Jedlý
Vyžaduje úpravu
Za surova jedovatý
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.





Muchotrávka dvojfarebná (Amanita battarrae) je zástupca sekcie pošvatiek, vyznačujúci sa charakteristickým dvojfarebným klobúkom so zónovaným okrajom a ryhovaním. Patrí medzi bezprsteňové druhy s výraznou pošvou na báze hlúbika. Rastie v ihličnatých aj zmiešaných lesoch, najmä vo vyšších polohách a na kyslých pôdach. Ide o jedlý druh vyžadujúci dôkladnú tepelnú úpravu, ktorého krehká dužina a premenlivé sfarbenie si vyžadujú značnú pozornosť skúsených hubárov.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk, hlúbik.
- Výška plodnice
- Výška plodnice: 150 mm.
Klobúk
- Tvar klobúka
- pri mladých plodniciach: Tvar klobúka: vajcovitý.
Tvar klobúka: zvonkovitý.
Tvar klobúka: vypuklý.
pri zrelých plodniciach: Tvar klobúka: plochý.
pri mladých plodniciach: Tvar klobúka: polguľovitý. - Reliéf povrchu klobúka
- Reliéf povrchu klobúka: hladký.
- Pokryv klobúka
- Pokryv klobúka: holá.
- Lesk povrchu klobúka
- Lesk povrchu klobúka: lesklý.
- Lepkavosť a slizkosť klobúka
- Lepkavosť a slizkosť klobúka: lepkavý.
- Farba klobúka
- Farba klobúka: sivá.
Farba klobúka: sivohnedý.
Farba klobúka: žltoolivový. - Obrys okraja klobúka
- Obrys okraja klobúka: rovný.
- Reliéf povrchu okraja klobúka
- Reliéf povrchu okraja klobúka: brázditý.
- Praskliny a trhliny okraja
- Praskliny a trhliny okraja: bez prasklín.
- Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 40–120 mm.
- Stred klobúka
- Stred klobúka: s výrazným hrboľom.
Stred klobúka: s výrazným hrboľom.
Stred klobúka: Vtlačený. - Olupovateľnosť pokožky klobúka
- Olupovateľnosť pokožky klobúka: čiastočne odlupiteľná.
Olupovateľnosť pokožky klobúka: čiastočne odlupiteľná (do polovice). - Prítomnosť zvyškov plachtičky na klobúku
- Prítomnosť zvyškov plachtičky na klobúku: neprítomný.
- Farebné zónovanie klobúka
- Farebné zónovanie klobúka: sústredný (zreteľné zóny).
Farebné zónovanie klobúka: sústredný.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: lupene.
Lupene pri hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: voľný od hlúbika (lupene).
Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: voľný od hlúbika (lupene).
Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: voľný od hlúbika (lupene).
- Farba hymenoforu
- Farba hymenoforu: krémový.
Farba hymenoforu: belavá.
Farba hymenoforu: krémovobiely.
Farba hymenoforu: biely. - Makroskopická stavba voľného ostria lupeňov
- Makroskopická stavba voľného ostria lupeňov: celistvé s hladkým obrysom.
Makroskopická stavba voľného ostria lupeňov: vločkovité.
pri mladých plodniciach: Makroskopická stavba voľného ostria lupeňov: vločkovité.
pri starých plodniciach: Makroskopická stavba voľného ostria lupeňov: zúbkaté alebo pílkovité. - Prirodzená farba ostria lupene
- Prirodzená farba ostria lupene: biely.
- Rozostup lupeňov
- Rozostup lupeňov: blízko pri sebe.
Rozostup lupeňov: riedko usporiadané.
Rozostup lupeňov: pomerne riedke.
Rozostup lupeňov: blízko pri sebe.
Rozostup lupeňov: husto usporiadané. - Hrúbka lupeňov
- Hrúbka lupeňov: hrubý.
- Výška lupeňov
- Výška lupeňov: do 7 mm.
- Šírková trieda lupeňov
- Šírková trieda lupeňov: široké.
- Prítomnosť krátkych lupeňov
- Prítomnosť krátkych lupeňov: prítomný.
Hlúbik a báza
- Poloha hlúbika
- Poloha hlúbika: stredový.
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý.
Tvar hlúbika: zužujúci sa nahor.
Tvar hlúbika: kyjakovitý. - Farba hlúbika
- v hornej časti hlúbika: Farba hlúbika: belavá.
Farba hlúbika: biely. - Reliéf povrchu hlúbika
- v hornej časti hlúbika: Reliéf povrchu hlúbika: brázditý.
- Pokryv povrchu hlúbika
- Pokryv povrchu hlúbika: šupinatá.
- Farba ornamentácie hlúbika
- Farba ornamentácie hlúbika: sivohnedý.
- Vnútro hlúbika
- Vnútro hlúbika: plný.
Vnútro hlúbika: dutý. - Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 50–200 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 5–20 mm.
- Pošva
- Pošva: prítomný.
Pošva: prítomný.
Pošva: prítomný.
Pošva: prítomný.
Pošva: prítomný.
Prsteň
- Prítomnosť prsteňa
- Prítomnosť prsteňa: bez prsteňa.
Prítomnosť prsteňa: bez prsteňa.
Prítomnosť prsteňa: bez prsteňa.
Prítomnosť prsteňa: bez prsteňa.
Plachta na báze
- Stavba vela pri báze hlúbika
- Stavba vela pri báze hlúbika: vakovitá.
Stavba vela pri báze hlúbika: vakovitá.
Stavba vela pri báze hlúbika: vakovitá.
- Farba pošvy a plachtičky na báze hlúbika
- Farba pošvy a plachtičky na báze hlúbika: biely (časť vela pri báze hlúbika: pošva).
Farba pošvy a plachtičky na báze hlúbika: biely (časť vela pri báze hlúbika: pošva).
Farba pošvy a plachtičky na báze hlúbika: biely (časť vela pri báze hlúbika: pošva).
Farba pošvy a plachtičky na báze hlúbika: biely (časť vela pri báze hlúbika: pošva). - Robustnosť hlúbika
- Robustnosť hlúbika: zavalitý.
- Materiál pošvy a plachtičky na báze hlúbika
- Materiál pošvy a plachtičky na báze hlúbika: blanitý (časť vela pri báze hlúbika: pošva).
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: biely.
Farba dužiny: belavá (dužina hlúbika). - Chuť dužiny
- Chuť dužiny: sťahujúci.
Chuť dužiny: slabý. - Odolnosť dužiny proti zlomeniu alebo roztrhnutiu
- Odolnosť dužiny proti zlomeniu alebo roztrhnutiu: krehký.
- Typ konzistencie dužiny
- Typ konzistencie dužiny: mäsitý (dužina klobúka).
- Farba dužiny po poranení
- Farba dužiny po poranení: bez zmeny farby.
- Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: príjemný (dužina).
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: ihličnatý les.
Stanovište: zmiešaný les.
Stanovište: listnatý les. - Substrát
- Substrát: pôda.
Substrát: opad. - Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: jednotlivo.
Spôsob rastu plodníc: roztrúsené skupiny.
Spôsob rastu plodníc: v malých skupinách. - Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od júna do septembra.
- Oblasť výskytu
- Oblasť výskytu: potvrdený.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Jedlý
- Vyžadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
- Konzumácia za surova
- Za surova jedovatý
Právo
- Ochrana
- V Poľsku nepodlieha druhovej ochrane.
- Predaj
- V Poľsku nie je povolený na predaj ani na výrobu hubových výrobkov.
S čím možno zameniť

Jerzy Opioła · CC BY-SA 4.0
Zmniejszono do maksymalnie 1600 pikseli i zapisano jako JPEG; zachowano proporcje, pełny kadr i barwy. Oryginalny plik źródłowy zachowano.
Zdroj fotografie · CC BY-SA 4.0Amanita vaginata
Najdôležitejšie rozdiely
Muchotrávka sivá (Amanita vaginata) sa líši od muchotrávky olivovej klobúkom s jednotným odtieňom bez koncentrického pásovania a hladkým, bielym hlúbikom bez tmavších šupín.

Jerzy Opioła · CC BY-SA 3.0
Wersja JPEG o szerokości 1280 px przygotowana przez Wikimedia Commons; bez dodatkowych lokalnych zmian.
Zdroj fotografie · CC BY-SA 3.0Amanita submembranacea
Najdôležitejšie rozdiely
Muchotrávka hnedoolivová (Amanita submembranacea) tvorí klobúky častejšie pokryté veľkými útržkami plachtičky a jej pošva na báze hlúbika z vnútornej strany zreteľne sivie.
Amanita fulva
Najdôležitejšie rozdiely
Muchotrávka ryšavohnedá (Amanita fulva) sa odlišuje teplým, plavooranžovým alebo líščohnedým sfarbením klobúka, bielymi lupeňmi s nemenným ostrím a hladkým hlúbikom.
FAQ
Je táto huba jedlá za surova?
Nie, v surovom stave je jedovatá a môže spôsobiť vážne tráviace ťažkosti a rozpad červených krviniek.
Aká tepelná úprava je nutná pred konzumáciou?
Vyžaduje sa dôkladné prevarenie pri vysokej teplote po dobu aspoň 20 minút, aby sa rozložili toxíny.
V akých lesoch sa najčastejšie vyskytuje?
Rastie najmä v horských a podhorských ihličnatých lesoch, predovšetkým pod smrekmi a borovicami.
Na akom pôdnom type preferuje rásť?
Uprednostňuje kyslé, vlhké a piesočnaté pôdy chudobné na živiny, často v machovom poraste.
V ktorom ročnom období rastú plodnice?
Plodnice sa objavujú od júla do októbra, pričom v južnejších horách pretrvávajú až do novembra.
Má táto huba výraznú vôňu alebo chuť?
Má len veľmi nevýraznú arómu a jemnú, sladkastú chuť s pomerne mäkkou a vodnatou dužinou.
Po kom bola táto huba pomenovaná?
Pomenovaná je na počesť talianskeho prírodovedca Giovanniho Antonia Battarru z 18. storočia.
Používala sa historicky na farbenie látok?
Áno, v niektorých horských oblastiach sa z prezretých klobúkov získaval svetlohnedý pigment na vlnu.
Má uplatnenie v tradičnom liečiteľstve?
Nie, tento druh nemá žiadne doložené využitie v tradičnej medicíne ani pri ošetrovaní poranení.
Líši sa sezóna v rôznych častiach Európy?
Na severe Európy vrcholí v auguste, kým v južných horských masívoch rastie až neskoro na jeseň.
Nadšenec
Názvy a história
- Obowiązująca nazwa taksonomiczna
- Amanita battarrae
- Pozostałe nazwy
- muchomor wielkopochwowy
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách nadvihnite klobúk a prezrite si sediment.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: biely.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: guľovitý. Tvar výtrusu: guľovitý. Tvar výtrusu: guľovitý. Tvar výtrusu: guľovitý. Tvar výtrusu: takmer guľovitý. Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). Tvar výtrusu: guľovitý (takmer). Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). Tvar výtrusu: elipsoidný (príležitostne). Tvar výtrusu: guľovitý (príležitostne).
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký. Povrch výtrusu: hladký. Povrch výtrusu: hladký. Povrch výtrusu: hladký.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 9–17,7 µm, šírka 7,2–15,6 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Pokus s fenolom
- Materiál
- Dužina plodnice
- Činidlo
- fenol
- Postup
- V opísanom pokuse bol na uvedený materiál použitý fenol.
- Podmienky a chýbajúce zdrojové údaje
V zdroji nie je uvedené: príprava vzorky, koncentrácia fenolu, množstvo činidla, teplota, čas odčítania, podrobný spôsob nanesenia činidla.
Pozorovanie / výsledok
- Zdrojový výsledok
- V dužine sa po použití fenolu dosiahla farba opísaná v zdroji ako „fialová“.
- Zdrojový výsledok
- V dužine sa po použití fenolu dosiahla farba opísaná v zdroji ako „vínovočervenohnedá“.
Ekológia a rozšírenie
- Pôdna reakcia
- Pôdna reakcia: kyslý.
- Listnaté stromy v okolí
- Listnaté stromy v okolí: breza.
Listnaté stromy v okolí: dub.
Listnaté stromy v okolí: buk.
Listnaté stromy v okolí: hrab.
Listnaté stromy v okolí: lipa. - Ihličnaté stromy v okolí
- Ihličnaté stromy v okolí: smrek.
Ihličnaté stromy v okolí: jedľa.
Ihličnaté stromy v okolí: borovica. - Spôsob výživy
- Spôsob výživy: ektomykorízny.
Nekulinárske využitie
Mimo oblasti kulinárstva má tento druh len veľmi obmedzené praktické uplatnenie. V historickom remeselníctve sa v niektorých izolovaných horských dedinách používali staré a rozpadávajúce sa plodnice na získavanie jemného svetlohnedého až sivastého pigmentu určeného na tónovanie vlny a prírodných tkanín. Tento proces využíval prírodné farbivá obsiahnuté v pokožke klobúka po vylúhovaní vo vode. Okrem toho sa v minulosti sušené rozdrvené plodnice ojedinele používali v lesnom hospodárstve ako prírodný organický substrát a indikátor kyslosti lesnej pôdy pri zakladaní sadeníc ihličnanov. V ľudovej kultúre horských oblastí nemala žiadne rituálne postavenie ani význam v liečiteľstve.
História a kultúra
Druh bol po prvý raz dôkladne popísaný a zobrazený v talianskej mykologickej tvorbe, pričom nesie meno významného talianskeho prírodovedca Giovanniho Antonia Battarru z 18. storočia. V historických prameňoch strednej a južnej Európy bol často vnímaný ako súčasť širšej skupiny bezprsteňových muchotrávok, ktoré boli v ľudovom folklóre spájané s lesnými bytosťami a premenlivosťou prírody. V niektorých alpských regiónoch sa v minulosti verilo, že výskyt týchto húb na čistinkách signalizuje skorý príchod jesenných mrazov a ukončenie pastierskej sezóny na horských holiach. V písomníctve 19. storočia bol druh zaznamenaný najmä v regionálnych súpisoch horskej flóry a mykoflóry, kde vzbudzoval záujem svojím charakteristickým zónovaným sfarbením klobúka.
Jedlosť a bezpečnosť
Muchotrávka dvojfarebná patrí medzi podmienene jedlé druhy, ktoré v surovom stave obsahujú termolabilné hemolyzíny schopné poškodiť červené krvinky a spôsobiť gastrointestinálne ťažkosti. Bezpečná konzumácia je možná výhradne po dôkladnej tepelnej úprave trvajúcej najmenej dvadsať minút, pri ktorej sa tieto toxické zložky úplne rozložia. Dužina je veľmi tenká, krehká a vyznačuje sa jemnou, nevýraznou až mierne sladkastou chuťou bez špecifickej arómy. V strednej a východnej Európe ju časť vidieckeho obyvateľstva tradične konzumuje, zatiaľ čo v západoeurópskych krajinách je pre krehkosť a nutnosť dôsledného varenia skôr opomínaná. Po uvarení má mäkkú textúru, pričom tepelne nespracované alebo polosurové plodnice spôsobujú prudkú nevoľnosť.
Biotop a výskyt
Tento druh sa vyskytuje prevažne v horských a podhorských oblastiach mierneho pásma Európy, pričom smerom na juh vyhľadáva vyššie položené masívy. V modernom európskom úzkom poňatí (sensu stricto) vytvára mykorízne väzby predovšetkým s listnatými drevinami, najmä s bukmi (Fagus sylvatica) alebo brezami (Betula). Staršie a širšie poňatia druhu často uvádzali primárnu väzbu na ihličnany, najmä smrek obyčajný (Picea abies), jedľu bielu (Abies alba) a borovicu lesnú (Pinus sylvestris), no tieto nálezy z ihličnatých lesov patria prevažne iným príbuzným taxónom komplexu, hoci jednotlivé záznamy pri ihličnanoch nemožno paušálne vylúčiť. Dáva prednosť kyslým, chudobnejším a dobre priepustným pôdam, často v machnatých porastoch a rašeliniskách. Fruktifikácia prebieha od polovice leta do neskorej jesene, najčastejšie od júla do októbra. V chladnejších severoeurópskych regiónoch nastupuje sezóna skôr v júli a vrcholí v auguste, kým v stredomorských horských polohách sa plodnice objavujú až do novembra.
Zdroje
- FIRST-NATURE
- Karel Tejkal/Česká mykologická společnost, Amanita battarrae
- GruppoMicologicoCastellano, Scheda0121
- Marek Snowarski/GRej, Amanita battarrae
- Kumar J., Atri N.S. 2020, Kavaka54:30–37, DOI 10.36460/Kavaka/54/2020/30-37
- Aalto M. 1974, Amanita magnivolvata sp.nova, Karstenia14:93–96; DOI 10.29203/ka.1974.92
- Tervonen K., Oldén A., Halme P. 2019. Ectomycorrhizal fungi in wood-pastures: Communities are determined by trees and soil properties, not by grazing. Agriculture, Ecosystems & Environment 269:13–21. DOI 10.1016/j.agee.2018.09.015. Authors’ Appendix B/Table 1.
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Ustalenia źródłowe: jadalność, spożycie i wykorzystanie
- Jedlosť
- Jedlý — źródło oznaczenia
Kraj źródła: CZ
Česká mykologická společnost,Karel Tejkal,Amanita battarrae · ČMS:Jedlá houba. Hodnotenie v atlase v českom širokom poňatí A.battarrae/umbrinolutea; nie výsledok stravovacieho pokusu.
- Konzumácia za surova
- Jedovatý
Materiał: surowy
SFMU/V.Danel,Champignons,résumé toxicologique,XII2019 · SFMU:Champignons toxiques crus ou peu cuits,Amanite brun-jaune(Amanita battarrae)*; hviezdička označuje autorské uvedenie hemolyzínov. Hodnotenie sekundárneho spracovania,bez identifikovaného druhového výskumu zloženia.
- Jedlosť
- Jedovatý
Materiał: po niedostatecznej obróbce
SFMU/V.Danel,Champignons,résumé toxicologique,XII2019 · SFMU:Champignons toxiques crus ou peu cuits,Amanite brun-jaune(Amanita battarrae)*; hviezdička označuje autorské uvedenie hemolyzínov. Hodnotenie sekundárneho spracovania,bez identifikovaného druhového výskumu zloženia.
- Vyžadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
SFMU/V.Danel,Champignons,résumé toxicologique,XII2019 · SFMU:La cuisson permet la destruction des substances toxiques. Pôvodná potreba úpravy,bez neuvedeného času,temperatúry alebo záruky bezpečnosti.
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Amanita battarrae
Vedecké názvy a taxonómia
Správny vedecký názov taxónu je Amanita battarrae (Boud.) Bon, klasifikovaný v hodnosti druhu v rámci čeľade muchotrávkovité (Amanitaceae). Bol vytvorený na základe bazionymu Amanitopsis battarrae Boud. z roku 1902.
Vedecké názvy a taxonómia
Súčasná fylogenetická revízia sekcie Vaginatae vykonaná tímom Vargu v roku 2024 rozdelila Amanita battarrae a Amanita umbrinolutea ako dva nezávislé druhy. V tomto poňatí boli názvy Amanita pachyvolvata a Amanita magnivolvata uznané za synonymá A. battarrae.
Vedecké názvy a taxonómia
Revízia historických herbárových položiek v strednej Európe ukázala, že značná časť starších zberov označovaných ako A. battarrae v skutočnosti reprezentovala A. umbrinolutea, zatiaľ čo materiály opísané pod názvom A. pachyvolvata tvorili zmes taxónov zahŕňajúcu okrem iného A. battarrae, A. spadicea a A. supravolvata.
Vedecké názvy a taxonómia
Taxonomická história druhu zahŕňa postupné zmeny hodnosti: od varietného poňatia cez povýšenie na úroveň druhu Rielom v roku 1907 až po formálnu kombináciu v rode Amanita publikovanú Marcelom Bonom v roku 1985.
Materiál a metódy vedeckého výskumu
V anatomických štúdiách ázijského materiálu sa použila svetelná mikroskopia v Melzerovom činidle a skenovacia elektrónová mikroskopia pri zväčšeniach od 3000× do 15000×.
Materiál a metódy vedeckého výskumu
Revízia európskej sekcie Vaginatae z roku 2024 bola založená na sekvenovaní štyroch lokusov DNA (ITS, LSU, RPB1, TEF1-α) a mikroskopickej analýze pletív pošvy a rozmerov výtrusov vo vzorkách obsahujúcich po 30 meraní na exemplár.
- Zakres ujęcia taksonomicznego
Source-reported Amanita battarrae concepts: current IF103034 broad registry view also redirects A.umbrinolutea IF355878 to battarrae, while Varga2024 separates them and synonymises pachyvolvata/magnivolvata with narrow battarrae. Independent Czech/Polish/British atlas and Kumar-Atri2020 Indian materials retain only their original identifications; no global congruence or reidentification is asserted.
[18] [2] [19]
Ekológia a rozšírenie
- Mykorízni partneri
- India, predpokladaná mykorízna väzba podľa zdroja, bez doloženého potvrdenia mykorízy vyšetrením koreňov, obmedzené na pozorovanie zo zdroja: Mykorízni partneri: Shorea robusta. [29]
Laboratórna diagnostika
Dane ustrukturyzowane
Bazídiá
Hymeniálne cystidy
- Prítomnosť cystíd v hyméniu
- Prítomnosť cystíd v hyméniu: neprítomný. [29]
Ostatné laboratórne znaky
- Dĺžka bunky ostria lupienka
- Dĺžka bunky ostria lupienka: 10–60 µm. [21]
- Tvar iných buniek ostria lupene
- Tvar iných buniek ostria lupene: hruškovité. [21]
- Šírka bunky ostria lupienka
- Šírka bunky ostria lupienka: 15–30 µm. [21]
- Plodnosť ostria lupienkov
- Plodnosť ostria lupienkov: sterilná. [21]
Plodnosť ostria lupienkov: plodné. [29] - Prítomnosť pileocystíd
- Prítomnosť pileocystíd: neprítomný. [29]
- Dĺžka bunky vnútornej tramy hlúbika
- Dĺžka bunky vnútornej tramy hlúbika: do 164 µm. [34]
- Šírka bunky vnútornej tramy hlúbika
- Šírka bunky vnútornej tramy hlúbika: do 47 µm. [34]
- Šírka hýfy vnútornej tramy hlúbika
- Šírka hýfy vnútornej tramy hlúbika: 3,2–12,5 µm. [34]
Šírka hýfy vnútornej tramy hlúbika: do 32 µm. [29] - Šírka hyfy celkovej plachtičky
- Šírka hyfy celkovej plachtičky: 4–10 µm. [21]
Pokožka klobúka
- Usporiadanie hýf pokožky klobúka
- Usporiadanie hýf pokožky klobúka: prepletené. [34]
Usporiadanie hýf pokožky klobúka: prepletené. [29] - Šírka prvkov pokožky klobúka
- Šírka prvkov pokožky klobúka: 1,8–8 µm. [34]
Šírka prvkov pokožky klobúka: do 6,5 µm. [29] - Rozkonárenie hýfy pokožky
- Rozkonárenie hýfy pokožky: rozvetvený. [34]
- Priehradky hyf pokožky
- Priehradky hyf pokožky: priehradkovaný. [29]
- Uloženie hyf pokožky v želatinóznej substancii
- Uloženie hyf pokožky v želatinóznej substancii: prítomný. [29]
Výtrusy
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,2 (priemer). [21]
Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,19 (priemer). [34] - Prítomnosť apikulu bazídiospóry
- Prítomnosť apikulu bazídiospóry: prítomný. [34]
Prítomnosť apikulu bazídiospóry: prítomný. [29] - Poloha apikulu bazídiospóry
- Poloha apikulu bazídiospóry: takmer bočná. [34]
- Tvar výrastku hilu bazídiospóry
- Tvar výrastku hilu bazídiospóry: valcovitý. [34]
- Dĺžka hilárneho výbežku bazídiospóry
- Dĺžka hilárneho výbežku bazídiospóry: do 1,6 µm. [29]
- Farba výtrusov pod mikroskopom
- Farba výtrusov pod mikroskopom: hyalínny. [34]
- Obsah výtrusu
- Obsah výtrusu: zrnitá. [34]
- Kvapky vo vnútri výtrusu
- Kvapky vo vnútri výtrusu: prítomný. [34]
- Dĺžka výtrusu
- Dĺžka výtrusu: 9–17,5 µm. [34]
Dĺžka výtrusu: 10–14,5 µm. [21]
Dĺžka výtrusu: 9–17,7 µm. [34]
Dĺžka výtrusu: 10–12 µm. [17] - Pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,03–1,52. [34]
Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,03–1,5. [34]
Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1–1,1. [17] - Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: guľovitý. [17]
Tvar výtrusu: guľovitý. [11]
Tvar výtrusu: guľovitý. [1]
Tvar výtrusu: guľovitý. [15]
Tvar výtrusu: takmer guľovitý. [15]
Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). [21]
Tvar výtrusu: guľovitý (takmer). [34]
Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). [34]
Tvar výtrusu: elipsoidný (príležitostne). [34]
Tvar výtrusu: guľovitý (príležitostne). [34]
Dužina hymenofóru
Materiál a metódy výskumu
Skúška s chemickým činidlom — materiál a obmedzenia
Materiál: Dužina suchého exemplára holotypu A.magnivolvata,Aalto 1600(H),Fínsko.
Rozsah odčítania: Úplný text.
Obmedzenia: Koncentrácia 2%,suchý materiál a 1–2-minútový čas zostávajú explicitne v zdrojovej metóde; nebol spresnený fázový čas každej farby. Intenzita počiatočnej fialovej je slabá; súčasný model má len intense. Samostatný kvalifikátor nahlásený na rozšírenie.
Mikroskopické údaje — zdroj a obmedzenia
Materiál: Tulloss 1994,výskum typu Aalto 1600(H),40 výtrusov z 1 plodnice a 1 zberu;Qpriemerné 1.19,vlastný výsledok autora.
Rozsah odčítania: Úplný text.
Obmedzenia: Priemer je samostatným výsledkom, nie hranicou rozmeru ani hodnotou všetkých populácií.
Mikroskopické údaje — zdroj a obmedzenia
Materiál: Holotyp Aalto 1600(H),hodnota priemerného pomeru dĺžky k šírke uvedená autorom Aalto 1974.
Rozsah odčítania: Úplný text.
Obmedzenia: Priemer je samostatným výsledkom, nie hranicou rozmeru ani hodnotou všetkých populácií.
- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Počet výtrusov na bazídii
- Liczba zarodników na jednej podstawce wynosi 3. [34]
Liczba zarodników na jednej podstawce wynosi 2. [34] [21]
Liczba zarodników na jednej podstawce wynosi 1. [34]
Liczba zarodników na jednej podstawce wynosi 4. [21] [34] [17] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka výtrusu
- 10–14,5 µm [21]
9,8–15 µm (skrajnie 9–17,7 µm) [34]
10–12 µm [17]
10–16,5 µm (skrajnie 9–17,5 µm) [34] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Materiał badania: Exact source material and scope: ["Amanita battarrae sensu Kumar-Atri2020, separately described Indian material, not reidentified under Varga2024", {}, null, null]. 1–1,1 [17]
1,07–1,36 (skrajnie 1,03–1,5) [34]
1,06–1,36 (skrajnie 1,03–1,52) [34] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka výtrusu
- 8,5–12,8 µm (skrajnie do 14,5 µm) [34]
9–12 µm [17]
8–11,5 µm [21]
8,4–12,2 µm (skrajnie 7,2–15,6 µm) [34] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka hýfy vnútornej tramy hlúbika
- Strzępka wewnętrznej tramy trzonu może mieć szerokość od 3,2 do 12,5 mikrometra. [34]
Strzępka wewnętrznej tramy trzonu może mieć szerokość do 32 mikrometrów. [17]
Metody i zapisy źródłowe — Tulloss (1994): odczyt autorskiego konta typu A.magnivolvata w Amanitaceae/Dikarya. Holotyp Aalto1600(H): 40 zarodników z jednego owocnika i jednej kolekcji. Pełny PDF artykułu w BHL niedostępny (HTTP403); nie deklarowano odczytu całej pracy.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Układ strzępek skórki — zapis źródłowy: „Tulloss:tightly interwoven pileipellis hyphae; stopień zachowany źródłowo.” [34]
Długość sterygmy podstawki — zapis źródłowy: „Tulloss:sterigmata up to10.0×5.0µm; długość do10µm, szerokości5µm nie podszyto pod długość.” [34]
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Tulloss:holotyp około50%2-sterygmowych,25%4-sterygmowych,25%1-sterygmowych,rzadko3-sterygmowe. Udziały są w dokumentacji; rzadko dotyczy tylko3.” [34]
Położenie wyrostka wnęki bazydiospory — zapis źródłowy: „Tulloss:apiculus sublateral; odrębna możliwość rzadko lateralna zachowana w dokumentacji i zgłoszeniu modelu.” [34]
Obecność wyrostka wnęki bazydiospory — zapis źródłowy: „Tulloss:apiculus sublateral to rarely lateral,cylindric. Obecność dziobka odrębna od jego położenia i kształtu.” [34]
Kształt wyrostka wnęki bazydiospory — zapis źródłowy: „Tulloss:apiculus cylindric; kształt niezależny od jego położenia.” [34]
Długość podstawki; Szerokość podstawki; Długość zarodnika; Iloraz długości i szerokości zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Tulloss:from type study,[40/1/1],(9.0–)10.0–16.5(–17.5)×8.5–12.8(–14.5)µm,Q=(1.03–)1.07–1.36(–1.50);podstawki52–82×12.5–19µm.” [34]
Typ tramy hymenoforu — zapis źródłowy: „Tulloss:bilateral.” [34]
Szerokość strzępek tramy — zapis źródłowy: „Tulloss:filamentous hyphae3.2–7.5µm wide.” [34]
Długość rozdętej komórki tramy hymenoforu — zapis źródłowy: „Tulloss:swollen intercalary segments including branched elements,up to65×21µm. Lokalizacja interkalarna zachowana w identyfikacji badanego celu.” [34]
Szerokość rozdętej komórki tramy hymenoforu — zapis źródłowy: „Tulloss:swollen intercalary segments including branched elements,up to65×21µm.” [34]
Szerokość elementów skórki — zapis źródłowy: „Tulloss:filamentous undifferentiated pileipellis hyphae1.8–8.0µm wide.” [34]
Rozgałęzienie strzępki skórki — zapis źródłowy: „Tulloss:pileipellis hyphae branching.” [34]
Barwa zarodnika w mikroskopie — zapis źródłowy: „Tulloss:hyaline,colorless.” [34]
Zawartość zarodnika — zapis źródłowy: „Tulloss:additional small granules; ziarnistość obok kropli.” [34]
Krople wewnątrz zarodnika — zapis źródłowy: „Tulloss:contents monoguttulate with additional small granules; kropla niezidentyfikowana chemicznie, nie wpisano lipidów.” [34]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Tulloss:subglobose to broadly ellipsoid; wariant niemal kulisty.” [34]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Tulloss:broadly ellipsoid; szerokość obrysu wyłącznie własnej wartości.” [34]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Tulloss:occasionally ellipsoid or globose; częstość dotyczy tylko własnego wariantu.” [34]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Tulloss:smooth.” [34]
Grubość ściany zarodnika — zapis źródłowy: „Tulloss:thin-walled.” [34]
Długość komórki wewnętrznej tramy trzonu — zapis źródłowy: „Tulloss,stipe context:acrophysalides up to164×47µm; nie wymiary strzępek skórki trzonu.” [34]
Szerokość komórki wewnętrznej tramy trzonu — zapis źródłowy: „Tulloss,stipe context:acrophysalides up to164×47µm.” [34]
Szerokość strzępki wewnętrznej tramy trzonu — zapis źródłowy: „Tulloss,stipe context:filamentous undifferentiated hyphae3.2–12.5µm wide.” [34]
Metody i zapisy źródłowe — Kumar i Atri (2020), s.34–35. Indie, Himachal Pradesh, Dhaulakuan, 425m n.p.m., 28.08.2013, J.Kumar, PUN9144, w sąsiedztwie Shorea robusta. Identyfikacja makro- i mikroskopowa autorów, bez ponownego powiązania DNA z europejskim epitypem.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Układ strzępek skórki — zapis źródłowy: „Kumar2020:interwoven hyphae.” [17]
Długość wyrostka wnęki bazydiospory — zapis źródłowy: „Kumar2020:apiculus up to1.6µm long.” [17]
Długość sterygmy podstawki — zapis źródłowy: „Kumar2020:sterigmata up to8.2µm long.” [17]
Obecność wyrostka wnęki bazydiospory — zapis źródłowy: „Kumar2020:apiculate,apiculus up to1.6µm long.” [17]
Płodność ostrza blaszek — zapis źródłowy: „Kumar2020:gill edge fertile. Wynik PUN9144,nie sprzeczny wynik dla tego samego typu Aalto1600.” [17]
Obecność cystyd w hymenium — zapis źródłowy: „Kumar2020:cystidia absent; źródłowy brak cystyd hymenialnych w badaniu PUN9144, nie zastępczy wniosek z płodności ostrza.” [17]
Szerokość elementów skórki — zapis źródłowy: „Kumar2020:pileus cuticle hyphae up to6.5µm broad.” [17]
Przegrody strzępki skórki — zapis źródłowy: „Kumar2020:septate hyphae.” [17]
Osadzenie strzępek skórki w substancji żelowej — zapis źródłowy: „Kumar2020:pileus cuticle gelatinised with interwoven septate hyphae.” [17]
Obecność pileocystyd — zapis źródłowy: „Kumar2020:pileocystidia absent; wynik dla skórki kapelusza.” [17]
Szerokość strzępki wewnętrznej tramy trzonu — zapis źródłowy: „Kumar2020:stipe context,septate hyaline parallel hyphae up to32µm broad; nie strzępki skórki do12µm.” [17]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["Amanita battarrae sensu Kumar-Atri2020, separately described Indian material, not reidentified under Varga2024", {}, null, null]
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Podstawki czterozarodnikowe.” [17]
Długość podstawki; Kształt podstawki — zapis źródłowy: „Podstawki 29–40 × 8–12 µm, maczugowate; długość 29–40 µm.” [17]
Szerokość podstawki — zapis źródłowy: „Podstawki 29–40 × 8–12 µm, maczugowate; szerokość 8–12 µm.” [17]
Typ tramy hymenoforu — zapis źródłowy: „Trama rozbieżna; strzępki centralne do 9,8 µm, boczne do 32,6 µm szerokości.” [17]
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „Zarodniki 10–12 × 9–12 µm; pierwsza oś 10–12 µm.” [17]
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Q = 1–1,1 dla opisanego materiału; źródło nie podaje w tym ustępie liczby zmierzonych zarodników.” [17]
Grubość ściany zarodnika — zapis źródłowy: „Zarodniki cienkościenne.” [17]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Zarodniki 10–12 × 9–12 µm; druga oś 9–12 µm.” [17]
Metody i zapisy źródłowe — Aalto (1974), s.93–96. Trzy owocniki z Herniemi koło Puujärvi, Karjalohja, Finlandia, 1.10.1972. M.Aalto1600(H), holotyp A.magnivolvata. Tożsamość typu wiąże sekwencja MN490645 i rewizja Vargi i współautorów (2024). Innych kolekcji nie przeoznaczono.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Aalto1974:tetrasporous,but some observed to be bisporous; nie stworzono wartości3.” [21]
Długość podstawki; Szerokość podstawki; Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Aalto1974,s.94:zarodniki10.0–12.1–14.5×8.0–10.1–11.5µm; wartości środkowe są średnimi, nie granicami. Podstawki50–75×20–25µm.” [21]
Kształt podstawki — zapis źródłowy: „Aalto1974:basidia clavate.” [21]
Długość komórki ostrza blaszki; Szerokość komórki ostrza blaszki — zapis źródłowy: „Aalto1974:sterile marginal cells10–60×15–30µm.” [21]
Kształt innych komórek ostrza blaszki — zapis źródłowy: „Aalto1974:sterile marginal tissue,cells pyriform; inne komórki ostrza,nie domyślne cystydy.” [21]
Płodność ostrza blaszek — zapis źródłowy: „Aalto1974:textura marginali sterili,sterile marginal tissue.” [21]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Aalto1974:broadly ellipsoid; kształt i szerokość obrysu osobno.” [21]
Szerokość strzępki osłony całkowitej — zapis źródłowy: „Aalto1974:pochwa utworzona głównie z długich,wąskich,przeplecionych strzępek4–10µm. Wynik dotyczy pochwy u podstawy trzonu,nie wszystkich warstw osłony.” [21]
Metody i zapisy źródłowe — Tulloss: autorska rewizja łączna A.magnivolvata, [140/6/4], 140 zarodników z sześciu owocników i czterech kolekcji europejskich. Ten zbiór jest oddzielny od 40 zarodników holotypu. Synonimia według Vargi i współautorów (2024) nie oznacza własnego sekwencjonowania okazów.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Długość zarodnika; Iloraz długości i szerokości zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Tulloss:composite of all material examined[140/6/4],(9.0–)9.8–15.0(–17.7)×(7.2–)8.4–12.2(–15.6)µm,Q=(1.03–)1.06–1.36(–1.52); granice ekstremalne zachowane.” [34]
Metody i zapisy źródłowe — Kumar J., Atri N.S. 2020, Kavaka54:30–37, DOI 10.36460/Kavaka/54/2020/30-37
Metody i zapisy źródłowe — Karel Tejkal/Česká mykologická společnost, Amanita battarrae
Metody i zapisy źródłowe — FIRST-NATURE
Metody i zapisy źródłowe — GruppoMicologicoCastellano, Scheda0121
Názvy a vymedzenie určenia druhu
Poľské názvy: Wojewoda (2003, s.45) používa názov muchomor oliwkowy pre historický A. battarae, pričom k nemu zaraďuje A. umbrinolutea. Snowarski dokumentuje aj názov muchomor wielkopochwowy pre A. magnivolvata. Tento posledný má alternatívny význam v poňatí synonymie Vargu a spoluautorov (2024). Názov muchomor dwubarwny nebol prenesený: odporúčanie PTMyk z roku 2025 ho pripisuje k A. umbrinolutea. V posudzovanom odporúčaní sa nenašiel nový jednoznačný poľský názov pre úzko chápaný A. battarrae.
Vedecký názov: Vedecký názov záznamu zostáva Amanita battarrae (Boud.) Bon. Hanss a Moreau (2022) typifikujú bazionym Amanitopsis vaginata var. battarrae Boud. (1902), pričom ako lektotyp označujú tabuľu V, rytinu C Battarru z roku 1755 a epityp JMH2021005 = LIP0004501. Publikácia uvádza zber spod starého duba vo Vouhenans vo Francúzsku z 11. júla 2021. Epityp stabilizuje význam názvu a nepotvrdzuje identitu všetkých v minulosti takto označených položiek.
Súčasné poňatie: Varga a spoluautori (2024) zaraďujú epityp A. battarrae, holotyp A. magnivolvata Aalto 1600 a epityp A. pachyvolvata AB11-08-56 do jedného kladu. Tieto názvy považujú za synonymá a A. umbrinolutea za samostatný druh. Ich staršie maďarské určenia battarrae sa ukázali byť umbrinolutea; pod názvom pachyvolvata sa vyskytovalo niekoľko taxónov. Preto bol zachovaný osobitný pôvod údajov fínskeho typu, neskoršej európskej revízie, poľských historických nálezov a indického PUN 9144.
Fínsky holotyp: stavba plodnice a pošvy
Materiál: Aalto (1974) opisuje tri plodnice zozbierané 1. októbra 1972 v Herniemi pri Puujärvi, Karjalohja, Fínsko. Holotyp má číslo M.Aalto 1600(H). Klobúk mal priemer 80–115 mm, hlúbik 95–125×15–20 mm. Klobúk mladých plodníc bol klenutý, sivý s jemným olivovým odtieňom, suchý a lesklý, s 15-milimetrovou ryhovanou okrajovou zónou. Autorka výslovne uvádza, že neskúmala úplne zrelé plodnice. Z tejto práce im nebol priradený dospelý plochý tvar.
Plachtička a zmeny pri sušení: Pošva bola veľká, vakovitá, plstnatá, hladká na oboch stranách, za čerstva čisto biela; približne 60 mm vysoká a 5–10 mm hrubá. Po dotyku sa objavovali drobné hrdzavožlté škvrny pretrvávajúce aj po vysušení. Pošva pukala na 2–3 laloky 4–5 cm nad bázou bez toho, aby sa rozpadala na chrasty na klobúku. Na báze sa nachádzali dva zreteľné zaoblené záhyby. Tieto údaje boli v dokumentácii zachované; ich rozmery neboli zapísané do rozmerov prsteňa ani šupín. Počas sušenia sa klobúk sfarboval do kožovito hnedej farby a stržeň plného hlúbika sa prepadával, pričom zanechával priečne pásy. Toto sa nepovažovalo za stav vnútra čerstvej plodnice.
Lokalita: Plodnice rástli 15–20 cm od seba v zatienenom listnatom lese s lieskou, osikou, brezou plstnatou a brezou previsnutou; v blízkosti bol aj smrek. V podraste bola uvedená krušina, vŕby, jelša sivá a čremcha. Podkladom bola vrstva lístia a vetvičiek na íle. Ide o opis jednej fínskej lokality. Prítomnosť smreka v okolí nedokazuje jeho mykorízu s týmto druhom a dátum 1. októbra neurčuje poľskú sezónu.
Mikroskopia originálneho materiálu Aalto
Výtrusy a bazídie: Aalto (1974) uvádza výtrusy široko elipsoidné, neamyloidné, s dĺžkou 10–14,5 µm a šírkou 8–11,5 µm. V zápise 10,0–12,1–14,5×8,0–10,1–11,5 µm sú stredné hodnoty priemermi, nie dodatočnými hranicami. Priemerný pomer dĺžky k šírke je 1,2. Bazídie sú kyjovité, 50–75×20–25 µm, štvorvýtrusové, pričom boli pozorované aj dvojvýtrusové. Toto nebolo zmenené na rozsah 2–4, ktorý by dopĺňal v tejto práci neuvedenú hodnotu 3.
Ostrie lupienka a hýfy pošvy: Sterilné ostrie lupienkov tvorí zreteľné biele vločkaté pletivo. Jeho bunky sú hruškovité, 10–60×15–30 µm, s prevahou väčších. Neboli automaticky označené ako cheilocystidy. V pošve prevažovali dlhé prepletené hýfy so šírkou 4–10 µm. Autorka v tomto opise pošvy nevidela pracky. Ide o výsledok „nepozorované“ týkajúci sa konkrétneho pletiva; nie dôkaz absencie praciek v celej plodnici.
Skúmanie typu a neskoršia revízia Tullossa
Prístup a materiál: Bol prečítaný úplný autorský záznam A. magnivolvata v Amanitaceae/Dikarya, s jasne oddelenými údajmi Tullossa (1994) a neskoršou revíziou. Pôvodný 92-stranový článok v BHL nebol stiahnutý z dôvodu HTTP403. Údaje typového materiálu majú označenie[40/1/1]:40 výtrusov z jednej plodnice a jednej kolekcie. Súhrnný súbor[140/6/4] zahŕňa 140 výtrusov zo šiestich plodníc a štyroch kolekcií. Neboli označené ako nezávislé výsledky pre dva rôzne druhy ani dve nezávislé typové populácie.
Výtrusy: Pre typ sa uvádza(9–)10–16,5(–17,5)×8,5–12,8(–14,5)µm, Q=(1,03–)1,07–1,36(–1,50), strednéQ=1,19. Pre súhrnný súbor:(9–)9,8–15(–17,7)×(7,2–)8,4–12,2(–15,6)µm, Q=(1,03–)1,06–1,36(–1,52). V databáze sa zachovali typické hranice, extrémne hranice a samostatnosť súborov. Výtrusy sú hladké, hyalínne, tenkostenné, neamyloidné; od takmer guľovitých po široko elipsoidné, niekedy elipsoidné alebo guľovité. Často majú mierne sploštený adaxiálny profil; obrovské výtrusy bývajú z tejto strany vhĺbené. Apikulus je sublaterálny, zriedkavo laterálny, valcovitý. Kvapky vo výtrusoch neboli identifikované ako lipidy.
Bazídiá a pracky: Bazídiá holotypu mali 52–82×12,5–19 µm a nepatrne zhrubnuté steny do 0,5 µm. Približne 50% bolo dvojsterigmových,25% štvorsterigmových,25% jednosterigmových, zriedkavo trojsterigmových; sterigmy do 10×5 µm. V neskoršom zrelom materiáli dominovali štyri sterigmy. Pracky na báze bazídií boli pomerne časté až časté v holotype a zriedkavejšie v zrelom materiáli. Ich prítomnosť neodporuje výsledku Aalto pre hyfy pošvy: týkajú sa iného pletiva a iného odpočtu. Frekvencia sa nepreniesla na iné varianty.
Pletivá: Hyfy pokožky klobúka mali šírku 1,8–8 µm, vetvili sa a boli husto prepletené, so subradiálnym usporiadaním. Pri zrelej skúmanej plodnici mala pokožka 30–70 µm a silne želatinizovala iba pri povrchu; v štádiu gombíka približne 50 µm a bez želatinizácie. Trama lupeňov bola bilaterálna; jej hyfy 3,2–7,5 µm, s nafúknutými interkalárnymi úsekmi do 65×21 µm. V dužine hlúbika boli opísané hyfy 3,2–12,5 µm a akrofyzalidy do 164×47 µm, úzko kyjovité, so stenou pri vrchole 0,5–1 µm. Nezamieňali sa s hyfami pokožky hlúbika.
Vrstvy plachtičky: V sušenom gombíku mal vonkajší povrch plachtičky hrúbku 90 µm, s čiastočne želatinizovanými zväzkami hyf 2,5–12,8 µm. V jej vnútri mali hyfy 2,8–12,2 µm a nafúknuté koncové bunky do 96×55 µm; na báze zrelého hlúbika dosahovali bunky 141×63 µm. V neskoršom materiáli mali útržky plachtičky na zrelom klobúku bunky do 127×100 µm. Rôzne povrchy, časti a štádiá sa nezlúčili do jedného bezpodmienečného rozsahu buniek celej pošvy. Originály a chýbajúce rozlíšenia sa zachovali v dokumentácii rozšírení.
Indický PUN 9144: rozsah a obmedzenia údajov
Materiál a metóda: Kumar a Atri (2020) opisujú zber PUN 9144 Jitendera Kumara z Dhaulakuan v Himáčalpradéši, India,425 m n. m.,28. augusta 2013, v susedstve Shorea robusta. Určenie sa opiera o makro- a mikroskopiu; nepreukázala sa molekulárna zhoda s epitypom Hanssa a Moreaua. Vo výskume sa zachovalo určenie autorov, bez prenášania dátumu a ekológie na Poľsko. Boli prečítané metódy z prvej strany, opis zo s.34 a obrázok 8 zo s.35; kontrola obrazu strany oddelila tento záznam od vedľa končiaceho opisu Russula nobilis.
Výsledky: Pokožka klobúka bola čiastočne stiahnuteľná do polovice; zdroj nerozhoduje, či ide o polomer, alebo plochu. Uvedený zlomok bol zaznamenaný bez vymysleného základu. Výtrusy 10–12×9–12 µm, Q=1–1,1, s apikulom do 1,6 µm; bazídiá 29–40×8–12 µm, štvorvýtrusové, so sterigmami do 8,2 µm a bez praciek. Ostrie lupeňa plodné, cystidy chýbajú. Hyfy pokožky klobúka prepletené, septované, do 6,5 µm, v rôsolovitej substancii; pileocystidy chýbajú. Dužina hlúbika obsahovala paralelné, hyalínne, septované hyfy do 32 µm. Samostatný zdroj a materiál boli zachované aj tam, kde sa výsledok líši od európskeho typu.
Domnelá mykoríza: Autori zaznamenali organické spojenie mycélia zo spodnej časti hlúbika s koreňmi salu a označili tento vzťah ako domnelú ektomykorízu. V tejto práci sa neuskutočnila molekulárna identifikácia koreňov ani inokulačný pokus. Samotná blízkosť rastlín nebola nahradená preukázaným mykoríznym vzťahom ani návodom na pestovanie.
Poľsko: výskyt a obdobie tvorby plodníc
Dostupné údaje: Checklist Wojewodu (2003, s.45) uvádza jún–september a historické lokality o. i. v Cedyńskom krajinnom parku, na Chojniku, v Tatrách, pri Mikołajkách a v rezervácii Starożyn v Augustovskom pralese. Zmieňuje lesy a buk. Mesiace boli zapísané priamo ako 6–9; sezóna nebola vyvodená z dátumov jednotlivých zberov v GRej ani zo zahraničného atlasu.
Úroveň potvrdenia: V tomto checkliste je A. umbrinolutea synonymom A. battarae. Poľské nálezy teda potvrdzujú použitie historického širokého poňatia. Ich zhoda so súčasným úzkym A. battarrae si vyžaduje revíziu položiek. PTMyk (2025) takisto zdôrazňuje potrebu overenia počtu lokalít pri nejednotnom chápaní taxónu. Z toho nevyplýva dôkaz neprítomnosti v Poľsku. Súčasná frekvencia výskytu nebola vypočítaná z bývalého červeného zoznamu R.
Pôvodná reakcia dužiny na fenol
Priebeh testu: Aalto (1974, s.94) skúmala dužinu suchého exemplára pomocou 2%roztoku fenolu. Po 1–2 minútach nasledovala reakcia: spočiatku slabá fialová, potom tmavnutie do vínovočervenohnedej farby. V databáze sú dva usporiadané etapy jedného testu; nezamieňali sa s prirodzenou zmenou po tlaku ani s neamyloidnosťou výtrusov. Koncentrácia, suchý materiál a časový rozsah boli zachované v opise metódy. Čas 1–2 minút sa svojvoľne nezamenil za bod 90 sekúnd.
Jedlosť: overený reťazec zdrojových podkladov
Hodnotenia autorov: Wojewoda (2003) uvádza v starom širokom poňatí „Edible“. Český atlas označuje druh ako jedlý a SFMU zaraďuje A. battarrae medzi huby vyžadujúce dôkladné varenie z dôvodu hemolyzínov. First Nature odrádza od zberu s poukázaním na slabé poznatky o jedlosti. Ide o názory a praktické príručky s rôznymi rozsahmi vymedzenia, a nie o štyri nezávislé bezpečnostné experimenty.
Hranica potvrdenia: V prečítaných reťazcoch sa nedospelo k pôvodnému stanoveniu hemolyzínov ani ku kontrolovanej štúdii konzumácie materiálu zhodného s epitypom A. battarrae. Z toho dôvodu sa nepotvrdila bezpečnosť ani čas varenia v minútach. Nenajdenie štúdie nedokazuje netoxickosť, nepravdivosť hodnotenia atlasu ani neexistenciu výskumov.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Polska,historyczne konto czeklisty Wojewody 2003,s.45. Stanowiska:Cedynia,Chojnik,Tatry,okoliceMikołajek,rezerwatStarozyn.
Rozsah čítania: Úplný text.
Dátum kontroly: 19.10.2026.
Obmedzenia: Je potvrdený fakt publikovania poľských nálezov pod starým názvom. Nie je to dôkaz príslušnosti každej kolekcie k úzkemu súčasnému A.battarrae. Z taxonomickej neistoty nebola vyvodená absencia výskytu.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Publikowany zbiór z Kotliny Sądeckiej pod źródłową pisownią A.battarae.
Rozsah rešerše: Fragmenty zdrojov.
Bol preštudovaný fragment zdroja; úplný text a metódy neboli overené.
Dátum revízie: 21.10.2026.
Obmedzenia: Pôvodné označenie a rozsah pojmu boli zachované. Nebolo deklarované nové skúmanie položiek ani preštudovanie všetkých publikácií citovaných zdrojom.
Rozsah spracovania
Pred dokončením záznam vyžaduje doplnenie alebo vysporiadanie.
- Hľadanie regiónov výskytu vyžaduje vyúčtovanie.
Právny základ a rozsah hodnotenia
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Ekologické štúdie
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: V štúdii Tervonena a spoluautorov (2019) sa Amanita battarrae nachádzala v tabuľke ektomykoríznych húb s hodnotami LC/0/1/1 v stĺpcoch IUCN/Grazed/Aband/All. Skúmalo sa 36 lokalít v strednom Fínsku: 18 spásaných a 18 opustených, počas troch návštev na troch plôškach 10 × 10 m. Riadok zaznamenáva výskyt v opustenej časti; neurčuje národnú frekvenciu, konkrétny hostiteľský strom ani overenie DNA.
Biotop a výskyt
Potwierdzony zasięg występowania
Wszystkie obszary potwierdzone w zapisanych danych źródłowych.
| Kraj | Regiony i stanowiska | Plodenie | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Poľsko | Sądecká kotlina | VI–IX |
|
Zdroje
- First Nature, Pat O’Reilly, Amanita battarrae (także [26])
- VARGA-2024
- retained-51afcc71c7bf0be2
- retained-a424cd95008cb1f3
- Karel Tejkal/Česká mykologická společnost, Amanita battarrae (także [22])
- Minister Środowiska, Dz.U. 2014 poz. 1408, rozporządzenie w sprawie ochrony gatunkowej grzybów
- Minister Zdrowia, Dz.U. 2026 poz. 258, tekst jednolity rozporządzenia dotyczącego grzybów dopuszczonych do obrotu
- FrontiersPlantScience 2023, DOI 10.3389/fpls.2023.1226794
- GruppoMicologicoCastellano, Scheda0121
- Marek Snowarski/GRej, Amanita battarrae (także [32])
- Kumar J., Atri N.S. 2020, Kavaka54:30–37, DOI 10.36460/Kavaka/54/2020/30-37 (także [30])
- NCBITaxonomy1638308
- PTMyk, Rekomendacja4/2025
- Nr 26 — aktualne polskie wykazy prawne 18.10.2026
- Aalto M. 1974, Amanita magnivolvata sp.nova, Karstenia14:93–96; DOI 10.29203/ka.1974.92
- ELI, stan aktu ochrony grzybów DU 2014/1408
- ELI, tekst jednolity wykazu handlu DU 2026/258
- ELI, stan aktu podstawowego wykazu handlu DU 2011/672
- Hanss J-M., Moreau P-A., Une révision des Amanites vaginées en Europe, partie1, BSMF133(1–2): 67–141
- Hanss J-M., Moreau P-A. 2022, Une révision des Amanites vaginées en Europe, partie2, validations et typifications
- Nr 26 — materiał, metoda i dokładny wynik źródła
- SFMU/V.Danel, Champignons, résumé toxicologique, XII 2019
- Snowarski M., Amanita magnivolvata, polska nazwa i występowanie
- Tulloss R.E., Amanita magnivolvata, original type study and measurements (także [35])
- Varga D. et al. 2024, Mycological Progress23:38, DOI 10.1007/s11557-024-01974-0
- Wojewoda W. 2003, Checklist of Polish larger Basidiomycetes, s.45, konto Amanita battarae (pisownia źródła)
- Tervonen K., Oldén A., Halme P. 2019. Ectomycorrhizal fungi in wood-pastures: Communities are determined by trees and soil properties, not by grazing. Agriculture, Ecosystems & Environment 269:13–21. DOI 10.1016/j.agee.2018.09.015. Authors’ Appendix B/Table 1.