Jedlý
Povolený na predaj
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.










Suchohríb hnedý (Imleria badia), známy tiež ako podhríbik hnedý, je bežnou a cenenou hubou poľských lesov. Jeho gaštanový alebo tmavohnedý klobúk je za sucha matný a zamatový, zatiaľ čo počas vlhkého počasia sa stáva klzkým. Žltkastá spodná strana klobúka po stlačení modrie. Hlúbik je hnedastý, pozdĺžne vláknitý a bez sieťky. Možno ho nájsť v ihličnatých a listnatých lesoch, často v susedstve borovíc a smrekov. Plodnice sa objavujú od leta, najhojnejšie na jeseň. Je to veľmi chutná jedlá huba, s obľubou zbieraná na sušenie, smaženie a nakladanie.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk, hlúbik.
- Konzistencia celej plodnice
- Konzistencia celej plodnice: mäsitý.
- Farba mycélia na báze plodnice
- Farba mycélia na báze plodnice: belavá alebo krémový.
Klobúk
- Tvar klobúka
- pri mladých plodniciach: Tvar klobúka: polguľovitý.
pri zrelých plodniciach: Tvar klobúka: vypuklý.
pri starých plodniciach: Tvar klobúka: plochý. - Povrch klobúka
- za sucha: Povrch klobúka: matný, zamatový.
za mokra: Povrch klobúka: slizký.
za mokra: Povrch klobúka: lesklý. - Pokryv klobúka
- za sucha: Pokryv klobúka: plstnatý alebo vločkatá.
- Farba klobúka
- Farba klobúka: zlatohnedý.
Farba klobúka: svetlohnedá.
Farba klobúka: hrdzavý.
Farba klobúka: gaštanový.
pri zrelých plodniciach: Farba klobúka: plavohnedý.
Farba klobúka: Tmavohnedá. - Usporiadanie okraja
- pri mladých plodniciach: Usporiadanie okraja: podvinutý.
- Presah okraja klobúka cez hymenofor
- Presah okraja klobúka cez hymenofor: presahujúci hymenofor.
- Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 30–250 mm.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: rúrky.
Rúrky pri hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (rúrky).
- Profil hymenoforu pri hlúbiku
- Profil hymenoforu pri hlúbiku: vykrojený pri hlúbiku (rúrky).
- Priehlbina vrstvy rúrok pri hlúbiku
- Priehlbina vrstvy rúrok pri hlúbiku: prehĺbená pri hlúbiku.
- Farba hymenoforu
- pri mladých plodniciach: Farba hymenoforu: krémový.
pri zrelých plodniciach: Farba hymenoforu: matne žltá.
pri mladých plodniciach: Farba hymenoforu: bledo citrónovožltá. - Tvar pórov
- pri zrelých plodniciach: Tvar pórov: nepravidelný.
Tvar pórov: hranaté. - Farba pórov po poranení
- Farba pórov po poranení: modrý.
Farba pórov po poranení: Modrozelená.
Farba pórov po poranení: matne hnedá. - Prirodzená farba pórov
- Prirodzená farba pórov: svetložltý.
- Prirodzená farba rúrok
- Prirodzená farba rúrok: svetložltý.
Prirodzená farba rúrok: olivovozelenožltá.
Hlúbik a báza
- Poloha hlúbika
- Poloha hlúbika: stredový.
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý.
Tvar hlúbika: kyjakovitý.
pri mladých plodniciach: Tvar hlúbika: súdkovitý.
pri zrelých plodniciach: Tvar hlúbika: valcovitý.
pri mladých plodniciach: Tvar hlúbika: valcovitý.
pri zrelých plodniciach: Tvar hlúbika: kyjakovitý. - Farba hlúbika
- Farba hlúbika: hnedý.
Farba hlúbika: plavohnedý. - Pokryv povrchu hlúbika
- Pokryv povrchu hlúbika: vláknitá.
Pokryv povrchu hlúbika: vláknitá alebo vločkatá.
Pokryv povrchu hlúbika: šupinatá. - Farba ornamentácie hlúbika
- Farba ornamentácie hlúbika: hnedý.
Farba ornamentácie hlúbika: okrovohnedý. - Vnútro hlúbika
- Vnútro hlúbika: plný.
- Konzistencia hlúbika
- pri zrelých plodniciach: Konzistencia hlúbika: drevnatý.
- Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 30–140 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 10–50 mm.
- Zakrivenie hlúbika
- Zakrivenie hlúbika: ohnutý.
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: krémový alebo citrónovožltý (dužina klobúka).
Farba dužiny: krémový alebo citrónovožltý (dužina hlúbika).
Farba dužiny: svetložltý.
Farba dužiny: hnedkastý (dužina klobúka, pod pokožkou). - Pevnosť dužiny
- pri mladých plodniciach: Pevnosť dužiny: pevný.
pri zrelých plodniciach: Pevnosť dužiny: mäkký (dužina klobúka). - Chuť dužiny
- Chuť dužiny: sladký, slabý.
Chuť dužiny: slabý. - Farba dužiny po poranení
- Farba dužiny po poranení: modrý (dužina klobúka).
v hornej časti hlúbika: Farba dužiny po poranení: modrý (dužina hlúbika).
Farba dužiny po poranení: modrý. - Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: hubový.
Vôňa dužiny: slabý.
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: ihličnatý les alebo listnatý les.
- Substrát
- Substrát: pôda.
- Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: jednotlivo alebo v malých skupinách.
Spôsob rastu plodníc: v skupinách. - Frekvencia výskytu
- Frekvencia výskytu: hojný.
- Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od júna do novembra.
Plodnice sa objavujú najmä od septembra do novembra. - Oblasť výskytu
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Jedlý
- Kulinárske hodnotenie
- Veľmi chutný
Právo
Predpisy pre lokalitu: Poľsko
- Ochrana
- V Poľsku nepodlieha druhovej ochrane.
- Obchod
- Povolený na predaj
Možnosť zámeny

Boletus edulis
Hlavné rozdiely
Suchohríb hnedý (Imleria badia) a hríb smrekový (Boletus edulis) sú obľúbené jedlé huby. Hríb smrekový má hlúbik so svetlou sieťkou a póry spočiatku biele, s vekom žlté až žltoolivové, ktoré pod tlakom nemenia farbu. Jeho dužina zostáva po rozkrojení biela. Suchohríb hnedý má hlúbik hnedastý, bez sieťky, a póry pod tlakom výrazne modrajú. Dužina suchohríba po rozkrojení modrie, najmä v klobúku a nad rúrkami.

Cyanoboletus pulverulentus
Hlavné rozdiely
Hríb modrajúci (Cyanoboletus pulverulentus) reaguje na dotyk a poškodenie okamžitým, prudkým a intenzívnym sfarbením všetkých častí plodnice na sýtu tmavomodročiernu farbu. Pri Imleria badia je modranie menej rovnomerné a sústreďuje sa predovšetkým nad rúrkami a v hornej časti hlúbika.

Tylopilus felleus
Hlavné rozdiely
Podhríb žlčový (Tylopilus felleus) má póry a rúrky spočiatku biele a vekom ružovejúce, výraznú tmavú sieťku na hlúbiku a silne horkú chuť dužiny, čo z neho robí nejedlú hubu.
Suchohríb hnedý (Imleria badia) býva zamieňaný s mladými, tmavšími plodnicami podhríba žlčového. Suchohríb má však žltkasté rúrky (u podhríba sú biele až ružovkasté) a hlúbik bez hrubej, tmavej sieťky s vystúpenými očkami, charakteristickej pre podhríb žlčový.

Xerocomellus pruinatus
Hlavné rozdiely
Suchohríb oinovatený (Xerocomellus pruinatus) môže farbou klobúka pripomínať suchohríb hnedý.
FAQ
Ako odlíšiť suchohríb hnedý od podhríba žlčového?
Podhríb žlčový má na hlúbiku výraznú tmavú sieťku a vekom ružovejúce, nemodrajúce rúrky. Suchohríb nemá na hlúbiku sieťku a jeho rúrky sú žltkasté a po stlačení okamžite modrejú.
Modrie suchohríb hnedý?
Áno. Rúrky po stlačení okamžite výrazne modrejú a dužina nad rúrkami modrie. Je to prirodzená reakcia oxidácie farbív; neznamená chybu ani jedovatosť a po tepelnej úprave mizne.
Dá sa pestovať suchohríb hnedý v záhrade?
V praxi nie. Je to striktne mykorízna huba – vyžaduje živú symbiózu s koreňmi stromov (hlavne borovíc). V obchodoch predávané „záhradné podhubia“ takmer nikdy neprinášajú v záhrade skutočnú úrodu.
Kde hľadať suchohríb hnedý?
Predovšetkým v borovicových a smrekových lesoch, zriedkavejšie pod dubmi či bukmi. Obľubuje kyslé, piesočnaté pôdy, koberce zelených machov a okraje vresovísk, pričom vytvára mykorízu so stromami.
Sú podgrzyb brunatny a podgrzybek brunatny ten istý druh?
Áno, je to tá istá huba (Imleria badia). „Podgrzyb“ je oficiálna mykologická forma a „podgrzybek“ je tradičný názov hubárov. V starých atlasoch figurovala ako Boletus badius a Xerocomus badius.
Kedy rastie suchohríb hnedý v Poľsku?
Vrchol výskytu pripadá na jeseň: od septembra do konca októbra, najmä po výdatných dažďoch a chladnejších nociach. Prvé kusy sa objavujú od júna a sezónu uzatvárajú mrazy.
Znamená slizký klobúk suchohríba, že je pokazený?
Nie. Počas dažďa sa pokožka suchohríba prirodzene stáva lepkavou a sliznatou, zatiaľ čo v suchu je matná. O pokazení svedčí až hubovitá, mäkká dužina, biely povlak plesne alebo zatuchnutý zápach.
Nadšenec
Spodná strana klobúka
- Priemer pórov
- Priemer pórov: 0,5–1,5 mm.
- Dĺžka rúrok
- Dĺžka rúrok: do 20 mm.
- Stavba pórov
- Stavba pórov: zložené (rúrky).
Názvy a história
- Obowiązująca nazwa krajowa
- podgrzyb brunatny
- Obowiązująca nazwa taksonomiczna
- Imleria badia (Fr.) Vizzini
- Inne nazwy krajowe
- czarny łebek, czarny łepek, podgrzyb, podsosnówka
- Dawne nazwy krajowe
- podgrzybek brunatny
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách klobúk zdvihnite a prezrite si odtlačok.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: hnedý.
- Odtieň výtrusného prachu
- Odtieň výtrusného prachu: Olivovohnedá.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 11–18 µm, šírka 4–6 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Skúšky s činidlami
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, výtrusy z výtrusného prachu, hotový 5% roztok KOH, filtračný papier, ochranné okuliare a rukavice na prácu s KOH
- Postup
- Preneste trochu výtrusov z výtrusného prachu na čisté podložné sklíčko.
- Pridajte kvapku hotového 5% roztoku KOH a prikryte krycím sklíčkom.
- Odstráňte prebytočnú tekutinu pri okraji sklíčka filtračným papierom. Pozrite si farbu výtrusov pod mikroskopom.
Čo hľadať
- Farba výtrusov v 5% KOH
- svetlo olivovohnedú
Ekológia a rozšírenie
- Pôdna reakcia
- Pôdna reakcia: kyslý.
- Zrnitosť pôdy
- Zrnitosť pôdy: piesčitý.
- Listnaté stromy v okolí
- Listnaté stromy v okolí: dub.
Listnaté stromy v okolí: jelša.
Listnaté stromy v okolí: gaštan jedlý.
Listnaté stromy v okolí: hrab.
Listnaté stromy v okolí: buk. - Ihličnaté stromy v okolí
- Ihličnaté stromy v okolí: smrek.
Ihličnaté stromy v okolí: jedľa.
Ihličnaté stromy v okolí: borovica.
Ihličnaté stromy v okolí: jedľovec.
Ihličnaté stromy v okolí: duglasky.
Ihličnaté stromy v okolí: tuje. - Rastliny bylinného poschodia v okolí
- Rastliny bylinného poschodia v okolí: machy.
- Mykorízni partneri
- skleníkový pokus, Škótsko, ostrov Bute, Spojené kráľovstvo, 2024, tvorba plodníc v teréne nepotvrdená: Mykorízni partneri: Pinus sylvestris (kontrolovaný pokus).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Pinus (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Picea (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Tsuga (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Fagus (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Quercus (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Castanea (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Abies alba (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Pseudotsuga menziesii (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Carpinus betulus (všeobecný zoznam partnerov).
História a kultúra
Suchohríb hnedý zaujíma dôležité miesto v hubárskej tradícii strednej Európy, ako aj v histórii mykologickej taxonómie. V poľskom ľudovom a regionálnom názvosloví fungovali početné tradičné pomenovania odkazujúce na vzhľad plodníc, ako napríklad „čierny hlávok“, „gaštaniak“, „hnedák“ (narážajúce na tmavohnedú farbu klobúka) či „siniak“ (spojený s javom modrania poškodených rúrok a dužiny).
V dejinách vedeckej mykológie prešiel tento druh radom významných klasifikačných zmien, ktoré odrážajú vývoj systematiky rúrkovitých húb. Pôvodne v roku 1818 Elias Magnus Fries zaradil tento taxón ako Boletus castaneus β badius. Následne po mnoho desaťročí v mykologickej literatúre pôsobil v rode Xerocomus ako Xerocomus badius, do ktorého ho v roku 1931 zaradil Édouard-Jean Gilbert. V roku 2014 taliansky mykológ Alfredo Vizzini na základe moderných molekulárnych fylogenetických štúdií vytvoril nový rod Imleria (pomenovaný na počesť belgického bádateľa Louisa Imlera) a preradil doň popisovaný taxón pod názvom Imleria badia, čo potvrdilo jeho samostatné evolučné postavenie v rámci čeľade Boletaceae.
Jedlosť a bezpečnosť
Suchohríb hnedý je cenená jedlá huba s jemnou, príjemnou arómou a lahodnou chuťou s badateľným lesným nádychom. Bezpodmienečnou požiadavkou na bezpečnú konzumáciu tohto druhu je tepelná úprava plodníc – varenie, vyprážanie alebo dusenie. Je potrebné zdôrazniť, že sušenie plodníc predstavuje iba spôsob konzervácie suroviny a nenahrádza tepelnú úpravu; sušené huby sa pred konzumáciou musia rovnako uvariť alebo podrobiť inej vhodnej tepelnej úprave. Konzumácia surových alebo nedovarených plodníc prináša riziko vzniku tráviacich ťažkostí.
Špecifickým a zásadným zdravotno-bezpečnostným aspektom spojeným s týmto druhom je jeho vysoká schopnosť akumulovať rádioaktívne prvky a kovy. V štúdiách publikovaných v roku 2026 (Roczniki Państwowego Zakładu Higieny) bola zdokumentovaná zreteľná akumulácia rádiocézia (cézium-137) v plodniciach suchohríba hnedého pochádzajúcich z kontaminovaných lesných oblastí. Z tohto dôvodu sa odporúča mimoriadna opatrnosť a vyhýbanie sa zberu húb na územiach zasiahnutých historickým rádioaktívnym spádom. Na konzumáciu nie sú vhodné ani staré a prezreté plodnice.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Norbadión A a cézium
Podgrzybek brunatny zawiera norbadion A – barwnik wykazujący zdolność do silnego wiązania i kumulowania kationów cezu, w tym promieniotwórczego izotopu ¹³⁷Cs. Stopień akumulacji radionuklidów zależy od lokalnego skażenia podłoża i opadu promieniotwórczego na danym stanowisku.
Biotop a výskyt
Suchohríb hnedý (Imleria badia) sa vyznačuje širokým geografickým rozšírením na severnej pologuli. Podľa biogeografickej a fylogenetickej revízie (Zhao a kol., 2014) sa tento druh vyskytuje v Európe, Severnej Amerike a pravdepodobne aj na Ďalekom východe Ázie.
Tento druh osídľuje predovšetkým ihličnaté a zmiešané lesy, no ojedinele sa vyskytuje aj v listnatých porastoch. Vytvára mykorízne väzby s rôznymi druhmi stromov, medzi inými s borovicou lesnou, smrekom obyčajným, smrekovcom, ako aj bukom lesným a dubmi. Vyžaduje priepustné kyslé pôdy chudobné na uhličitan vápenatý. Plodnice vyrastajú na piesočnatých pôdach, v hrubých vrstvách ihličnatej opadanky, v trsoch machu, na vresoviskách, ale aj na silne zotretom dreve a práchnivejúcich pňoch ihličnatých stromov.
Podľa zdokumentovaných fenologických údajov pre Poľsko a Česko (tabuľky PL a CZ) zahŕňa sezóna plodenia suchohríba hnedého obdobie od júna do novembra (mesiace VI – XI). Regionálna rozdielnosť výskytu plodníc závisí predovšetkým od prítomnosti ihličnatých a zmiešaných lesov na chudobných, kyslých piesočnatých pôdach.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
W Czechach grzyb ten rośnie bardzo licznie od czerwca do listopada, niekiedy do początku zimy, przede wszystkim pod świerkami, a w drzewostanach liściastych głównie pod dębami. Owocniki nie wykazują odporności na mróz.
Gatunek jest szeroko rozprzestrzeniony w Europie i Ameryce Północnej, od nizin po regiel górny i granicę lasu. Jako partnerów mikoryzowych wymienia się drzewa iglaste z rodzajów Abies, Picea, Pinus, Pseudotsuga, Thuja i Tsuga, a także liściaste z rodzajów Alnus, Castanea, Carpinus, Fagus i Quercus. Dane molekularne ITS wskazują również na prawdopodobne występowanie w Azji Wschodniej i Afryce Południowej.
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Ustalenia źródłowe: jadalność, spożycie i wykorzystanie
- Jedlosť
- Jedlý — źródło oznaczenia
Źródło bez opisu bibliograficznego · Retained UTF-8 HTML, line 554; jadalne czy trujące?
- Kulinárske hodnotenie
- Veľmi chutný
Źródło bez opisu bibliograficznego · Retained windows-1250 HTML, line 129; Kuchyňské využití
- Obchod
- Povolený na predaj
Obszar: PL
Zał.1 lp.50; pozostałe wymagania aktu, w tym atest, zachowane.
W Polsce jest dopuszczony do obrotu handlowego oraz do produkcji przetworów grzybowych.
Tekst jednolity rozporządzenia Ministra Zdrowia; Dz.U.2026 poz.258 · PDF str.2–3: § 2–6; str.5–7: zał.1 lp.1–72; status ELI obowiązujący
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Imleria badia (Fr.) Vizzini
- Skoršie vedecké názvy
- 1818 — Boletus castaneus β badius Fr.
1821 — Boletus badius (Fr.) Fr.
1828 — Boletus castaneus var. badius (Fr.) Fr.
1836 — Boletus glutinosus Krombh.
1838 [1836–1838] — Boletus vaccinus Fr.
1874 [1874–1875] — Boletus limatulus Frost
1881 — Rostkovites badius (Fr.) P. Karst.
1882 — Tubiporus vaccinus (Fr.) P. Karst.
1882 — Tubiporus vaccinus var. ebulbis Fr. ex P. Karst.
1886 — Dictyopus aereus var. vaccinus (Fr.) Quél.
1886 — Viscipelles badia (Fr.) Quél.
1888 — Ixocomus badius (Fr.) Quél.
1898 — Suillus badius (Fr.) Kuntze
1898 — Suillus limatulus (Frost) Kuntze
1898 — Suillus vaccinus (Fr.) Kuntze
1912 [1911] — Boletus badius var. glutinosus (Krombh.) Smotl.
1931 — Xerocomus badius (Fr.) E.-J. Gilbert
1945 — Xerocomus badius var. limatulus (Frost) Snell
1960 — Xerocomus badius f. labyrinthicus Wichanský
1976 — Boletus badius var. glaber Grund & K.A. Harrison
1976 — Boletus badius var. macrostipitatus Grund & K.A. Harrison
2007 — Xerocomus badius f. vaccinus (Fr.) Klofac
2016 — Imleria badia f. vaccina (Fr.) Klofac
2018 — Imleria badia var. limatula (Frost) Blanco-Dios[23]
Obecnie przyjęta nazwa naukowa to Imleria badia (Fr.) Vizzini. Gatunek należy do rodziny Boletaceae, rzędu Boletales oraz klasy Agaricomycetes. Bazonimem jest Boletus castaneus β badius Fr. z 1818 roku. Alfredo Vizzini utworzył rodzaj Imleria i opublikował nową kombinację 12 maja 2014 roku w Index Fungorum 147; taksonomiczne numery rejestracyjne to odpowiednio 550568 i 550569.
[23] [30] [32]W dawniejszym piśmiennictwie podgrzybek brunatny opisywany był głównie jako Boletus badius oraz Xerocomus badius. Dla nazwy Boletus badius rejestr Species Fungorum podaje rok 1821, rewizja Zhu i współautorów wskazuje 1828, a atlas czeski – 1832, przy czym źródła te wymieniają odmienne publikacje pierwotnego opisu. W przypadku nazwy Imleria badia wszystkie trzy opracowania zgodnie podają autorstwo Vizziniego z 2014 roku. Z kolei przy Boletus castaneus var. badius Species Fungorum podaje rok 1828, natomiast rewizja wskazuje 1821.
[23] [32] [13]Rewizja przeprowadzona przez Zhu i współautorów w 2014 roku wyodrębniła rodzaj Imleria z wąsko ujmowanych rodzajów Xerocomus, Xerocomellus i Boletus. W obrębie Imleria wyróżniono cztery gatunki: Imleria badia, Imleria obscurebrunnea, Imleria parva oraz Imleria subalpina. Dawniejsze chińskie doniesienia pod nazwą Boletus badius odnosiły się do trzech pozostałych gatunków, stąd ich dane morfologiczne i ekologiczne nie dotyczą bezpośrednio podgrzybka brunatnego.
[30] [32]W rewizji filogenetycznej analizowano pięć markerów DNA: ITS, nrLSU, tef1α, rpb1 oraz rpb2. Wielogenowa analiza obejmowała regiony 5.8S, nrLSU, tef1α, rpb1 i rpb2, a region ITS badano również osobno. Łącznie dla badanych taksonów uzyskano 55 nowych sekwencji: 13 ITS, 13 nrLSU, 11 tef1α, 10 rpb1 oraz 8 rpb2.
[32]Wielogenowy zbiór danych obejmował 45 taksonów i 4802 pozycje, natomiast oddzielna analiza ITS liczyła 26 sekwencji i 645 pozycji. Wsparcie dla kladu Imleria wyniosło BS = 100% i PP = 1,0. Średnia odległość genetyczna ITS pomiędzy europejskimi a północnoamerykańskimi kolekcjami Imleria badia wyniosła 0,0026 i była wyraźnie niższa od najmniejszego międzygatunkowego dystansu w rodzaju, wynoszącego 0,0176, co uzasadniło utrzymanie populacji z obu kontynentów w ramach jednego gatunku.
[32]Epityp gatunku stanowi szwedzki okaz zebrany przez A. Strida 28 sierpnia 1993 roku w Nordingrå (A. Strid 19707, S-F119691). Z epitypu uzyskano sekwencje referencyjne o numerach dostępu: ITS KJ806970, nrLSU KJ806971, tef1α KJ806969, rpb1 KJ806972 oraz rpb2 KJ806973.
[32]Pomiary mikroskopowe w rewizji taksonomicznej prowadzono na suchych okazach rehydratowanych w 5% KOH, a ocenę barw struktur mikroskopowych wykonywano w wodzie i w KOH. Skórkę kapelusza badano na promienistych przekrojach pionowych w połowie promienia kapelusza, a łuseczki trzonu pobierano z połowy jego wysokości. Obserwacje ultrastruktury zarodników wykonano w mikroskopie skaningowym Hitachi S4800 przy napięciu 10,0 kV.
[32]Ekológia a rozšírenie
Laboratórna diagnostika
Dane ustrukturyzowane
Bazídiá
Kaulocystidy
- Pracky
- Pracky: neprítomný. [32]
Hymeniálne cystidy
- Optický vzhľad hymeniálnych cystíd
- Optický vzhľad hymeniálnych cystíd: hyalínny. [32]
- Rozmiestnenie hymeniálnych cystíd
- Rozmiestnenie hymeniálnych cystíd: roztrúsené. [32]
- Dĺžka spoločne opísaných hymeniálnych cystíd
- Dĺžka spoločne opísaných hymeniálnych cystíd: 35–65 µm. [32]
- Tvar spoločne opísaných hymeniálnych cystíd
- Tvar spoločne opísaných hymeniálnych cystíd: kopijovité, takmer vretenovité s krátkym hrotom alebo bruchatý. [32]
- Hrúbka steny spoločne opísaných hymeniálnych cystíd
- Hrúbka steny spoločne opísaných hymeniálnych cystíd: tenkostenný. [32]
- Šírka spoločne opísaných hymeniálnych cystíd
- Šírka spoločne opísaných hymeniálnych cystíd: 6–10 µm. [32]
Mykoríza
- Vetvenie mykorízy
- Vetvenie mykorízy: dichotomické alebo nerozvetvené. [29]
- Dĺžka mykorízy
- Dĺžka mykorízy: 2–10 mm. [29]
- Početnosť odstupujúcich mykoríznych hýf
- Početnosť odstupujúcich mykoríznych hýf: ojedinelé. [29]
- Usporiadanie Hartigovej siete
- Usporiadanie Hartigovej siete: typ Palmetti. [29]
- Vzhľad mykorízneho plášťa
- Vzhľad mykorízneho plášťa: striebristý. [29]
- Stavba mykorízneho plášťa
- Stavba mykorízneho plášťa: plektenchymatická. [29]
- Reliéf povrchu mykorízneho plášťa
- Reliéf povrchu mykorízneho plášťa: hladký. [29]
- Farba mykoríznych rizomorf
- Farba mykoríznych rizomorf: belavý. [29]
- Prítomnosť mykoríznych rizomorf
- Prítomnosť mykoríznych rizomorf: prítomný. [29]
Pokožka klobúka
- Farba hýf pokožky klobúka
- Farba hýf pokožky klobúka: žltkasté. [32]
- Inkrustácia hýf pokožky
- Inkrustácia hýf pokožky: prítomný. [32]
- Uloženie hyf pokožky v želatinóznej substancii
- Uloženie hyf pokožky v želatinóznej substancii: prítomný. [32]
- Farba pigmentu pokožky
- Farba pigmentu pokožky: žltohnedý. [32]
- Stavba pokožky klobúka
- pri mladých plodniciach: Stavba pokožky klobúka: ixotrichoderma. [32]
pri zrelých plodniciach: Stavba pokožky klobúka: spletená ixotrichoderma. [32] - Tvar vrcholu koncovej bunky pokožky klobúka
- Tvar vrcholu koncovej bunky pokožky klobúka: zaoblený. [32]
Tvar vrcholu koncovej bunky pokožky klobúka: zužujúci sa. [32] - Dĺžka koncovej bunky pokožky klobúka
- Dĺžka koncovej bunky pokožky klobúka: 30–60 µm. [32]
- Tvar koncovej bunky pokožky klobúka
- Tvar koncovej bunky pokožky klobúka: valcovitý. [32]
- Šírka koncovej bunky pokožky klobúka
- Šírka koncovej bunky pokožky klobúka: 4–7 µm. [32]
Reakcie s činidlami
Sekvencie DNA
- Sekvencia
- Imleria badia; ITS; KJ806970; S-F119691(epitype)
- Sekvencia
- Imleria badia; nrLSU; KJ806971; S-F119691(epitype)
- Sekvencia
- Imleria badia; tef1alpha; KJ806969; S-F119691(epitype)
- Sekvencia
- Imleria badia; rpb1; KJ806972; S-F119691(epitype)
- Sekvencia
- Imleria badia; rpb2; KJ806973; S-F119691(epitype)
- Sekvencia
- Imleria badia; rDNA58S; KC215204; HKAS53502
- Sekvencia
- Imleria badia; nrLSU; KC215213; HKAS53502
- Sekvencia
- Imleria badia; tef1alpha; KC215247; HKAS53502
- Sekvencia
- Imleria badia; rpb1; KC215226; HKAS53502
- Sekvencia
- Imleria badia; rpb2; KC215235; HKAS53502
- Sekvencia
- Imleria badia; nrLSU; KC215212; HKAS74714
- Sekvencia
- Imleria badia; tef1alpha; KC215242; HKAS74714
- Sekvencia
- Imleria badia; rpb1; KC215224; HKAS74714
Výtrusy
- Farba výtrusov pod mikroskopom
- Farba výtrusov pod mikroskopom: takmer hyalínové. [32]
- Kvapky vo vnútri výtrusu
- Kvapky vo vnútri výtrusu: 1–2. [32]
- Dĺžka výtrusu
- Dĺžka výtrusu: 11–18 µm. [24]
Dĺžka výtrusu: 11–17,5 µm. [32]
Dĺžka výtrusu: 12–16 µm. [13] - Pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 2,3–4,2. [32]
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: takmer vretenovitý. [32]
Tvar výtrusu: elipsoidný. [32]
Tvar výtrusu: pretiahnuto elipsoidný. [32] - Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký. [32]
- Hrúbka steny výtrusu
- Hrúbka steny výtrusu: 0,5 µm. [32]
Dužina hymenofóru
Materiál a metódy výskumu
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Próbki marynat odsączono, zamrożono, poddano liofilizacji i rozdrobnieniu, a bezpośrednio przed pomiarem suszono sublimacyjnie przez trzy dni. Aktywność gamma mierzono spektrometrem z detektorem germanowym HPGe o wydajności względnej 18% i rozdzielczości 1,9 keV przy energii 1,332 MeV. Wyniki przeliczono na moment pobrania próbek, a zawartość potasu obliczono na podstawie aktywności ⁴⁰K.
[22]- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka výtrusu
- Materiał badania: Wynik atlasowy wymiarów zarodników Imleria badia; badany materiał i konkretna kolekcja nie są podane. 12–16 µm; zakres pomiaru: korpus [13]
Materiał badania: Materiał europejski Imleria badia z opracowania Zhu i in. 2014; wynik opisowy na poziomie badanego zakresu, bez przypisania do pojedynczego vouchera. Materiał suszony, ponownie nawodniony (przygotowanie opisano w Metodach): Zarodnik może mieć długość od 11 do 17,5 mikrometra. [32]
Materiał badania: Wynik atlasowy wymiarów zarodników Imleria badia; badany materiał i konkretna kolekcja nie są podane. 11–18 µm; zakres pomiaru: korpus [24] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka výtrusu
- Materiał badania: Materiał europejski Imleria badia z opracowania Zhu i in. 2014; wynik opisowy na poziomie badanego zakresu, bez przypisania do pojedynczego vouchera. Materiał suszony, ponownie nawodniony (przygotowanie opisano w Metodach): Zarodnik może mieć szerokość od 3,5 do 5 mikrometrów. [32]
Materiał badania: Wynik atlasowy wymiarów zarodników Imleria badia; badany materiał i konkretna kolekcja nie są podane. 4,5–6 µm; zakres pomiaru: korpus [24]
Materiał badania: Wynik atlasowy wymiarów zarodników Imleria badia; badany materiał i konkretna kolekcja nie są podane. 4–5,5 µm; zakres pomiaru: korpus [13]
Metody i zapisy źródłowe — Materiał europejski Imleria badia z opracowania Zhu i in. 2014; wynik opisowy na poziomie badanego zakresu, bez przypisania do pojedynczego vouchera.
Stan materiału: ponownie nawodniony.
Pochodzenie materiału: Badane europejskie kolekcje rewizji SE/DE/IT; nie wynik z Polski..
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Metoda źródłowa. Technika: mikroskopia świetlna (LM). Medium: KOH. Stężenie: 5%. Opis metody w źródle: Mikroskopia świetlna wysuszonego materiału po rehydratacji w 5% KOH; barwy mikrostruktur badano w wodzie, z zachowaniem jawnego medium KOH przy opisie zarodników. Nie podano kalibracji ani powiększenia. SEM jest osobną opisaną metodą powierzchni bazydiospor, nie metodą wszystkich wyników.
Liczba zarodników na jednej podstawce; Długość podstawki; Szerokość podstawki — zapis źródłowy: „Basidia 25–48 × 8–14 μm, clavate, 4-spored.” [32]
Kształt podstawki — zapis źródłowy: „clavate” [32]
Układ kaulocystyd — zapis źródłowy: „caespitose” [32]
Długość kaulocystyd; Szerokość kaulocystyd — zapis źródłowy: „Caulocystidia 29–65 × 5–9 μm” [32]
Kształt kaulocystyd — zapis źródłowy: „clavate, ventricose” [32]
Wygląd optyczny cystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „Pleuro- and cheilocystidia ... hyaline when young” [32]
Rozmieszczenie cystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „Pleuro- and cheilocystidia scattered” [32]
Długość wspólnie opisanych cystyd hymenialnych; Szerokość wspólnie opisanych cystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „Pleuro- and cheilocystidia scattered, 35–65 × 6–10 μm” [32]
Kształt wspólnie opisanych cystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „lanceolate to subfusoid-mucronate or ventricose” [32]
Grubość ściany wspólnie opisanych cystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „thin-walled” [32]
Barwa strzępek skórki kapelusza — zapis źródłowy: „yellowish interwoven hyphae” [32]
Inkrustacja strzępek skórki — zapis źródłowy: „slightly incrusted by yellow-brown (4B8) pigment” [32]
Osadzenie strzępek skórki w substancji żelowej — zapis źródłowy: „embedded in gelatinous substance” [32]
Barwa pigmentu skórki — zapis źródłowy: „yellow-brown (4B8) pigments” [32]
Organizacja skórki kapelusza — zapis źródłowy: „ixotrichoderm in youth” [32]
Organizacja skórki kapelusza — zapis źródłowy: „becoming an ixo-intricate-trichoderm when mature” [32]
Kształt wierzchołka komórki końcowej skórki kapelusza; Długość komórki końcowej skórki kapelusza; Kształt komórki końcowej skórki kapelusza; Szerokość komórki końcowej skórki kapelusza — zapis źródłowy: „terminal cells cylindrical with rounded to tapering apex, 30–60 × 4–7μm.” [32]
Barwa zarodnika w mikroskopie — zapis źródłowy: „nearly hyaline to pale olivaceous brown (2B6) in 5% KOH” [32]
Krople wewnątrz zarodnika — zapis źródłowy: „Jedna lub dwie krople w dojrzałych zarodnikach.” [32]
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „11–15(17,5) × (3,5)4–5 µm; długość 11–15(17,5) µm; n = 160 / 8 owocników / 5 kolekcji, ≥90% bez nawiasów, rehydratacja 5% KOH.” [32]
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Q = (2,3)2,5–3,6(4,2); Qm = 3,0 ± 0,33 (średnia ± odchylenie standardowe); 160 zarodników / 8 owocników / 5 kolekcji.” [32]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Boletoidalne: z boku niemal wrzecionowate, od czoła elipsoidalne do podłużnych.” [32]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Gładkie pod mikroskopem świetlnym i skaningowym.” [32]
Grubość ściany zarodnika — zapis źródłowy: „Ściana nieco pogrubiała, około 0,5 µm.” [32]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „11–15(17,5) × (3,5)4–5 µm; szerokość (3,5)4–5 µm; n = 160 / 8 owocników / 5 kolekcji, ≥90% bez nawiasów, rehydratacja 5% KOH.” [32]
Metody i zapisy źródłowe — Źródłowy opis gatunku Boletus badius, nie diagnoza całego rodzaju ani własny pomiar kolekcji.
Typ tramy hymenoforu — zapis źródłowy: „Gatunkowa uwaga na s. 33: Boletus badius ma prawdziwie boletoidalną tramę hymenoforu; terminologia na s. 3–4 zalicza ten podtyp do tramy bilateralnej.” [27]
Metody i zapisy źródłowe — Źródłowy opis gatunku Boletus badius, nie diagnoza całego rodzaju ani własny pomiar kolekcji. Lista badanego materiału gatunku na s. 34: JŠ 373, 395, 1814, 1856, 1858, 1875, 1931–32, 1980–81, 2102–03, 3089, 3116, 3120, 3223–25, 4299. Zachowana jako kontekst publikacji, bez wyboru vouchera ani wyliczania N.
Typ tramy hymenoforu — zapis źródłowy: „Na s. 31 B. badius jest wymieniony wprost wśród taksonów z prawdziwie boletoidalną tramą. Wcześniejsza wspólna fraza o B. badius i B. moravicus dopuszcza wygląd boletoidalny lub prawie boletoidalny.” [28]
Metody i zapisy źródłowe — Controlled Imleria badia–Pinus sylvestris mycorrhizal experiment, Bute, Scotland
Pochodzenie materiału: Isle of Bute, Scotland, GB.
Rozgałęzienie mikoryzy — zapis źródłowy: „dichotomous ramification pattern or ramification was absent” [29]
Długość mikoryzy — zapis źródłowy: „2 mm to 10 mm” [29]
Obfitość strzępek wychodzących mikoryzy — zapis źródłowy: „infrequent emanating hyphae” [29]
Wzór sieci Hartiga mikoryzy — zapis źródłowy: „Palmetti-type pattern” [29]
Wygląd płaszczyka mikoryzy — zapis źródłowy: „The mantle was either silvery or smooth” [29]
Organizacja płaszczyka mikoryzy — zapis źródłowy: „plectenchymatous organisation” [29]
Relief powierzchni płaszczyka mikoryzy — zapis źródłowy: „either silvery or smooth” [29]
Barwa ryzomorf mikoryzy — zapis źródłowy: „whitish rhizomorphs” [29]
Obecność ryzomorf mikoryzy — zapis źródłowy: „Rhizomorphs were present” [29]
Barwa nierozgałęzionych zakończeń mikoryzy — zapis źródłowy: „younger unramified ends whitish” [29]
Barwa nierozgałęzionych zakończeń mikoryzy — zapis źródłowy: „older unramified ends ochre, yellowish-brown or whitish” [29]
Metody i zapisy źródłowe — Wynik atlasowy wymiarów zarodników Imleria badia; badany materiał i konkretna kolekcja nie są podane.
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „11–18 × 4,5–6 µm; długość 11–18 µm, n i protokół niepodane.” [24]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „11–18 × 4,5–6 µm; szerokość 4,5–6 µm, n i protokół niepodane.” [24]
Metody i zapisy źródłowe — Wynik atlasowy wymiarów zarodników Imleria badia; badany materiał i konkretna kolekcja nie są podane.
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „12–16 × 4–5,5 µm; długość 12–16 µm, n i protokół niepodane.” [13]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „12–16 × 4–5,5 µm; szerokość 4–5,5 µm, n i protokół niepodane.” [13]
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiał: Pierwotne kolekcje autora atlasu z Dolnego Śląska.
Zakres odczytu: Fragmenty źródeł.
Odczytano fragment źródła; pełny tekst i metody nie zostały zweryfikowane.
Data przeglądu: 21.10.2026.
Ograniczenia: Źródłowe oznaczenie i zakres pojęcia zachowano. Nie zadeklarowano nowego badania okazów ani odczytu wszystkich publikacji cytowanych przez źródło.
[24]- Príprava materiálu na mikroskopiu
- Materiał suszony, ponownie nawodniony. Mikroskopia świetlna wysuszonego materiału po rehydratacji w 5% KOH; barwy mikrostruktur badano w wodzie, z zachowaniem jawnego medium KOH przy opisie zarodników. Nie podano kalibracji ani powiększenia. SEM jest osobną opisaną metodą powierzchni bazydiospor, nie metodą wszystkich wyników. [32]
Materiał ponownie nawodniony. [32]
Protokół dla opisanych obserwacji: Mikroskopia świetlna wysuszonego materiału po rehydratacji w 5% KOH; barwy mikrostruktur badano w wodzie, z zachowaniem jawnego medium KOH przy opisie zarodników. Nie podano kalibracji ani powiększenia. SEM jest osobną opisaną metodą powierzchni bazydiospor, nie metodą wszystkich wyników. [32]
Rozsah spracovania
Pred dokončením vyžaduje záznam doplnenie alebo vyrovnanie.
- Hľadanie oblastí výskytu si vyžaduje vyúčtovanie.
- Väzby predchádzajúcich zistení si vyžadujú opätovné preverenie.
- Nové zdroje si vyžadujú vyhodnotenie informácií zaznamenaných počas prehľadu.
Právny základ a rozsah hodnotenia
Najdôležitejšie látky a ich účinok
W badaniach biochemicznych Gąseckiej i współpracowników (2017) oceniano profil metali, kwasów fenolowych oraz flawonoidów w owocnikach Imleria badia ze stanowisk o różnym stopniu zanieczyszczenia antropogenicznego. Z kolei Sotek i współpracownicy (2025) badali związki bioaktywne, zdolności antyoksydacyjne oraz zawartość pierwiastków śladowych w trzech gatunkach grzybów, w tym u podgrzybka brunatnego.
[18] [26]Analytické výsledky
Imleria badia; odkvapkané nakladané huby z predaja; Gdańsk; 2016; suchá hmotnosť
Imleria badia; odkvapkané nakladané huby z predaja; Gdańsk; 2016; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; klobúky; čerstvé → sušené; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; klobúky; čerstvé; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; klobúky; čerstvé → sušené#; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
- total K
- 27000 ± 1100 mg/kg; výpočet autorov; v prepočte na suchú hmotnosť.[22]
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; klobúky; čerstvé → sušené#; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
- total K
- 2700 ± 110 mg/kg; výpočet autorov; v prepočte na mokrú hmotnosť.[22]
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; hlúbiky; čerstvé → sušené; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; hlúbiky; čerstvé; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; hlúbiky; čerstvé → sušené#; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
- total K
- 12000 ± 1800 mg/kg; výpočet autorov; v prepočte na suchú hmotnosť.[22]
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; hlúbiky; čerstvé → sušené#; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
- total K
- 1200 ± 180 mg/kg; výpočet autorov; v prepočte na mokrú hmotnosť.[22]
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé plodnice; čerstvé → sušené; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé huby; čerstvé; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé huby; čerstvé → sušené#; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
- total K
- 21000 ± 1400 mg/kg; výpočet autorov; v prepočte na suchú hmotnosť.[22]
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé huby; čerstvé → sušené#; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
- total K
- 2100 ± 140 mg/kg; výpočet autorov; v prepočte na mokrú hmotnosť.[22]
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; klobúky; čerstvé → blanšírované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; klobúky; čerstvé → blanšírované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; hlúbiky; čerstvé → blanšírované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; hlúbiky; čerstvé → blanšírované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé plodnice; čerstvé → blanšírované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé huby; čerstvé → blanšírované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé huby; čerstvé → blanšírované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
- total K
- 14000 ± 2200 mg/kg; výpočet autorov; v prepočte na suchú hmotnosť.[22]
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; klobúky; čerstvé → blanšírované → nakladané; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; klobúky; čerstvé → blanšírované → nakladané; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; hlúbiky; čerstvé → blanšírované → nakladané; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; hlúbiky; čerstvé → blanšírované → nakladané; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé plodnice; čerstvé → blanšírované → nakladané; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé huby; čerstvé → blanšírované → nakladané; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé huby; čerstvé → blanšírované → nakladané; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
- total K
- 2700 ± 1000 mg/kg; výpočet autorov; v prepočte na suchú hmotnosť.[22]
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; klobúky; čerstvé → sušené (na prášok) → macerované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; klobúky; čerstvé → sušené (na prášok) → macerované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; klobúky; čerstvé → sušené (mleté) → macerované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
- total K
- 3200 ± 1800 mg/kg; výpočet autorov; v prepočte na suchú hmotnosť.[22]
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; klobúky; čerstvé → sušené (mleté) → macerované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
- total K
- 320 ± 180 mg/kg; výpočet autorov; v prepočte na mokrú hmotnosť.[22]
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; hlúbiky; čerstvé → sušené (na prášok) → macerované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; hlúbiky; čerstvé → sušené (na prášok) → macerované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; hlúbiky; čerstvé → sušené (mleté) → macerované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
- total K
- 1500 ± 800 mg/kg; výpočet autorov; v prepočte na suchú hmotnosť.[22]
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; hlúbiky; čerstvé → sušené (mleté) → macerované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
- total K
- 150 ± 80 mg/kg; výpočet autorov; v prepočte na mokrú hmotnosť.[22]
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé plodnice; čerstvé → sušené (na prášok) → macerované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé huby; čerstvé → sušené (na prášok) → macerované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé huby; čerstvé → sušené (mleté) → macerované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
- total K
- 2500 ± 1400 mg/kg; výpočet autorov; v prepočte na suchú hmotnosť.[22]
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé huby; čerstvé → sušené (mleté) → macerované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
- total K
- 250 ± 140 mg/kg; výpočet autorov; v prepočte na mokrú hmotnosť.[22]
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; klobúky; čerstvé → hlboko zmrazené → blanšírované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; klobúky; čerstvé → hlboko zmrazené → blanšírované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; hlúbiky; čerstvé → hlboko zmrazené → blanšírované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; hlúbiky; čerstvé → hlboko zmrazené → blanšírované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé plodnice; čerstvé → hlboko zmrazené → blanšírované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé huby; čerstvé → hlboko zmrazené → blanšírované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé huby; čerstvé → hlboko zmrazené → blanšírované; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
- total K
- 8800 ± 1200 mg/kg; výpočet autorov; v prepočte na suchú hmotnosť.[22]
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; klobúky; čerstvé → hlboko zmrazené → blanšírované → nakladané; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; klobúky; čerstvé → hlboko zmrazené → blanšírované → nakladané; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; hlúbiky; čerstvé → hlboko zmrazené → blanšírované → nakladané; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; hlúbiky; čerstvé → hlboko zmrazené → blanšírované → nakladané; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé plodnice; čerstvé → hlboko zmrazené → blanšírované → nakladané; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé huby; čerstvé → hlboko zmrazené → blanšírované → nakladané; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; mokrá hmotnosť
Boletus edulis; zmiešaný pokusný materiál; celé huby; čerstvé → hlboko zmrazené → blanšírované → nakladané; okolie obce Osiek v Tucholských boroch, severná časť stredného Poľska; 2015; suchá hmotnosť
- total K
- 3200 ± 850 mg/kg; výpočet autorov; v prepočte na suchú hmotnosť.[22]
Boletus edulis; odkvapkané nakladané huby z predaja; komerčne nakladané a odkvapkané; Gdańsk; 2016; suchá hmotnosť
Boletus edulis; odkvapkané nakladané huby z predaja; komerčne nakladané a odkvapkané; Gdańsk; 2016; mokrá hmotnosť
Ekologické štúdie
Biotop, oblasť a ročné obdobie
Doświadczenie szklarniowe przeprowadzone na wyspie Bute w Szkocji potwierdziło tworzenie mikoryzy przez Imleria badia na siewkach sosny zwyczajnej (Pinus sylvestris). Nasiona wysiano 20 kwietnia 2024 roku, inokulację przeprowadzono 30 lipca, a ocenę systemu korzeniowego wykonano w listopadzie. Doświadczenie obejmowało 20 siewek w każdym wariancie (do szczegółowej analizy losowano po 10), hodowanych na sterylizowanym podłożu torf–perlit–wermikulit (1:1:1), przy użyciu pojedynczego izolatu oraz trzech metod zakażania: grzybnią, zarodnikami oraz metodą łączoną.
[29]W próbach inokulacji grzybniowej stosowano wycinek agaru o powierzchni 1 cm², natomiast w wariancie zarodnikowym dawkę odpowiadającą około 0,25 g wysuszonego kapelusza na roślinę. Ocenę korzeni prowadzono na trzech poziomach głębokości (0–4 cm, 4–8 cm i 8–12 cm), analizując po trzy losowe fragmenty korzeni z każdej strefy pod mikroskopem stereoskopowym i świetlnym, z barwieniem błękitem bawełnianym w laktofenolu.
[29]Wytworzone ektomikoryzy miały długość 2–10 mm, były nierozgałęzione lub widlasto (dichotomicznie) rozgałęzione. Młode struktury były białawe, starsze ochrowe do żółtobrązowych. Obserwowano białawe ryzomorfy, gładki lub srebrzysty mufkowaty płaszczyk o budowie plektenchymatycznej oraz sieć Hartiga typu Palmetti. W strzępkach i ryzomorfach nie stwierdzono sprzążek. Tożsamość grzyba potwierdzono testem PCR specyficznym dla Imleria badia (produkt o długości 151 par zasad) w 9 niezależnych mikoryzach; korzenie kontrolne dały wynik negatywny.
[29]Średni wskaźnik kolonizacji korzeni wyniósł 7,8% dla grzybni, 4,3% dla zawiesiny zarodników oraz 7,16% dla metody łączonej. Na poszczególnych głębokościach (0–4 cm, 4–8 cm, 8–12 cm) wartości te kształtowały się odpowiednio: 11,7%, 6,3% i 5,4% przy inokulacji grzybnią; 3,3%, 6,4% i 3,2% przy inokulacji zarodnikami; 7,0%, 9,1% i 5,2% przy zastosowaniu obu metod. W grupie kontrolnej nie wykryto mikoryz Imleria badia, a sporadyczna obecność innego grzyba wyniosła średnio 1,11%, 1,33% i 0,89% (łącznie około 1%).
[29]Test Kruskala–Wallisa wykazał statystycznie istotną różnicę pomiędzy grupami inokulowanymi a kontrolą (χ² = 26,77, df = 3, p = 6,57 × 10⁻⁶). Testy Wilcoxona z poprawką Bonferroniego potwierdziły istotną kolonizację względem kontroli dla inokulum grzybniowego (p = 4 × 10⁻⁶), metody łączonej (p = 0,00077) oraz zarodników (p = 0,00031). Pomiędzy samymi metodami inokulacji nie stwierdzono istotnych różnic statystycznych (p > 0,05). Podobnie głębokość podłoża nie wpływała istotnie na poziom kolonizacji (p = 0,3497, 0,3668 i 0,9994).
[29]Czysta kultura jednego z izolatów tworzyła zaczątki owocników (primordia) na pożywkach MMN i PDA po przeniesieniu z inkubatora o temperaturze 23 °C do warunków laboratoryjnych o temperaturze 14–18 °C na okres kilku tygodni. Badania te dotyczą wczesnych etapów formowania mikoryzy i zawiązków, nie stanowiąc metody komercyjnej uprawy owocników.
[29]Analiza biogeograficzna oparta na bazie danych GBIF objęła 69 737 globalnych rekordów występowania Imleria badia i jej synonimów, z których wyselekcjonowano 34 151 rekordów europejskich zgromadzonych w latach 1970–2024 (1970–2025). Dane te reprezentują zgłoszenia obecności gatunku na stanowiskach.
[29]Biotop a výskyt
Potwierdzony zasięg występowania
Wszystkie obszary potwierdzone w zapisanych danych źródłowych.
| Kraj | Regiony i stanowiska | Owocnikowanie | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Česko | Nie ustalono regionów w zapisanych danych | VI–XI |
|
| Poľsko | Dolné Sliezsko (oblasť uvedená v zdroji) | VI–XI |
|
Materiály
Dokumentácia výskumu
- Mikroskopia
- src-cms-badia[13]
- Opis chuti
- src-coford 2008-badia[14]
- Kvantitatívna analýza
- Saba M., Falandysz J. (2021), Environ. Sci. Pollut. Res. 28:12441–12446; DOI 10.1007/s11356-020-11147-7[22]
- Mikroskopia
- src-snowarski-badia[24]
- Mikroskopia
- src-sutara 2005[27]
- Mikroskopia
- src-thomas 2026[29]
- Reagenčné skúšky
- Reagenčné skúšky
- Reagenčné skúšky
- Reagenčné skúšky
- Štúdia praciek
- src-zhu 2014[32]
- Mikroskopia
- src-zhu 2014[32]
- Fylogenetická štúdia
- src-zhu 2014[32]
Herbárové položky
- S-F119691(epitype)
Švédsko; Angermanland,Nordingra; 1993-08-28; A.Strid19707
[32]- HKAS74714
Nemecko; Marburg; 2006-12-04; Z.L.YangM3
[32]- HKAS53502
Nemecko; Marburg; 2006-11-24; L.Wang4
[32]- HKAS74713
Taliansko; Lazio,CaldaradiManziana/Rome; 2010-11-25; M.GelardiMG396a; 265 m n. m.
[32]- HKAS75797
Taliansko; Lombardy,Cevo/Brescia; 2012-08-20; M.GelardiMG463a; 1750 m n. m.
[32]
Zdroje
- Weryfikacja strukturalnych polskich wyników prawnych, 17.10.2026
- src-cms-badia
- src-coford 2008-badia
- ELI: protection
- ELI: trade
- src-gasecka 2017-access
- Saba M., Falandysz J. (2021), Environ. Sci. Pollut. Res. 28:12441–12446; DOI 10.1007/s11356-020-11147-7
- src-sf-badia
- src-snowarski-badia
- src-sotek 2025-access
- src-sutara 2005
- src-sutara 2008
- src-thomas 2026
- src-vizzini 2014
- src-zhu 2014