Jedlý
Vyžaduje úpravu
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.










Jelenka poprehýbaná (Hydnum repandum) je jedlá stopkovýtrusná huba z čeľade jelenkovitých, význačná ostnitým hymenoforom na spodnej strane klobúka. Klobúk býva nepravidelne poprehýbaný, mäsitý, krémovej až bledožltooranžovej farby. Namiesto lupeňov či rúrok má krehké, zbiehavé ostne. Dužina je belavá, pevná, s príjemnou vôňou a v starobe mierne horkastou chuťou. Rastie v lesoch mierneho pásma v mykoríznom spolužití so stromami od leta do neskorej jesene.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk.
Typ stavby plodnice: hlúbik.
Klobúk
- Tvar klobúka
- pri mladých plodniciach: Tvar klobúka: vypuklý.
pri zrelých plodniciach: Tvar klobúka: plochý.
Tvar klobúka: vtlačený. - Povrch klobúka
- Povrch klobúka: suchý.
- Reliéf povrchu klobúka
- Reliéf povrchu klobúka: hladký.
Reliéf povrchu klobúka: jamkovitá. - Pokryv klobúka
- pri mladých plodniciach: Pokryv klobúka: zamatový.
pri starých plodniciach: Pokryv klobúka: šupinatá.
Pokryv klobúka: holá. - Farba klobúka
- Farba klobúka: krémový.
Farba klobúka: žltooranžový.
Farba klobúka: béžová.
Farba klobúka: belavá.
Farba klobúka: oranžový (svetlý odtieň).
Farba klobúka: oranžovookrový.
Farba klobúka: oranžový. - Usporiadanie okraja
- pri mladých plodniciach: Usporiadanie okraja: podvinutý.
Usporiadanie okraja: zahnutý dovnútra. - Obrys okraja klobúka
- pri starých plodniciach: Obrys okraja klobúka: zvlnený.
pri starých plodniciach: Obrys okraja klobúka: laločnatý.
pri zrelých plodniciach: Obrys okraja klobúka: zvlnený.
pri zrelých plodniciach: Obrys okraja klobúka: laločnatý. - Priemer klobúka
- Priemer klobúka je do 150 mm.
- Stred klobúka
- Stred klobúka: Vtlačený.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: ostne.
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (ostne).
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik: zbiehavý (ostne).
- Farba hymenoforu
- Farba hymenoforu: krémový.
Farba hymenoforu: žltooranžový.
Farba hymenoforu: oranžový (svetlý odtieň).
Hlúbik a báza
- Poloha hlúbika
- Poloha hlúbika: mimo stredu.
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý (nepravidelný obrys).
Tvar hlúbika: kyjakovitý (mierne). - Farba hlúbika
- Farba hlúbika: belavá.
Farba hlúbika: krémový.
Farba hlúbika: biely.
Farba hlúbika: svetlohnedá. - Reliéf povrchu hlúbika
- Reliéf povrchu hlúbika: hladký.
- Vnútro hlúbika
- Vnútro hlúbika: plný.
- Farba povrchu hlúbika po poškodení
- Farba povrchu hlúbika po poškodení: okrovohnedý (povrch hlúbika).
Farba povrchu hlúbika po poškodení: bez zmeny farby (povrch hlúbika). - Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: do 70 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: do 40 mm.
v hornej časti hlúbika: Priemer hlúbika: 7–14 mm. - Vlhkosť povrchu hlúbika
- Vlhkosť povrchu hlúbika: suchý.
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: biely.
Farba dužiny: Žltkastá.
Farba dužiny: belavá. - Pevnosť dužiny
- Pevnosť dužiny: pevný.
- Chuť dužiny
- Chuť dužiny: kyslý, slabý.
pri starých plodniciach: Chuť dužiny: horký.
pri starých plodniciach: Chuť dužiny: ostrý, slabý.
pri starých plodniciach: Chuť dužiny: kyslý.
Chuť dužiny: sladký. - Farba dužiny po poranení
- Farba dužiny po poranení: bez zmeny farby.
- Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: nevýrazný.
Vôňa dužiny: sladkastý, nevýrazný. - Charakter chuti dužiny
- Charakter chuti dužiny: mierny.
- Výraznosť chuti dužiny
- Výraznosť chuti dužiny: nevýrazný.
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: listnatý les.
Stanovište: ihličnatý les.
Stanovište: zmiešaný les. - Substrát
- Substrát: pôda.
- Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: v skupinách.
Spôsob rastu plodníc: jednotlivo.
Spôsob rastu plodníc: v radoch.
Spôsob rastu plodníc: v kruhoch.
Spôsob rastu plodníc: zrastené plodnice. - Frekvencia výskytu
- Frekvencia výskytu: veľmi hojný.
- Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od júla do novembra.
- Oblasť výskytu
- Potwierdzono występowanie w Polsce.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Jedlý
- Vyžadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
Právo
- Ochrana
- V Poľsku nepodlieha druhovej ochrane.
- Predaj
- V Poľsku je povolený na predaj a výrobu hubových výrobkov.
S čím sa dá pomýliť
Cantharellus cibarius
Najdôležitejšie rozdiely
Jelienka prehnutá (Hydnum repandum) môže zhora pripomínať kuriatko, no pod klobúkom má výrazné, husté, lámavé ostne namiesto zbiehavých líšt.
Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius), bežne nazývané kuriatko, môže pripomínať jelienku prehnutú sfarbením a mäsitou štruktúrou plodnice a nezriedka rastie na rovnakých miestach. Líši sa stavbou spodnej strany klobúka: kuriatko má záhyby a hrubé, rozvetvené lišty, zatiaľ čo jelienka má zreteľné, lámavé ostne.
Hydnum rufescens
Najdôležitejšie rozdiely
Jelenka ryšavá (Hydnum rufescens) sa vyznačuje intenzívnejšou, oranžovoryšavou farbou a štíhlejším hlúbikom. V literatúre existujú rozdiely v spôsobe nasadnutia hymenoforu: Snowarski a atlas ČMS uvádzajú, že ostne jelenky ryšavej nezbiehajú na hlúbik, zatiaľ čo Zarzyński uvádza opačný znak – výraznejšie zbiehanie ostňov ako pri jelenke poprehýbanej. Samotná zbiehavosť ostňov teda nepredstavuje jednoznačné rozlišovacie kritérium vo všetkých poňatiach.
Jelenka poprehýbaná (Hydnum repandum) sa zvyčajne líši väčšími a svetlejšími plodnicami, robustnejším hlúbikom plynule prechádzajúcim do klobúka a zreteľnejšie zbiehavými ostňami. Podľa údajov AMINT plodnice H. repandum často navzájom zrastajú, čo sa pri H. rufescens vyskytuje zriedkavo. Odlišný opis miery zbiehavosti ostňov v publikácii Zarzyńského zostáva ojedinelým nesúladom.
Sarcodon imbricatus
Najdôležitejšie rozdiely
Jelenkovec škridlicovitý (Sarcodon imbricatus) tvorí plodnice zreteľne väčšie, tmavého sivo-hnedého sfarbenia, na povrchu klobúka pokryté veľkými, odstávajúcimi šupinami. Hoci sa ľudový názov „srnka/sarniak“ občas hovorovo používa aj pre jelenku prehnutú, ide o dva odlišné taxóny.
FAQ
V akých typoch lesov sa jelenka poprehýbaná vyskytuje?
Rastie v ihličnatých, listnatých aj zmiešaných lesoch, najčastejšie pod bukmi, dubmi, smrekmi a borovicami na humóznych pôdach.
V ktorých mesiacoch v roku možno nájsť jej plodnice?
Plodnice rastú od júla do novembra, pričom hlavná vlna výskytu prebieha počas septembra a októbra.
Je jelenka poprehýbaná jedlá huba?
Áno, je to dobrá jedlá huba, ktorá je obzvlášť chutná v mladom štádiu, kým dužina nezhorkne.
Prečo je potrebné pred konzumáciou odstrániť ostne?
Ostne na spodnej strane klobúka môžu byť u starších plodníc tuhé a horké, ich zoškrabaním sa zjemní chuť.
Môže sa jelenka poprehýbaná konzumovať za surova?
Nie, surová huba môže spôsobiť žalúdočné ťažkosti, preto vyžaduje dôkladnú tepelnú úpravu.
Aké farebné odtiene poskytuje pri remeselnom farbení vlny?
Pri farbení vlny poskytuje žltkasté, béžové až zlatohnedé tóny, s prídavkom moridiel aj olivovozelené odtiene.
Kto a kedy tento druh vedecky opísal?
Druh vedecky opísal švédsky prírodovedec Carl Linné v roku 1753 v diele Species Plantarum.
Ako mení vek plodnice jej chuťové vlastnosti?
Mladé plodnice majú lahodnú a jemnú chuť, staršie kusy získavajú výrazne horkastú príchuť a tuhšiu konzistenciu.
V ktorých európskych krajinách je tradične najpopulárnejšia?
Mimoriadnej obľube sa teší najmä vo Francúzsku a Taliansku, kde sa bežne predáva na trhoch.
Na čo sa okrem textilu využíva pigment z tejto huby?
Pigmentové roztoky z plodníc sa uplatňujú pri tónovaní ručného papiera a v akvarelových maľbách.
Nadšenec
Názvy a história
- Platný národný názov
- Kolczak obłączasty
- Platný taxonomický názov
- Hydnum repandum
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách nadvihnite klobúk a prezrite si výtrusný prach.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: biely.
- Odtieň výtrusného prachu
- Odtieň výtrusného prachu: bledokrémový.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: guľovitý. Tvar výtrusu: vajcovitý (široký). Tvar výtrusu: vajcovitý (široký). Tvar výtrusu: guľovitý (takmer). Tvar výtrusu: takmer guľovitý. Tvar výtrusu: široko elipsoidný. Tvar výtrusu: takmer guľovitý.
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký. Povrch výtrusu: hladký. Povrch výtrusu: hladký.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 6–9 µm, šírka 5–7,5 µm.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 7,8 µm, šírka 6,8 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Ekológia a rozšírenie
- Pôdna reakcia
- Pôdna reakcia: zásaditý.
- Zrnitosť pôdy
- Zrnitosť pôdy: ílovitá.
- Vápnitosť pôdy
- Vápnitosť pôdy: vápenatý.
- Mykorízni partneri
- Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Picea (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Fagus (všeobecný zoznam partnerov). - Spôsob výživy
- Spôsob výživy: ektomykorízny.
Nekulinárske využitie
V oblasti nekulinárskeho využitia má jelenka poprehýbaná uplatnenie predovšetkým v tradičnom a remeselnom farbení prírodných textílií. V remeselnom textilnom spracovaní vlny a hodvábu sa plodnice používajú ako zdroj prírodných pigmentov. Usušené alebo čerstvé huby po vylúhovaní a varení poskytujú škálu teplých žltkastých, béžových až zlatohnedých odtieňov. Použitím rôznych kovových moridiel, najmä kamenca alebo železitých solí, sa farebná škála na vlnených priadzach mení na tlmené olivovozelené až hnedasté tóny.
Táto technika farbenia hubami našla uplatnenie v severoeurópskych a severoamerických komunitách zaoberajúcich sa tradičnými remeslami a ekologickým spracovaním vlny. Okrem farbenia textilných vlákien sa farebné výťažky z jelenky poprehýbanej využívajú aj v umeleckej sfére na tónovanie ručne vyrábaného papiera a prírodné akvarelové techniky. Tieto aplikácie umožňujú dosiahnuť stabilné zemské odtiene bez použitia syntetických chemických farbív.
História a kultúra
Jelenka poprehýbaná má dlhú históriu vedeckého záujmu a kultúrneho využívania naprieč európskym kontinentom. Druh formálne opísal Carl Linné vo svojom základnom diele Species Plantarum v roku 1753 pod pôvodným názvom Hydnum repandum, pričom rodové meno odvodil zo starogréckeho výrazu pre jedlú hubu. Huba sa neskôr stala typovým druhom celého rodu Hydnum a trvalo ovplyvnila mykologickú taxonómiu v prácach Eliasa Friesa v 19. storočí.
V ľudovej kultúre a vidieckych tradíciách západnej Európy zanechala huba výraznú stopu v podobe lokálnych názvov inšpirovaných jej tvarom. Vo Francúzsku je historicky známa pod tradičným ľudovým označením „pied-de-mouton“ (ovčia noha), v anglosaskom prostredí ako „wood hedgehog“ (lesný ježko) a v nemecky hovoriacich oblastiach ako „Semmel-Stoppelpilz“. Tieto pomenovania odrážajú dlhoročné postavenie druhu v rurálnom folklóre ako spoľahlivej a cenenej lesnej plodiny. V mnohých regiónoch južnej a západnej Európy bola huba po stáročia predmetom organizovaného dedinského trhu a predstavovala dôležitú komoditu tradičného vidieckeho hospodárstva.
Jedlosť a bezpečnosť
Jelenka poprehýbaná je hodnotená ako dobrá a bezpečná jedlá huba, ktorá si získala stabilnú obľubu v mnohých európskych krajinách. Veľkej popularite sa teší najmä vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku, kde býva bežne predávaná na lokálnych trhoch, no vysoko cenená je aj v stredoeurópskom priestore. Mladé plodnice majú jemnú, korenistú a príjemne ovocnú chuť s pevnou dužinou. So stúpajúcim vekom plodníc sa v chuti objavuje zreteľná horkosť a ostne pod klobúkom nadobúdajú tuhšiu a nepríjemnú textúru.
Pre bezpečnú konzumáciu a optimálnu stráviteľnosť je nevyhnutná dôkladná tepelná úprava, pretože surová huba môže u citlivých osôb vyvolať tráviace ťažkosti. Pred samotným varením či dusením sa odporúča mechanicky odstrániť krehké ostne zospodu klobúka, najmä pri starších plodniciach, keďže práve v nich sa koncentruje nepríjemná horkastá príchuť. Staré, presušené alebo vodou nasiaknuté plodnice nie sú vhodné na konzumáciu pre riziko žalúdočnej nevoľnosti a výraznú horkosť.
Biotop a výskyt
Jelenka poprehýbaná sa prirodzene vyskytuje v lesoch mierneho a boreálneho pásma. V užšom zmysle (sensu stricto) je tento druh spoľahlivo overený v Európe, zatiaľ čo severoamerické populácie patria sesterskému druhu H. neorepandum a japonské druhu H. repando-orientale (avšak overenie v Európe nevylučuje výskyt v nepreskúmaných regiónoch). Tento druh je ektomykoríznym partnerom ihličnatých aj listnatých drevín. V ihličnatých porastoch nadväzuje úzke väzby najmä so smrekom obyčajným a borovicou lesnou, zatiaľ čo v listnatých a zmiešaných lesoch sa najčastejšie združuje s bukom lesným, dubmi a hrabmi. Substrát tvorí humózna lesná pôda, často s bohatou vrstvou opadanky a machu, pričom druh preferuje zásadité podložie.
Plodnice sa objavujú od druhej polovice leta až do neskorej jesene, zvyčajne od júla do novembra, pričom vrchol fruktifikácie nastáva v septembri a októbri. V oblastiach s miernejšou prímorskou klímou alebo v južnejších regiónoch Európy pretrváva výskyt plodníc až do decembra. Naopak, v severských boreálnych lesoch a vyšších horských polohách sa obdobie rastu skracuje a končí už s prvými silnejšími mrazmi v októbri. V priaznivých obdobiach s dostatkom vlahy huba tvorí početné skupiny, rady alebo takzvané čarovné kruhy na rozhraní lesných porastov.
Zdroje
- Opracowanie zakresu taksonu oparte na dokładnym dopasowaniu GBIF oraz Niskanen, T. i in. (2018), Identifying and naming the currently known diversity of the genus Hydnum with an emphasis on European and North American taxa, Mycologia 110(5): 890–918, DOI 10.1080/00275514.2018.1477004.
- Zarzyński, P. (2021). Grzyby polskich lasów. Centrum Informacyjne Lasów Państwowych, hasło „Kolczak obłączasty”, drukowana s. 190.
- Tejkal, K. (b.d.). Lišák zprohýbaný (Hydnum repandum L.). Česká mykologická společnost, Myko atlas. https://www.myko.cz/myko-atlas/Hydnum-repandum/
- Kuo, M. (2020, wrzesień). Hydnum repandum. MushroomExpert.Com. https://www.mushroomexpert.com/hydnum_repandum.html
- Snowarski, M. (b.d.). Kolczak obłączasty (Hydnum repandum). Grzyby.pl. https://www.grzyby.pl/gatunki/Hydnum_repandum.htm
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Zdrojové zistenia: jedlosť, konzumácia a využitie
- Jedlosť
- Jedlý — zdroj určenia
Snowarski, M. (b.d.). Kolczak obłączasty (Hydnum repandum). Grzyby.pl. https://www.grzyby.pl/gatunki/Hydnum_repandum.htm · Jedlé alebo jedovaté?:Jedlý.
- Vyžadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
Marttaliitto. Hydnoid fungi: Preparation. · Preparation: hydnoid fungi, young fruitbodies; fry and cook thoroughly.
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Hydnum repandum
Vedecké názvy a taxonómia
Jelenkovec poprehýbaný (Hydnum repandum L.) bol vedecky opísaný Carlom Linnéom v roku 1753 v druhom zväzku diela „Species plantarum“ (s. 1178). Podľa databázy Species Fungorum patrí do čeľade jelenkovcovité (Hydnaceae), radu kuriatkotvaré (Cantharellales), triedy pečiarkovcov (Agaricomycetes), oddelenia bazídiové huby (Basidiomycota) a ríše huby (Fungi). V taxonomickej revízii Niskanena a spolupracovníkov predstavuje typový druh rodu Hydnum, ako aj podrodu a sekcie nesúcich rovnaké meno.
Vedecké názvy a taxonómia
V registri Species Fungorum je zaznamenaných 27 synonymických položiek pre tento taxón:
- Hypothele repanda (L.) Paulet, Icon. Champ. (Paris): tab. 35:1-2 (1812)
- Dentinum repandum (L.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 650 (1821)
- Tyrodon repandus (L.) P. Karst., Rev. Mycol., Toulouse 3(no. 9): 19 (1881)
- Sarcodon repandus (L.) Quél., Enchiridion Fungorum in Europa media et praesertim in Gallia Vigentium: 189 (1886)
- Hydnum flavidum Schaeff., Fung. bavar. palat. nasc. (Ratisbonae) 4: 99 (1774)
- Hydnum rufescens Schaeff., Fung. bavar. palat. nasc. (Ratisbonae) 4: 95 (1774)
- Sarcodon repandus var. rufescens (Schaeff.) Quél., Enchiridion Fungorum in Europa media et praesertim in Gallia Vigentium: 189 (1886)
- Sarcodon rufescens (Schaeff.) Quél., Fl. mycol. France (Paris): 447 (1888)
- Hydnum clandestinum Batsch, Elench. fung. (Halle): 113 (1783)
- Hydnum repandum var. clandestinum (Batsch) J. Kickx f., in Kickx, Fl. Crypt. Flandres (Paris) 1: 251 (1867)
- Hydnum medium Pers., Observ. mycol. (Lipsiae) 2: 97 (1800) [1799]
- Lophium medium (Pers.) Fr., K. svenska Vetensk-Akad. Handl., ser. 3 39: 113 (1818)
- Hydnum bulbosum Raddi, Mem. Mat. Fis. Soc. Ital. Sci. Modena, Pt. Mem. Fis. 13: 353 (1807)
- Hydnum bicolor Raddi, Mem. Mat. Fis. Soc. Ital. Sci. Modena, Pt. Mem. Fis. 13: 353 (1807)
- Hydnum aurantium Raf., J. Bot. (Desvaux) 1(5): 237 (1813)
- Hydnum repandum var. albidum Fr., Observ. mycol. (Havniae) 1: 139 (1815)
- Hydnum repandum var. denudatum Fr., Observ. mycol. (Havniae) 1: 138 (1815)
- Hydnum repandum var. flavidum Fr., Observ. mycol. (Havniae) 1: 138 (1815)
- Hydnum repandum var. intermedium Fr., Observ. mycol. (Havniae) 1: 139 (1815)
- Hydnum repandum var. rufidum Fr., Observ. mycol. (Havniae) 1: 139 (1815)
- Hydnum album Pers., Traité champ. Comest. (Paris): 249 (1818)
- Hydnum diffractum Berk., London J. Bot. 6: 323 (1847)
- Sarcodon repandus var. albus Quél., Fl. mycol. France (Paris): 447 (1888)
- Hydnum repandum var. album (Quél.) Rea, Brit. basidiomyc. (Cambridge): 630 (1922)
- Dentinum repandum var. album (Quél.) K.A. Harrison, Publs Dep. Agric. Can. 1099: 19 (1961)
- Hydnum washingtonianum Ellis & Everh., Proc. Acad. nat. Sci. Philad. 46(3): 323 (1894)
- Hydnum repandum var. albidum Cejp, Fauna Flora Cechoslov., II, Hydnaceae: 82 (1928)
Tento prehľad dokumentuje históriu používania mien v mykologickej literatúre, pričom zahŕňa okrem iného dve odlišné poňatia variety albidum a datovanie Hydnum medium z roku 1800 [1799].
Vedecké názvy a taxonómia
V historickej mykologickej literatúre bol tento druh preraďovaný do iných rodov, čím vznikali kombinácie Dentinum repandum, Hypothele repanda, Tyrodon repandus a Sarcodon repandus. V synonymike sa vyskytuje aj Hydnum rufescens Schaeff. z roku 1774, ktorého autorstvo je dôležité, pretože nie je totožný s Hydnum rufescens Pers. z roku 1799 (uznaným v revízii z roku 2018 za samostatný taxón — jelenkovec hrdzavejúci). Okrem toho bola v poľskom atlase Snowarského zaznamenaná historická forma Hydnum repandum Fr. f. minor Nikol.
- Zakres ujęcia taksonomicznego
Hydnum repandum L. w dokładnym zaakceptowanym dopasowaniu GBIF2554716 oraz europejskim ujęciu rewizji Niskanen i in.2018. Historyczne opisy szerszego kompleksu, wzmianki północnoamerykańskie i etykiety sekwencji pozostają przy własnych źródłach; nie dostarczają automatycznie obecnemu gatunkowi zasięgu lub cech jego sobowtórów.
[2] [3]
Ekológia a rozšírenie
- Frekvencia výskytu
- Poľsko: Frekvencia výskytu: veľmi hojný. [18]
Laboratórna diagnostika
Štruktúrované údaje
Bazídiá
- Pracky
- Pracky: prítomný. [16]
Hymeniálne cystidy
- Prítomnosť hymeniálnych pseudocystíd
- Prítomnosť hymeniálnych pseudocystíd: prítomný. [16]
- Tvar hymeniálnych pseudocystíd
- Tvar hymeniálnych pseudocystíd: valcovitý (prevažne). [16]
- Šírka hymeniálnych pseudocystíd
- Šírka hymeniálnych pseudocystíd: 3–8 µm. [16]
- Dĺžka hymeniálnych pseudocystíd
- Dĺžka hymeniálnych pseudocystíd: 30–40 µm. [16]
Ostatné laboratórne znaky
Pokožka klobúka
- Optický vzhľad hyf pokožky klobúka
- Optický vzhľad hyf pokožky klobúka: hyalínny. [16]
- Usporiadanie hýf pokožky klobúka
- Usporiadanie hýf pokožky klobúka: prepletené. [16]
- Šírka prvkov pokožky klobúka
- Šírka prvkov pokožky klobúka: 2–6 µm. [16]
- Farba hýf pokožky klobúka
- Farba hýf pokožky klobúka: okrová. [16]
Výtrusy
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,15 (priemer). [3]
- Farba výtrusov pod mikroskopom
- Farba výtrusov pod mikroskopom: hyalínny. [18]
Farba výtrusov pod mikroskopom: hyalínny. [16] - Dĺžka výtrusu
- Dĺžka výtrusu: 6,5–9 µm. [18]
Dĺžka výtrusu: 7,8 µm (priemer). [3]
Dĺžka výtrusu: 7–9 µm. [9]
Dĺžka výtrusu: 7–8,5 µm. [3]
Dĺžka výtrusu: 6–8 µm. [16] - Pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,08–1,25. [3]
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: guľovitý. [18]
Tvar výtrusu: vajcovitý (široký). [18]
Tvar výtrusu: vajcovitý (široký). [9]
Tvar výtrusu: guľovitý (takmer). [9]
Tvar výtrusu: takmer guľovitý. [16]
Tvar výtrusu: široko elipsoidný. [16]
Tvar výtrusu: takmer guľovitý. [3] - Hrúbka steny výtrusu
- Hrúbka steny výtrusu: tenkostenný. [3]
Materiál a metódy výskumu
Popis znakov — zdroj a rozsah
Materiál: Zdrojový opis druhu; bez vlastného exemplára a bez predvoleného protokolu.
Rozsah čítania: Celý text.
Mikroskopické údaje — zdroj a obmedzenia
Materiál: Zdrojový opis druhu; bez vlastného exemplára a bez predvoleného protokolu.
Rozsah čítania: Celý text.
Výskum zloženia a aktivity — Çayan F (2021)
Materiál: Vysušené plodnice H. repandum zozbierané vo Fethiye, provincia Muğla, Turecko, v roku 2018; materiál bol rozdrvený na častice s veľkosťou približne 0,5 mm. V článku sa uvádza, že položky s číslami voucherov boli uložené v herbári Univerzity Muğla Sıtkı Koçman, no číslo vouchera H. repandum nebolo v odčítanom texte uvedené.
Rozsah odčítania: Celý text.
Obmedzenia: V tejto revízii boli zohľadnené iba výsledky pre H. repandum; údaje štyroch zvyšných druhov neboli priradené tomuto taxónu. Presné číslo vouchera H. repandum sa v odčítanom popise materiálu nevyskytuje. Tabuľka 1 uvádza hodnoty so znamienkom ±, no nešpecifikuje, či ide o priemery ani či je neistota SD alebo SEM. Ponechaná bola reportovaná hodnota a nešpecifikovaný typ ±.
Výskum zloženia a aktivity — Rašeta M
Materiál: Divorastúce plodnice H. repandum boli zozbierané v januári 2021 na vrchu Tara, v lokalite Mitrovac v Srbsku. Determináciu vykonala dr. Eleonora Čapelja z laboratória Profungi na Univerzite v Novom Sade; voucher bol uložený v herbári tejto univerzity pod číslom BUNS 12-00710.
Rozsah odčítania: Fragmenty zdrojov.
Odčítaný bol fragment zdroja; celý text a metódy neboli overené.
Príprava materiálu: Extrakt 70% etanolom z 10 g materiálu H. repandum; zdroj neuvádza objem etanolu použitý na maceráciu. 1. extrakcia — etanol.
Príprava materiálu: Extrakt 80% metanolom z 10 g materiálu H. repandum za použitia 100 mL rozpúšťadla. 1. extrakcia — metanol.
Obmedzenia: Zachovaný súbor Figshare je suplement PDF; nie je osobitne stiahnutým plným textom vydavateľa. Merania pochádzajú z jedného zberu plodníc; veľkosť biologickej vzorky nebola uvedená. Popisok Figure S1 definuje údaje ako priemer ± SD a uvádza Tukeyho HSD test; počet opakovaní nebol v zachovanom materiáli uvedený. V tomto prehľade boli zohľadnené hodnoty pre extrakty 70% EtOH a 80% MeOH spomenuté v abstrakte; hodnoty z grafov neboli rekonštruované. Výsledky z tabuľky suplementu boli ponechané v osobitnom prehľade.
Výskum zloženia a aktivity — Çayan F (2021)
Materiál: Hexánový a metanolový extrakt zo sušených, práškovaných plodníc H. repandum; Fethiye, Turecko, 2018.
Rozsah odčítania: Celý text.
Obmedzenia: Pre limity >0,50 mg/mL nebola uvedená číselná neistota ani počet nezávislých biologických vzoriek.
- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Počet výtrusov na bazídii
- Liczba zarodników na jednej podstawce wynosi 4. [3] [16]
- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka výtrusu
- 7–8,5 µm [3]
6–8 µm [16]
6,5–9 µm [18]
Materiał badania: Ujęcie taksonomiczne Hydnum repandum w pracy Niskanen i in. (2018); praca wyznacza epityp z Finlandii i zawiera diagnozę gatunku opartą na omawianym materiale taksonomicznym. Z kolców każdego owocnika zmierzono 20 zarodników, pomijając najmniejsze. Średnia długość zarodnika w badanym materiale wynosi 7,8 mikrometra. [3]
7–9 µm [9] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka výtrusu
- Materiał badania: Ujęcie taksonomiczne Hydnum repandum w pracy Niskanen i in. (2018); praca wyznacza epityp z Finlandii i zawiera diagnozę gatunku opartą na omawianym materiale taksonomicznym. Z kolców każdego owocnika zmierzono 20 zarodników, pomijając najmniejsze. Średnia szerokość zarodnika w badanym materiale wynosi 6,8 mikrometra. [3]
5–7,5 µm [9]
5,5–7 µm [18] [16]
6,2–7,5 µm [3]
Metody i zapisy źródłowe — Opis Hydnum repandum Michaela Kuo w MushroomExpert.Com, wersja z września 2020 r.; obejmuje osobne noty o rozmiarach struktur i ich wyglądzie w KOH.
Metoda źródłowa. Technika: mikroskopia świetlna (LM). Medium: KOH. Opis metody w źródle: Źródło podaje KOH; stężenia nie podano.
Wygląd optyczny strzępek skórki — zapis źródłowy: „Cap surface hyphae hyaline in KOH.” [16]
Układ strzępek skórki — zapis źródłowy: „Surface hyphae tangled; pileipellis not clearly differentiated.” [16]
Obecność pseudocystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „Pseudocystidia 30–40 × 3–8 µm.” [16]
Kształt pseudocystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „Mostly more or less cylindric.” [16]
Szerokość pseudocystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „Pseudocystidia 3–8 µm wide.” [16]
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Basidia 4-sterigmate.” [16]
Długość podstawki; Szerokość podstawki — zapis źródłowy: „Basidia 29–34 × 5–6 µm.” [16]
Kształt podstawki — zapis źródłowy: „Basidia subclavate.” [16]
Długość pseudocystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „Pseudocystidia 30–40 µm long.” [16]
Szerokość elementów skórki — zapis źródłowy: „Surface hyphae 2–6 µm wide.” [16]
Barwa strzępek skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Cap surface hyphae ochraceous in KOH.” [16]
Barwa zarodnika w mikroskopie — zapis źródłowy: „Spores hyaline in KOH.” [16]
Długość zarodnika; Kształt zarodnika; Powierzchnia zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Microscopic Features: source sizes and separate KOH colour context; no medium attached to shape or measurements.” [16]
Metody i zapisy źródłowe — Ujęcie taksonomiczne Hydnum repandum w pracy Niskanen i in. (2018); praca wyznacza epityp z Finlandii i zawiera diagnozę gatunku opartą na omawianym materiale taksonomicznym. Z kolców każdego owocnika zmierzono 20 zarodników, pomijając najmniejsze.
Długość sterygmy podstawki — zapis źródłowy: „Sterigmata 3–6 µm; not spore appendage.” [3]
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Basidia 4-spored.” [3]
Długość podstawki; Szerokość podstawki — zapis źródłowy: „Basidia 35–45 × 6–8 µm.” [3]
Długość zarodnika; Kształt zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Hydnum repandum species description: PDF p21–22; spores 7–8.5 × 6.2–7.5 µm, Q 1.08–1.25; basidia 35–45 × 6–8 µm, 4-spored, sterigmata 3–6 µm.” [3]
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „Reported average spore length 7.8 µm; not range extrema.” [3]
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Reported Q 1.08–1.25; not derived from independent extrema.” [3]
Grubość ściany zarodnika — zapis źródłowy: „Spores thin-walled.” [3]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Reported average spore width 6.8 µm; not range extrema.” [3]
Metody i zapisy źródłowe — Opis mikroskopowy Hydnum repandum przytoczony przez Marka Snowarskiego na stronie Grzyby.pl; ujęcie atlasowe, a nie własny pomiar zapisany w tym dokumencie.
Barwa zarodnika w mikroskopie — zapis źródłowy: „Bezbarwne; medium niepodane.” [18]
Długość zarodnika; Kształt zarodnika; Powierzchnia zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Zarodniki: 6,5–9 × 5,5–7 µm; kuliste do szeroko jajowatych, gładkie, bezbarwne.” [18]
Metody i zapisy źródłowe — Mikroskopowy opis Hydnum repandum w atlasie Myko České mykologické společnosti, w sekcji „Výtrusy”; stronę opracował Karel Tejkal.
Długość zarodnika; Kształt zarodnika; Powierzchnia zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Popis: výtrusy 7–9 × 5–7,5 µm, široce oválné až téměř kulovité, hladké.” [9]
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Epityp H6003710 z Ruissalo, Turku; pojedyncza lokalizacja.
Rozsah čítania: Úplný text.
Dátum revízie: 30.10.2026.
Obmedzenia: Jedna zbierka nestanovuje úplný rozsah Fínska.
Čistá kultúra mycélia — materiál a obmedzenia
Materiál: Čistá kultúra mycélia bola získaná z plodníc zozbieraných na jeseň 2008 v borovicovom lese v provincii Sinop v Turecku.
Rozsah čítania: Úplný text.
Obmedzenia: Autori opisujú určenie ako konvenčné, podľa Phillips (1994); neuvádzajú číslo dokladového exemplára (voucher), sekvenciu DNA, identifikátor kmeňa ani prírastkové číslo. Výsledky sa týkajú kontrolovaného rastu mycélia a vegetatívneho inokula; nepredstavujú meranie prirodzenej hmotnosti plodnice ani výnosu plodníc. Tabuľky 1–3 uvádzajú priemery a písmená zoskupenia Duncanovým testom, bez SD alebo SEM. Tabuľka 4 označuje výsledky ako ns; neuvádza SD ani SEM.
Čistá kultúra mycélia — protokol výsledkov
Kultivačné podmienky: V tme, v 18. deň kultivácie. Výsledky za týchto podmienok:
Tabuľka 4 — priemerná rýchlosť rastu mycélia uvedená v zdroji ako 1.08 cm/day (= 10.8 mm/day) v rašeline. Inokulum vo fľaši 1 L: 800 mL substrátu navlhčených 200 mL tekutého MEPA; štyri mycéliové terče s priemerom 5 mm; 20±2 °C, tma; n=4 fľaše na variant. Rast sa meral denne v dvoch častiach; dĺžka rastu bola zaznamenaná pre 18. deň. Bez SD/SEM; účinky variantu v tabuľke označené ako ns.
Tabuľka 4 — priemerná rýchlosť rastu mycélia uvedená v zdroji ako 1.07 cm/day (= 10.7 mm/day) v zmesi rašeliny:vermikulitu 1:4 (v:v). Inokulum vo fľaši 1 L: 800 mL substrátu navlhčených 200 mL tekutého MEPA; štyri mycéliové terče s priemerom 5 mm; 20±2 °C, tma; n=4 fľaše na variant. Rast sa meral denne v dvoch častiach; dĺžka rastu bola zaznamenaná pre 18. deň. Bez SD/SEM; účinky variantu v tabuľke označené ako ns.
Tabuľka 4 — priemerná rýchlosť rastu mycélia uvedená v zdroji ako 1.06 cm/day (= 10.6 mm/day) v zmesi rašeliny:vermikulitu 1:6 (v:v). Inokulum vo fľaši 1 L: 800 mL substrátu navlhčených 200 mL tekutého MEPA; štyri mycéliové terče s priemerom 5 mm; 20±2 °C, tma; n=4 fľaše na variant. Rast sa meral denne v dvoch častiach; dĺžka rastu bola zaznamenaná pre 18. deň. Bez SD/SEM; účinky variantu v tabuľke označené ako ns.
Tabuľka 4 — priemerná rýchlosť rastu mycélia uvedená v zdroji ako 1.14 cm/day (= 11.4 mm/day) v zmesi rašeliny:vermikulitu 1:8 (v:v). Inokulum vo fľaši 1 L: 800 mL substrátu navlhčených 200 mL tekutého MEPA; štyri mycéliové terče s priemerom 5 mm; 20±2 °C, tma; n=4 fľaše na variant. Rast sa meral denne v dvoch častiach; dĺžka rastu bola zaznamenaná pre 18. deň. Bez SD/SEM; účinky variantu v tabuľke označené ako ns.
Tabuľka 4 — priemerná rýchlosť rastu mycélia uvedená v zdroji ako 0.94 cm/day (= 9.4 mm/day) v zmesi rašeliny:vermikulitu 1:10 (v:v). Inokulum vo fľaši 1 L: 800 mL substrátu navlhčených 200 mL tekutého MEPA; štyri mycéliové terče s priemerom 5 mm; 20±2 °C, tma; n=4 fľaše na variant. Rast sa meral denne v dvoch častiach; dĺžka rastu bola zaznamenaná pre 18. deň. Bez SD/SEM; účinky variantu v tabuľke označené ako ns.
Kultivačné podmienky: Pri teplote 15 stupňov Celzia, v tme, v 15. deň kultivácie. Výsledky za týchto podmienok:
Tabuľka 1 — priemerný priemer kolónie: 58.98 mm po 15 dňoch, pri 15 °C a tme, na PDYA; priemer pre šesť počiatočných hodnôt pH: 4.0, 4.5, 5.0, 5.5, 6.0 a 6.5; po 5 misiek na každú kombináciu pH a teploty. Tabuľka neuvádza SD ani SEM.
Kultivačné podmienky: Pri teplote 20 stupňov Celzia, v tme, v 15. deň kultivácie. Výsledky za týchto podmienok:
Tabuľka 1 — priemerný priemer kolónie: 80.10 mm po 15 dňoch, pri 20 °C a tme, na PDYA; priemer pre šesť počiatočných hodnôt pH: 4.0, 4.5, 5.0, 5.5, 6.0 a 6.5; po 5 misiek na každú kombináciu pH a teploty. Tabuľka neuvádza SD ani SEM.
Tabuľka 1 — priemerný priemer kolónie: 86.18 mm po 15 dňoch, na PDYA, pri počiatočnom pH 5.5 a teplote 20 °C, v tme; n=5 misiek pre túto kombináciu. Tabuľka neuvádza SD ani SEM.
Kultivačné podmienky: Pri teplote 25 stupňov Celzia, v tme, v 15. deň kultivácie. Výsledky za týchto podmienok:
Tabuľka 1 — priemerný priemer kolónie: 76.88 mm po 15 dňoch, pri 25 °C a tme, na PDYA; priemer pre šesť počiatočných hodnôt pH: 4.0, 4.5, 5.0, 5.5, 6.0 a 6.5; po 5 misiek na každú kombináciu pH a teploty. Tabuľka neuvádza SD ani SEM.
Tabuľka 1 — priemerný priemer kolónie: 88.21 mm po 15 dňoch, na PDYA, pri počiatočnom pH 5.5 a teplote 25 °C, v tme; n=5 misiek pre túto kombináciu. Tabuľka neuvádza SD ani SEM.
Kultivačné podmienky: Pri teplote 25 stupňov Celzia, v tme, v 11. deň kultivácie. Výsledky za týchto podmienok:
Tabuľka 2 — priemerný priemer kolónie po 11 dňoch: 53.98 mm; pôda PDYA s prídavkom xylózy (xylose) v koncentrácii 20 g/L; 25 °C, tma; n=9 misiek na variant. Tabuľka uvádza priemery a písmená Duncanovho zoskupenia; SD/SEM neuvedené.
Tabuľka 2 — priemerný priemer kolónie po 11 dňoch: 59.26 mm; pôda PDYA s prídavkom laktózy (lactose) v koncentrácii 20 g/L; 25 °C, tma; n=9 misiek na variant. Tabuľka uvádza priemery a písmená Duncanovho zoskupenia; SD/SEM neuvedené.
Tabuľka 2 — priemerný priemer kolónie po 11 dňoch: 52.79 mm; pôda PDYA s prídavkom sacharózy (sucrose) v koncentrácii 20 g/L; 25 °C, tma; n=9 misiek na variant. Tabuľka uvádza priemery a písmená Duncanovho zoskupenia; SD/SEM neuvedené.
Tabuľka 2 — priemerný priemer kolónie po 11 dňoch: 68.05 mm; pôda PDYA s prídavkom maltózy (maltose) v koncentrácii 20 g/L; 25 °C, tma; n=9 misiek na variant. Tabuľka uvádza priemery a písmená Duncanovho zoskupenia; SD/SEM neuvedené.
Tabuľka 2 — priemerný priemer kolónie po 11 dňoch: 82.72 mm; pôda PDYA s prídavkom manitolu (mannitol) v koncentrácii 20 g/L; 25 °C, tma; n=9 misiek na variant. Tabuľka uvádza priemery a písmená Duncanovho zoskupenia; SD/SEM neuvedené.
Tabuľka 2 — priemerný priemer kolónie po 11 dňoch: 81.65 mm; pôda PDYA s prídavkom glukózy (glucose) v koncentrácii 20 g/L; 25 °C, tma; n=9 misiek na variant. Tabuľka uvádza priemery a písmená Duncanovho zoskupenia; SD/SEM neuvedené.
Tabuľka 2 — priemerný priemer kolónie po 11 dňoch: 73.15 mm; pôda PDYA s prídavkom dextrózy (dextrose) v koncentrácii 20 g/L; 25 °C, tma; n=9 misiek na variant. Tabuľka uvádza priemery a písmená Duncanovho zoskupenia; SD/SEM neuvedené.
Tabuľka 2 — priemerný priemer kolónie po 11 dňoch: 48.87 mm; pôda PDYA, kontrola bez zdroja uhlíka (C-free control); 25 °C, tma; n=9 misiek na variant. Tabuľka uvádza priemer a písmená Duncanovho zoskupenia; SD/SEM neuvedené.
Tabuľka 3 — priemerný priemer kolónie po 11 dňoch: 56.63 mm; pôda PDYA s prídavkom (NH4)2HPO4 v koncentrácii 2 g/L; 25 °C, tma; n=9 misiek na variant. Tabuľka uvádza priemery a písmená Duncanovho zoskupenia; SD/SEM neuvedené.
Tabuľka 3 — priemerný priemer kolónie po 11 dňoch: 66.47 mm; pôda PDYA s prídavkom NH4NO3 v koncentrácii 2 g/L; 25 °C, tma; n=9 misiek na variant. Tabuľka uvádza priemery a písmená Duncanovho zoskupenia; SD/SEM neuvedené.
Tabuľka 3 — priemerný priemer kolónie po 11 dňoch: 80.27 mm; pôda PDYA s prídavkom peptónu (peptone) v koncentrácii 2 g/L; 25 °C, tma; n=9 misiek na variant. Tabuľka uvádza priemery a písmená Duncanovho zoskupenia; SD/SEM neuvedené.
Tabuľka 3 — priemerný priemer kolónie po 11 dňoch: 86.20 mm; pôda PDYA s prídavkom Ca(NO3)2 v koncentrácii 2 g/L; 25 °C, tma; n=9 misiek na variant. Tabuľka uvádza priemery a písmená Duncanovho zoskupenia; SD/SEM neuvedené.
Tabuľka 3 — priemerný priemer kolónie po 11 dňoch: 72.59 mm; pôda PDYA s prídavkom sladového extraktu (malt extract) v koncentrácii 2 g/L; 25 °C, tma; n=9 misiek na variant. Tabuľka uvádza priemery a písmená Duncanovho zoskupenia; SD/SEM neuvedené.
Tabuľka 3 — priemerný priemer kolónie po 11 dňoch: 69.66 mm; pôda PDYA s prídavkom kvasinkového extraktu (yeast extract) v koncentrácii 2 g/L; 25 °C, tma; n=9 misiek na variant. Tabuľka uvádza priemery a písmená Duncanovho zoskupenia; SD/SEM neuvedené.
Tabuľka 3 — priemerný priemer kolónie po 11 dňoch: 72.69 mm; pôda PDYA, kontrola bez zdroja dusíka (N-free control); 25 °C, tma; n=9 misiek na variant. Tabuľka uvádza priemer a písmená Duncanovho zoskupenia; SD/SEM neuvedené.
Rozsah spracovania
Pred dokončením vyžaduje záznam doplnenie alebo vysporiadanie.
- Zaznamenané zdrojové informácie čakajú na rozhodnutie.
- Nové zdroje vyžadujú zúčtovanie informácií zistených počas revízie.
Informácie čakajúce na rozhodnutie: 6
Právny základ a rozsah hodnotenia
Predpisy pre lokalitu: Poľsko
Základ informácií o ochrane
Platná vyhláška Dz.U. 2014 pol. 1408 nezapisuje Hydnum repandum ani jelienku prehnutú do zoznamov druhovej ochrany húb v prílohách 1–4.
Základ informácií o obchode
Hydnum repandum L. figuruje pod poradovým č. 14 prílohy č. 1 k platnému úplnému zneniu vyhlásenému v Dz.U. 2026 pol. 258. § 2 ods. 1 tejto vyhlášky označuje prílohu č. 1 ako zoznam húb povolených na uvádzanie na trh alebo výrobu spracovaných produktov a potravín obsahujúcich huby.
Analytické výsledky
Zloženie a laboratórna aktivita
- Kvantitatívny obsah zložky v materiáli
- Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 0,037 mg/100g (kyselina 4-hydroxybenzoová, preparát z plodníc, opakovania stanovenia, počet opakovaní: 3, bližšie neurčená miera variability zapísaná ako ±, v prepočte na sušinu, suchý prášok z plodníc zo štúdie Çayana a kol., uvedená hodnota za znamienkom ±: 0,002, uvedená hodnota). [1]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 0,001 mg/100g (kyselina p-kumarová, preparát z plodníc, opakovania stanovenia, počet opakovaní: 3, bližšie neurčená miera variability zapísaná ako ±, v prepočte na sušinu, suchý prášok z plodníc zo štúdie Çayana a kol., uvedená hodnota za znamienkom ±: 0,001, uvedená hodnota). [1]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 0,001 mg/100g (kyselina ferulová, preparát z plodníc, opakovania stanovenia, počet opakovaní: 3, bližšie neurčená miera variability zapísaná ako ±, v prepočte na sušinu, suchý prášok z plodníc zo štúdie Çayana a kol., uvedená hodnota za znamienkom ±: 0,001, uvedená hodnota). [1]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 0,023 mg/100g (kyselina galová, preparát z plodníc, opakovania stanovenia, počet opakovaní: 3, bližšie neurčená miera variability zapísaná ako ±, v prepočte na sušinu, suchý prášok z plodníc zo štúdie Çayana a kol., uvedená hodnota za znamienkom ±: 0,001, uvedená hodnota). [1]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 0,08671 mg/g (kyselina fumarová, preparát z plodníc, opakovania stanovenia, počet opakovaní: 3, bližšie neurčená miera variability zapísaná ako ±, v prepočte na sušinu, suchý prášok z plodníc zo štúdie Çayana a kol., uvedená hodnota za znamienkom ±: 0,00005, uvedená hodnota). [1]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 0,011 mg/100g (kyselina kávová, preparát z plodníc, opakovania stanovenia, počet opakovaní: 3, bližšie neurčená miera variability zapísaná ako ±, v prepočte na sušinu, suchý prášok z plodníc zo štúdie Çayana a kol., uvedená hodnota za znamienkom ±: 0,003, uvedená hodnota). [1] - Redukčná kapacita pri stanovení Folin–Ciocalteuovou metódou
- Redukčná kapacita pri stanovení Folin–Ciocalteuovou metódou: 27,44 mgGAE/g (metóda Folin–Ciocalteu, extrakt, vztiahnuté na hmotnosť východiskového materiálu, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 0,32, extrakt získaný 70 % etanolom, kalibračný štandard: kyselina galová, priemer). [7]
Redukčná kapacita pri stanovení Folin–Ciocalteuovou metódou: 28,29 mgGAE/g (metóda Folin–Ciocalteu, extrakt, vztiahnuté na hmotnosť východiskového materiálu, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 3,62, extrakt získaný 80 % metanolom, kalibračný štandard: kyselina galová, priemer). [7]
Samostatné zdrojové analytické výsledky
- kyselina p-hydroxybenzoová
- Výsledok stanovenia je menej ako 3,05 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina p-hydroxybenzoová
- Výsledok stanovenia je 16,84112 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina p-hydroxybenzoová
- Výsledok stanovenia je 6,352015 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina p-hydroxybenzoová
- Výsledok stanovenia je 2,814165 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina p-hydroxybenzoová
- Výsledok stanovenia je 11,98769 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina protokatechová
- Výsledok stanovenia je menej ako 1,525 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina protokatechová
- Výsledok stanovenia je 19,09858 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina protokatechová
- Výsledok stanovenia je 4,82905 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina protokatechová
- Výsledok stanovenia je 9,404285 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina protokatechová
- Výsledok stanovenia je 16,92327 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina 2,5-dihydroxybenzoová
- Výsledok stanovenia je menej ako 1,525 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina 2,5-dihydroxybenzoová
- Výsledok stanovenia je 5,66008 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina 2,5-dihydroxybenzoová
- Výsledok stanovenia je menej ako 1,525 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina 2,5-dihydroxybenzoová
- Výsledok stanovenia je 2,340995 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina 2,5-dihydroxybenzoová
- Výsledok stanovenia je 5,743895 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina chinová
- Výsledok stanovenia je menej ako 1,525 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina chinová
- Výsledok stanovenia je 676,0725 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina chinová
- Výsledok stanovenia je menej ako 1,525 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina chinová
- Výsledok stanovenia je 648,5988 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- kyselina chinová
- Výsledok stanovenia je 531,3731 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- chryzoeriol
- Výsledok stanovenia je 4,18907 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- chryzoeriol
- Výsledok stanovenia je 2,16884 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- chryzoeriol
- Výsledok stanovenia je menej ako 1,525 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- chryzoeriol
- Výsledok stanovenia je menej ako 1,525 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- chryzoeriol
- Výsledok stanovenia je menej ako 1,525 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- amentoflavón
- Výsledok stanovenia je 61,66483 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- amentoflavón
- Výsledok stanovenia je 34,73948 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- amentoflavón
- Výsledok stanovenia je 21,629 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- amentoflavón
- Výsledok stanovenia je 17,14022 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
- amentoflavón
- Výsledok stanovenia je 11,8142 ng/mL. Hmotnostný základ nebol v zdroji uvedený. Metóda podľa zdroja: LC-MS/MS analysis.[7]
Samostatné zdrojové analytické výsledky
- kumarín
- Výsledok stanovenia je 0,82 mikrogramu na gram. Výsledok sa vzťahuje na suchú hmotnosť skúmaného materiálu. Neistota: 0,09 mikrogramu na gram (druh neistoty neuvedený v zdroji). n = 3 (opakovania uvedené v zdroji; biochemické merania). Metóda podľa zdroja: HPLC-DAD.[1]
- kyselina trans-2-hydroksycynamonowy
- Výsledok stanovenia je 0,71 mikrogramu na gram. Výsledok sa vzťahuje na suchú hmotnosť skúmaného materiálu. Neistota: 0,06 mikrogramu na gram (druh neistoty neuvedený v zdroji). n = 3 (opakovania uvedené v zdroji; biochemické merania). Metóda podľa zdroja: HPLC-DAD.[1]
- kyselina elagová
- Výsledok stanovenia je 0,31 mikrogramu na gram. Výsledok sa vzťahuje na suchú hmotnosť skúmaného materiálu. Neistota: 0,04 mikrogramu na gram (druh neistoty neuvedený v zdroji). n = 3 (opakovania uvedené v zdroji; biochemické merania). Metóda podľa zdroja: HPLC-DAD.[1]
- kyselina rozmarínová
- Výsledok stanovenia je 3,62 mikrogramu na gram. Výsledok sa vzťahuje na suchú hmotnosť skúmaného materiálu. Neistota: 0,07 mikrogramu na gram (druh neistoty neuvedený v zdroji). n = 3 (opakovania uvedené v zdroji; biochemické merania). Metóda podľa zdroja: HPLC-DAD.[1]
- kyselina trans-škoricová
- Výsledok stanovenia je 0,26 mikrogramu na gram. Výsledok sa vzťahuje na suchú hmotnosť skúmaného materiálu. Neistota: 0,02 mikrogramu na gram (druh neistoty neuvedený v zdroji). n = 3 (opakovania uvedené v zdroji; biochemické merania). Metóda podľa zdroja: HPLC-DAD.[1]
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V revízii rodu Hydnum z roku 2018 Niskanen a spolupracovníci spojili morfologické znaky s analýzou sekvencií DNA oblasti ITS, pričom vo svete rozpoznali 49 druhov vrátane 22 novo opísaných. V rámci výskumu bolo vygenerovaných 46 sekvencií ITS z 18 druhov a výsledná fylogenetická matica zahŕňala 132 sekvencií s dĺžkou 695 zarovnaných pozícií. Analýza bola vykonaná metódou maximálnej vierohodnosti v programe RAxML 8 s evolučným modelom GTRGAMMA a 1000 bootstrapovými replikáciami.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Genetický materiál bol izolovaný z vysušených ostňov pomocou súpravy NucleoSpin Plant a amplifikácia bola vykonaná primermi ITS1F a ITS4. Sekvencie boli zostavované v programe Sequencher 4.1, zarovnávané algoritmom MUSCLE a manuálne korigované v nástroji SeaView. Do porovnania boli zahrnuté sekvencie s dĺžkou viac ako 400 párov báz, pričom boli vynechané identické sekvencie z rovnakej oblasti a väčšina taxónov z Australázie. Výsledné zarovnanie bolo uložené v databáze TreeBASE pod číslom S21634.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Vo fylogenetickom strome vytvoril Hydnum repandum parafyletické usporiadanie vzhľadom na tri blízke línie: H. neorepandum, H. boreorepandum a H. repando-orientale, ktoré získali bootstrapovú podporu nad 90 %. Vnútrodruhová variabilita v tejto skupine bola pod 0,5 %, zatiaľ čo medzidruhové rozdiely sa pohybovali na úrovni približne 1 %, čo spolu s morfologickými a geografickými odlišnosťami poslúžilo na ich zachovanie ako samostatných druhov.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V etnomykologickom výskume na území Mazovska bola použitá metóda pološtruktúrovaných rozhovorov a voľného vymenúvania známych húb, overovaná herbárovými položkami, terénnymi prechodmi a analýzami ITS. Tradičná skupina Hydnum repandum sensu lato, zahŕňajúca aj H. ellipsosporum, získala v štúdii štyri úžitkové indikácie a Smithov index kultúrneho významu S = 0,0046.
Biotop a výskyt
Biotop, oblasť a ročné obdobie
V Česku sa druh vyskytuje pomerne často od júla do novembra. Rastie v listnatých a ihličnatých lesoch, kde vytvára rozsiahle skupiny, niekedy usporiadané do pravidelných radov alebo čarodejných kruhov.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
V taxonomickej revízii z roku 2018 bol výskyt Hydnum repandum sensu stricto potvrdený v Európe v období od neskorého leta do neskorej jesene. Huba bola zaznamenaná v porastoch s dominanciou smreka obyčajného (Picea abies) s prímesou brezy (Betula), borovice (Pinus), topoľa (Populus), liesky (Corylus) alebo duba (Quercus), ako aj v jedľových (Abies) a bukových (Fagus) lesoch. Epitypový exemplár bol zozbieraný pod borovicou lesnou (Pinus sylvestris) s dubmi rastúcimi v susedstve.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
Staré, široké poňatie druhu zahŕňalo Severnú Ameriku a Európu. Fylogenetické štúdie z roku 2018 však preukázali prítomnosť samostatných druhov: severoamerického Hydnum neorepandum a japonského Hydnum repando-orientale. Sekvencia JQ063050 z Venezuely, izolovaná z mykorízy na koreňoch Pakaraimaea dipterocarpacea, zasa vyžaduje ďalšie potvrdenie z dôvodu netypického geografického rozšírenia a odlišného hostiteľa.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
V českej mykologickej databáze ČMS boli zdokumentované konkrétne terénne nálezy: 15. augusta 2020 v Stredočeskom kraji (Středočeský kraj, 0071-2020-0142), 18. septembra 2021 v Plzenskom kraji (Plzeňský kraj, 0071-2021-0273), 11. septembra 2022 na Slovensku (0195-2022-0015) a 6. októbra 2023 v Zlínskom kraji (Zlínský kraj, 0066-2023-0289).
Potvrdený areál výskytu
Všetky oblasti potvrdené v uložených zdrojových údajoch.
Zdroje
- Çayan F, Tel-Çayan G, Deveci E, Duru ME. HPLC–DAD characterization of phenolic profile and in vitro antioxidant, anticholinesterase, and antidiabetic activities of five mushroom species from Turkey. 3 Biotech. 2021;11(6): 273. DOI: 10.1007/s13205-021-02819-3. PMCID: PMC8128964.
- GBIF Secretariat. Species Match API, dokładne dopasowanie Hydnum repandum, zapytanie z 30.10.2026. https://api.gbif.org/v1/species/match?name=Hydnum%20repandum&strict=true&rank=SPECIES
- Opracowanie zakresu taksonu oparte na dokładnym dopasowaniu GBIF oraz Niskanen, T. i in. (2018), Identifying and naming the currently known diversity of the genus Hydnum with an emphasis on European and North American taxa, Mycologia 110(5): 890–918, DOI 10.1080/00275514.2018.1477004.
- Podstawa: Rozporządzenie Ministra Środowiska z 9 października 2014 r., Dz.U. 2014 poz. 1408, załączniki 1–4; oraz Obwieszczenie Ministra Zdrowia z 13 lutego 2026 r., Dz.U. 2026 poz. 258, załącznik nr 1, lp. 14.
- Peksen A, Kibar B, Yakupoglu G. Favourable Culture Conditions for Mycelial Growth of Hydnum Repandum, a Medicinal Mushroom. African Journal of Traditional, Complementary and Alternative Medicines. 2013;10(6): 431–434. DOI: 10.4314/ajtcam.v10i6.4. PMCID: PMC3847377.
- Rašeta M, Mišković J, Berežni S, Kostić S, Kebert M, Matavulj M, Karaman M. Antioxidant proficiency in Serbian mushrooms: a comparative study on Hydnum repandum L. 1753 from mycorrhizal and edible niches. DOI: 10.1080/14786419.2024.2341300. Figshare DOI: 10.6084/m9.figshare.25579831.v1.
- Tejkal, K. (b.d.). Lišák zprohýbaný (Hydnum repandum L.). Česká mykologická společnost, Myko atlas. https://www.myko.cz/myko-atlas/Hydnum-repandum/ (tiež [10])
- Rozporządzenie Ministra Środowiska z dnia 9 października 2014 r. w sprawie ochrony gatunkowej grzybów, Dz.U. 2014 poz. 1408, ELI: DU/2014/1408.
- ELI/Sejm RP. Metryka aktu: Rozporządzenie Ministra Środowiska z dnia 9 października 2014 r. w sprawie ochrony gatunkowej grzybów, Dz.U. 2014 poz. 1408; status sprawdzony 30.10.2026.
- Obwieszczenie Ministra Zdrowia z dnia 13 lutego 2026 r. w sprawie ogłoszenia tekstu jednolitego rozporządzenia dotyczącego grzybów dopuszczonych do obrotu lub produkcji przetworów, Dz.U. 2026 poz. 258, załącznik nr 1, lp. 14.
- ELI/Sejm RP. Metryka aktu: Obwieszczenie Ministra Zdrowia z dnia 13 lutego 2026 r., Dz.U. 2026 poz. 258; status sprawdzony 30.10.2026.
- Kotowski, M. A., Pietras, M., & Łuczaj, Ł. (2019). Extreme levels of mycophilia documented in Mazovia, a region of Poland. Journal of Ethnobiology and Ethnomedicine, 15, 12. https://doi.org/10.1186/s13002-019-0291-6
- Kuo, M. (2020, wrzesień). Hydnum repandum. MushroomExpert.Com. https://www.mushroomexpert.com/hydnum_repandum.html
- Species Fungorum. Hydnum repandum, rekord 225014. https://www.speciesfungorum.org/names/Synonymy.asp?RecordID=225014
- Snowarski, M. (b.d.). Kolczak obłączasty (Hydnum repandum). Grzyby.pl. https://www.grzyby.pl/gatunki/Hydnum_repandum.htm (tiež [19])
- Zarzyński, P. (2021). Grzyby polskich lasów. Centrum Informacyjne Lasów Państwowych, hasło „Kolczak obłączasty”, drukowana s. 190.