Jedovatý
Vyžaduje úpravu
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.










Podpňovka cibuľkonohá je huba z čeľade Physalacriaceae. Klobúk má spočiatku polguľovitý, neskôr plochý s tupým hrboľom, medovožltej alebo okrovohnedej farby, pokrytý drobnými tmavými šupinkami sústredenými najmä v strede. Lupene sú krémové, vekom hrdzavo škvrnité. Hlúbik je valcovitý, na báze charakteristicky kyjakovito alebo cibuľovito rozšírený, s jemným, vlnitým prsteňom. Dužina je belavá, s miernou chuťou a príjemnou hubovou vôňou.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk, hlúbik.
Klobúk
- Tvar klobúka
- Tvar klobúka: kužeľovitý.
Tvar klobúka: plochý. - Pokryv klobúka
- pri mladých plodniciach: Pokryv klobúka: šupinatá.
Pokryv klobúka: šupinatá.
Pokryv klobúka: šupinatá (stred klobúka). - Farba klobúka
- za mokra: Farba klobúka: hnedý.
za mokra: Farba klobúka: svetlohnedá.
za mokra: Farba klobúka: červený.
Farba klobúka: sivohnedý.
Farba klobúka: okrový.
Farba klobúka: okrovohnedý.
Farba klobúka: červenohnedý. - Usporiadanie okraja
- pri mladých plodniciach: Usporiadanie okraja: podvinutý.
Usporiadanie okraja: rovný.
Usporiadanie okraja: zahnutý dovnútra.
pri starých plodniciach: Usporiadanie okraja: ohnutý nahor. - Obrys okraja klobúka
- pri starých plodniciach: Obrys okraja klobúka: zvlnený.
- Reliéf povrchu okraja klobúka
- Reliéf povrchu okraja klobúka: brázditý.
- Pokrytie okraja
- Pokrytie okraja: lysý.
- Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 20–150 mm.
- Stred klobúka
- Stred klobúka: s výrazným hrboľom.
- Hygrofánnosť klobúka
- Hygrofánnosť klobúka: hygrofánny.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: lupene.
Lupene pri hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
- Profil hymenoforu pri hlúbiku
- Profil hymenoforu pri hlúbiku: vykrojený pri hlúbiku (lupene).
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik: zbiehavý zúbkom (lupene).
- Farba hymenoforu
- Farba hymenoforu: krémový.
Farba hymenoforu: belavá. - Rozostup lupeňov
- Rozostup lupeňov: blízko pri sebe.
Hlúbik a báza
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý.
Tvar hlúbika: zužujúci sa nahor. - Báza hlúbika
- Báza hlúbika: kyjakovitý.
Báza hlúbika: hľuzovitý. - Farba hlúbika
- pri báze hlúbika: Farba hlúbika: žltý.
nad prsteňom: Farba hlúbika: belavá.
pod prsteňom: Farba hlúbika: sivohnedý. - Pokryv povrchu hlúbika
- pri mladých plodniciach: Pokryv povrchu hlúbika: vláknitá.
Pokryv povrchu hlúbika: vločkatá (žltý pokryv).
Pokryv povrchu hlúbika: vločkatá (sivohnedý pokryv).
Pokryv povrchu hlúbika: vláknitá (žltý pokryv). - Vnútro hlúbika
- pri mladých plodniciach: Vnútro hlúbika: plný.
- Konzistencia hlúbika
- Konzistencia hlúbika: vláknitý a odolný proti roztrhnutiu.
- Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: do 100 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 3–20 mm.
Prsteň
- Prítomnosť prsteňa
- Prítomnosť prsteňa: prítomný.
Prítomnosť prsteňa: prítomný. - Stavba materiálu prsteňa
- Stavba materiálu prsteňa: vláknitý.
Stavba materiálu prsteňa: blanitý.
Stavba materiálu prsteňa: vláknitý a blanitý. - Trvácnosť prsteňa
- Trvácnosť prsteňa: miznúci.
- Farba prsteňa
- Farba prsteňa: biely (celý prsteň).
Farba prsteňa: belavá (celý prsteň).
Farba prsteňa: biely (horný povrch prsteňa).
Farba prsteňa: sivý (spodná strana prsteňa). - Opisná hrúbka prsteňa
- Opisná hrúbka prsteňa: tenký.
Opisná hrúbka prsteňa: tenký.
Opisná hrúbka prsteňa: tenký.
Hľuza
- Šírka hľuzy pri báze hlúbika
- Šírka hľuzy pri báze hlúbika: do 30 mm.
Dužina
- Chuť dužiny
- Chuť dužiny: sťahujúci, nepríjemný.
Chuť dužiny: slabý. - Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: hubový.
- Trieda hrúbky dužiny
- Trieda hrúbky dužiny: tenký.
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: listnatý les.
Stanovište: ihličnatý les.
Stanovište: zmiešaný les. - Substrát
- Substrát: drevo v zemi.
Substrát: mŕtve drevo. - Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: jednotlivo.
Spôsob rastu plodníc: v malých skupinách.
Spôsob rastu plodníc: v skupinách. - Frekvencia výskytu
- Frekvencia výskytu: vzácny.
- Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od septembra do októbra (vrchol plodnosti).
Plodnice sa objavujú od júla do novembra. - Oblasť výskytu
- Oblasť výskytu: potvrdený.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Jedovatý
- Požadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
Právo
- Ochrana
- V Poľsku nepodlieha druhovej ochrane.
- Predaj
- V Poľsku nie je povolený na predaj ani na výrobu hubových výrobkov.
Možnosť zámeny

Dan Molter (shroomydan) · CC BY-SA 3.0
Oryginalny plik źródłowy, bez lokalnej zmiany kadru, barw lub treści.
Zdroj fotografie · CC BY-SA 3.0Armillaria gallica
Hlavné rozdiely
Armillaria gallica sa líši trvácnejším, často vlnatým alebo hviezdicovito pukajúcim prsteňom, bohatšími žltými zvyškami plachtičky na hlúbiku, pomalším miznutím šupiniek na okraji klobúka a výtrusmi častejšie elipsoidno-mandľovitého tvaru.
Veľmi podobná podpňovka kyjakovitá (Armillaria cepistipes) stráca šupinky na okraji klobúka rýchlejšie, má skromnejšie zvyšky plachtičky na hlúbiku a vytvára častejšie široko elipsoidné výtrusy s rozmermi 7–9(10) × 4,5–6,5(7) µm.
FAQ
Čím sa líši podpňovka cibuľkonohá od podpňovky obyčajnej?
Tento druh sa vyznačuje hlúbikom výrazne kyjakovito alebo hľuzovito rozšíreným na báze, bledším klobúkom s jemnejšími šupinkami a jemnejším, menej trvácnym a vlnitým prsteňom.
Môže sa podpňovka cibuľkonohá konzumovať za surova?
Rozhodne nie, surové plodnice obsahujú látky dráždiace tráviaci trakt a vyvolávajú žalúdočno-črevné otravy. Huby si vyžadujú varenie minimálne 15 minút a vývar je nutné bezpodmienečne vyliať.
S akými jedovatými hubami si možno tento druh pomýliť?
Najnebezpečnejším dvojníkom je jedovatá kapucňovka okrovohnedastá s hrdzavým výtrusným prachom. Možno si ju pomýliť aj so strapcovkou zväzkovou so sírovožltým sfarbením a horkou chuťou dužiny.
Aké stromy najčastejšie osídľuje podpňovka cibuľkonohá?
Rastie hlavne na listnatom dreve, pričom si vyberá duby, buky, brezy, jelše a jasene. Ojedinele sa s ňou možno stretnúť na smrekoch alebo boroviciach, kde kolonizuje odumreté pne či vyvrátené kmene.
Prečo sa na kulinárske účely zbierajú najmä klobúky?
Hlúbiky podpňoviek sú lykovité, tvrdé a vláknité, v dôsledku čoho zostávajú po usmažení alebo uvarení nechutné a ťažko stráviteľné. Mladé klobúky naopak ponúkajú jemnú, na jedenie príjemnú textúru.
Vykazuje podpňovka cibuľkonohá jav bioluminiscencie?
Áno, jej mycélium prerastajúce práchnivejúcim drevom dokáže v tme vyžarovať jemné zelenkavé svetlo. Tento jav možno pozorovať v noci na spráchnivených pňoch vo vlhkých častiach lesa.
Je podpňovka cibuľkonohá nebezpečným parazitom stromov?
V porovnaní s podpňovkou obyčajnou alebo smrekovou je slabším patogénom. Funguje hlavne ako saprotrof na mŕtvom dreve a živé stromy napáda iba vtedy, keď sú vážne oslabené alebo choré.
Ako najlepšie zakonzervovať tento druh na zimu?
Skvelou metódou konzervácie je nakladanie predvarených klobúkov do octového nálevu. Tieto huby sa výborne hodia aj na mrazenie po predchádzajúcom blanšírovaní a dôkladnom odkvapkaní vody.
Na ktoré mesiace pripadá vrchol tvorby plodníc podpňovky cibuľkonohej?
Hlavný výskyt plodníc nastáva na jeseň, najčastejšie od polovice septembra do konca októbra. Pri priaznivom, teplom a vlhkom počasí možno ojedinelé trsy nájsť ešte v novembri.
Čo sú čierne podhubové povrazce viditeľné pod kôrou stromov?
Sú to rizomorfy, čiže kompaktné zväzky mycélia slúžiace na transport živín a kolonizáciu ďalších pňov. Umožňujú podpňovke efektívne sa šíriť v lesnom substráte.
Nadšenec
Názvy a história
- Obowiązująca nazwa krajowa
- opieńka cebulotrzonowa
- Obowiązująca nazwa taksonomiczna
- Armillaria cepistipes Velen.
- Pozostałe nazwy
- opieńka drobna, opieńka maczugowata
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách klobúk zdvihnite a prezrite si odtlačok.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: biely.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: široko elipsoidný. Tvar výtrusu: takmer guľovitý. Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: široko elipsoidný. Tvar výtrusu: takmer guľovitý. Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: mandľovitý.
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 6,5–10 µm, šírka 4–7 µm.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 8,3 µm, šírka 5,3 µm.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 8,5 µm, šírka 5,4 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Ekológia a rozšírenie
- Spôsob výživy
- Spôsob výživy: saprotrofný.
Spôsob výživy: parazitický.
Nekulinárske využitie
Po predbežnom povarení predstavuje podpňovka cibuľkonohá cennú kulinársku surovinu s pevnou štruktúrou a výraznou arómou. Hlúbiky bývajú tvrdé a vláknité, preto sa v kuchyni využívajú prevažne len samotné mladé klobúky. Výborne sa hodia na nakladanie do octového nálevu s pridaním korenia, čím vytvárajú klasické predjedlo. Táto huba sa skvele uplatní aj v smotanových omáčkach, plnkách do pirohov, hubových polievkach a aromatických dusených jedlách s mäsom či zeleninou.
História a kultúra
Celé desaťročia sa podpňovka cibuľkonohá nerozlišovala od bežnej podpňovky obyčajnej a v ľudovej tradícii figurovala ako jeden súhrnný taxón. Masový jesenný zber podpňoviek predstavoval v strednej Európe kľúčový prvok vidieckeho kalendára a zabezpečoval domáce zásoby na zimu. Až moderné mykologické výskumy koncom 20. storočia tento druh vyčlenili. V lesníckej kultúre vzbudzujú podpňovky rešpekt ako mohutné podhubia a pôvodcovia bielej hniloby oslabených lesných porastov.
Jedlosť a bezpečnosť
Tento druh je jedlý, ale výlučne po dôkladnej tepelnej úprave. Surové alebo nedovarené plodnice sú toxické a vyvolávajú silné žalúdočno-črevné ťažkosti. Pred ďalšou prípravou si podpňovky vyžadujú povarenie počas 15–20 minút a vzniknutú vodu treba bezpodmienečne vyliať. Pri zbere tohto druhu si treba dávať pozor na jedovatú strapcovku zväzkovú a smrteľne nebezpečnú kapucňovku okrovohnedastú, ktorá sa líši hladkým hlúbikom, jemnejším prsteňom a hrdzavým výtrusným prachom.
Biotop a výskyt
Podpňovka cibuľkonohá je saprotrof alebo slabý parazit listnatých, zriedkavejšie ihličnatých stromov. Vyskytuje sa v listnatých a zmiešaných lesoch, parkoch a záhradách, kde osídľuje pne, mŕtve kmene, korene a spadnuté konáre. Uprednostňuje buk, dub, hrab, brezu a jaseň. Na rozdiel od iných podpňoviek rastie častejšie na silne rozloženom dreve. Plodnice sa objavujú od augusta do novembra a po výdatných jesenných dažďoch vyrastajú v úhľadných trsoch.
Bádateľ
Kde a kedy rastie
Obdobie rastu
Jedlosť a kuchyňa
Ustalenia źródłowe: jadalność, spożycie i wykorzystanie
- Požadovaná úprava
- Vyžaduje varenie
Gobarsko društvo Lisička — Armillaria cepistipes, čebulasta mraznica. · Sekcja zastosowań, wiersz 25: wymagane gotowanie i odlanie wody.
Grzegorz Chodacki — Opieńki: rodzaje, sezon i rozpoznawanie. Grzyby.edu.pl. · Wiersze 42 i 103–111: zalecenie dla grupy opieniek w Polsce — gotowanie przez 15–20 minut i odlanie wody.
- Konzumácia za surova
- Jedovatý
Materiál: surový
Österreichische Mykologische Gesellschaft, Speisewert · Wiersz Armillaria cepistipes: Zusatz roh stark giftig; dotyczy surowych owocników.
- Jedlosť
- Jedlý
Grzyby.pl — opieńka cebulotrzonowa, opis gatunku i wybrane obserwacje. · Ocena jadalności w wierszu 60; polski atlas, oznaczenie gatunku w nagłówku i ścieżce strony (wiersze 23–28).
- Jedlosť
- Jedlý
Materiál: po úplnom spracovaní
Grzegorz Chodacki — Opieńki: rodzaje, sezon i rozpoznawanie. Grzyby.edu.pl. · Wiersze 33, 36–42 i 103–111: grupa opieniek w Polsce obejmuje A. cepistipes; warunkowa jadalność grupy, wymagane gotowanie i odlanie wody.
Gobarsko društvo Lisička — Armillaria cepistipes, čebulasta mraznica. · Sekcja zastosowań, wiersz 25: warunkowa jadalność, dokładne gotowanie i odlanie wody.
- Jedlosť
- Jedovatý — źródło oznaczenia
Österreichische Mykologische Gesellschaft, Speisewert · Wiersz Armillaria cepistipes w tabeli: „giftig” — trujący; „roh stark giftig” — surowy silnie trujący. Zachowano wcześniejszy odczyt tabeli i fragment z indeksu; bieżące bezpośrednie otwarcie strony przekroczyło czas oczekiwania.
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Armillaria cepistipes Velen.
Armillaria cepistipes Velen. należy do rodziny obrzękowcowatych (Physalacriaceae), rzędu pieczarkowców (Agaricales) i klasy pieczarniaków (Agaricomycetes). Gatunek został opisany przez Josefa Velenovskiego w 1920 roku w drugim tomie dzieła České Houby pod pierwotną pisownią Armillaria cepaestipes. Miejsce publikacji materiału typowego to Czechy. W międzynarodowych bazach taksonomicznych takson rejestrowany jest pod kodem EPPO ARMLCE oraz identyfikatorem NCBI Taxonomy ID 47426.
Historický rozsah názvov a poňatí druhu
W źródłach niemieckojęzycznych takson nosi zwyczajową nazwę Zwiebelfüßiger Hallimasch (zapisywaną w wykazach także jako zwiebelfüssiger Hallimasch).
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Morfologiczne odróżnienie starych okazów A. cepistipes i A. gallica w terenie bywa niemożliwe z powodu nakładania się cech pokroju i barw. Pewne rozgraniczenie obu gatunków zapewniają analizy sekwencji genu tef1-α.
- Zakres ujęcia taksonomicznego
Armillaria cepistipes Velen., 1920 (Index Fungorum 260244), w zakresie europejskiego materiału Antonína i współautorów (2009) oraz niezależnego atlasu polskiego. Materiał o pośrednim obrazie ITS PCR-RFLP opisano oddzielnie. Sekwencje tefα trzech takich okazów wspierają oznaczenie A. cepistipes; nie dowodzą hybrydowego pochodzenia ani zsekwencjonowania wszystkich opisanych okazów. Oryginalną pisownię cepaestipes i niepewną nazwę inflata zachowano w dokumentacji źródłowej. Nie przypisano niepotwierdzonych dawnych kombinacji ani synonimów.
[5] [3] [15] [8]
Ekológia a rozšírenie
Laboratórna diagnostika
Dane ustrukturyzowane
Bazídiá
Kaulocystidy
- Pracky
- Pracky: prítomný. [1]
Hymeniálne cystidy
Ostatné laboratórne znaky
- Prítomnosť rizomorf
- Prítomnosť rizomorf: prítomný. [3]
Pokožka klobúka
- Usporiadanie hýf pokožky klobúka
- Usporiadanie hýf pokožky klobúka: lúčovitý. [1]
- Dĺžka elementov pokožky klobúka
- Dĺžka elementov pokožky klobúka: 25–140 µm. [1]
- Šírka prvkov pokožky klobúka
- Šírka prvkov pokožky klobúka: 7,5–30 µm. [1]
- Stavba pokožky klobúka
- Stavba pokožky klobúka: kutis. [1]
- Dĺžka koncovej bunky pokožky klobúka
- Dĺžka koncovej bunky pokožky klobúka: 15–125 µm. [1]
- Tvar koncovej bunky pokožky klobúka
- Tvar koncovej bunky pokožky klobúka: kužeľovitý. [1]
Tvar koncovej bunky pokožky klobúka: valcovitý. [1] - Šírka koncovej bunky pokožky klobúka
- Šírka koncovej bunky pokožky klobúka: 5–25 µm. [1]
Výtrusy
- Dĺžka výtrusu
- Dĺžka výtrusu: 8,3 µm (priemer). [1]
Dĺžka výtrusu: 7–8 µm. [3]
Dĺžka výtrusu: 8,5 µm (priemer). [1]
Dĺžka výtrusu: 7–10 µm. [1]
Dĺžka výtrusu: 6,5–10 µm. [1] - Pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,3–1,9 (rozsah priemerov jednotlivých zberov). [1]
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: široko elipsoidný. [1]
Tvar výtrusu: takmer guľovitý. [1]
Tvar výtrusu: elipsoidný. [1]
Tvar výtrusu: široko elipsoidný. [1]
Tvar výtrusu: takmer guľovitý. [1]
Tvar výtrusu: elipsoidný. [1]
Tvar výtrusu: mandľovitý. [1] - Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký. [3]
Materiál a metódy výskumu
Popis znakov — zdroj a rozsah
Materiał: Polskie obserwacje martwego drewna opisane dla A. cepistipes; opis dyskusji, druk s. 18. Szczegółowych prób gospodarzy nie utożsamiono z konkretną kategorią materiału.
Zakres odczytu: Pełny tekst.
[9]Archiwalny opis siedliska
Gatunek rozwija się na martwym drewnie korzeni, pniaków, pni i gałęzi, w tym na szczątkach zagrzebanych w ściółce, powodując białą zgniliznę drewna. Na osłabionych drzewach może funkcjonować jako słaby patogen nekrotroficzny korzeni i odziomka.
Zasiedla szerokie spektrum drzew liściastych (buk, dąb, grab, olsza, jesion, brzoza, wierzba) oraz iglastych (świerk, jodła, sosna), występując od nizin po regiel górski (w Europie Środkowej głównie na wysokościach 500–900 m n.p.m.).
W Europie Środkowej owocniki pojawiają się od września do pierwszych silniejszych mrozów w listopadzie, rosnąc pojedynczo lub w małych grupach.
- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka hymeniálnej cystidy
- na ostrzu blaszki: 14–35 µm [1]
na ostrzu blaszki: 20–50 µm [1] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka hymeniálnej cystidy
- na ostrzu blaszki: 6–11 µm [1]
na ostrzu blaszki: 7–15 µm [1] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka výtrusu
- Średnia długość zarodnika w badanym materiale wynosi 8,5 mikrometra. [1]
Średnia długość zarodnika w badanym materiale wynosi 8,3 mikrometra. [1]
6,5–10 µm [1]
Materiał badania: Materiał atlasowy: strona gatunkowa atlasu grzyby.pl dla A. cepistipes, z atlasowym pomiarem zarodników 7–8 × 5–6 µm. Strona nie podaje vouchera, pojedynczej kolekcji, metody mikroskopowej ani liczebności pomiarów; nie przypisuj tych zakresów do badania Antonína. 7–8 µm [3]
7–9 µm (skrajnie do 10 µm) [1] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka výtrusu
- Materiał badania: Materiał atlasowy: strona gatunkowa atlasu grzyby.pl dla A. cepistipes, z atlasowym pomiarem zarodników 7–8 × 5–6 µm. Strona nie podaje vouchera, pojedynczej kolekcji, metody mikroskopowej ani liczebności pomiarów; nie przypisuj tych zakresów do badania Antonína. 5–6 µm [3]
Średnia szerokość zarodnika w badanym materiale wynosi 5,3 mikrometra. [1]
Średnia szerokość zarodnika w badanym materiale wynosi 5,4 mikrometra. [1]
4–6,5 µm [1]
4,5–6,5 µm (skrajnie do 7 µm) [1]
Metody i zapisy źródłowe — Materiał publikowanego gatunkowego opisu A. cepistipes u Antonín et al. 2009, opartego na własnych obserwacjach pierwszego autora. Badanie obejmowało 51 okazów łącznie dla kilku taksonów; źródło nie mapuje gatunkowych wymiarów mikroskopowych do konkretnych voucherów ani N dla każdej cechy.
Pochodzenie materiału: Badanie obejmuje materiał z Czech i Słowacji (zakres artykułu/Table 1); źródło nie przypisuje każdej cechy gatunkowej lub średniej do pojedynczego stanowiska..
Układ strzępek skórki — zapis źródłowy: „Pileipellis hyphae radially arranged.” [1]
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Podstawki czterozarodnikowe.” [1]
Długość podstawki; Kształt podstawki — zapis źródłowy: „Podstawki 29–45 × 8,5–11 µm, dość wąsko maczugowate; długość jest pierwszą osią pomiaru.” [1]
Szerokość podstawki — zapis źródłowy: „Podstawki 29–45 × 8,5–11 µm, dość wąsko maczugowate; szerokość jest drugą osią pomiaru.” [1]
Długość kaulocystyd; Kształt kaulocystyd — zapis źródłowy: „Caulocystydy 15–60 × 10–20(30) µm, maczugowate, pęcherzykowate lub szydłowate, cienko- lub nieco grubościenne, pojedyncze albo w łańcuchach.” [1]
Szerokość kaulocystyd — zapis źródłowy: „Caulocystidia 15–60×10–20 (30) µm.” [1]
Długość elementów skórki kapelusza; Szerokość elementów skórki — zapis źródłowy: „Pileus-scale cells 25–125 (140)×7.5–30 µm.” [1]
Organizacja skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Skórka typu cutis: promieniście ułożone cylindryczne, zasadniczo cienkościenne strzępki bez sprzążek; komórki końcowe nieregularnie cylindryczne do koralowatych.” [1]
Długość komórki końcowej skórki kapelusza; Szerokość komórki końcowej skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Terminal cells 15–90 (125)×5–25 µm.” [1]
Kształt komórki końcowej skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Terminal cells subulate, conical, ellipsoid to cylindrical.” [1]
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „Zarodniki 7–9(10) × 4,5–6,5(7) µm, średnio 8,3 × 5,3 µm; długość jest pierwszą osią pomiaru.” [1]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „mean=8.3×5.3 µm.” [1]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Przeważnie szeroko elipsoidalne do niemal kulistych, wymieszane z rzadziej lub dość często występującymi elipsoidalnymi.” [1]
Grubość ściany zarodnika — zapis źródłowy: „Zarodniki cienko- i grubościenne w tym samym opisie.” [1]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Zarodniki 7–9(10) × 4,5–6,5(7) µm, średnio 8,3 × 5,3 µm; szerokość jest drugą osią pomiaru.” [1]
Metody i zapisy źródłowe — Materiał publikowanego gatunkowego opisu A. cepistipes u Antonín et al. 2009, opartego na własnych obserwacjach pierwszego autora. Badanie obejmowało 51 okazów łącznie dla kilku taksonów; źródło nie mapuje gatunkowych wymiarów mikroskopowych do konkretnych voucherów ani N dla każdej cechy.
Pochodzenie materiału: Badanie obejmuje materiał z Czech i Słowacji (zakres artykułu/Table 1); źródło nie przypisuje każdej cechy gatunkowej lub średniej do pojedynczego stanowiska..
Organizacja cheilocystyd — zapis źródłowy: „Cheilocystidia: mostly single, sometimes in fascicles. The schema has no source-frequency attribute for this field; wording remains literal.” [1]
Długość cystydy hymenialnej; Kształt cystydy hymenialnej; Szerokość cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Cheilocystydy 14–35 × 6–11 µm, maczugowate lub prawie cylindryczne, regularne do często nieregularnych; pojedyncze albo w wiązkach, dwukomórkowe lub z łańcuchami komórek u dołu, cienko- lub nieco grubościenne.” [1]
Metody i zapisy źródłowe — Cztery kolekcje BRNM 706834, 706877, 695717 i 706816 z pośrednimi profilami PCR-RFLP, opisane oddzielnie od głównego gatunkowego morfu A. cepistipes. Średnie spory źródło podaje dla tej czterokolekcyjnej grupy; tylko trzy z czterech mają w Table 2 wiersz sekwencji tefa grupujący się z A. cepistipes. To nie ustala sekwencji dla BRNM 706877 ani każdej zmierzonej spory.
Pochodzenie materiału: Badanie obejmuje materiał z Czech i Słowacji (zakres artykułu/Table 1); źródło nie przypisuje każdej cechy gatunkowej lub średniej do pojedynczego stanowiska..
Długość cystydy hymenialnej; Szerokość cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Okazy o pośrednim PCR-RFLP 20–50×7–15 µm; odrębne od podstawowego opisu 14–35×6–11.” [1]
Metody i zapisy źródłowe — Atlasowy opis ryzomorf opieńki cebulotrzonowej, czasem obecnych u podstawy trzonu. Nie wskazano konkretnej kolekcji ani protokołu badania.
Pochodzenie materiału: Atlas grzybów Polski; nie wskazano lokalizacji ocenionego materiału..
Obecność ryzomorf — zapis źródłowy: „Ryzomorfy czasem obecne u podstawy trzonu.” [3]
Metody i zapisy źródłowe — Materiał atlasowy: strona gatunkowa atlasu grzyby.pl dla A. cepistipes, z atlasowym pomiarem zarodników 7–8 × 5–6 µm. Strona nie podaje vouchera, pojedynczej kolekcji, metody mikroskopowej ani liczebności pomiarów; nie przypisuj tych zakresów do badania Antonína.
Pochodzenie materiału: Polski atlas / polski zakres profilu; brak wskazanej kolekcji materiału..
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „Atlas Polski: zarodniki 7–8 × 5–6 µm. Długość jest pierwszą osią; metoda i liczba pomiarów niepodane.” [3]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Zarodniki gładkie według atlasu; protokół mikroskopii niepodany.” [3]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Atlas Polski: zarodniki 7–8 × 5–6 µm. Szerokość jest drugą osią; metoda i liczba pomiarów niepodane.” [3]
Metody i zapisy źródłowe — Cztery kolekcje BRNM 706834, 706877, 695717 i 706816 z pośrednimi profilami PCR-RFLP, opisane oddzielnie od głównego gatunkowego morfu A. cepistipes. Średnie spory źródło podaje dla tej czterokolekcyjnej grupy; tylko trzy z czterech mają w Table 2 wiersz sekwencji tefa grupujący się z A. cepistipes. To nie ustala sekwencji dla BRNM 706877 ani każdej zmierzonej spory.
Pochodzenie materiału: Badanie obejmuje materiał z Czech i Słowacji (zakres artykułu/Table 1); źródło nie przypisuje każdej cechy gatunkowej lub średniej do pojedynczego stanowiska..
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „Okazy o pośrednim PCR-RFLP: zarodniki 6,5–10 × 4–6,5 µm, średnio 8,5 × 5,4 µm. Długość jest pierwszą osią. Trzy analizowane sekwencje tefa przypisano do A. cepistipes.” [1]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „average 8.5×5.4 µm.” [1]
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Q=1.3–(1.8)–1.9.” [1]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Okazy o pośrednim PCR-RFLP: zarodniki szeroko elipsoidalne do niemal kulistych oraz elipsoidalne do lekko migdałowatych.” [1]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Okazy o pośrednim PCR-RFLP: zarodniki 6,5–10 × 4–6,5 µm, średnio 8,5 × 5,4 µm. Szerokość jest drugą osią. Trzy analizowane sekwencje tefa przypisano do A. cepistipes.” [1]
Żółciak 2003: rozsah a určenie materiálu
Materiał i identyfikacja: W latach 1988–1998 z 433 stanowisk w Polsce pozyskano 1700 prób: owocniki, drewno przerośnięte grzybnią i ryzomorfy. W 710 przypadkach zastosowano testy intersterylności, a 990 owocników oznaczono na podstawie cech makro- i mikroskopowych oraz fenologii. Nie podano powiązania rodzaju materiału z każdym gospodarzem.
[9]Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiał: Występowanie opieńki cebulotrzonowej w Polsce: polski atlas i datowane obserwacje oznaczone tym gatunkiem.
Zakres odczytu: Fragmenty źródeł.
Odczytano fragment źródła; pełny tekst i metody nie zostały zweryfikowane.
Data przeglądu: 29.10.2026.
[3]Materiał: Występowanie opieńki cebulotrzonowej w południowej i środkowej Norwegii: 54 izolaty z 20 gmin, opisane w sekcji 3.4 wyników. Izolaty nie są datowanymi obserwacjami owocników.
Zakres odczytu: Fragmenty źródeł.
Odczytano fragment źródła; pełny tekst i metody nie zostały zweryfikowane.
Data przeglądu: 29.10.2026.
[6]Materiał: Owocniki opieńki cebulotrzonowej zebrane 25 września 2020 roku w lesie na granicy obwodów nowogrodzkiego i leningradzkiego w Rosji; oznaczenie V. Volobueva, publikacja Bakanova i współautorów (2022). Kapelusze i trzony stanowią części tego materiału, a nie dwie niezależne obserwacje występowania.
Zakres odczytu: Fragmenty źródeł.
Odczytano fragment źródła; pełny tekst i metody nie zostały zweryfikowane.
Data przeglądu: 29.10.2026.
[12]Rozsah spracovania
Pred dokončením treba záznam doplniť alebo preveriť.
- Zaznamenané údaje zo zdrojov čakajú na posúdenie.
- Nové zdroje si vyžadujú preverenie informácií zistených pri kontrole.
Informácie čakajúce na rozhodnutie: 14
Právny základ a rozsah hodnotenia
Predpisy pre lokalitu: Poľsko
Najdôležitejšie látky a ich účinok
W badaniach taksonomicznych nad kompleksem A. cepistipes–A. gallica zastosowano metodę PCR-RFLP regionu ITS z użyciem enzymu restrykcyjnego HinfI, co pozwoliło wyodrębnić profile prążkowe charakterystyczne dla poszczególnych gatunków.
Profil trawienia enzymem HinfI dla A. cepistipes daje prążki o długości 294, 227, 132 oraz 43 par zasad, podczas gdy u form o profilu pośrednim widoczne są dodatkowe pasma wynikające z polimorfizmu kopii genu.
Sekwencjonowanie fragmentu genu tef1-α wykazało dystans genetyczny rzędu 0,0526–0,0571 między A. cepistipes a A. gallica, potwierdzając przynależność okazów o nietypowym profilu restrykcyjnym do A. cepistipes.
Analizy molekularne europejskich kolekcji zielnikowych powiązały potwierdzone profile sekwencyjne A. cepistipes m.in. ze zbiorem z Czech na drewnie buka oraz ze Słowacji na świerku i olszy.
Drzewa filogenetyczne oparte na genie tef1-α wskazują na bliższe pokrewieństwo europejskich populacji A. cepistipes z kladem A. ostoyae–A. borealis niż z A. gallica.
W analizach fitochemicznych wysuszonych owocników badano zawartość frakcji lipidowych i cukrowych w tkankach kapelusza i trzonu.
Ekstrakcja frakcyjna rozpuszczalnikami organicznymi (eter naftowy, MTBE, izopropanol, woda) pozwoliła na rozdział lipidów obojętnych, wolnych kwasów tłuszczowych oraz węglowodanów.
Wydajność ekstrakcji wodnej wynosiła 28,8% dla trzonu i 35,1% dla kapelusza w przeliczeniu na suchą masę.
W profilu kwasów tłuszczowych dominują kwas linolowy (34,5% w kapeluszu i 40,7% w trzonie), kwas oleinowy oraz kwas palmitynowy.
Wśród steroli zidentyfikowano obecność ergosterolu i jego pochodnych w tkankach owocników.
Trójglicerydy stanowią około 1,1% suchej masy kapelusza i poniżej 0,1% suchej masy trzonu.
Wśród rozpuszczalnych węglowodanów główną frakcję stanowi mannitol (76,8% frakcji cukrowej w kapeluszu i 52,5% w trzonie) oraz treitol.
W wysuszonych tkankach oznaczano śladowe zawartości metali, w tym żelaza (210–221 mg/kg), kadmu (0,25–0,67 mg/kg) oraz rtęci (0,04 mg/kg).
Badania laboratoryjne potwierdzają dużą zmienność ilościową metabolitów podstawowych między trzonem a kapeluszem owocnika.
Właściwości biochemiczne wykazane w testach laboratoryjnych nie stanowią podstawy do przypisywania owocnikom działania terapeutycznego w diecie człowieka.
Rozdielne opisy chuti a hodnotenia jedlosti
Smak miąższu: Antonín i in. opisują miąższ jako cierpki i nieprzyjemny w smaku. Gobarsko društvo Lisička (Gobe.si) określa smak jako łagodny, a przy dłuższym żuciu odnotowuje drażniące odczucie w gardle. To różne sformułowania źródłowe; nie dowodzą wspólnego materiału ani tej samej metody oceny.
Oceny jadalności: GRej klasyfikuje gatunek jako jadalny bez podanego warunku przygotowania. Gobarsko društvo Lisička (Gobe.si) podaje jadalność warunkową po dokładnym gotowaniu i odlaniu wody. Chodacki omawia wspólne zasady polskiego kompleksu opieniek i podaje 15–20 minut gotowania z odlaniem wody; A. cepistipes jest w tym kompleksie wymieniona. Tabela ÖMG ocenia gatunek jako trujący, a w uwadze wyróżnia materiał surowy jako silnie trujący.
Zakres twierdzeń o przygotowaniu: Dokładny czas 15–20 minut pochodzi z wtórnego poradnika dla polskiego kompleksu, nie z Gobarsko društvo Lisička (Gobe.si) ani z pierwotnego porównania bezpieczeństwa. Gobarsko društvo Lisička (Gobe.si) wskazuje gotowanie i odlanie wody bez czasu. Wpis ÖMG jest oceną tabelaryczną; podany w nim zwrot o materiale surowym pozostaje odrębnym zakresem przygotowania.
[1] [2] [3] [4] [16]Analytické výsledky
Samostatné analytické výsledky zo zdroja
- analyt podľa označenia v zdroji: Petroleum ether extract
- 1,3 %; klobúk; v prepočte na suchú hmotnosť; extrakcia rozpúšťadlom, gravimetrické stanovenie výťažku.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: MTBE extract
- 6,3 %; klobúk; v prepočte na suchú hmotnosť; extrakcia rozpúšťadlom, gravimetrické stanovenie výťažku.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Isopropanol-soluble substances (IPS)
- 10,4 %; klobúk; v prepočte na suchú hmotnosť; extrakcia rozpúšťadlom, gravimetrické stanovenie výťažku.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Hot-water-soluble substances
- 35,1 %; klobúk; v prepočte na suchú hmotnosť; extrakcia rozpúšťadlom, gravimetrické stanovenie výťažku.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Neutral substances in MTBE extract
- 68 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; extrakcia MTBE, oddelenie kyselín a neutrálnych zložiek 1% vodným NaOH.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Acids in MTBE extract
- 32 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; extrakcia MTBE, oddelenie kyselín a neutrálnych zložiek 1% vodným NaOH.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: 9-Oxo-nonanoic acid
- 0,3 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS metylesterov po derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Lauric acid
- 0,4 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS metylesterov po derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Azelaic acid
- 0,4 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS metylesterov po derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Myristic acid
- 0,4 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS metylesterov po derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Pentadecylic acid
- 0,4 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS metylesterov po derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Palmitoleic acid
- 5,9 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS metylesterov po derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Palmitic acid
- 22,8 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS metylesterov po derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Linoleic acid
- 34,5 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS metylesterov po derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Oleic acid
- 26,9 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS metylesterov po derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: 11-octadecenenoic acid
- 4,7 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS metylesterov po derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Stearic acid
- 1,8 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS metylesterov po derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Monoglyceride
- 51,8 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Unidentified peak(s), retention time 30.6–30.9 and 35.4
- 2,4 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Anthraergostatetraenol
- 1,6 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Unidentified peak(s), retention time 34.0–35.8
- 2,3 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Ergosterol
- 1,5 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Ergosta-5,8,22-trien-3-ol
- 17,8 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Unidentified peak(s), retention time 37.4
- 1,0 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Ergosta-7-en-3β-ol
- 3,0 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Unidentified peak(s), retention time 39.2–41.4
- 1,5 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Stigmast-5,22-dien-3-ol
- 6,3 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Unidentified peak(s), retention time 42.3
- 10,2 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Triglycerides recovered from petroleum extract
- 83 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–FID na vysokoteplotnej kolóne DB-HT SimDis po oddelení neutrálnych glyceridov acetónom pri −20 °C počas 16 hodín.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Glycerol
- 1,8 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; analýza po predbežnej derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Threitol
- 16,6 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; analýza po predbežnej derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Erythritol
- 0,6 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; analýza po predbežnej derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Ribitol
- 0,1 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; analýza po predbežnej derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Arabitol
- 1,2 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; analýza po predbežnej derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: α-Glucose
- 0,2 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; analýza po predbežnej derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Mannitol
- 76,8 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; analýza po predbežnej derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Trehalose
- 2,5 %; klobúk; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; analýza po predbežnej derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Hg
- 0,04 mg/kg; klobúk; hmotnostný základ v zdroji neuvedený; stanovenie kovov po extrakcii izopropanolom, metóda podľa odkazu 9 v zdroji.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Cd
- 0,67 mg/kg; klobúk; hmotnostný základ v zdroji neuvedený; stanovenie kovov po extrakcii izopropanolom, metóda podľa odkazu 9 v zdroji.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Fe
- 221,3 mg/kg; klobúk; hmotnostný základ v zdroji neuvedený; stanovenie kovov po extrakcii izopropanolom, metóda podľa odkazu 9 v zdroji.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Petroleum ether extract
- 0,2 %; hlúbik; v prepočte na suchú hmotnosť; extrakcia rozpúšťadlom, gravimetrické stanovenie výťažku.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: MTBE extract
- 0,7 %; hlúbik; v prepočte na suchú hmotnosť; extrakcia rozpúšťadlom, gravimetrické stanovenie výťažku.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Isopropanol-soluble substances (IPS)
- 21,2 %; hlúbik; v prepočte na suchú hmotnosť; extrakcia rozpúšťadlom, gravimetrické stanovenie výťažku.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Hot-water-soluble substances
- 28,8 %; hlúbik; v prepočte na suchú hmotnosť; extrakcia rozpúšťadlom, gravimetrické stanovenie výťažku.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Neutral substances in MTBE extract
- 24 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; extrakcia MTBE, oddelenie kyselín a neutrálnych zložiek 1% vodným NaOH.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Acids in MTBE extract
- 76 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; extrakcia MTBE, oddelenie kyselín a neutrálnych zložiek 1% vodným NaOH.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: 9-Oxo-nonanoic acid
- 9,0 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS metylesterov po derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Azelaic acid
- 1,3 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS metylesterov po derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Palmitic acid
- 32,5 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS metylesterov po derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Linoleic acid
- 40,7 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS metylesterov po derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Oleic acid
- 14,4 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS metylesterov po derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Stearic acid
- 1,0 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS metylesterov po derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Monoglyceride
- 3,3 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Unidentified peak(s), retention time 30.6–30.9 and 35.4
- 7,4 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Anthraergostatetraenol
- 1,7 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Unidentified peak(s), retention time 34.0–35.8
- 2,1 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Ergosta-5,7,9(11),22-tetraen-3β-ol
- 2,1 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Unidentified peak, retention time 36.3
- 2,1 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Ergosterol
- 5,8 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Ergosta-7,22-dien-3β-ol
- 4,6 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Unidentified peak(s), retention time 37.4
- 4,7 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Ergosta-14,22-dien-3-ol
- 5,8 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Ergosta-7-en-3β-ol
- 19,5 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Stigmasterol
- 3,4 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Unidentified peak(s), retention time 39.2–41.4
- 23,7 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Stigmast-5,22-dien-3-ol
- 11,9 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Unidentified peak(s), retention time 42.3
- 4,7 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–MS prchavej neutrálnej frakcie MTBE.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Triglycerides recovered from petroleum extract
- 20 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; GC–FID na vysokoteplotnej kolóne DB-HT SimDis po oddelení neutrálnych glyceridov acetónom pri −20 °C počas 16 hodín.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Glycerol
- 1,2 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; analýza po predbežnej derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Threitol
- 37,1 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; analýza po predbežnej derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Erythritol
- 0,6 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; analýza po predbežnej derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Arabitol
- 0,8 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; analýza po predbežnej derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: α-Glucose
- 0,4 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; analýza po predbežnej derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Mannitol
- 52,5 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; analýza po predbežnej derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: β-Glucose
- 0,3 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; analýza po predbežnej derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Trehalose
- 7,0 %; hlúbik; v prepočte na hmotnosť skúmaného extraktu; analýza po predbežnej derivatizácii.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Hg
- 0,04 mg/kg; hlúbik; hmotnostný základ v zdroji neuvedený; stanovenie kovov po extrakcii izopropanolom, metóda podľa odkazu 9 v zdroji.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Cd
- 0,25 mg/kg; hlúbik; hmotnostný základ v zdroji neuvedený; stanovenie kovov po extrakcii izopropanolom, metóda podľa odkazu 9 v zdroji.[12]
- analyt podľa označenia v zdroji: Fe
- 210,8 mg/kg; hlúbik; hmotnostný základ v zdroji neuvedený; stanovenie kovov po extrakcii izopropanolom, metóda podľa odkazu 9 v zdroji.[12]
Ekologické štúdie
Żółciak 2003: hostitelia a drevo v poľskom materiáli
Zestawienie próbek: Tabela 2 przypisuje opieńce cebulotrzonowej 278 prób: 194 związane z 18 nazwanymi gospodarzami oraz 84 oznaczone jako pochodzące z gleby, bez oznaczenia gospodarza. Są to wyniki celowo dobranej próby, a nie ogólnopolska częstość występowania.
Gospodarze z liczbowym wynikiem w tabeli 2: Quercus robur, Picea abies, Fagus silvatica, Abies alba, Carpinus betulus, Betula pendula, Larix decidua, Fraxinus excelsior, Corylus avellana, Acer pseudoplatanus, Prunus avium, Sorbus aucuparia, Alnus glutinosa, Salix caprea, Salix fragilis, Alnus incana, Tilia cordata, Ulmus glabra. Pisownię Fagus silvatica zachowano za publikacją. Lista dotyczy gospodarzy i kolonizacji; nie określa partnerów mikoryzowych.
Rozbieżność 18 i 19: Akapit wyników podaje 18 gospodarzy, natomiast abstrakt, tabela 3 i podsumowanie — 19. Tabela 3 dodatkowo wymienia Robinia pseudoacacia, której nie przypisano liczby w kolumnie A. cepistipes tabeli 2.
Martwe drewno: Autorka opisuje silnie rozłożone pniaki dębowe, bukowe i świerkowe, gałęzie bukowe oraz leżaninę bukową, wierzbową, świerkową i jodłową. Wskazuje wilgotne podłoże, często blisko wody.
[9]Kosonen: fínske porovnávacie pozorovanie
Względny termin owocnikowania: Kosonen w tekście z Suomen Luonto 7/2011, opublikowanym na stronie wydawcy w 2018 r., opisuje pojawianie się Armillaria cepistipes tydzień lub dwa po szczycie pojawu A. borealis. Nie określa miesiąca dla tego gatunku. Wzmianka o połowie września dotyczy opieniek zbiorczo.
[7]Keča a Solheim: rozsah nórskeho materiálu
Materiał a kalendarz: Keča i Solheim (2011) uwzględnili 54 norweskie rekordy A. cepistipes, w tym 16 w kategorii owocników. Tabela materiału podaje rodzaj tkanki i etykiety zawierające lata. Nie podaje miesięcy ani zwykłego sezonu owocnikowania tego gatunku; nie można go odtworzyć z datowania kultur lub ryzomorf.
[6]Biotop a výskyt
Potwierdzony zasięg występowania
Wszystkie obszary potwierdzone w zapisanych danych źródłowych.
| Kraj | Regiony i stanowiska | Owocnikowanie | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Česko | Nie ustalono regionów w zapisanych danych | IX–XI |
|
| Nórsko | Nie ustalono regionów w zapisanych danych | Nie ustalono |
|
| Poľsko | Lodžské vojvodstvo; Západopomoranské vojvodstvo | VII–XI — minimalny zakres obserwacji |
|
| Rusko | Nie ustalono regionów w zapisanych danych | IX — minimalny zakres obserwacji |
|
| Slovensko | Nie ustalono regionów w zapisanych danych | IX–XI |
|
Zdroje
- Antonín i in. (2009). Kompleks Armillaria cepistipes–A. gallica w Czechach i na Słowacji. Mycological Progress 8: 259–271. DOI: 10.1007/s11557-009-0597-1.
- Gobarsko društvo Lisička — Armillaria cepistipes, čebulasta mraznica.
- Grzyby.pl — opieńka cebulotrzonowa, opis gatunku i wybrane obserwacje.
- Grzegorz Chodacki — Opieńki: rodzaje, sezon i rozpoznawanie. Grzyby.edu.pl.
- Index Fungorum, Name Record260244
- N. Keča and H. Solheim, Ecology and distribution of Armillaria species in Norway (2011), Forest Pathology 41: 120–132.
- Kosonen (2011), Sienikimppuja lahopuulla, Suomen Luonto — źródłowa wzmianka o Armillaria cepistipes w Finlandii.
- Przegląd źródłowy Armillaria cepistipes — morfologia, zakres materiału i oznaczenie.
- Żółciak 2003. Rozmieszczenie grzybów z rodzaju Armillaria w Polsce oraz ich rośliny żywicielskie. Leśne Prace Badawcze; publisher abstract.
- Przegląd urzędowych wykazów ochrony i obrotu — opieńka cebulotrzonowa, 29.10.2026.
- Bakanov et al. 2022. Extractive substances of saprotrophic mushrooms: Flammulina velutipes, Hypholoma capnoides, Armillaria borealis, Armillaria cepistipes. Heavy metal content. Khimiya Rastitelnogo Syrya 3:257–262. DOI 10.14258/jcprm.20220310984
- Rozporządzenie — ochrona gatunkowa grzybów, Dz.U. 2014 poz. 1408.
- Rozporządzenie — wykaz grzybów dopuszczonych do obrotu, Dz.U. 2026 poz. 258.
- EPPO Global Database, ARMLCE
- Österreichische Mykologische Gesellschaft, Speisewert