16 kostek gleby 15 × 15 × 15 cm z czterech stanowisk: Kartuzy, Lipusz, Osusznica i Sławno (łącznie 64 monolity). Analizowano drobne korzenie poniżej 2 mm w trzech losowych podpróbach po około 250 wierzchołków. Oznaczenie ITS suchogrzybka oprószonego KP230473 wykazało 99% zgodności z UDB000481 przy kryterium badania przekraczającym 98% na odcinku co najmniej 450 pz. Udział gatunku wynosił odpowiednio 1,5 ± 0,3%, 1,7 ± 0,3%, 0,9 ± 0,2% oraz 2,0 ± 0,1% (średnia ± błąd standardowy, SE).
[16]W badanych drzewostanach jodłowych odczyn gleby mierzony w wodzie wynosił w poziomie organicznym (O) odpowiednio 3,9; 3,9; 3,9 i 4,0, a w poziomie mineralnym (A): 4,0; 4,6; 4,6 oraz 4,3. Typy gleb sklasyfikowano jako glebę kwaśną brunatną (Kartuzy, Lipusz, Sławno) oraz glebę płową (Osusznica).
[16]W doświadczeniu Zavišić i współautorów materiał buka z zasobniejszego w fosfor Bad Brückenau i ubogiego Unterlüß przeniesiono w październiku 2014 r. do wspólnego ogrodu w Getyndze, gdzie rósł do lipca 2015 r. Badano 40 roślin, po 10 na wariant i pochodzenie gleby; 20 otrzymało znacznik 33P, a 20 stanowiło kontrolę bez znacznika. Po miesiącu aklimatyzacji, 20 listopada 2014 r., zastosowano jednorazową dawkę 795 mg P na roślinę. Mikoryzy identyfikowano na podstawie sekwencji ITS przy kryterium zgodności ponad 97% i wyniku dopasowania (score) ponad 900 bitów, co pozwoliło rozpoznać 14 z 16 morfotypów.
[21]Po nawożeniu fosforem udział mikoryz suchogrzybka oprószonego zmniejszył się w materiale z gleby zasobnej w fosfor. Wynik testu ANOSIM p = 0,385 oznaczał jednak brak statystycznie istotnej zmiany struktury całej zbiorowości grzybów mikoryzowych w tej glebie, a nie oddzielny test liczebności samego gatunku. Nie rozpoznano mechanizmu pobierania fosforu przez izolowany szczep, a nierozpoznany morfotyp MT31 stanowił osobną pozycję. Wyjściowe pH gleby wynosiło 3,8 w Bad Brückenau i 3,5 w Unterlüß, co opisuje warunki miejsc pobrania, a nie optimum gatunku.
[21]W badaniu Kautmanovej i współautorów materiał zbierano na słowackich terenach pogórniczych w latach 2022–2024, a oznaczenia oparto na morfologii i sekwencjach ITS. Oczyszczone owocniki krojono i suszono do stałej masy w temperaturze do 60 °C; małe mielono w całości, a z dużych pobierano równe części kapelusza, trzonu i hymenoforu, uzyskując co najmniej 2 g homogenizowanego proszku. Do analizy ICP-MS mineralizowano 1 g suchego materiału kwasem azotowym, a następnie wodą królewską. Trzy wykonane powtórzenia miały charakter analityczny, a liczba niezależnych owocników gatunku nie została w pracy wyszczególniona.
[11]W materiale ze Słowacji stężenie kadmu w owocnikach z Gelnicy wynosiło 7,82 mg/kg suchej masy (wskaźnik THQ 0,8), a ze Zlatej Idki 3,95 mg/kg s.m. (THQ 0,4). Zawartość ołowiu wynosiła odpowiednio 4,86 mg/kg s.m. (THQ 0,1) w Gelnicy oraz 1,77 mg/kg s.m. przy współczynniku bioakumulacji BCF 0,001 w Zlatej Idce.
[11]W Gelnicy odnotowano rtęć na poziomie 14,23 mg/kg suchej masy, z modelowym wskaźnikiem zagrożenia THQ 7,6 oraz współczynnikiem biokoncentracji BCF 2,14, a także mangan w stężeniu 974 mg/kg suchej masy. THQ stanowi wskaźnik modelowy, a nie liczbę klinicznych zatruć, natomiast wysoki poziom manganu nie oznaczał jego bioakumulacji z podłoża (dla manganu publikacja wskazuje brak akumulacji z gleby). Wszystkie wartości dotyczą zbadanego suchego materiału bez przeliczania na świeżą masę i bez uogólniania na owocniki z innych obszarów.
[11]Biotop a výskyt
Biotop, oblasť a ročné obdobie
Gatunek wyrasta na ziemi w lasach liściastych, mieszanych i iglastych oraz w parkach. Assyov wymienia jako głównych partnerów mikoryzowych buki, a rzadziej dęby, natomiast autorzy czescy podają buki, dęby i świerki. W polskich rejestrach stanowiska obejmują kwaśne i żyzne buczyny, leśną ściółkę, obrzeża drzewostanów, pobliża nadrzecznych łęgów, a także ciepłe, piaszczyste murawy na skraju lasu dębowego. Sama obecność sosny, brzozy czy grabu w opisie drzewostanu nie stanowi bezpośredniego dowodu na tworzenie mikoryzy z tymi gatunkami drzew.
[7] [6] [18] [20] [9]Analizy molekularne korzeni jodły pospolitej (Abies alba) na Pomorzu potwierdziły obecność tego grzyba w ektomikoryzach na czterech stanowiskach zlokalizowanych poza naturalnym zasięgiem jodły. W badaniach w Niemczech zidentyfikowano go również w mikoryzach buka zwyczajnego (Fagus sylvatica). Wyniki te uzyskano bezpośrednio z sekwencjonowania ITS korzeni, co stanowi niezależne potwierdzenie laboratoryjne relacji mikoryzowej.
[16] [21]Assyov uznaje gatunek za szeroko rozpowszechniony w Europie, zaznaczając problem mylenia go z pokrewnymi taksonami. Czeski atlas określa go jako obfity, a europejski klucz jako pospolity. Władysław Wojewoda w 2003 r. przytaczał dawne stwierdzenie z Puszczy Białowieskiej oraz kategorię PL–Ex, a atlas leśny z 2021 r. odnotowywał historyczną ocenę uznającą go za gatunek bardzo rzadki, znany niemal wyłącznie z tego rejonu. Liczne współczesne udokumentowane stanowiska w Polsce (w tym późniejsze zgłoszenia pomorskie i z innych rejonów) wskazują jednak na znacznie szersze występowanie.
[20] [18] [6] [7] [9]W Wielkiej Brytanii zestawienie z 2013 r. wykazało obecność gatunku w 10 kwadratach siatki 1 × 1 km w latach 1913–1962 oraz w ponad 200 kwadratach w latach 1963–2012, kwalifikując go do kategorii najmniejszej troski (LC). Szacunek ponad 2000 dojrzałych osobników stanowi wynik modelowania opartego na bazach obserwacji, a nie bezwzględną liczbę zliczonych owocników.
[10]Potwierdzony zasięg występowania
Wszystkie obszary potwierdzone w zapisanych danych źródłowych.
| Kraj | Regiony i stanowiska | Owocnikowanie | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Poľsko | Západopomoranské vojvodstvo | IX–XI |
|
Zdroje
- grenoble 2015
- Boris Assyov, Xerocomus pruinatus
- Česká mykologická společnost, Xerocomellus pruinatus, hřib sametový
- src-frank 2020
- Læssøe T., Petersen J.H., Frøslev T.G., Heilmann-Clausen J. 2025. Keys to the fungi of Temperate Europe,8XI 2025
- src-jncc 2013
- src-kautmanova 2026
- Oolbekkink G.T. 1991. The taxonomic value of the ornamentation of spores in The Xerocomus-group of Boletus. Persoonia14(3): 245–273
- src-peintner 2003-abstract
- src-ptmyk 2021
- src-rudawska 2016
- Species Fungorum, rekord 511898
- Marek Snowarski, Tx236, Xerocomellus pruinatus
- src-sutara 2008
- Wojewoda W. 2003. Checklist of Polish larger Basidiomycetes. Biodiversity of Poland7
- src-zavisic 2018