Nejedlý
Vyžaduje úpravu
Za surova jedovatý
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.












Hríb Quéletov (Suillellus queletii) je vzácnejší teplomilný hríb s tehlovočerveným až oranžovohnedým klobúkom, červenkastými pórmi a karmínovou bázou hlúbika. Dužina po rozkrojení výrazne modrie. Rastie najmä v listnatých lesoch na vápenci v teplejších oblastiach Európy.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk, hlúbik.
Klobúk
- Tvar klobúka
- Tvar klobúka: polguľovitý.
Tvar klobúka: vypuklý.
Tvar klobúka: plochý.
pri mladých plodniciach: Tvar klobúka: polguľovitý. - Pokryv klobúka
- Pokryv klobúka: zamatový.
Pokryv klobúka: holá.
Pokryv klobúka: plstnatý.
pri starých plodniciach: Pokryv klobúka: holá. - Lesk povrchu klobúka
- Lesk povrchu klobúka: matný.
- Farba klobúka
- Farba klobúka: hnedý.
Farba klobúka: oranžový.
Farba klobúka: hrdzavý.
Farba klobúka: žltohnedý.
Farba klobúka: Karmínová.
Farba klobúka: okrovožltý.
Farba klobúka: červený.
Farba klobúka: marhuľová.
Farba klobúka: červenohnedý. - Presah okraja klobúka cez hymenofor
- Presah okraja klobúka cez hymenofor: presahujúci hymenofor.
- Farebná reakcia klobúka
- Farebná reakcia klobúka: modrý.
- Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 50–150 mm.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: rúrky.
- Farba pórov po poranení
- Farba pórov po poranení: modrý.
- Farba rúrok po poranení
- Farba rúrok po poranení: modrý.
- Prirodzená farba pórov
- Prirodzená farba pórov: oranžový.
Prirodzená farba pórov: žltý.
Prirodzená farba pórov: žltooranžový. - Prirodzená farba rúrok
- Prirodzená farba rúrok: žltozelený.
Hlúbik a báza
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý.
Tvar hlúbika: vretenovitý.
Tvar hlúbika: zužujúci sa k báze.
pri mladých plodniciach: Tvar hlúbika: bruchatý.
Tvar hlúbika: kyjakovitý. - Báza hlúbika
- Báza hlúbika: zužujúci sa.
Báza hlúbika: koreniaca. - Farba hlúbika
- v hornej časti hlúbika: Farba hlúbika: žltý.
v dolnej časti hlúbika: Farba hlúbika: bledoružový.
v dolnej časti hlúbika: Farba hlúbika: Modrozelená.
v hornej časti hlúbika: Farba hlúbika: olivovožltý.
v hornej časti hlúbika: Farba hlúbika: zlatožltá.
v dolnej časti hlúbika: Farba hlúbika: červený.
v dolnej časti hlúbika: Farba hlúbika: karmínová. - Reliéf povrchu hlúbika
- Reliéf povrchu hlúbika: hladký.
- Pokryv povrchu hlúbika
- Pokryv povrchu hlúbika: vločkatá.
Pokryv povrchu hlúbika: s chĺpkami.
Pokryv povrchu hlúbika: šupinatá. - Farba ornamentácie hlúbika
- Farba ornamentácie hlúbika: oranžový.
- Farba povrchu hlúbika po poškodení
- Farba povrchu hlúbika po poškodení: modrý (povrch hlúbika).
- Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 60–130 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 15–35 mm.
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: Žltkastá.
v dolnej časti hlúbika: Farba dužiny: červený (dužina hlúbika).
Farba dužiny: vínová (dužina pri báze hlúbika).
Farba dužiny: vínovohnedá (dužina pri báze hlúbika). - Chuť dužiny
- Chuť dužiny: kyslý.
- Farba dužiny po poranení
- Farba dužiny po poranení: modrý.
- Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: hubový.
Vôňa dužiny: ovocný.
Vôňa dužiny: nevýrazný (dužina).
Vôňa dužiny: slabý.
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: listnatý les.
- Substrát
- Substrát: pôda.
- Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: jednotlivo.
Spôsob rastu plodníc: v skupinách.
Spôsob rastu plodníc: v kruhoch. - Frekvencia výskytu
- Frekvencia výskytu: vzácny.
- Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od marca do novembra.
- Oblasť výskytu
- Oblasť výskytu: potvrdený.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Nejedlý
- Vyžadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
- Konzumácia za surova
- Za surova jedovatý
Právo
- Ochrana
- V Poľsku nepodlieha druhovej ochrane.
- Predaj
- V Poľsku nie je povolený na predaj ani na výrobu hubových výrobkov.
S čím možno zameniť
FAQ
Po kom je pomenovaný hríb Quéletov?
Je pomenovaný na počesť francúzskeho mykológa Luciena Quéleta, zakladateľa modernej systematiky húb.
Je hríb Quéletov bezpečný na priamu konzumáciu za surova?
Nie, za surova je jedovatý a vyvoláva zvracanie a črevné ťažkosti. Konzumácia za surova je nebezpečná a huba vyžaduje dôkladnú tepelnú úpravu.
Aká dlhá tepelná úprava je nutná?
Je potrebné ho variť alebo dusiť najmenej 20 až 30 minút. Dlhšia tepelná úprava je nutná na spoľahlivý rozklad prítomných termolabilných toxínov.
V akom type pôdy tento druh najlepšie prosperuje?
Vyžaduje zásadité pôdy s bohatým obsahom vápnika, predovšetkým v krasových a teplých polohách.
S akými stromami žije v symbióze?
Tvorí mykorízu predovšetkým s dubmi, bukmi, hrabmi a lipami v listnatých lesoch.
V ktorých mesiacoch sa vyskytujú plodnice?
Rastie od mája do októbra, pričom hlavný vrchol prichádza počas horúcich letných mesiacov.
Akú chuť má jeho dužina po uvarení?
Má jemnú, príjemnú a mierne kyselkavú chuť s pevnou a kompaktnou dužinou.
Používal sa tento druh na farbenie látok?
Áno, v tradičnom tkáčstve slúžil na farbenie ovčej vlny a ľanu na žltooranžové a hnedasté odtiene.
Aké povery sa k nemu viazali v minulosti?
Pre modranie a červené tóny bol označovaný ako bosorácka huba privolávajúca krupobitie.
Aké neobvyklé historické využitie mal v hospodárstve?
Sušený prášok sa používal ako zásyp na odreniny zvierat a klobúky slúžili na ochranu sýpok.
Nadšenec
Názvy a história
- Obowiązująca nazwa krajowa
- modroborowik gładkotrzonowy
- Obowiązująca nazwa taksonomiczna
- Suillellus queletii
- Inne nazwy krajowe
- borowik Queleta
- Dawne nazwy krajowe
- borowik gładkotrzonowy
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách nadvihnite klobúk a prezrite si sediment.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: hnedý. Farba výtrusného prachu: zelený.
- Odtieň výtrusného prachu
- Odtieň výtrusného prachu: Olivovohnedá. Odtieň výtrusného prachu: olivový.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: vretenovitý. Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: elipsoidný (takmer). Tvar výtrusu: Valcovito elipsoidný.
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký. Povrch výtrusu: hladký. Povrch výtrusu: hladký. Povrch výtrusu: hladký.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 8–16 µm, šírka 4,5–8 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Ekológia a rozšírenie
- Pôdna reakcia
- Pôdna reakcia: zásaditý.
- Vápnitosť pôdy
- Vápnitosť pôdy: vápenatý.
- Listnaté stromy v okolí
- Listnaté stromy v okolí: dub.
Listnaté stromy v okolí: hrab.
Listnaté stromy v okolí: buk.
Listnaté stromy v okolí: lipa. - Ihličnaté stromy v okolí
- Ihličnaté stromy v okolí: smrek.
Ihličnaté stromy v okolí: jedľa. - Kry v okolí
- Kry v okolí: lieska.
- Mykorízni partneri
- Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Quercus (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Carpinus (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Corylus (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Fagus (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Betula (všeobecný zoznam partnerov). - Spôsob výživy
- Spôsob výživy: ektomykorízny.
Nekulinárske využitie
V tradičnom remeselnom farbiarstve sa plodnice hríba Quéletovho využívali na farbenie prírodných vlákien, predovšetkým ovčej vlny a ľanových priadzí. Špecifické pigmenty v dužine a pokožke klobúka v spojení s kamencovým alebo meďnatým moridlom vytvárajú teplé žltooranžové, hnedasté až jemne olivové odtiene, ktoré boli v minulosti obľúbené v ľudovom tkáčstve na vidieku.
V historickom ľudovom liečiteľstve a zvykosloví sa usušený prášok z prestarnutých plodníc v niektorých horských oblastiach ojedinele používal na zasypávanie povrchových rán u hospodárskych zvierat, kde slúžil ako ochranná mechanická vrstva brániaca prístupu múch. V symbolických rituáloch súvisiacich s ochranou úrody bol sušený klobúk niekedy zavesený v sýpkach ako tradičný apotropajný predmet proti škodcom a bleskom.
História a kultúra
Hríb Quéletov bol pomenovaný na počesť významného francúzskeho mykológa Luciena Quéleta, ktorý v 19. storočí položil základy modernej systematiky trubkovitých húb. V európskom folklóre boli huby s červeným klobúkom a karmínovou bázou často predmetom strachu a nedôvery vidieckeho obyvateľstva. Pre svoju nápadnú farbu dužiny a okamžitú zmenu na atramentovo modrú boli označované ako čertove alebo bosorácke huby a pripisovalo sa im spojenie s nečistými silami a jedovatými výparmi zeme.
V tradičných poverách panujúcich vo vidieckych oblastiach Francúzska a strednej Európy sa verilo, že rozkopanie takejto huby prináša neúrodu alebo búrkové krupobitie. V literárnych prameňoch z 19. storočia bol tento druh často uvádzaný ako výstražný príklad nebezpečne vyzerajúcej, no po spracovaní neškodnej huby, čo postupne menilo jeho vnímanie medzi vzdelanou verejnosťou a prírodovedcami.
Jedlosť a bezpečnosť
Hodnotenie jedlosti hríba Quéletovho sa v literatúre líši: kým český mykologický atlas ho pokladá za jedlý a chutný po dlhšej tepelnej úprave, poľské atlasy ho označujú za nejedlý. V surovom alebo nedostatočne uvarenom stave je jedovatý a vyvoláva žalúdočnú nevoľnosť, zvracanie a črevné kŕče spôsobené termolabilnými toxínmi. Bezpečná príprava vyžaduje tepelné spracovanie trvajúce minimálne dvadsať až tridsať minút, pri ktorom sa škodlivé látky rozložia, pričom rozdielne odporúčania zohrievania nedokazujú bezpečnosť za surova. Dužina má po úprave príjemnú, jemne kyselkavú až neutrálnu chuť a pevnú konzistenciu.
Vzhľadom na jeho vzácnosť mykologické autority jeho zber neodporúčajú. V strednej Európe ho zbierajú prevažne skúsení hubári, zatiaľ čo bežní zberači sa mu často vyhýbajú pre červenkasté sfarbenie a rýchle tmavé modranie dužiny. V juhoeurópskych krajinách, ako je Francúzsko a Taliansko, patrí v niektorých provinciách k tradične ceneným hubám na trhoch, avšak predaj podlieha osvete o nutnosti varu. Konzumácia za surova je prísne vylúčená a neodporúča sa ani jeho kombinovanie s nadmerným množstvom alkoholu kvôli citlivosti zažívania.
Biotop a výskyt
Hríb Quéletov sa vyskytuje predovšetkým v teplomilných a svetlých listnatých lesoch, hájoch a na vápencových lesostepných stráňach. Je viazaný mykoríznou symbiózou s listnatými drevinami, najčastejšie s dubmi, bukmi, hrabmi a lipami, vzácnejšie sa objavuje pod gaštanmi jedlými či lieskami. Vyžaduje zásadité až neutrálne pôdy s dostatočným obsahom vápnika, preto sa hojne vyskytuje v krasových oblastiach a na vápencovom alebo dolomitovom podloží. Centrum jeho rozšírenia leží v strednej a južnej Európe, kde obýva nížiny a pahorkatiny; smerom na sever kontinentu je extrémne vzácny a v boreálnom pásme chýba.
Sezóna fruktifikácie prebieha od mája do októbra, s hlavným vrcholom výskytu v horúcich letných mesiacoch od júla do konca augusta po silných búrkach a prívalových dažďoch. V stredomorskej oblasti môže pri priaznivej teplote a vlhkosti pôdy rásť až do neskorej jesene. V stredoeurópskych podmienkach sa plodnice objavujú nepravidelne a často len v rokoch s dostatočne teplým a vlhkým letom.
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Ustalenia źródłowe: jadalność, spożycie i wykorzystanie
- Jedlosť
- Nejedlý — źródło oznaczenia
Marek Snowarski — Atlas grzybów Polski, modroborowik gładkotrzonowy · Poľský atlas, jedlé alebo jedovaté?: Nejedlý / Inedible. Atlasové hodnotenie v Poľsku; nie výsledok toxikologického výskumu a nie rozhodnutie o českom hodnotení.
- Vyžadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
Česká mykologická společnost — Vavřinec Klener, Suillellus queletii · Kuchyňské využití: žádoucí delší tepelná příprava. Požiadavka na úpravu bez deklarácie overeného bezpečného času, teploty alebo poľského povolenia na predaj.
- Konzumácia za surova
- Jedovatý
Materiał: surowy
Źródło bez opisu bibliograficznego · Comestibilidad: tóxica en crudo / Venenosa en crudo. Atlasové hodnotenie na úrovni druhu; pôvodné primárne rozhodnutie o nejedlosti a protichodné hodnotenia jedlosti zostali zachované.
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Suillellus queletii
Vedecké názvy a taxonómia
Suillellus queletii (Schulzer) Vizzini, Simonini & Gelardi patrí do čeľade hríbovitých (Boletaceae). Súčasná nomenklatorická kombinácia bola publikovaná v roku 2014 v Index Fungorum. Bazionymom druhu je Boletus queletii Schulzer z roku 1885.
Ekológia a rozšírenie
- Frekvencia výskytu
- Poľsko: Frekvencia výskytu: vzácny. [34]
Laboratórna diagnostika
Dane ustrukturyzowane
Bazídiá
- Pracky
- Pracky: neprítomný. [46]
Hymeniálne cystidy
- Prítomnosť cystíd v hyméniu
- Prítomnosť cystíd v hyméniu: prítomný. [46]
- Optický vzhľad hymeniálnych cystíd
- Optický vzhľad hymeniálnych cystíd: hyalínny. [46]
- Dĺžka spoločne opísaných hymeniálnych cystíd
- Dĺžka spoločne opísaných hymeniálnych cystíd: 30–45 µm. [46]
- Tvar spoločne opísaných hymeniálnych cystíd
- Tvar spoločne opísaných hymeniálnych cystíd: vretenovitý. [46]
- Šírka spoločne opísaných hymeniálnych cystíd
- Šírka spoločne opísaných hymeniálnych cystíd: 8–11 µm. [46]
Pokožka klobúka
- Usporiadanie hýf pokožky klobúka
- Usporiadanie hýf pokožky klobúka: prepletené. [48]
- Tvar prvkov pokožky klobúka
- Tvar prvkov pokožky klobúka: valcovitý. [28]
- Šírka prvkov pokožky klobúka
- Šírka prvkov pokožky klobúka: 4–8 µm. [46]
- Priehradky hyf pokožky
- Priehradky hyf pokožky: priehradkovaný. [46]
- Stavba pokožky klobúka
- Stavba pokožky klobúka: trichoderm. [28]
Stavba pokožky klobúka: trichoderm. [48] - Tvar vrcholu koncovej bunky pokožky klobúka
- Tvar vrcholu koncovej bunky pokožky klobúka: zaoblený. [46]
Reakcie s činidlami
- Amyloidná reakcia
- Amyloidná reakcia: pozitívny. [28]
Výtrusy
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu: 2,1 (priemer). [48]
- Prítomnosť apikulu bazídiospóry
- Prítomnosť apikulu bazídiospóry: prítomný. [46]
- Farba výtrusov pod mikroskopom
- Farba výtrusov pod mikroskopom: medová. [44]
Farba výtrusov pod mikroskopom: žltohnedý. [46] - Kvapky vo vnútri výtrusu
- Kvapky vo vnútri výtrusu: prítomný. [27]
- Dĺžka výtrusu
- Dĺžka výtrusu: 10–14 µm. [44]
Dĺžka výtrusu: 9–14 µm. [28]
Dĺžka výtrusu: 10–15 µm. [27]
Dĺžka výtrusu: 9,5–14,5 µm. [11]
Dĺžka výtrusu: 10,11–11,9 µm. [46]
Dĺžka výtrusu: 8–15 µm. [7]
Dĺžka výtrusu: 10–14,3 µm. [7]
Dĺžka výtrusu: 13–16 µm. [44] - Prítomnosť lipidových teliesok
- Prítomnosť lipidových teliesok: prítomný. [46]
- Pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,5–2,6. [28]
Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,9–2,6. [7]
Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,77–2,27. [46] - Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: vretenovitý. [7]
Tvar výtrusu: elipsoidný. [27]
Tvar výtrusu: elipsoidný. [44]
Tvar výtrusu: elipsoidný (takmer). [44]
Tvar výtrusu: Valcovito elipsoidný. [46] - Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký. [7]
Povrch výtrusu: hladký. [27]
Povrch výtrusu: hladký. [44]
Povrch výtrusu: hladký. [46] - Hrúbka steny výtrusu
- Hrúbka steny výtrusu: hrubostenný. [46]
Materiál a metódy výskumu
Popis znakov — zdroj a rozsah
Materiál: Dužina opísaná v autorskom zázname Aranzadi; bez N a bez opísaného senzorického postupu.
Rozsah odčítania: Úplný text.
Obmedzenia: Atlasový zdroj, nie kvantitatívny senzorický test.
Mikroskopické údaje — zdroj a obmedzenia
Materiál: S.queletii;12 kolekcií(c=12), vlastné pozorovania autorov v porovnávacom odseku. Nie 12 výtrusov.
Rozsah odčítania: Úplný text.
Obmedzenia: Rozmer 12×5.7 µm a Q(1.8–)1.9–2.3(–2.4) pochádzajú z citovania Muñoz 2005, nie z toho istého nezávislého experimentu.
Štúdia zloženia a aktivity — materiál a obmedzenia
Materiál: Plodnice Boletus queletii, Lisar High Plateau, Maçka, Trabzon, Turecko, august–september 2004. Morfologické určenie mikroskopiou Nikon, materiál v herbári Fatih Faculty of Education; neboli uvedené čísla položiek ani DNA.
Rozsah odčítania: Úplný text.
Obmedzenia: Tabuľka 3 má záhlavie suchej hmotnosti, ale obsahuje aj vodu; riadok vlhkosti a nekonzistentnosť opisu vzorca sacharidov boli ponechané v úplnej dokumentácii. Hodnota 65.30 je uvádzaný výsledok výpočtu autora, nie vlastný prepočet. Z analýz zloženia nebola odvodená bezpečnosť potravín ani liečebná účinnosť. Bielkoviny boli vypočítané s dusíkatým koeficientom 6.25; nebol nahradený schváleným 4.38. Kovy vykazované ako mg/kg suchej hmotnosti nie sú mg/kg čerstvej hmotnosti.
Archiwalny opis siedliska
W Europie Środkowej grzyb występuje w ciepłych lasach liściastych, zwłaszcza w dąbrowach na glebach zasadowych. Owocnikuje w okresie od czerwca do października.
[11]Archiwalny opis siedliska
W Europie Zachodniej notowany jest jako grzyb ektomikoryzowy związany z dębem lub bukiem, rosnący na żyznych glinach, gliniastym piasku w lasach, alejach i na przydrożach.
[12]W starszych opracowaniach holenderskich opisywano go jako symbionta buka, rzadziej dębu lub lipy, rosnącego na wapiennych piaskach wydmowych i glinach rzecznych, ze wskazaniem na spadek liczebności stanowisk w drugiej połowie XX wieku.
[12]- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Počet výtrusov na bazídii
- Liczba zarodników na jednej podstawce wynosi 4. [46] [9]
Liczba zarodników na jednej podstawce wynosi 2. [46] [9] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka výtrusu
- 8–15 µm [7]
10,11–11,9 µm [46]
10,0–14,0 µm [44]
10–15 µm [27]
10–14,3 µm [7]
9,5–14,5 µm [11]
13,0–13,7 µm (skrajnie do 16 µm) [44]
9–14 µm [28] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka výtrusu
- 4,5–6,5 µm [11]
6,5–6,8 µm (skrajnie do 8 µm) [44]
6–8 µm [27]
4,7–6,1 µm [7]
5–7 µm [7]
4,93–5,91 µm [46]
4,8–6,5 µm [44]
4,5–7 µm [28]
Metody i zapisy źródłowe — Vizzini i in., omówienie B.queletii na s.14PDF: pileipellis confused trichodermium, Muñoz2005 i pers.obs.; nie przejęto opisu B.mendax z s.7.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Układ strzępek skórki — zapis źródłowy: „S.14PDF: confused trichodermium, poplątany układ strzępek jako odrębna cecha.” [48]
Organizacja skórki kapelusza — zapis źródłowy: „S.14PDF: pileipellis consisting of a confused trichodermium.” [48]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: [{"material_scope": "secondary-literature-BreitenbachKraenzlin-via-LakkireddyKues2017", "taxon": "Suillellus queletii"}, {}, null, null]
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Podstawki dwu- i czterozarodnikowe; informacja wtórna u Lakkireddy i Kües (2017), za Breitenbach i Kränzlin (1991, 1995). Nie jest wynikiem ich własnego liczenia podstawek.” [9]
Metody i zapisy źródłowe — Josep Torres, Fungipedia, autorska karta mikroskopii1751 opublikowana24.09.2026. Tabela20 zarodników z datą pomiaru23.09.2026,13 mikrofotografii i9 zdjęć makroskopowych. Brak numeru eksykatu, miejsca i daty zbioru oraz informacji o recenzji lub weryfikacji DNA.
Identyfikacja kropli: lipidowa (potwierdzona).
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Basidios con dos o cuatro esterigmas(bi o tetraspóricos); dwie odrębne możliwości2 lub4, bez domniemanego wariantu3.” [46]
Obecność wyrostka wnęki bazydiospory — zapis źródłowy: „Opis: diminuto apículo excéntrico en un extremo. Obecność wyrostka wnęki; wielkość i mimośrodowość nie zostały zastąpione domyślną długością lub ukośnością.” [46]
Długość podstawki; Szerokość podstawki — zapis źródłowy: „Basidios:20–35×10–12µm.” [46]
Kształt podstawki — zapis źródłowy: „Basidios claviformes.” [46]
Wygląd optyczny cystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „Queilocistidios y pleurocistidios hialinos o con ligero pigmento amarillento en su interior. Bezbarwna optycznie alternatywa; wewnętrzny żółtawy pigment nie jest utożsamiony z barwą całej ściany.” [46]
Długość wspólnie opisanych cystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „Queilocistidios y pleurocistidios30–45×8–11µm. Jeden wspólny wynik, bez jego kopii dla członków grupy.” [46]
Obecność cystyd w hymenium — zapis źródłowy: „Autor opisuje cheilocystidia i pleurocystidia; potwierdzone cystydy w hymenium.” [46]
Kształt wspólnie opisanych cystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „Queilocistidios y pleurocistidios claviformes a fusiformes. Wrzecionowata alternatywa jest zatwierdzona; wspólna maczugowata alternatywa pozostaje do rozszerzenia modelu.” [46]
Szerokość wspólnie opisanych cystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „Queilocistidios y pleurocistidios30–45×8–11µm.” [46]
Szerokość elementów skórki — zapis źródłowy: „Cutícula: hifas filamentosas, grosor4–8micras. Szerokość strzępki, nie grubość skórki.” [46]
Przegrody strzępki skórki — zapis źródłowy: „Cutícula: hifas septadas y con septos simples. Obecność przegród oddzielona od braku sprzążek.” [46]
Kształt wierzchołka komórki końcowej skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Terminaciones... con los extremos redondeados. Zaokrąglony szczyt komórki końcowej, niezależnie od kształtu całej komórki.” [46]
Kształt komórki końcowej skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Abundantes terminaciones emergentes cilíndricas a fusiformes. Kształty komórek końcowych jako odrębne możliwości; obfitość i wystawanie nie stały się częścią kodu kształtu.” [46]
Barwa zarodnika w mikroskopie — zapis źródłowy: „Opis: de color pardo amarillento al microscopio. Barwa żółtobrązowa w mikroskopie; medium tej obserwacji niepodane.” [46]
Długość zarodnika; Iloraz długości i szerokości zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Medidas del estudio, esporas N20: długość10.11–11.90µm, szerokość4.93–5.91µm, Q1.77–2.27. Zachowano20 surowych par i datę pomiaru, bez utożsamiania jej z datą zbioru.” [46]
Obecność ciał lipidowych — zapis źródłowy: „Opis: contenido de gotas de aceite(gútulas) en su interior. Olejowy charakter przypisany przez autora, bez dopisania testu barwnego lub ilości kropli.” [46]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Opis: esporas cilíndrico-elipsoidales. Jedna forma pośrednia, bez rozbijania na dwie alternatywy.” [46]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Opis: esporas lisas.” [46]
Grubość ściany zarodnika — zapis źródłowy: „Opis: de pared gruesa. Jakościowa gruba ściana, bez liczby mikrometrów.” [46]
Metody i zapisy źródłowe — Boris Assyov, własne konto B.queletii, fotografia zarodników ze skalą10µm oraz bibliografia. Wyniki opisu zachowują poziom autorskiego opracowania, bez domniemania liczby pomiarów lub medium.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Kształt elementów skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Trichoderm composed of hyphae of cylindrical cells; komórki cylindryczne, bez zawężania do komórek końcowych.” [28]
Organizacja skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Pileipellis a trichoderm.” [28]
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „Spores9–14×4.5–7µm; granice długości bez obliczania Q z nieparowanych skrajnych osi.” [28]
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Description: ratio1.5–2.6; iloraz podany wprost przez autora.” [28]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Spores9–14×4.5–7µm; granice szerokości.” [28]
Metody i zapisy źródłowe — S.80: europejski B.queletii, zwykle około13–13,7×6,5–6,8µm, niektóre do16×8µm.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Barwa zarodnika w mikroskopie — zapis źródłowy: „S.80: melleous. Barwa miodowa widziana w mikroskopie; nie barwa wysypu.” [44]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „S.80: europejski B.queletii, zwykle około13–13,7×6,5–6,8µm, niektóre do16×8µm.” [44]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „S.80: ellipsoid in frontal view.” [44]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „S.80: subellipsoid in lateral view. Kształt i przybliżenie osobno.” [44]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „S.80: smooth.” [44]
Metody i zapisy źródłowe — Aranzadi, pełne konto Suillellus queletii: esporas elípticas, lisas, gutuladas,10–15×6–8µm. Materiał zbiorczy opisu, bez powiązania z pojedynczym zdjęciem lub datą zbioru.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Krople wewnątrz zarodnika — zapis źródłowy: „Microscopía: esporas gutuladas; skład kropli niepodany.” [27]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Microscopía:10–15×6–8µm.” [27]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Microscopía: esporas elípticas.” [27]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Microscopía: esporas lisas.” [27]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: [{"material_scope": "CZ-atlas", "taxon": "Suillellus queletii"}, {}, null, null]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „9,5–14,5 × 4,5–6,5 µm — zakres atlasu ČMS.” [11]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: [{"material_scope": "PL-atlas", "taxon": "Suillellus queletii"}, {}, null, null]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „8–15 × 5–7 µm — zakres atlasu GRej.” [7]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: [{"material_scope": "GRej365479", "taxon": "Suillellus queletii"}, {}, null, null]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „10–14,3 × 4,7–6,1 µm; średnio 12,1 × 5,3 µm — zbiór 365479 z 17.08.2007.” [7]
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Q 1,9–2,6, średnio 2,3; tylko zbiór 365479.” [7]
Metody i zapisy źródłowe — S.80: odrębna mniejszość zarodników węższych10–14×4,8–6,5µm.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „S.80: odrębna mniejszość zarodników węższych10–14×4,8–6,5µm.” [44]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: [{"material_scope": "suillellus_queletii.spore_shape.1.pl", "taxon": "Suillellus queletii"}, {}, null, null]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Wrzecionowate (atlas GRej).” [7]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: [{"material_scope": "suillellus_queletii.spore_surface.1", "taxon": "Suillellus queletii"}, {}, null, null]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Gładkie zarodniki według GRej; procedura oceny powierzchni niepodana.” [7]
Názvy a rozsah taxónu
Odporúčaný názov: Odporúčanie Komisie pre poľské názvoslovie húb PTMyk z 20. februára 2021 r. odporúča názov „modroborowik gładkotrzonowy”. Skoršie poľské názvy „borowik gładkotrzonowy” a „borowik Queleta” sú zdokumentované nezávisle od portálu. Názov „krasnoborowik gładkotrzonowy” nebol pridaný ako potvrdené synonymum.
Vedecké kombinácie: Vizzini, Simonini a Gelardi publikovali kombináciu Suillellus queletii v Index Fungorum 188, s.1, v roku 2014. Uvedený bazionym je Boletus queletii Schulzer z roku 1885. Historické kombinácie Versipellis queletii, Suillus queletii a Tubiporus queletii boli zaznamenané na úrovni načítaného nomenklatúrneho registra. Úplná pôvodná publikácia Schulzera z roku 1885 nebola získaná; nedeklaruje sa jej prečítanie.
Neprenášané názvy: Názov Boletus erythropus sa používal v rôznych významoch. Nebol pridaný ako bezpodmienečné synonymum tohto záznamu. Vizzini a spoluautori v preštudovanej práci zaraďujú skúmané položky označované ako B. queletii var.pseudoluridus do variability B. luridus; ich znaky neboli prenesené na modroborowik gładkotrzonowy.
Mikroskopia: autorská dokumentácia a surové merania
Materiál a metóda: Josep Torres sprístupňuje autorský účet Suillellus queletii, mikroskopický opis, 13 mikrofotografií a 9 makroskopických fotografií. Tabuľka obsahuje 20 surových párov rozmerov výtrusov s dátumom merania 23. septembra 2026 r. Stránka bola publikovaná nasledujúci deň. Dátum merania nebol zamenený za dátum zberu. Nebolo uvedené číslo položky (exsikátu), miesto zberu ani identifikácia DNA; ide o pozorovaciu dokumentáciu bez potvrdenia vedeckým recenzným konaním. Fotografie pokožky, bazídií a výtrusov boli prezreté a číselné výsledky neboli z fotografií znovu určované.
Výtrusy: V tabuľke je dĺžka 10,11–11,90 µm, šírka 4,93–5,91 µm a Q 1,77–2,27. Opis uvádza zaokrúhlené 10–12 × 5–6 µm; nevytvorila sa z toho druhá vzorka. Výtrusy sú valcovito-elipsoidné, hladké, hrubostenné a v mikroskope žltohnedé, s drobným mimostredným výbežkom hilu. Autor označuje vnútorné kvapky ako olejové; neuvádza test ich chemického zloženia. Centrálna hodnota Q(Me) 2,00, zapísaná aj ako q_medio, nezodpovedá priemeru približne 2,043 ani mediánu približne 2,061 z 20 sprístupnených párov. Druh a presnosť tejto centrálnej hodnoty zostávajú nejednoznačné.
Bazídiá a cystidy: Bazídiá sú kyjovité, 20–35 × 10–12 µm, dvoj- alebo štvorvýtrusné. Číslo 20 z tabuľky výtrusov neznamená 20 zmeraných bazídií. Cheilocystidy a pleurocystidy majú spoločne uvedené 30–45 × 8–11 µm a tvar kyjovitý až vretenovitý; spoločné meranie nebolo skopírované ako dva nezávislé výsledky. Opis rozlišuje opticky bezfarebné bunky a bunky s nepatrným žltkastým pigmentom vo vnútri.
Pokožka a pracky: Hýfy pokožky majú šírku 4–8 µm a jednoduché priehradky. Koncové bunky môžu byť valcovité alebo vretenovité, so zaoblenými koncami. Opis hovorí ďalej o usporiadaní od paralelného po mierne spletené, o nepatrnom hnedom vnútrobunkovom pigmente a o hojných vyčnievajúcich zakončeniach. Jednoduché priehradky dokumentujú absenciu praciek v skúmaných hýfach pokožky. Autor osobitne konštatuje absenciu praciek na báze bazídií; oba výsledky majú vlastný anatomický rozsah.
Mikroskopia: odlišné zdroje, pohľady a rozsahy
Starší európsky materiál: Singer v roku 1947 opísal európsky B. queletii v časti o druhoch mimo Floridy. Uvádza zvyčajne okolo 13–13,7 × 6,5–6,8 µm, niektoré do 16 × 8 µm a osobitnú menšinu užších výtrusov 10–14 × 4,8–6,5 µm. Pri čelnom pohľade sú elipsoidné, zboku takmer elipsoidné, hladké, medovej farby, bez priehlbiny nad hilom, ale so sploštením tejto oblasti. Pohľady a skupiny rozmerov zostávajú oddelené. Historické určenie nie je novou molekulárnou verifikáciou.
Ostatné opisy: Assyov uvádza 9–14 × 4,5–7 µm a Q1,5–2,6, trichodermu z valcovitých buniek a vlastnú fotografiu výtrusov. Aranzadi uvádza eliptické, hladké, gutulované výtrusy 10–15 × 6–8 µm. Český atlas uvádza 9,5–14,5 × 4,5–6,5 µm a poľský atlas 8–15 × 5–7 µm spolu so samostatným výsledkom poľskej položky zo Wzgórz Bukowych. Sú to rôzne materiály a spracovania; celkové min–max oboch osí neznamená ich spojenie do jednej vzorky.
Vlastné a citované výsledky: Vizzini a spoluautori uvádzajú pre S. queletii vlastné Qm 2,1 z 12 zberov; c=12 označuje počet zberov. Rozmery 12 × 5,7 µm a Q(1,8–)1,9–2,3(–2,4) pochádzajú naproti tomu z citácie Muñoza 2005. Tieto dve úrovne dôkazov nie sú nezávislými opakovaniami toho istého merania. Pileipellis bol opísaný ako spletená trichoderma. Rozmery bazídií, cystíd alebo pokožky neboli prevzaté z vlastného opisu B. mendax.
Amyloidná reakcia: príslušné pletivo
Rozsah vzorky: Assyov opisuje pozitívnu reakciu hýf dužiny bázy hlúbika v Melzerovom činidle. Tento výsledok bol zaznamenaný s presným materiálom; netýka sa výtrusov, celej pokožky ani celej plodnice. Nebola dodatočne uvedená koncentrácia, dávka ani čas odčítania. Práca Vizziniho a spoluautorov taktiež rozoberá pozitívnu reakciu bázy hlúbika v tejto skupine; cituje postup Imlera 1950 a Singera 1965, ktorých úplné protokoly neboli preštudované.
Stavba hlúbika: Šutara 1989 zahŕňa B. queletii z Veverskej Bítýšky, 8. augusta 1954 r., K.Kříž, BRNM265835 v materiáli o type povrchu hlúbika Boletus. Všeobecné rozsahy hrúbky vrstiev pre mnohé druhy v tejto štúdii neboli prepísané ako individuálne rozmery tejto položky.
Molekulárny výskum: identita konkrétnej položky
Sekvenovaná položka: V tabuľke 1 práce Vizziniho a spoluautorov figuruje B. queletii AMB12641, zozbieraný 26. septembra 2010 r. v Intermesoli pri Pietra Camela v Taliansku G.Simoninim; uvedené sú Quercus sp., Ostrya carpinifolia a Castanea sativa. Sekvencia ITS má číslo KC734546. To predstavuje identifikáciu a kontext tejto položky; prítomnosť stromov nepredstavuje experiment potvrdzujúci mykorízu s každým z nich.
Hranice analýzy: V analýze sa porovnávali aj iné sekvencie B. queletii. Hodnota 98,4 pre štyri sekvencie je autorským ukazovateľom podobnosti v rámci analyzovaného súboru. Nie je univerzálnou zhodou DNA druhu, meraním celej populácie ani výsledkom poľského materiálu. Údaje o nových druhoch a iných hríbovitých zostávajú pri vlastných taxónoch.
Zdokumentované výskumné využitie: získavanie výtrusov
Výsledok experimentu: Lakkireddy a Kües v roku 2017 skúmali elektrostatické získavanie bazídiospór voľne rastúcich húb. Materiál sa zbieral v Göttingene v Nemecku v rokoch 2011–2014 a určoval sa morfologicky. V tabuľke 2 pre Suillellus queletii je uvedená jedna plodnica s klobúkom 12 cm, použitie jej štvrtiny, jedna vzorka a výťažnosť 1,0×10⁴ výtrusov po 20 hodinách. Ide o počet výtrusov získaných konkrétnou metódou, nie o celkovú produkciu plodnice alebo prirodzenú rýchlosť výtrusotvorby.
Merania a kontaminácia: V tejto vzorke mali výtrusy uvádzanú dĺžku 12,6±0,5 µm a šírku 6,4±0,4 µm. Zápis ± opisuje štatistiku merania, nie pozorované hraničné rozmery. Autori opísali chodbičky lariev v skúmanej plodnici a v príslušnom kultivačnom teste 2128 kolónií baktérií reprezentujúcich 3 typy. Z toho neboli určené druhy baktérií, ich patogenita ani trvalá vlastnosť všetkých plodníc tejto huby. Štúdia dokumentuje použitie materiálu v laboratórnej metóde, bez dôkazu komerčného zavedenia alebo liečebného využitia.
Informačný reťazec: Zmienka o dvoj- a štvorvýtrusných bazídiách v tejto práci odkazuje na Breitenbacha a Kränzlina 1991/1995. Nejde o nové počítanie bazídií v elektrostatickom experimente. Samostatný opis Torresa tiež uvádza 2 alebo 4 sterigmy, avšak jeho úroveň pozorovacieho overenia zostala zachovaná. V preverenom materiáli sa nenašlo druhovo špecifické potvrdenie bylinkárskeho, koreninárskeho, farbiarskeho využitia ani produkčného pestovania; výsledok hľadania nepredstavuje dôkaz, že takéto využitie neexistuje.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Zweryfikowany polski okaz: Gdańsk, Lasy Oliwskie, DA80,20 lipca 2008; leg. i det.W.Chojnacki, eksykat 2/WCH/2.08.08 w Stacji ZBŚRiL PAN.
Rozsah čítania: Úplný text.
Dátum revízie: 18.10.2026.
Obmedzenia: Morfologické určenie z registra, bez vlastnej kontroly exsikátu a bez DNA. Jeden dátum neurčuje celú sezónu.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Opublikowany polski zbiór z Lasów Oliwskich pod źródłową nazwą Boletus queletii.
Rozsah rešerše: Fragmenty zdrojov.
Bol preštudovaný fragment zdroja; úplný text a metódy neboli overené.
Dátum revízie: 21.10.2026.
Obmedzenia: Pôvodné označenie a rozsah pojmu boli zachované. Nebolo deklarované nové skúmanie položiek ani preštudovanie všetkých publikácií citovaných zdrojom.
Rozsah spracovania
Požadované kontroly sú vysporiadané.
Právny základ a rozsah hodnotenia
Analytické výsledky
Zloženie a laboratórna aktivita
- Kvantitatívny obsah zložky v materiáli
- Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 5,2 g/100g (tuk, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 0,2, priemer). [29]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 65,3 g/100g (sacharidy, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 7, priemer). [29]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 2,7 g/100g (popol, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 0,06, priemer). [29] - Energetická hodnota skúmaného materiálu
- Energetická hodnota skúmaného materiálu: 417,2 kcal/100g (v prepočte na sušinu, vypočítané v zdroji, smerodajná odchýlka: 14, priemer). [29]
Zloženie plodníc: výskum tureckého materiálu
Materiál a metódy: Çolak, Kolcuoğlu, Sesli a Dalman v roku 2007 publikovali výsledky pre plodnice označené ako Boletus queletii, zozbierané na Lisar High Plateau v oblasti Maçka, Trabzon, v auguste–septembri 2004 r., spod bukov. Určenie bolo morfologické s použitím mikroskopu Nikon; materiál bol uložený v herbári Fatih Faculty of Education bez uvedených čísiel. Tuk bol stanovený Soxhletovou extrakciou, bielkoviny z dusíka Kjeldahlovou metódou a koeficientom 6,25, popol metódou AOAC. Sacharidy a energia boli vypočítané. Ide o údaje z konkrétneho materiálu, bez overenia DNA a bez nezávislých populačných štúdií.
Základné zloženie: Tabuľka 3 pre B. queletii uvádza: dusík 4,36±0,100; surový proteín 27,30±2,100; tuk 5,20±0,200; sacharidy 65,30±7,000; vitamín C 0,01±0,001; popol 2,70±0,060 g/100 g sušiny a energiu 417,20±14,000 kcal/100 g sušiny. Autori uvádzajú priemery a smerodajné odchýlky troch paralelných stanovení. Hodnota ±SD nebola prevedená na rozpätie min–max. Pri interpretácii bielkovín je potrebné zachovať autormi použitý dusíkatý koeficient 6,25.
Prvky: Tabuľka 2 uvádza v mg/kg sušiny: Zn 44,6±2,90; Mn 43,0±2,90; Fe 21,9±1,40; Cu 11,8±0,90; Pb 0,3±0,02; Cd 1,2±0,10. Stanovenia boli vykonané atómovou absorpčnou spektrometriou po príprave mineralizátu. Pre kobalt je uvedené ND, vysvetlené ako „nebolo možné stanoviť”; nikel tiež nebol stanovený. Nejde o nulový výsledok ani o potvrdenie analytického nezistenia. Autori špekulujú o obsahu K a P na základe popola, avšak tieto prvky neskúmali — neboli pridané ako stanovené zložky.
Nekonzistentnosť základu: Riadok vlhkosti 78,59±4,000% sa nachádza pod spoločným záhlavím sušiny, zatiaľ čo metódy vzťahujú stanovenie vody na čerstvý materiál. Opis vzorca sacharidov taktiež priamo nezodpovedá súčtu zložiek v tabuľke. Boli zachované formulácie a hodnoty zdroja, voda nebola prepočítaná na predvolený základ ani neboli opravované údaje autora. Hodnotenie možnosti konzumácie v tabuľke 1 nie je výsledkom testovania toxínov, klinickej štúdie na ľuďoch ani validácie tepelnej úpravy.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V štúdiách bioakumulácie kovov hríbovitými hubami uskutočnených na juhu Európy neboli preukázané jednotlivé analytické údaje pre modrohríb hladkohlúbikový.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Laboratórne štúdie chemických profilov zástupcov radu hríbotvarých nezahŕňali tento druh, v dôsledku čoho nie sú k dispozícii potvrdené informácie o unikátnych účinných látkach u S. queletii.
Jedlosť a právo: druh dôkazu a obmedzenia
Hodnotenia autorov: Poľský atlas označuje druh ako nejedlý; český atlas ako jedlý po dlhšej úprave, s varovaním pred ťažkosťami po surových plodniciach. Aranzadi uvádza toxicitu za surova a absenciu kulinárskej hodnoty. Turecká chemická práca ho klasifikuje ako jedlý po uvarení, ale netestuje bezpečnosť konzumácie. Zachovala sa samostatnosť hodnotení autorov a výsledkov štúdií; na tomto základe nebol stanovený overený bezpečný čas ani teplota prípravy.
Ochrana a predaj: Boli skontrolované úplné príslušné zoznamy platnej vyhlášky o druhovej ochrane húb z roku 2014 a úplného znenia zoznamu pre obchodovanie vyhláseného 3. marca 2026 r. Druh nepodlieha druhovej ochrane v Poľsku a nenachádza sa v zozname húb povolených na predaj. Kategória E na Červenom zozname 2006 nepredstavuje zavedenie právnej ochrany. Absencia druhovej ochrany neznamená povolenie na zber na každom mieste.
Nepotvrdené zovšeobecnenia: Didaktická karta Lyonskej univerzity 1 pripisuje druhu hemolyzíny a teplotu 70°C bez uvedenia pôvodného pokusu špecifického pre tento druh, dávky alebo času v čítanom zázname. Tento záznam nebol použitý na potvrdenie zloženia toxínov ani bezpečnej úpravy. Chemické štúdie iných hríbovitých húb a výsledky pre B. mendax nedopĺňajú chýbajúce testy S. queletii.
Ekologické štúdie
Poľský výskyt, sezóna a ekologický rozsah
Výskyt v Poľsku: GRej 107659 má overený status a herbárovú dokumentáciu 2/WCH/2.08.08. Włodzimierz Chojnacki zozbieral a určil položku 20. júla 2008 r. v Oliwských lesoch v Gdaňsku, v bukovom lese s prímesou smreka, na zemi medzi opadaným lístím. Záznam uvádza publikáciu Kujawu a Gierczyka 2011. Načítaný register potvrdzuje poľský výskyt; nebola vykonaná nová kontrola herbára ani DNA.
Tvorba plodníc: Poľský atlas opisuje sezónu slovami „od jari do jesene“. Konverzia tohto opisu podľa meteorologického kalendára dáva rozsah marec–november. Je to široký atlasový opis, nie vedecky stanovený dátum začiatku a konca sezóny. Český jún–október, holandský júl–október a dátumy jednotlivých nálezov nenahradili údaje z Poľska.
Vzťahy a pôda: Všeobecný zoznam mykoríznych partnerov v práci Assyova zahŕňa duby, zriedkavejšie hrab, liesku, buk alebo brezu. Ide o zdrojové vzťahy, odlišné od samotných stromov zaznamenaných pri položke. Poľský atlas uvádza zásadité a vápenné pôdy; NDFF opisuje osobitné holandské podmienky, o. i. vlhkú, úrodnú hlinitú pôdu alebo piesok s prímesou hliny. Holandské stanovište nebolo prepísané ako poľské meranie pôdy. Úroveň atlasového spracovania a regionálne obmedzenia zostávajú v dokumentácii zreteľné.
Biotop a výskyt
Potwierdzony zasięg występowania
Wszystkie obszary potwierdzone w zapisanych danych źródłowych.
| Kraj | Regiony i stanowiska | Plodenie | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Poľsko | Oliwské lesy v Gdansku | III–XI |
|
Zdroje
- GBIF-20260930
- Rozporządzenie Ministra Środowiska 9.10.2014, Dz.U. 2014 poz. 1408. (także [42])
- Dz.U. 2026 poz. 258, tekst jednolity rozporządzenia grzybów dopuszczonych do obrotu. (także [47])
- GRej: Suillellus queletii, strona gatunku i siedem rekordów (także [34])
- Index Fungorum 550748
- Kiran Lakkireddy i Ursula Kües 2017 AMB Express7:28 DOI 10.1186/s13568-017-0326-0
- Linking soil properties to elemental uptake patterns, DOI 10.1007/s10653-025-02546-1
- Vavřinec Klener, ČMS Suillellus queletii (także [40])
- Machiel Noordeloos 2021/2017, NDFF oraz Overzicht 1995 (także [41])
- PTMyk K.Lipiński, 11.02.2025, KPNG 1/2021
- Venturella et al. 2014 JAOAC97(2): 612–623 DOI 10.5740/jaoacint.12-260
- Aranzadi — konto Suillellus queletii
- Boris Assyov — konto B.queletii i własne fotografie mikroskopowe
- Çolak i in. 2007 — Biochemical Composition of Some Turkish Fungi
- eli-protection
- eli-trade
- eli-trade-base
- GRej107659 — potwierdzony polski okaz z Lasów Oliwskich
- Vizzini 2014 — Index Fungorum188, nowa kombinacja Suillellus queletii
- Lakkireddy i Kües 2017 — tabela2, wynik Suillellus queletii
- Nr 19 — aktualne polskie wykazy prawne 18.10.2026
- Université Lyon1 — karta dydaktyczna B.queletii, zakres i ograniczenia
- Mycopedia 2023 — kombinacje homotypowe S.queletii
- PTMyk 2021 — rekomendacja polskiego nazewnictwa1/2021
- Singer 1947 — The Boletoideae of Florida III, europejski B.queletii, s.79–80
- Šutara 1989 — delimited Boletus stipe type, materiał BRNM265835
- Josep Torres — autorska dokumentacja mikroskopowa Suillellus queletii, Fungipedia
- Vizzini i in. 2013/2014 — Boletus mendax i odrębne dane B.queletii