Jedlý
Vyžaduje úpravu
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.










Čírovka zemná (Tricholoma terreum) je bežná lupeňovitá huba z čeľade čírovkovitých, ktorá tvorí mykorízu s ihličnatými stromami, najmä s borovicami. Vyznačuje sa plstnato vláknitým, sivým alebo popolavým klobúkom a bielo-sivou dužinou s jemnou, zemitou chuťou. V mnohých regiónoch Európy, najmä na juhu, sa tradične zbiera a cení na kulinárske účely, hoci z dôvodu možnosti zámeny a moderných toxikologických diskusií si vyžaduje opatrnosť a striedmosť pri konzumácii.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk.
Typ stavby plodnice: hlúbik.
Klobúk
- Tvar klobúka
- pri mladých plodniciach: Tvar klobúka: kužeľovitý alebo zvonkovitý.
Tvar klobúka: vypuklý alebo plochý.
Tvar klobúka: polguľovitý alebo kužeľovitý. - Povrch klobúka
- Povrch klobúka: suchý.
Povrch klobúka: matný. - Pokryv klobúka
- Pokryv klobúka: plstnatý a vláknitá.
Pokryv klobúka: šupinatá (jemné šupiny). - Farba klobúka
- Farba klobúka: sivá.
Farba klobúka: sivohnedý. - Obrys okraja klobúka
- pri zrelých plodniciach: Obrys okraja klobúka: zvlnený.
- Praskliny a trhliny okraja
- za sucha: Praskliny a trhliny okraja: lúčovito rozpukaný.
- Pokrytie okraja
- Pokrytie okraja: chlpatý.
- Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 30–80 mm.
- Stred klobúka
- Stred klobúka: s výrazným hrboľom.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: lupene.
Lupene pri hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik: zbiehavý zúbkom (lupene).
- Farba hymenoforu
- Farba hymenoforu: popolavosivá (svetlý odtieň).
Farba hymenoforu: biely.
Farba hymenoforu: sivastý. - Makroskopická stavba voľného ostria lupeňov
- Makroskopická stavba voľného ostria lupeňov: zúbkaté alebo pílkovité.
- Rozostup lupeňov
- Rozostup lupeňov: stredne husté.
- Výška lupeňov
- Výška lupeňov: 7–13 mm.
- Prítomnosť krátkych lupeňov
- Prítomnosť krátkych lupeňov: prítomný.
Hlúbik a báza
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý.
- Farba hlúbika
- Farba hlúbika: biely alebo sivastý.
- Pokryv povrchu hlúbika
- Pokryv povrchu hlúbika: hodvábna a vláknitá.
v hornej časti hlúbika: Pokryv povrchu hlúbika: osinovatený. - Vnútro hlúbika
- pri starých plodniciach: Vnútro hlúbika: dutý.
- Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 30–80 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 3–15 mm.
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: biely alebo sivastý.
Farba dužiny: belavá. - Chuť dužiny
- Chuť dužiny: nepríjemný.
- Odolnosť dužiny proti zlomeniu alebo roztrhnutiu
- Odolnosť dužiny proti zlomeniu alebo roztrhnutiu: krehký.
- Farba dužiny po poranení
- Farba dužiny po poranení: bez zmeny farby.
- Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: nevýrazný.
Vôňa dužiny: zemitý, slabý.
Vôňa dužiny: múčny, slabý.
Vôňa dužiny: vylúčený pachový tón: múčny.
Vôňa dužiny: neprítomný. - Trieda hrúbky dužiny
- Trieda hrúbky dužiny: tenký (dužina klobúka).
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: ihličnatý les.
Stanovište: zmiešaný les. - Substrát
- Substrát: pôda.
- Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: v skupinách.
Spôsob rastu plodníc: jednotlivo.
Spôsob rastu plodníc: roztrúsené skupiny. - Frekvencia výskytu
- Frekvencia výskytu: hojný.
- Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od augusta do novembra.
- Oblasť výskytu
- Oblasť výskytu: potvrdený.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Jedlý
- Vyžadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
Právo
- Ochrana
- Nie je uvedený v poľskom zozname chránených druhov húb.
- Predaj
- V Poľsku nie je uvedený v zozname húb povolených na predaj.
Možnosť zámeny
Tricholoma portentosum
Najdôležitejšie rozdiely
Čírovka zemná (Tricholoma terreum) a príbuzné druhy z tejto skupiny majú jemnejšie, menej masívne plodnice, klobúky pokryté drobnými, vláknitými šupinkami a sivé alebo belavé lupienky a hlúbiky úplne bez žltozelených odtieňov.
FAQ
Je čírovka zemná jedlá huba?
Áno, považuje sa za jedlú hubu, no vyžaduje si povinnú tepelnú úpravu a zachovanie striedmosti pri konzumácii z dôvodu odporúčanej opatrnosti.
V akom období roka sa objavujú jej plodnice?
Plodnice rastú hlavne od septembra do novembra a pri miernych teplotách a v teplejšom podnebí ich možno nájsť dokonca v decembri a januári.
V blízkosti akých stromov rastie čírovka zemná?
Mykorízne väzby vytvára predovšetkým s borovicami, najmä s borovicou lesnou, podstatne zriedkavejšie s inými ihličnatými stromami, ako sú smreky alebo smrekovce.
Aké podložie tento druh preferuje?
Najčastejšie rastie na piesočnatých, priepustných a chudobných pôdach, ako aj na vápencových podložiach v suchých borovicových lesoch.
Môže sa čírovka zemná konzumovať za surova?
Nie, surové plodnice môžu spôsobiť žalúdočno-črevné ťažkosti; pred konzumáciou je nevyhnutné ich dôkladné povarenie alebo podusenie.
Prečo sa v Katalánsku táto huba nazýva „fredolic“?
Tento názov odkazuje na chlad a mrazy, pretože plodnice tohto druhu sa objavujú neskoro na jeseň a predstavujú tradičného zvestovateľa prichádzajúcej zimy.
Pod akým názvom je čírovka zemná známa vo Francúzsku?
Vo francúzskej tradícii sa táto huba označuje ako „petit gris“ alebo „charbonnier“ a teší sa veľkej obľube na regionálnych trhoch.
Na čo sa tento druh využíva mimo kuchyne?
V remesle slúži na prírodné farbenie vlny a tkanín na sivé a béžové odtiene a v lesníctve na mykorizáciu sadeníc borovíc na chudobných pôdach.
Akú chuť má čírovka zemná?
Vyznačuje sa jemnou, lahodnou chuťou s mierne badateľným zemitým a múčnym tónom, bez ostrých alebo horkých príchutí.
Kto tento druh formálne vedecky opísal?
Druh v 18. storočí opísal Jacob Christian Schäffer a do rodu Tricholoma ho v roku 1871 zaradil nemecký mykológ Paul Kummer.
Nadšenec
Názvy a história
- Platný národný názov
- Gąska ziemista
- Platný taxonomický názov
- Tricholoma terreum
- Iné národné názvy
- Gąska ziemistoblaszkowa, Gąska szarobrązowa
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách nadvihnite klobúk a pozrite si výtrusný prach.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: biely.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: široko elipsoidný. Tvar výtrusu: takmer guľovitý. Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: elipsoidný (pretiahnutý).
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký. Povrch výtrusu: hladký.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 5–7 µm, šírka 3,5–5 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Ekológia a rozšírenie
- Pôdna reakcia
- Pôdna reakcia: zásaditý.
- Zrnitosť pôdy
- Zrnitosť pôdy: piesčitý.
Zrnitosť pôdy: hlinitá. - Vápnitosť pôdy
- Vápnitosť pôdy: vápenatý.
- Úrodnosť pôdy
- Úrodnosť pôdy: úrodná.
- Mykorízni partneri
- Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Pinus (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Pinus sylvestris (všeobecný zoznam partnerov). - Spôsob výživy
- Spôsob výživy: Mykorízny.
Nekulinárske využitie
V tradičnom mimokulinárskom remesle nachádzajú plodnice čírovky zemnej uplatnenie v prírodnom textilnom farbiarstve. Spolu s oživovaním historických remeselných techník sa táto huba cielene zbiera na prípravu farbiacich kúpeľov pre prírodnú vlnenú priadzu a hodváb. V závislosti od použitého minerálneho moridla, akým je kamenec draselný alebo zlúčeniny železa, získavajú farbiari rozmanitú paletu farieb: od jemných odtieňov popola a holubičej sivej až po tlmené béžové a zemité hnedé tóny.
Druhou významnou praktickou oblasťou je hospodárske lesníctvo a rekultivácia degradovaných území. Plodnice a výtrusy tohto druhu sa získavajú na výrobu inokulačných biopreparátov pre sadenice borovice lesnej v lesných škôlkach. Zavedenie tohto podhubia do koreňových systémov mladých stromov sa využíva pri zalesňovaní postindustriálnych neúrodných pôd a pieskových lomov, čo výrazne zvyšuje úspešnosť výsadby na mimoriadne neúrodných pôdach.
Tento druh sa bežne využíva aj v prírodovednom vzdelávaní a múzejníctve ako modelový materiál na tvorbu didaktických modelov, mykologických herbárov a expozícií na pravidelných vzdelávacích výstavách.
História a kultúra
Čírovka zemná zaujíma osobitné miesto v ľudovej kultúre západnej a južnej Európy a predstavuje prvok regionálnej identity vidieckych komunít. V Katalánsku je táto huba, nazývaná „fredolic“ (z katalánskeho slova označujúceho chlad alebo uzimenca), symbolom príchodu prvých jesenných mrazíkov. V miestnom folklóre pretrvali staré príslovia spájajúce objavenie sa fredolica s obdobím ukončenia cyklu poľných prác a nutnosťou vykúriť príbytky pred zimou. Katalánske jesenné hubárske trhy (firaires), organizované už po stáročia, považujú tento druh za kľúčový prvok obchodnej tradície.
Vo Francúzsku sa tento druh ustálil pod názvom „petit gris des pins“ alebo „charbonnier“ a predstavuje motív v provensálskej literatúre opisujúcej každodenný dedinský život a rytmus ročných období. V etnografických zápiskoch a regionálnych kronikách južného Francúzska z 19. storočia sa táto huba objavovala ako príklad daru lesa, ktorý chudobným vrstvám obyvateľstva umožňoval uspokojiť životné potreby počas chladných mesiacov. Vo vedeckej systematike bol tento druh opísaný v 18. storočí nemeckým prírodovedcom Jacobom Christianom Schäfferom a do rodu Tricholoma ho v roku 1871 zaradil Paul Kummer, čím ho natrvalo uviedol do klasickej európskej mykologickej literatúry.
Jedlosť a bezpečnosť
Čírovka zemná sa tradične považuje za jedlú hubu, ktorá sa vyznačuje miernou chuťou a krehkou dužinou. Konzumácia si vyžaduje bezpodmienečnú tepelnú úpravu – plodnice sa musia podrobiť dôkladnému povareniu alebo poduseniu, keďže v surovom stave môžu vyvolať ťažkosti tráviaceho traktu. Základnou podmienkou bezpečnej konzumácie je zachovanie striedmosti v množstve a vyhýbanie sa opakovanému jedeniu tohto druhu v krátkych časových odstupoch.
Kultúra konzumácie tohto druhu sa v závislosti od krajiny zreteľne líši. Vo Francúzsku, kde táto huba funguje pod tradičným názvom „petit gris“, sa teší veľkej úcte a predstavuje bežný trhový artikel na miestnych tržniciach. Mimoriadnej obľube sa teší aj v španielskom Katalánsku, kde je považovaná za jednu z najžiadanejších jesenných pochúťok. V Poľsku a ďalších krajinách strednej Európy je postoj k čírovke zemnej zdržanlivejší; zbierajú ju len málopočetní nadšenci a mnohí spotrebitelia sa jej zberu vzdávajú z opatrnosti a pre špecifickú, zemito-múčnu pachuť.
Biotop a výskyt
Čírovka zemná sa vyskytuje v pásme mierneho podnebia na území takmer celej Európy, ako aj v Ázii, severnej Afrike a Severnej Amerike. Je to mykorízny druh úzko viazaný na ihličnaté stromy, predovšetkým na borovicu lesnú (Pinus sylvestris), a na juhu kontinentu aj na iné druhy borovíc, ako je borovica čierna či borovica halepská. Podstatne zriedkavejšie sa vyskytuje pod smrekmi alebo smrekovcami.
Typickým biotopom sú svetlé borovicové lesy, zmiešané lesy s prevahou ihličnanov, ako aj borovicové výsadby na dunách a piesočnatých oblastiach. Táto huba uprednostňuje ľahké, priepustné, piesočnaté alebo piesočnato-hlinité podložia, často s neutrálnou alebo vápenatou reakciou. Vyskytuje sa v nížinách, ako aj v nižších horských polohách.
Sezóna plodenia sa začína koncom leta a trvá celú jeseň, zvyčajne od septembra do novembra, a pri miernom počasí až do decembra. V strednej Európe vrcholí výskyt v októbri. V Stredomorí, kde sú mierne zimy, sa plodnice objavujú neskoro na jeseň a rastú počas celej zimy, nezriedka až do februára.
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Zdrojové zistenia: jedlosť, konzumácia a využitie
- Jedlosť
- Jedlý — zdroj určenia
Marek Snowarski — przeglądowa karta Tricholoma terreum, odczytana w Chrome · TRESC-10015:jadalna; zalecenia źródła i dyskusja toksykologiczna pozostają rozdzielone.
- Požadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
DGfM Positivliste21.01.2024 · s.1:lista gatunków jadalnych po dostatecznym ogrzaniu i w odpowiedniej ilości;s.12:T.terreum. To zalecenie towarzystwa, nie wymóg obgotowania w wodzie ani dowód określonej toksyny.
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Tricholoma terreum
- Zakres ujęcia taksonomicznego
Tricholoma terreum(Schaeff.)P.Kumm. według dokładnego zaakceptowanego dopasowania GBIF5241808. Starsze i szersze ujęcia terreum/myomyces/bisporigerum/gausapatum pozostają przy swoich źródłach. Wzmianka o synonimii nie scala odrębnych wpisów rejestru ani nie potwierdza tożsamości molekularnej dawnych kolekcji.
[18]
Laboratórna diagnostika
Štruktúrované údaje
Bazídiá
- Pracky
- Pracky: neprítomný. [9]
Hymeniálne cystidy
- Stupeň diferenciácie cystíd
- Stupeň diferenciácie cystíd: slabo diferencované. [9]
- Dĺžka hymeniálnej cystidy
- Dĺžka hymeniálnej cystidy: 15–30 µm. [9]
- Optický vzhľad hymeniálnej cystidy
- Optický vzhľad hymeniálnej cystidy: hyalínny. [9]
- Tvar hymeniálnej cystidy
- Tvar hymeniálnej cystidy: valcovitý. [9]
Tvar hymeniálnej cystidy: kyjakovitý. [9] - Hrúbka steny uvedenej hymeniálnej cystidy
- Hrúbka steny uvedenej hymeniálnej cystidy: tenkostenný. [9]
- Šírka hymeniálnej cystidy
- Šírka hymeniálnej cystidy: 3–9 µm. [9]
- Prítomnosť pleurocystíd
- Prítomnosť pleurocystíd: neprítomný. [9]
Ostatné laboratórne znaky
Pokožka klobúka
- Optický vzhľad hyf pokožky klobúka
- Optický vzhľad hyf pokožky klobúka: hyalínny (v dolnej vrstve pokožky klobúka). [9]
- Usporiadanie hýf pokožky klobúka
- Usporiadanie hýf pokožky klobúka: lúčovitý (v dolnej vrstve pokožky klobúka). [9]
- Dĺžka elementov pokožky klobúka
- Dĺžka elementov pokožky klobúka: 40–80 µm (v dolnej vrstve pokožky klobúka). [9]
- Tvar prvkov pokožky klobúka
- Tvar prvkov pokožky klobúka: elipsoidný (nafúknuté, v dolnej vrstve pokožky klobúka). [9]
Tvar prvkov pokožky klobúka: elipsoidný (nafúknuté, široké, v dolnej vrstve pokožky klobúka). [9]
Tvar prvkov pokožky klobúka: elipsoidný (nafúknuté, pretiahnutý, v dolnej vrstve pokožky klobúka). [9]
Tvar prvkov pokožky klobúka: valcovitý (nafúknuté, v dolnej vrstve pokožky klobúka). [9] - Šírka prvkov pokožky klobúka
- Šírka prvkov pokožky klobúka: 4–15 µm. [9]
Šírka prvkov pokožky klobúka: 10–40 µm (v dolnej vrstve pokožky klobúka). [9] - Farba hýf pokožky klobúka
- Farba hýf pokožky klobúka: žltohnedý. [9]
- Trieda steny hyfy pokožky klobúka
- Trieda steny hyfy pokožky klobúka: tenkostenný (v dolnej vrstve pokožky klobúka). [9]
Trieda steny hyfy pokožky klobúka: tenkostenný (zvyčajne). [9]
Trieda steny hyfy pokožky klobúka: hrubostenný (niekedy). [9] - Stavba pokožky klobúka
- Stavba pokožky klobúka: kutis (miestami prechádza do pravidelnej trichodermy). [9]
Výtrusy
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,55 (smerodajná odchýlka: 0,12, priemer). [9] [10]
- Farba výtrusov pod mikroskopom
- Farba výtrusov pod mikroskopom: hyalínny. [7]
- Kvapky vo vnútri výtrusu
- Kvapky vo vnútri výtrusu: prítomný. [19]
- Pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,08–2. [9]
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: elipsoidný. [7]
Tvar výtrusu: široko elipsoidný. [19]
Tvar výtrusu: takmer guľovitý. [19]
Tvar výtrusu: elipsoidný. [9]
Tvar výtrusu: elipsoidný (pretiahnutý). [9] - Hrúbka steny výtrusu
- Hrúbka steny výtrusu: tenkostenný. [9]
Dužina hymenofóru
Materiál a metódy výskumu
Popis znakov — zdroj a rozsah
Materiał: Źródłowy opis smaku miąższu T. terreum w ČMS; nie własna próba organoleptyczna.
Zakres odczytu: Pełny tekst.
Ograniczenia: Brak liczebności i niezależnego testu smaku; atlasowy opis chuť mírná.
[7]Mikroskopické údaje — zdroj a obmedzenia
Materiał: Źródłowe podsumowanie Q dla 40 zarodników T. terreum, 2 owocników i 2 kolekcji w chińskim ujęciu Cui i współautorów (2026).
Zakres odczytu: Pełny tekst.
Ograniczenia: Średnia Q nie jest zakresem pojedynczych zarodników i nie jest pomiarem polskiej populacji.
[9]Štúdia zloženia a aktivity — materiál a obmedzenia
Materiał: Ekstrakty z kolekcji T. terreum_Bz (Bolzano) i T. terreum_Gr (Grosseto), oznaczenie autorów wsparte ITS PP101944 i PP101945. Protokoły ekstrakcji i analiza TLC/HR-LC-MS/NMR opisane w źródle.
Zakres odczytu: Pełny tekst.
Ograniczenia: Wyniki tych kolekcji i zastosowanych metod, bez uogólniania na wszystkie populacje.
[23]Materiał: Kolekcja T. terreum_Bz: 1,05 kg świeżych owocników, ekstrakcja i izolacja saponaceolidu B z ekstraktu A. 49 mg kryształów; źródłowe przeliczenia 47 mg/kg świeżej masy oraz 9,3 mg/g ekstraktu A.
Zakres odczytu: Pełny tekst.
Ograniczenia: Uzysk izolacji, nie całkowite stężenie, średnia gatunkowa ani bezpieczna dawka. Źródło podaje masy ekstraktu A 5,4 g i frakcjonowanego materiału 5,25 g; nie odtwarzano niepodanego mianownika.
[23]Metody i zapisy źródłowe — Mikroskopowy opis T. terreum z sekcji 77 Cui i in. 2026, ujęcie chińskie. Próba 40 zarodników / 2 owocniki / 2 kolekcje dotyczy zarodników; nie przypisano jej pozostałym strukturom.
Wygląd optyczny podstawki — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: basidium_optical_appearance” [9]
Wygląd optyczny strzępek skórki — zapis źródłowy: „Cui 2026, sekcja 77, Pileipellis/Cheilocystidia: pileipellis_hypha_optical_appearance” [9]
Układ strzępek skórki — zapis źródłowy: „Cui 2026, sekcja 77, Pileipellis/Cheilocystidia: pileipellis_hypha_arrangement” [9]
Długość sterygmy podstawki — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: basidium_sterigma_length” [9]
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: basidia_spore_count” [9]
Długość podstawki — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: basidium_length” [9]
Kształt podstawki — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: basidium_shape” [9]
Szerokość podstawki — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: basidium_width” [9]
Stopień zróżnicowania cystyd — zapis źródłowy: „Cui 2026, sekcja 77, Pileipellis/Cheilocystidia: hymenial_cystidium_differentiation” [9]
Długość cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: hymenial_cystidium_length” [9]
Wygląd optyczny cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: hymenial_cystidium_optical_appearance” [9]
Kształt cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: hymenial_cystidium_shape” [9]
Grubość ściany dokładnie określonej cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: hymenial_cystidium_wall_thickness” [9]
Szerokość cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: hymenial_cystidium_width” [9]
Typ tramy hymenoforu — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: hymenophoral_trama” [9]
Klasa ściany strzępek tramy — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: hymenophoral_trama_hypha_wall_class” [9]
Szerokość strzępek tramy — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: hymenophoral_trama_hypha_width” [9]
Grubość ściany — zapis źródłowy: „Cui 2026, sekcja 77, Pileipellis/Cheilocystidia: microscopic_cell_wall_thickness” [9]
Szerokość — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: microscopic_cell_width” [9]
Długość elementów skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Cui 2026, sekcja 77, Pileipellis/Cheilocystidia: pileipellis_element_length” [9]
Kształt elementów skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Cui 2026, sekcja 77, Pileipellis/Cheilocystidia: pileipellis_element_shape” [9]
Szerokość elementów skórki — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: pileipellis_element_width” [9]
Szerokość elementów skórki — zapis źródłowy: „Cui 2026, sekcja 77, Pileipellis/Cheilocystidia: pileipellis_element_width” [9]
Barwa strzępek skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: pileipellis_hypha_colour” [9]
Klasa ściany strzępki skórki — zapis źródłowy: „Cui 2026, sekcja 77, Pileipellis/Cheilocystidia: pileipellis_hypha_wall_class” [9]
Organizacja skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Cui 2026, sekcja 77, Pileipellis/Cheilocystidia: pileipellis_structure” [9]
Obecność pleurocystyd — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: pleurocystidia_presence” [9]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: spore_shape” [9]
Grubość ściany zarodnika — zapis źródłowy: „Cui 2026, taxon 77, Description: spore_wall_thickness” [9]
Metody i zapisy źródłowe — Źródłowy gatunkowy opis zarodników T. terreum.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Barwa zarodnika w mikroskopie; Długość zarodnika; Kształt zarodnika; Powierzchnia zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Popis:5–7×4–5µm,elipsoidní,průsvitné,hladké.” [7]
Metody i zapisy źródłowe — Źródłowy gatunkowy opis zarodników T. terreum.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Krople wewnątrz zarodnika; Długość zarodnika; Kształt zarodnika; Powierzchnia zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „TRESC-10013:5–7×4–5µm,szeroko elipsoidalne do prawie kulistych,gładkie,z kroplami.” [19]
Metody i zapisy źródłowe — T. terreum w chińskim ujęciu Cui i współautorów (2026): 40 zarodników, 2 owocniki, 2 kolekcje. Fig. 96 cytuje Ding i współautorów (2023) i kolekcje KUN-HKAS69401/69914; nie przyjęto, że jest to dokładnie cały materiał próby 40 zarodników.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „Cui2026,T.terreum,Description(s04-sub-279):[40/2/2](5–)6–7×3.5–5µm; długość5–7 ze skrajnością.” [9]
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Cui2026,T.terreum,Description:Q=(1.08–)1.3–1.8(–2); pełne min–max1.08–2, nie Qm.” [9]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Cui2026,T.terreum,Description:3.5–5µm szerokości.” [9]
Rozsah taxónu a historické názvy
Dwa polskie określenia: Wojewoda 2003 zestawia nazwę gąska ziemistoblaszkowa (Wojewoda 1999) i gąska ziemista (Chełchowski 1898) przy T. terreum sensu lato. Obie nazwy zachowano. Zestawienie nazw w dawnym ujęciu nie jest nowym potwierdzeniem, że każda opisana nim kolekcja należy do identycznie ograniczonego współczesnego taksonu.
Terreum i myomyces: Heilmann-Clausen i współautorzy (2017) nie znaleźli zgodności typowo stosowanych różnic osłony i skórki dla nazw myomyces/gausapatum z odrębnymi liniami ITS w obrębie T. terreum. Zachowano to ujęcie jako stanowisko autorów. Nie scala ono automatycznie wpisów katalogu; T. scalpturatum, T. equestre i T. pardinum są tu odrębnymi taksonami.
[30] [26]Chemické štúdie a diskusia o jedlosti
Doświadczenie z 2014 roku: Abstrakt Yin i współautorów (2014) opisuje 15 wyizolowanych triterpenoidów oraz doświadczenia doustne na myszach z izolowanymi saponaceolidami B i M. Podaje LD50 odpowiednio 88,3 i 63,7 mg/kg i wzrost aktywności kinazy kreatynowej. To wynik dla związków i modelu zwierzęcego; nie jest opisem zatrucia człowieka po zjedzeniu oznaczonej gąski. Pełnego pierwotnego artykułu nie odczytano w tym przeglądzie.
Komentarz z 2016 roku: Davoli i współautorzy (2016) zakwestionowali przejście od takich doświadczeń do oceny toksyczności całego gatunku dla ludzi. Oddzielili doniesienia dotyczące T. equestre i opowiedzieli się za pozostawieniem T. terreum wśród gatunków jadalnych. Jest to komentarz krytyczny, a nie nowe badanie spożycia u ludzi.
Dwie kolekcje z Włoch: Clericuzio, Serra i Vidari (2024) badali kolekcje z Collalbo/Bolzano (3 sierpnia 2021, voucher TT 2022/1) i Castell’Azzara/Grosseto (23 grudnia 2022, AGMT13648). Identyfikację wsparto ITS, PP101944 i PP101945. Zastosowano kilka protokołów ekstrakcji, TLC z odczynnikiem sulfowanilinowym, HR-LC-MS i NMR. W tych próbkach wykryto saponaceolid B; nie wykryto terreolidów, terreumoli ani saponaceolidów H–S. Nie oznacza to wyniku dla każdej populacji ani próby klinicznej.
Uzysk izolacji, nie typowe stężenie: Dla kolekcji Bz z 1,05 kg świeżych owocników otrzymano 5,4 g ekstraktu A, a po oczyszczeniu 49 mg kryształów saponaceolidu B. Autorzy przeliczyli ten uzysk na 47 mg/kg świeżego materiału. Jest to uzysk izolacji z jednej kolekcji, nie bezpośredni pomiar typowego stężenia ani średnia gatunkowa. Osobny źródłowy zapis 9,3 mg/g ekstraktu A (0,93%) ma inny mianownik. Nie wyprowadzono z tych liczb progu spożycia dla człowieka.
[28] [24] [23]Zdrojová mikroskopia a rozsah materiálu
Pomiary źródłowe: ČMS podaje zarodniki 5–7×4–5 µm. W chińskim ujęciu Cui i współautorów (2026) zapisano (5–)6–7×3,5–5 µm oraz Q=(1,08–)1,3–1,8(–2). Qm 1,55±0,12 jest osobną średnią z odchyleniem standardowym próby. Zapis [40/2/2] oznacza 40 zarodników z 2 owocników i 2 kolekcji. Nie uśredniono różnych zakresów i nie przedstawiono tych pomiarów jako polskiego materiału.
Metoda i sprzążki: Ogólna metodyka Cui 2026 obejmuje preparaty w 5% KOH, Congo red w razie potrzeby, odczynnik Melzera do amyloidalności i mikroskopię fazowo-kontrastową 1000×. Są to informacje o metodzie, nie cechy kształtu grzyba. Brak sprzążek zapisano wyłącznie dla wszystkich tkanek owocników badanych w tym źródłowym ujęciu. Fig. 96 cytuje Ding 2023 i okazy KUN-HKAS69401/69914; sam podpis nie utożsamia całej próby 40 zarodników z tymi fotografiami.
Rozbieżne opisy zapachu: Atlas Snowarskiego podaje zapach mąki. ČMS opisuje zapach niewyróżniający się lub lekko ziemisty, a Zarzyński na drukowanej stronie 140 zaznacza brak mącznego zapachu. Zachowano te różnice ze źródłami. Braku jednej nazwanej nuty nie zamieniono na całkowitą bezwonność.
[7] [9] [19] [5]Regionálne názvy v katalánskych zdrojoch
Zapis historyczny: Notatka ICHN z 1931 roku na drukowanej stronie 192 podaje dla tego grzyba nazwę fredolic w Prades i brunet w Camp de Tarragona. Są to konkretne nazwy regionalne z dawnego źródła, a nie nazwy wszystkich gąsek ani nowy dowód tożsamości każdej historycznej kolekcji.
[27]Poľské pozorovania a rozlíšenie sezón
Dolny Śląsk: Z podpisów atlasu Snowarskiego zachowano dwa znaleziska: lasy milickie 30 lipca 2000 (ID000730-24) i okolice Twardogóry 19 lipca 1998 (ID980719-12). Dwa zdjęcia drugiej kolekcji nie są dwiema niezależnymi obserwacjami. Daty pochodzą z podpisów, a nie z samego numeru pliku.
Bory Tucholskie: Grzesiak i współautorzy (2024) badali 25 powierzchni PN Bory Tucholskie dwa razy w miesiącu od maja do listopada 2021. T. terreum odnotowano na powierzchniach 2,10,11,14,15,16,17,18,22 i 25, łącznie we wrześniu–listopadzie, na glebie wśród piasku, porostów i pod sosnami. Jest to zakres zaobserwowany w tym badaniu. Nie przypisano tym miejscom identyfikatorów z odrębnego badania 2020 ani rejonów Saba 2016.
Sezon regularny i daty okazów: Opis Snowarskiego podaje VIII–XI, Zarzyński 137 podaje IX–XI, a historyczny wykaz Wojewody 438–439: VIII–IX w ujęciu sensu lato. Lipcowe okazy z Dolnego Śląska zachowano jako obserwacje, bez rozszerzania nimi regularnego sezonu. Czeski zakres IX–XII z ČMS pozostaje przy źródle czeskim i nie zastępuje polskiego kalendarza.
[20] [25] [19] [30] [7]Upresnenie znakov a plného rozsahu mikroskopie
Charakter smaku i ocena przyjemności: Czeskie chuť mírná oznacza łagodny charakter smaku. Ocena Snowarskiego jadalna, ale niesmaczna dotyczy przyjemności spożycia. Nie zamieniono jej na gorycz, ostrość ani intensywność. Są to różne osie opisu.
Pozostałe szczegóły opisu Cui: W sekcji 77 zarodniki opisano jako nieamyloidalne, gładkie i cienkościenne, ze stosunkowo dużym apikulusem. Podano osobne średnie osi 6,2 i 4 µm. Cheilocystydy są słabo zróżnicowane; pleurocystyd nie stwierdzono. Podhymenium tworzą strzępki szerokości 2–5 µm — nie jest to grubość całej warstwy. Skórka jest kutis z miejscowymi przejściami do trichodermy. Jej strzępki mają 4–15 µm szerokości, przeważnie cienkie ściany, czasem pogrubione do około 1 µm. Subpellis składa się z promieniście ułożonych, rozdętych, cienkościennych i bezbarwnych komórek: elipsoidalnych, szeroko elipsoidalnych, wydłużonych do walcowatych, 40–80 × 10–40 µm. Każdy zakres dotyczy wskazanej struktury; nie przeniesiono go na komórki końcowe.
[7] [19] [9]Doplnenie z plnej karty atlasu Snowarského
Źródło i zakres ponownego odczytu: Po zalogowaniu odczytano pełną kartę Marka Snowarskiego pod adresem /pelna/gatunki/Tricholoma_terreum.htm. Zachowany odczyt zawiera wybrane dosłowne fragmenty i szczegółowe omówienie, a nie kopię całego oryginalnego HTML. Wcześniejsza karta przeglądowa i wszystkie jej dane pozostają zachowane.
Blaszki: Pełna karta podaje szerokość 7–13 mm. ČMS podaje do 10 mm bez dolnej granicy; jego zapis pozostał w oryginale i historii, a pole obejmuje granice 7–13 mm podane w źródłach. Ostrze opisano jako drobno piłkowane. Wzmianki o często porozrywanych dojrzałych blaszkach nie zamieniono na wyszczerbione ostrze: cel tego określenia nie został tak dopowiedziany. Międzyblaszki są obecne. Początkowa biel przechodzi w barwy szarawe, wodnistobiałe i jasnopopielate; źródło podaje ciemniejszą barwę ku brzegowi kapelusza. Nie utożsamiono tej lokalizacji z barwą samego ostrza. Średnia gęstość i połączenie z trzonem ząbkiem potwierdzają istniejące zapisy; nie utworzono ich kopii.
Miąższ, smak i zapach: Pełny odczyt atlasu podaje słaby mączny zapach lub jego brak. Oba wyniki zapisano w jednym polu Zapach; brak mącznej nuty z książki pozostaje osobnym wynikiem, bez utożsamiania go z bezwonnością. Oryginalne brzmienia i wcześniejsze wydania dokumentacji zachowano.
[21]Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiał: Krajowy wykaz Polski i źródłowe kolekcje atlasowe.
Zakres odczytu: Fragmenty źródeł.
Odczytano fragment źródła; pełny tekst i metody nie zostały zweryfikowane.
Data przeglądu: 04.11.2026.
Ograniczenia: Oznaczenia autorów źródeł, bez własnego przeoznaczenia; bez niepodanych współrzędnych.
[30] [20]Materiał: Dolny Śląsk: lasy milickie 30.07.2000 i okolice Twardogóry 19.07.1998.
Zakres odczytu: Fragmenty źródeł.
Odczytano fragment źródła; pełny tekst i metody nie zostały zweryfikowane.
Data przeglądu: 04.11.2026.
Ograniczenia: Oznaczenia autorów źródeł, bez własnego przeoznaczenia; bez niepodanych współrzędnych.
[20]Materiał: Lista A.1, 10 powierzchni z T. terreum wśród 25 monitorowanych powierzchni PN Bory Tucholskie, maj–listopad 2021, dwa razy miesięcznie.
Zakres odczytu: Pełny tekst.
Data przeglądu: 04.11.2026.
Ograniczenia: Powierzchnie tego badania; brak niepodanych współrzędnych; brak wnioskowania o identyczności z badaniami z innych lat.
[25] [29]Rozsah spracovania
Požadované kontroly sú vyrovnané.
Právny základ a rozsah hodnotenia
Predpisy pre lokalitu: Poľsko
Základ informácií o ochrane
Tricholoma terreum nie figuruje w załącznikach ochrony gatunkowej grzybów rozporządzenia2014/1408. Nie jest to zniesienie ograniczeń terenowych ani prawa własności.
[1]Základ informácií o obchode
Tricholoma terreum nie figuruje w załączniku1 wykazu grzybów dopuszczonych do obrotu lub produkcji przetworów w tekście jednolitym2026/258. Wpis Tricholoma equestre dotyczy odrębnego gatunku.
[2]Analytické výsledky
Zloženie a laboratórna aktivita
- Výsledok detekcie zložky v materiáli
- Výsledok detekcie zložky v materiáli: zistené (saponaceolid B, extrakt, určený v zdroji). [23] [6]
Výsledok detekcie zložky v materiáli: nezistené (terreolidy, extrakt, určený v zdroji). [23] [6]
Výsledok detekcie zložky v materiáli: nezistené (terreumoly, extrakt, určený v zdroji). [23] [6]
Výsledok detekcie zložky v materiáli: nezistené (saponaceolidy H–S, extrakt, určený v zdroji). [23] [6]
- Výťažok izolácie zlúčeniny
- Výťažok izolácie zlúčeniny: 9,3 mg/g (saponaceolid B, v prepočte na hmotnosť extraktu, extrakt A v štúdii Clericuzia a kol., uvedená hodnota). [23] [6]
Výťažok izolácie zlúčeniny: 49 mg (saponaceolid B, hmotnosť izolovanej látky, čerstvé plodnice, štúdia Clericuzia a kol., uvedená hodnota). [23] [6]
Výťažok izolácie zlúčeniny: 47 mg/kg (saponaceolid B, v prepočte na čerstvú hmotnosť, čerstvé plodnice, štúdia Clericuzia a kol., uvedená hodnota). [23] [6]
Biotop a výskyt
Potvrdený areál výskytu
Všetky oblasti potvrdené v uložených zdrojových údajoch.
| Krajina | Regióny a lokality | Tvorba plodníc | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Poľsko | Dolné Sliezsko — rozsah pomenovaný zdrojom (VII); PN Bory Tucholskie — plocha 2 (štúdia 2021, Grzesiak 2024) (XI); PN Bory Tucholskie — plocha 10 (štúdia 2021, Grzesiak 2024) (X–XI); PN Bory Tucholskie — plocha 11 (štúdia 2021, Grzesiak 2024) (X); PN Bory Tucholskie — plocha 14 (štúdia 2021, Grzesiak 2024) (X); PN Bory Tucholskie — plocha 15 (štúdia 2021, Grzesiak 2024) (IX–XI); PN Bory Tucholskie — plocha 16 (štúdia 2021, Grzesiak 2024) (X); PN Bory Tucholskie — plocha 17 (štúdia 2021, Grzesiak 2024) (X–XI); PN Bory Tucholskie — plocha 18 (štúdia 2021, Grzesiak 2024) (X); PN Bory Tucholskie — plocha 22 (štúdia 2021, Grzesiak 2024) (X–XI); PN Bory Tucholskie — plocha 25 (štúdia 2021, Grzesiak 2024) (X–XI) | VIII–XI |
|
Zdroje
- 2014/1408
- 2026/258
- Zarzyński 2021, Grzyby polskich lasów, druk137 i140
- Clericuzio 2024 i Grzesiak 2024 — rozdzielone źródłowe wyniki
- ČMS — Tricholoma terreum
- Y.-Y. Cui et al. (2026), An updated molecular phylogeny and Chinese species diversity of Tricholomataceae (Agaricales), Fungal Diversity, DOI 10.65390/fdiv.2026.136010
- tricholoma_terreum.cui 2026.Qm.normalization
- GBIF exact Tricholoma terreum
- Marek Snowarski — przeglądowa karta Tricholoma terreum, odczytana w Chrome (tiež [20])
- Marek Snowarski — pełna karta Tricholoma terreum, odczyt Chrome
- M. Clericuzio, S. Serra & G. Vidari (2024), No Evidence Was Found for the Presence of Terreolides, Terreumols or Saponaceolides H–S in the Fruiting Bodies of Tricholoma terreum, Molecules 29(8): 1794, DOI 10.3390/molecules29081794
- P. Davoli, M. Floriani, F. Assisi, K. Kob & N. Sitta (2016), Comment on Yin et al., Chemistry—A European Journal 22:5786–5788, DOI 10.1002/chem.201406655
- B. Grzesiak et al. (2024), Macrofungal sporocarp community in the lichen Scots pine forests, Open Life Sciences 19:20220973, DOI 10.1515/biol-2022-0973
- J. Heilmann-Clausen, M. Christensen, T.G. Frøslev & R. Kjøller (2017), Taxonomy of Tricholoma in northern Europe based on ITS sequence data and morphological characters, Persoonia 38:38–57, DOI 10.3767/003158517X693174
- Institució Catalana d’Història Natural, Butlletí de la ICHN, vol. XXXI, nos. 7–9 (1931), p. 192
- X. Yin et al. (2014), Chemical and Toxicological Investigations of a Previously Unknown Poisonous European Mushroom Tricholoma terreum, Chemistry—A European Journal 20:7001–7009, DOI 10.1002/chem.201400226
- Ponowny odczyt Grzesiak 2024, Cadí 2019 i abstraktu Yin 2014
- W. Wojewoda, Checklist of Polish Larger Basidiomycetes, Biodiversity of Poland 7, W. Szafer Institute of Botany PAN, Kraków, 2003