Nejedlý
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.


Šupinovec sliznatý (Pholiota aurivella) je nápadná drevokazná huba rastúca v trsoch na živých aj odumretých listnáčoch. Vytvára žiarivo žltooranžové až zlatožlté klobúky pokryté hrdzavohnedými šupinkami a za vlhka nápadnou vrstvou slizu. Rastie často vysoko na kmeňoch starých stromov a v dutinách. Hoci ide o pôsobivý druh jesenného lesa, kulinársky má kvôli slizkému povrchu a osobitnej vôni len obmedzený význam.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk, hlúbik.
Klobúk
- Tvar klobúka
- pri mladých plodniciach: Tvar klobúka: polguľovitý.
pri mladých plodniciach: Tvar klobúka: kužeľovitý.
pri zrelých plodniciach: Tvar klobúka: vypuklý. - Pokryv klobúka
- Pokryv klobúka: šupinatá, vláknitá a plstnatý.
- Lesk povrchu klobúka
- za sucha: Lesk povrchu klobúka: matný.
- Lepkavosť a slizkosť klobúka
- za mokra: Lepkavosť a slizkosť klobúka: lepkavý.
- Farba klobúka
- Farba klobúka: svetložltý (na okraji klobúka).
Farba klobúka: Žltá (na okraji klobúka).
pri starých plodniciach: Farba klobúka: hrdzavookrový. - Usporiadanie okraja
- pri mladých plodniciach: Usporiadanie okraja: podvinutý.
pri zrelých plodniciach: Usporiadanie okraja: zahnutý dovnútra. - Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 30–200 mm.
- Prítomnosť zvyškov plachtičky na klobúku
- Prítomnosť zvyškov plachtičky na klobúku: prítomný.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: lupene.
Lupene pri hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
- Profil hymenoforu pri hlúbiku
- Profil hymenoforu pri hlúbiku: vykrojený pri hlúbiku (lupene).
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik: zbiehavý zúbkom (lupene).
- Farba hymenoforu
- pri zrelých plodniciach: Farba hymenoforu: hnedý.
pri zrelých plodniciach: Farba hymenoforu: žltohnedý. - Makroskopická stavba voľného ostria lupeňov
- Makroskopická stavba voľného ostria lupeňov: zvlnený.
Makroskopická stavba voľného ostria lupeňov: zúbkaté alebo pílkovité. - Rozostup lupeňov
- Rozostup lupeňov: blízko pri sebe.
- Výška lupeňov
- Výška lupeňov: 4–10 mm.
- Prítomnosť krátkych lupeňov
- Prítomnosť krátkych lupeňov: prítomný.
- Počet dĺžkových radov lupienkov
- Počet dĺžkových radov lupienkov: 1–3.
Hlúbik a báza
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý.
- Báza hlúbika
- Báza hlúbika: zužujúci sa.
- Farba hlúbika
- v hornej časti hlúbika: Farba hlúbika: svetložltý.
v dolnej časti hlúbika: Farba hlúbika: žltý alebo žltookrový.
v dolnej časti hlúbika: Farba hlúbika: hrdzavookrový alebo hrdzavohnedý. - Pokryv povrchu hlúbika
- v hornej časti hlúbika: Pokryv povrchu hlúbika: vločkatá.
v dolnej časti hlúbika: Pokryv povrchu hlúbika: šupinatá. - Farba ornamentácie hlúbika
- Farba ornamentácie hlúbika: zlatožltá.
- Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 50–180 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 5–20 mm.
Prsteň
- Prítomnosť prsteňa
- pri mladých plodniciach: Prítomnosť prsteňa: prítomný.
- Farba prsteňa
- pri mladých plodniciach: Farba prsteňa: žltý (celý prsteň).
- Prítomnosť prsteňovitej zóny
- Prítomnosť prsteňovitej zóny: prítomný.
- Zakrivenie hlúbika
- Zakrivenie hlúbika: ohnutý.
- Vlhkosť povrchu hlúbika
- Vlhkosť povrchu hlúbika: suchý.
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: belavá, svetložltý alebo žltý (dužina klobúka).
v hornej časti hlúbika: Farba dužiny: belavá, svetložltý alebo žltý (dužina hlúbika).
v dolnej časti hlúbika: Farba dužiny: hrdzavohnedý (dužina hlúbika). - Pevnosť dužiny
- Pevnosť dužiny: pevný.
- Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: nevýrazný (dužina).
- Charakter chuti dužiny
- Charakter chuti dužiny: mierny.
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: listnatý les.
Stanovište: park. - Substrát
- Substrát: živé drevo.
Substrát: mŕtve drevo. - Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: v trsoch.
- Frekvencia výskytu
- Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od septembra do novembra.
Plodnice sa objavujú od apríla do mája. - Oblasť výskytu
- Oblasť výskytu: potvrdený.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Nejedlý
Právo
- Ochrana
- V Poľsku nepodlieha druhovej ochrane.
- Predaj
- V Poľsku nie je povolený na predaj ani na výrobu hubových výrobkov.
FAQ
Je šupinovec sliznatý jedlý?
Považuje sa za jedlú hubu nižšej kvality, vyžaduje stiahnutie slizkej pokožky a dôkladné predvarenie.
Ktoré časti plodnice sa konzumujú?
Konzumujú sa výlučne mladé klobúky; hlúbiky sú príliš drevnaté, tuhé a nepožívateľné.
Prečo je potrebné odstrániť slizkú pokožku?
Pokožka klobúka má horkastú až zemitú chuť a môže citlivejším ľuďom privodiť tráviace ťažkosti.
Kde a na akých stromoch rastie?
Rastie v trsoch na kmeňoch a v dutinách listnáčov, najmä bukov, vŕb, topoľov a briez.
V akom období sa s ním možno stretnúť?
Plodnice vyrastajú najčastejšie od konca augusta do novembra, zriedkavo až do decembra.
Môže sa konzumovať za surova?
Rozhodne nie, surové plodnice vyvolávajú žalúdočnú nevoľnosť a sú ťažko stráviteľné.
Akú má chuť a vôňu?
Má nevýraznú, mierne zemitú chuť a slabú hubovú vôňu so slizovitou konzistenciou dužiny.
Je obľúbený v niektorej svetovej kuchyni?
Tradične sa konzumuje vo východnej Európe a Rusku, najmä naložený v slanom či octovom náleve.
Dá sa využiť na farbenie vlny?
Áno, extrakty z klobúkov farbia vlnu a prírodné látky na žlté, horčicové a svetlohnedé odtiene.
Čo signalizuje jeho prítomnosť na strome?
Indikuje pokročilé štádium rozkladu dreva a prítomnosť vnútornej kmeňovej hniloby.
Nadšenec
Názvy a história
- Obowiązująca nazwa krajowa
- łuskwiak wierzbolubny
- Obowiązująca nazwa taksonomiczna
- Pholiota aurivella
- Dawne nazwy krajowe
- łuskwiak złotawy
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách nadvihnite klobúk a prezrite si sediment.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: hnedý.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: vajcovitý. Tvar výtrusu: obličkovitý. Tvar výtrusu: široko elipsoidný.
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 7,5–11,5 µm, šírka 5–7 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Ekológia a rozšírenie
- Spôsob výživy
- Spôsob výživy: saprotrofný.
Spôsob výživy: parazitický.
Nekulinárske využitie
V minulosti sa lepkavý hlien a farbivá zo zrelých klobúkov využívali v lokálnych remeslách. V severoeurópskom textilnom remesle slúžili výluhy z plodníc na farbenie ovčej vlny, ktorej dodávali teplé žlté, horčicové a zlatistohnedé odtiene. V ľudovom liečiteľstve niektorých ázijských etník sa vysušené a rozdrvené plodnice používali ako vonkajší zásyp na ťažko sa hojace povrchové poranenia a drobné kožné praskliny na zamedzenie vysychania tkaniva. V lesníctve má tento druh význam ako dôležitý bioindikátor pokročilého veku porastu a prítomnosti vnútorných hnilôb v kmeňoch starých parkových a hospodárskych stromov, čo lesníkom a arboristom signalizuje nutnosť posúdenia stability a mechanickej odolnosti napadnutého jedinca.
História a kultúra
V stredoeurópskom folklóre a písomných prameňoch bol šupinovec sliznatý vnímaný prevažne ako vizuálny symbol jesennej premeny prírody a lesného rozkladu. Pre svoju žiarivú zlatožltú farbu bol v ľudových tradíciách niekedy nazývaný lesným zlatom, hoci sa k nemu viazala povera, že stromy, na ktorých sa zjaví, čoskoro padnú alebo vyschnú, čo vychádzalo z pozorovania chradnutia napadnutých stromov. V historickej mykologickej literatúre 18. a 19. storočia bol často zamieňaný s inými príbuznými šupinovcami a opisovaný skôr ako lesná kuriozita než úžitkový druh. V tradičných ruských vidieckych oblastiach sa spájal s obdobím neskorého zberu lesných plodov, kde ho dedinčania kvôli lesklému a lepkavému povrchu nazývali prilipčivyj grib a spájali s poverou o neodbytných jesenných hosťoch.
Jedlosť a bezpečnosť
Šupinovec sliznatý sa vo väčšine európskych mykologických zdrojov uvádza ako jedlá huba podradnejšej kvality, no niektoré publikácie ho hodnotia ako nejedlý. Jeho konzumácia si vyžaduje dôsledné stiahnutie slizkej pokožky klobúka, ktorá má často nepríjemnú, mierne zemitú či horkastú chuť a môže spôsobiť tráviaci diskomfort. Tuhé a vláknité hlúbiky sa vôbec nekonzumujú. Nevyhnutná je dôkladná a dlhšia tepelná úprava predvarením, pričom vodu sa odporúča zliať. Nedostatočne tepelne upravené plodnice môžu vyvolať žalúdočnú nevoľnosť. Chuťovo ide o málo aromatickú hubu s nevýraznou dužinou a slizovitou konzistenciou, kvôli čomu je v strednej Európe zbieraná len ojedinele. Naopak, v ruskej a východoeurópskej kuchyni býva tradične akceptovaná po predvarení a následnom nakladaní do slaných či octových nálevov.
Biotop a výskyt
Druh je široko rozšírený v miernom pásme Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Preferuje listnaté a zmiešané lesy, staré parky, stromoradia, ovocné sady a brehové porasty. Rastie ako parazit a neskôr saprofyt na kmeňoch a hrubých konároch živých i odumierajúcich listnatých stromov. Najčastejšími hostiteľskými drevinami sú buky, vŕby, topole, brezy, jasene, jelše, jablone a orechy, pričom len veľmi zriedkavo sa objavuje na ihličnanoch, napríklad na jedliach. Plodnice vyrastajú vo výške niekoľkých metrov na kmeni, v miestach poranení kôry, v dutinách alebo na báze kmeňov, často v mohutných a hustých trsoch. Hlavná sezóna rastu začína koncom leta a vrcholí na jeseň, zvyčajne od septembra do novembra. V teplejších nížinných oblastiach a lužných lesoch pretrváva plodenie až do prvých silnejších mrazov v decembri, zatiaľ čo v chladnejších horských polohách sa rast končí skôr.
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Ustalenia źródłowe: jadalność, spożycie i wykorzystanie
- Jedlosť
- Nejedlý — źródło oznaczenia
Österreichische Mykologische Gesellschaft, Speisewert · Pholiota aurivellus / cerifera row / ungenießbar
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Pholiota aurivella
Vedecké názvy a taxonómia
Správny vedecký názov taxónu je Pholiota aurivella (Batsch) P. Kumm., publikovaný Paulom Kummerom v roku 1871 a zaregistrovaný v Index Fungorum pod číslom 223664 v čeľadi golierovkovité (Strophariaceae). Bazionymom je Agaricus aurivellus Batsch, pôvodne opísaný koncom 18. storočia.
Vedecké názvy a taxonómia
V modernej revízii rodu Pholiota z roku 1998 od Jana Holeca sa názov P. aurivella vzťahuje striktne na hubu viazanú na vŕby, vyznačujúcu sa hrubými šupinami, prevažne kyjovitými cheilocystidami a širokým klíčnym pórom. V tomto poňatí bola Pholiota cerifera považovaná za synonymum P. aurivella, zatiaľ čo šupinačka slizká (Pholiota adiposa) predstavuje samostatný druh viazaný predovšetkým na buky.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
V mikroskopických štruktúrach sú bazídie štvorvýtrusové, valcovité alebo úzko kyjovité, s rozmermi 25–32 × 7,5–9,5 µm. Cheilocystidy tvoria súvislý lem na ostrí lupene, merajú 19–45 × 7,5–20 µm, majú kyjovitý, elipsoidný alebo stopkato guľovitý tvar a sú prevažne priehľadné.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Na povrchu lupenkov sa nachádzajú početné chryzocystidy s rozmermi 40–60 × 8,5–13 µm, vretenovité alebo úzko kyjovité so zaostreným vrcholom, obsahujúce svetlolomnú inklúziu, ktorá žltne pod vplyvom hydroxidu draselného (KOH) a amoniaku.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Trama lupenkov je pravidelná, tvorená paralelnými hýfami so šírkou 3,5–24 µm, s výrazne želatinizovaným subhyméniom. Pokožka klobúka má stavbu dvojvrstvovej cutis z hýf so šírkou 3–13 µm s parietálnym a inkrustujúcim pigmentom. Pracky sa vyskytujú vo všetkých skúmaných pletivách plodnice.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Analýza typového materiálu Pholiota cerifera z Fínska potvrdila zhodu mikroštruktúrnych znakov vrátane široko elipsoidných výtrusov s rozmermi 8,3–9,2 × 5,8–6,1 µm so širokým klíčnym pórom (1,5–1,8 µm), čo odôvodňuje zaradenie tohto názvu do synonymiky P. aurivella.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
V holotype P. cerifera bola preukázaná prítomnosť kyjovitých cheilocystíd (26–29 × 14–15 µm) a chryzocystíd so žltnúcim obsahom, zodpovedajúcich anatomickej stavbe P. aurivella.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Presné rozlíšenie P. aurivella a P. adiposa sa zakladá na korelácii hostiteľského stromu so šírkou klíčneho póru a tvarom cheilocystíd, a pomocne na hrúbke šupín a stupni želatinizácie klobúka.
- Zakres ujęcia taksonomicznego
Rejestrowana nazwa to Pholiota aurivella (IF223664). Źródłowe obserwacje cech dotyczą wyłącznie P. aurivella w ujęciu Holeca z 1998 r., nazwanego wprost P. cerifera przez Holeca w 2001 r. Opis świeżych kolekcji i opis zbiorczy oraz typ H, Karsten 2935 zachowują odrębność. Historycznych oznaczeń P. aurivella sensu auctorum, P. adiposa, P. limonella, P. jahnii ani doniesień o spożyciu amerykańskich grzybów z grupy aurivella nie przypisuje się bez zastrzeżeń do tego wąsko rozumianego taksonu.
[3] [6] [2] [1] [4] [8]
Ekológia a rozšírenie
Laboratórna diagnostika
Dane ustrukturyzowane
Bazídiá
Hymeniálne cystidy
Ostatné laboratórne znaky
Pokožka klobúka
- Usporiadanie hýf pokožky klobúka
- Usporiadanie hýf pokožky klobúka: Rovnobežné (horná vrstva pokožky klobúka). [21]
Usporiadanie hýf pokožky klobúka: Rovnobežné (v dolnej vrstve pokožky klobúka). [21] - Šírka prvkov pokožky klobúka
- Šírka prvkov pokožky klobúka: 3–13 µm (horná vrstva pokožky klobúka). [21]
Šírka prvkov pokožky klobúka: 4–11 µm (v dolnej vrstve pokožky klobúka). [21] - Uloženie hyf pokožky v želatinóznej substancii
- Uloženie hyf pokožky v želatinóznej substancii: prítomný (mierne želatinizované, horná vrstva pokožky klobúka). [21]
Výtrusy
- Farba výtrusov pod mikroskopom
- Farba výtrusov pod mikroskopom: hnedý. [21]
- Prítomnosť klíčneho póru
- Prítomnosť klíčneho póru: prítomný. [2]
Prítomnosť klíčneho póru: prítomný. [2] - Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: elipsoidný. [2]
Tvar výtrusu: vajcovitý. [2]
Tvar výtrusu: obličkovitý. [2]
Tvar výtrusu: široko elipsoidný. [2] - Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký. [2]
Pokožka hlúbika
- Šírka hýf pokožky hlúbika
- Šírka hýf pokožky hlúbika: 3–5 µm. [21]
Dužina hymenofóru
Materiál a metódy výskumu
Popis znakov — zdroj a rozsah
Materiál: Čerstvé položky Pholiota aurivella v poňatí Holeca (1998), súhrnný opis autora.
Rozsah čítania: Úplný text.
Obmedzenia: Mierny charakter chuti neznamená slabú intenzitu ani jedlosť.
Výskum zloženia a aktivity — Regeda (2021)
Materiál: Metanolový extrakt biomasy mycélia kmeňa P. aurivella IBK 2605, pochádzajúceho podľa tabuľky z Vasyľkiva na Ukrajine, prijatého do zbierky v r. 2018.
Rozsah čítania: Úplný text.
Obmedzenia: Ide o biomasu kultúry, nie plodnicu. Výsledok sa nepovažoval za liečivý účinok ani za hodnotenie jedlosti. Chýba vlastná revízia kmeňa v hraniciach Holecovho taxónu. Obrázky plodníc v práci pochádzajú z internetu a nie sú dôkazom identity skúmaného kmeňa. Tomuto kmeňu sa nepripísalo 82,37% — pôvodný text uvádza toto číslo pre P. adiposa.
Výskum zloženia a aktivity — W11 nr34 — zdrojový materiál
Materiál: Etanolový extrakt vysušených plodníc označených autormi ako Pholiota aurivella, položka MA 0015, Yomra v regióne Trabzon, Turecko.
Rozsah čítania: Úplný text.
Obmedzenia: Nebola potvrdená zhoda položky MA 0015 s úzkym európskym poňatím druhu. Autori opisujú EC50 ako odhad; najväčší pozorovaný účinok dosiahol približne 20 %. Zápis p väčšie ako 1 uvedený v práci je nesprávny a nepotvrdzuje významnosť. Výsledok chemického testu nepredstavuje klinickú účinnosť ani posúdenie jedlosti.
Archiwalny opis siedliska
Gatunek rozwija się jako pasożyt osłabionych wierzb, a następnie jako saprotrof na ich martwym drewnie. Owocniki wyrastają na pniach i konarach, często wysoko nad ziemią, w gęstych wiązkach, zasiedlając głównie wierzbę kruchą (Salix fragilis) oraz wierzbę pięciopręcikową (Salix pentandra).
[2]Występuje w lasach łęgowych, w nadrzecznych zaroślach wierzbowych, nad brzegami stawów i rowów oraz w wilgotnych parkach od nizin po piętro podgórskie.
[2]Owocniki pojawiają się w czerwcu oraz w okresie od sierpnia do listopada, z wyraźnym nasileniem przypada na wrzesień i październik.
[2]Archiwalny opis siedliska
W Europie Wschodniej i Północnej owocnikowanie notowano w analogicznym okresie letnio-jesiennym (lipiec–październik).
[5]Archiwalny opis siedliska
W badaniach z regionu Morza Czarnego potwierdzono obecność taksonu w Azji Mniejszej.
[9]- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka hymeniálnej cystidy
- na ostrzu blaszki: 19–45 µm [2]
na ostrzu blaszki: 26–29 µm [2] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka hymeniálnej cystidy
- na ostrzu blaszki: 14–15 µm [2]
na ostrzu blaszki: 7,5–20 µm [2] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Priemer klíčneho póru
- 1,2–1,5 µm (skrajnie 1–1,8 µm) [2]
1,5–1,8 µm [2] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka výtrusu
- 8,3–9,2 µm (skrajnie 8–9,8 µm) [2]
7,5–10,5 µm (skrajnie do 11,5 µm) [2] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka výtrusu
- 5–6,5 µm (skrajnie do 7 µm) [2]
5,8–6,1 µm (skrajnie do 6,4 µm) [2]
Metody i zapisy źródłowe — Świeże i zielnikowe kolekcje Pholiota aurivella w ujęciu Holeca (1998), opis zbiorczy, s. 209–210. Materiał odrębny od holotypu P. cerifera; jego pomiarów nie uśredniano z tym opisem.
Metoda źródłowa. Technika: mikroskopia świetlna (LM). Opis metody w źródle: Metody podane w publikacji, s. 202: roztwór KOH 5% i wodny roztwór czerwieni Kongo. Źródło nie przypisuje każdemu poniższemu pomiarowi wyłącznie jednego medium.
Refrakcyjność zawartości cystydy — zapis źródłowy: „Holec1998,druk210: Chrysocystidia wholly filled with a refractive inclusion.” [2]
Układ strzępek skórki — zapis źródłowy: „Holec1998,druk210: Upper layer:parallel hyphae,slight flexuosity is separately described.” [2]
Układ strzępek skórki — zapis źródłowy: „Holec1998,druk210: Lower layer:densely arranged parallel hyphae.” [2]
Długość sterygmy podstawki — zapis źródłowy: „Holec1998,druk210: Sterigmata4–5µm long.” [2]
Kształt podstawki — zapis źródłowy: „Holec1998,druk210: Basidia cylindrical; narrowly clavate is a separate source alternative whose width qualifier needs model support.” [2]
Organizacja cheilocystyd — zapis źródłowy: „Holec1998,druk210: Cheilocystidia forming a sterile band on lamella edge.” [2]
Płodność ostrza blaszek — zapis źródłowy: „Holec1998,druk210: Cheilocystidia forming a sterile band on the edge.” [2]
Liczebność chryzocystyd — zapis źródłowy: „Holec1998,druk210: Chrysocystidia numerous on lamella surface; rare edge cells remain a separate source statement.” [2]
Obecność chryzocystyd — zapis źródłowy: „Holec1998,druk210: Chrysocystidia present on lamella surface; exact target is the lamella-face cystidium.” [2]
Szerokość strzępek tramy — zapis źródłowy: „Holec1998,druk210: Regular trama,parallel hyphae3.5–24µm wide.” [2]
Szerokość elementów skórki — zapis źródłowy: „Holec1998,druk210: Upper layer:hyphae3–13µm wide.” [2]
Szerokość elementów skórki — zapis źródłowy: „Holec1998,druk210: Lower layer:hyphae4–11µm wide.” [2]
Osadzenie strzępek skórki w substancji żelowej — zapis źródłowy: „Holec1998,druk210: Upper layer hyphae slightly gelatinising; degree and layer are separate attributes.” [2]
Barwa zarodnika w mikroskopie — zapis źródłowy: „Holec 1998, s. 210: spores with thick brown wall; source microscopy, exact medium unreported for this observation.” [2]
Szerokość strzępek skórki trzonu — zapis źródłowy: „Holec1998,druk210: Stipe cuticle:a cutis of parallel hyphae3–5µm wide.” [2]
Zżelatynizowanie podhymenium — zapis źródłowy: „Holec1998,druk210: Subhymenium gelatinous.” [2]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["P.aurivella sensu Holec1998, fresh/aggregate European material, explicitly linked by author to P.cerifera2001; not all historical aurivella", {}, null, null]
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „4-zarodnikowe; sterygmy4–5µm.” [2]
Długość podstawki — zapis źródłowy: „Pełny źródłowy pomiar długość × szerokość; pierwsza oś: 25–32×7.5–9.5µm; cylindryczne/wąskomaczugowate, środek często węższy.” [2]
Szerokość podstawki — zapis źródłowy: „Pełny źródłowy pomiar długość × szerokość; druga oś: 25–32×7.5–9.5µm; cylindryczne/wąskomaczugowate, środek często węższy.” [2]
Typ tramy hymenoforu — zapis źródłowy: „Regularna, równoległe strzępki3.5–24µm; subhymenium żelatynowate.” [2]
Organizacja skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Dwuwarstwowa cutis: góra3–13µm lekko żelatynizuje, pigment wakuolarny/ścienny/inkrustacje; dół4–11µm gęste równoległe/faliste strzępki.” [2]
Obecność pory rostkowej; Średnica pory rostkowej — zapis źródłowy: „Bardzo wyraźny, (1)1.2–1.5(1.8)µm; krótkie characteristics1–1.5(1.8), dokładny opis zachowano.” [2]
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „Pełny źródłowy pomiar długość × szerokość; pierwsza oś: 7.5–10.5(11.5)×5–6.5(7)µm.” [2]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Elipsoidalne do nieco jajowatych, czasem w widoku bocznym lekko fasolkowate.” [2]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Gładkie.” [2]
Grubość ściany zarodnika — zapis źródłowy: „Gruba, brązowa.” [2]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Pełny źródłowy pomiar długość × szerokość; druga oś: 7.5–10.5(11.5)×5–6.5(7)µm.” [2]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["P.aurivella sensu Holec1998, fresh/aggregate European material, explicitly linked by author to P.cerifera2001; not all historical aurivella; exact cheilocystidia at gill edge", {}, null, null]
Długość cystydy hymenialnej; Kształt cystydy hymenialnej; Szerokość cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „19–45×7.5–20µm, sterylne pasmo; maczugowate/szerokomaczugowate/elipsoidalne/odwrotniejajowate/prawie kuliste/kuliste na trzonku, zwykle hialinowe, rzadko żółta inkluzja.” [2]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["Holotype P.cerifera H,Karsten2935, Mustiala Finland, Salix pentandra, one very young dried and compressed fruitbody; interpretation Holec1998, separate from fresh/aggregate account; type tissue examination, N20 is spore measurements only; exact cheilocystidia at gill edge", {}, null, null]
Długość cystydy hymenialnej; Kształt cystydy hymenialnej; Szerokość cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Podstawek nie znaleziono. Podstawczaki 23–31 × 6 µm. Cheilocystydy trudno widoczne, 26–29 × 14–15 µm, maczugowate lub szerokomaczugowate, hialinowe. Chryzocystydy liczne, wąskomaczugowate do maczugowatych, czasem z wyrostkiem, inkluzja żółknie w KOH/NH4OH; część całkowicie hialinowa. Strzępki osłony 6–15 µm, cylindryczne do wąskowrzecionowatych, hialinowe. Dwuwarstwowa, lekko zżelatynizowana cutis: górne strzępki 3–4,5 µm z żółtobrązowymi inkrustacjami, dolne 3–5 µm hialinowe. Miąższ kapelusza: splecione strzępki 3–9 µm, hialinowe lub lekko żółtobrązowo inkrustowane. Skórka trzonu: równoległe hialinowe strzępki 3–6 µm; miąższ trzonu: równoległe hialinowe strzępki 4,5–9 µm. Sprzążki we wszystkich badanych tkankach.” [2]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["Holotype P.cerifera H,Karsten2935, Mustiala Finland, Salix pentandra, one very young dried and compressed fruitbody; interpretation Holec1998, separate from fresh/aggregate account; type tissue examination, N20 is spore measurements only", {}, null, null]
Organizacja skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Podstawek nie znaleziono. Podstawczaki 23–31 × 6 µm. Cheilocystydy trudno widoczne, 26–29 × 14–15 µm, maczugowate lub szerokomaczugowate, hialinowe. Chryzocystydy liczne, wąskomaczugowate do maczugowatych, czasem z wyrostkiem, inkluzja żółknie w KOH/NH4OH; część całkowicie hialinowa. Strzępki osłony 6–15 µm, cylindryczne do wąskowrzecionowatych, hialinowe. Dwuwarstwowa, lekko zżelatynizowana cutis: górne strzępki 3–4,5 µm z żółtobrązowymi inkrustacjami, dolne 3–5 µm hialinowe. Miąższ kapelusza: splecione strzępki 3–9 µm, hialinowe lub lekko żółtobrązowo inkrustowane. Skórka trzonu: równoległe hialinowe strzępki 3–6 µm; miąższ trzonu: równoległe hialinowe strzępki 4,5–9 µm. Sprzążki we wszystkich badanych tkankach.” [2]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["Holotype P.cerifera H,Karsten2935, Mustiala Finland, Salix pentandra, one very young dried and compressed fruitbody; interpretation Holec1998, separate from fresh/aggregate account", {}, null, null]
Obecność pory rostkowej; Średnica pory rostkowej; Kształt zarodnika; Grubość ściany zarodnika — zapis źródłowy: „(8–)8,3–9,2(–9,8) × 5,8–6,1(–6,4) µm; 20 zmierzonych zarodników. Szerokoelipsoidalne, gruba brązowa ściana, wyraźny por 1,5–1,8 µm.” [2]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["Holotype P.cerifera H,Karsten2935, Mustiala Finland, Salix pentandra, one very young dried and compressed fruitbody; interpretation Holec1998, separate from fresh/aggregate account", {}, 1, 20]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „(8–)8,3–9,2(–9,8) × 5,8–6,1(–6,4) µm; 20 zmierzonych zarodników. Szerokoelipsoidalne, gruba brązowa ściana, wyraźny por 1,5–1,8 µm.” [2]
Názvy a hranice druhu
Hlavný poľský názov: Odporúčanie KPNG 6/2025 uvádza názov łuskwiak wierzbolubny pre Pholiota cerifera s odkazom na Karasińského a spoluautorov (2015). Niekdajší názov łuskwiak złotawy zostáva v histórii a alternatívnych názvoch. Bol prečítaný príslušný riadok odporúčania, názov nebol vyvodený z vlastnej skoršej stránky.
Vedecký názov: Species Fungorum prijíma Pholiota aurivella (Batsch) P. Kumm. a odkazuje naň zo záznamu P. cerifera. Holec (1998) preskúmal holotyp P. cerifera a uznal ho za zhodný s vlastným úzkym poňatím P. aurivella. Tu prijaté údaje sa týkajú tohto taxónu; niekdajšie súhrnné označenia P. aurivella s ním neboli automaticky stotožnené.
Łuskwiak tłusty predstavuje samostatný rozsah: Holecova revízia oddeľuje vŕbovú P. aurivella od prevažne bukovej P. adiposa. Autor poukazuje aj na niekdajšie nesprávne použitie oboch názvov. Samotný latinský názov na staršej práci, fotografii alebo pestovateľskom kmeni nerozhoduje o zhode materiálu s úzkou koncepciou.
Materiál a metódy opisu znakov
Základ spracovania: Holec porovnal čerstvé zbery a herbárový materiál. Makroskopický a mikroskopický opis P. aurivella sa nachádza na stranách 209–210 a zoznam preskúmaných položiek na 212–213. Mikroskopické metódy zahŕňali KOH a vodný roztok kongo červene; ku každému výsledku sa nepripisovalo konkrétne médium, ak ho zdroj nerozdeľuje.
Rozsahy a samostatné časti: Boli zachované krajné potvrdené hranice rozmerov vrátane výtrusov do 11,5 × 7 mikrometra. Vek plodnice, časť hlúbika, poloha cystidy a vrstva pokožky zostávajú samostatnými podmienkami. Hnednutie povrchu po dotyku sa nezamenilo za prirodzenú farbu hlúbika a mierna povaha chuti sa nestotožnila so slabou intenzitou.
Holotyp P. cerifera a súhrnný opis
Stav položky: Holotyp H, herbár P. A. Karsten č. 2935, pochádza z lokality Mustiala a bol zozbieraný na Salix pentandra. Podľa revízie zahŕňa jednu veľmi mladú, presušenú a nadmerne stlačenú plodnicu. Autor zmeral 20 výtrusov. Nenájdenie bazídií v tejto položke neznamená neprítomnosť bazídií u daného druhu.
Rozdelenie meraní: Výtrusy holotypu: (8–)8,3–9,2(–9,8) × 5,8–6,1(–6,4) mikrometra; cheilocystidy 26–29 × 14–15 mikrometrov. Súhrnný opis zahŕňa zodpovedajúco 7,5–10,5(–11,5) × 5–6,5(–7) a 19–45 × 7,5–20 mikrometrov. Výsledky zostávajú pri prislúchajúcom materiáli; bazidioly neboli zaznamenané ako zrelé bazídie.
Poľsko: záznamy a obdobie plodenia
Pôvodný terénny záznam: Kujawa a spoluautori (2012) uvádzajú P. cerifera na Salix pri chodníku Wydmy v Biebrzanskom národnom parku, 30. augusta 2012 r.; zber Grażyny Domian určil Błażej Gierczyk. Príslušný záznam v zozname bol prečítaný priamo. Potvrdzuje publikovaný výskyt v Poľsku bez novej vlastnej revízie položky.
Druhá lokalita a spoločný odkaz: Register Gierczyka a Kujawu (2023) uvádza Ogrodniczki pri jazere Komosa, 15. septembra 2012 r., kmeň vŕby, položku BGF/BF/MG/120915/0003 a GRej ID230910. Záznam odkazuje na Kujawu a spoluautorov (2019). To isté číslo v atlasovom servise a v článku predstavuje jeden zdokumentovaný nález, nie dve nezávislé potvrdenia.
Sezóna nie je súčtom dátumov: Poľské nálezy z augusta, septembra a októbra neurčujú celú sezónu. GRej uvádza aj jar a hlavne október – november, no jeho opis zahŕňa široký zoznam drevín a pôvodný rozsah si vyžaduje ďalšie rozdelenie. Súhrnný termín zahraničných zberov Holeca nebol dosadený do poľského rozpätia mesiacov.
Jedlosť: čo v skutočnosti dokumentujú zdroje
Hlásenie v registri NAMA: Beug, Shaw a Cochran (2006) uvádzajú v tabuľke 11 hlásenie z Oregonu pod názvom P. aurivella: jedna dospelá osoba, nástup príznakov po približne troch hodinách, gastrointestinálne ťažkosti a celkové i neurologické príznaky. Bol prečítaný pôvodný záznam a príslušný riadok tabuľky. Hlásenie nie je kontrolovaným pokusom o požitie ani dôkazom identity úzkeho európskeho taxónu.
Obmedzenia registra: Správa zahŕňa dobrovoľné, neúplné hlásenia do konca r. 2005. Autori vysvetľujú rôznu mieru istoty určenia a zachovanie názvov z pôvodných hlásení. Riadok neuvádza konkrétny toxín ani overenú položku zodpovedajúcu Holecovej koncepcii. Rozdielne atlasové hodnotenia sa nepovažovali za štúdie toxicity alebo bezpečného požitia.
Štúdia extraktu na zvieratách
Druh experimentu: Doğan a spoluautori (2018) skúmali lyofilizovaný extrakt označený ako P. aurivella na modeli oxidačného stresu u potkanov. Hodnotili biochemické parametre krvi a krehkosť erytrocytov. Bol prečítaný abstrakt pôvodnej práce; parametre experimentu neboli prenesené do návodu na použitie huby.
Hranice záveru: Autori upozorňujú aj na možnosť podielu hemolytických zmien na interpretácii výsledkov. Ide o predklinický experiment na konkrétnom preparáte. Nepotvrdzuje liečbu ľudí, neurčuje bezpečnosť pokrmov a nerozhoduje o identifikácii materiálu ako úzkej P. cerifera.
Extrakt MA 0015: výsledky a obmedzenia
Zdrojový materiál: Yaman a spoluautori (2025) uvádzajú zber v oblasti Yomra pri Trabzone a voucher MA 0015 vo FAMER Univerzity Dokuz Eylül. Skúmali extrakt vysušených plodníc označených ako P. aurivella. Prečítal sa pôvodný úplný PDF dokument; v tejto práci nebol exemplár overený voči úzkej vŕbovej koncepcii.
Test DPPH: Hlásené EC50 predstavuje 1,8160 ± 2,0329 mg/ml. Autori ho označujú ako odhad, keďže najvyšší pozorovaný účinok bol približne 20 %. Neistota nebola premenená na biologický interval. Zápis p = 1,094 × 10² je nesprávnou hodnotou pravdepodobnosti; nepredstavuje dôkaz významnosti ani ekvivalencie vzoriek.
Profil GC–MS: Tabuľka 7 uvádza relatívne plochy píkov: okrem iného 59,20 % pre kyselinu linolovú, 17,13 % pre jej etylester a 8,14 % pre kyselinu palmitovú. Ide o podiely chromatografického signálu v konkrétnom extrakte, nie o percentá hmotnosti plodnice. Popisy aktivity čistých zlúčenín v poslednom stĺpci tabuľky pochádzajú z iných prác a nepredstavujú klinické výsledky tejto huby.
Mycéliová kultúra a overené ďalšie citovanie
Pôvodná štúdia Regedu: Regeda, Bisko a Gurinovych (2021) skúmali extrakty biomasy mycélia a osobitne kultivačného média. V tabuľke sa uvádzajú štyri kmene P. aurivella v zbierke IBK: 2334, 2371, 2538 a 2605; obrázok 3 označuje výsledok P. aurivella číslom 2605. Tieto kultúry sa nestotožnili s plodnicou MA 0015 ani s materiálom z Poľska.
Chybne prenesená hodnota: Yaman (2025) uvádza 82,37 % ako výsledok P. aurivella z práce Regedu. V pôvodnom texte na strane 51 sa však hodnota 82,37 ± 1,54 % vzťahuje na biomasu P. adiposa. Preto nebola zaznamenaná ako výsledok pre šupinačku vŕbovú. Pre P. aurivella bol zachovaný potvrdený typ aktivity DPPH bez odvodzovania číselnej hodnoty z výšky stĺpca v grafe.
Lektín PAA — základný výsledok
Materiál a zistenia: Kawagishi a spoluautori (1991) opísali lektín PAA z plodníc zozbieraných v Kushiro na ostrove Hokkaido. Prečítala sa pôvodná publikácia na J-STAGE, jej abstrakt, opis materiálu aj samotné výsledky. Bielkovina má viacpodjednotkovú štruktúru: podjednotka s hmotnosťou približne 18 kDa nie je to isté ako celý polymér s hmotnosťou presahujúcou niekoľko stoviek kDa.
Význam štúdie: Práca dokumentuje interakciu izolovanej bielkoviny s erytrocytmi v laboratórnom usporiadaní. Nie je dôkazom účinku po konzumácii huby ani potvrdením liečebného využitia. Skúmaný japonský materiál predchádza Holecovej revízii; jeho zhoda s prijatým európskym poňatím nebola potvrdená.
Technické a remeselné využitie
Farbenie vlákien: Zoznam NAMA uvádza P. aurivella ako zdroj béžových, žltých a svetlohnedých odtieňov pre bielkovinové vlákna. Webová stránka výslovne uvádza, že zoznam bol adaptovaný z knihy Arleen a Alana Bessetteovcov The Rainbow Beneath My Feet (2001). Bol prečítaný zoznam a tento odkaz; samotná kniha nebola čítaná. Nejde o nezávislú replikáciu ani o štúdiu úzkeho taxónu.
Enzýmy rozkladu dreva: Oficiálne abstrakty PubMed 838410 a 10395989 opisujú enzymatické štúdie drevokazných húb zahŕňajúce P. aurivella; v druhom sa uvádza kmeň IBR437. Ide o čítanie abstraktov bez deklarácie znalosti úplných metód a tabuliek. Tomuto druhu neboli pripísané podrobné výsledky iných organizmov z týchto viacdruhových prác.
Odfarbovanie nepotvrdené pre konkrétny kmeň: Abstrakt práce z roku 2020 o ligninolytických enzýmoch a odfarbovaní farbív zahŕňa 150 kmeňov, no priamo v ňom neidentifikuje výsledok P. aurivella. Úplný text PMC nebol pri pokuse o stiahnutie dostupný. Celkový výsledok celej skupiny nebol zaznamenaný ako schopnosť tohto druhu.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Opublikowane polskie notowania Pholiota cerifera na drewnie wierzby; nazwa odpowiada przyjętej koncepcji P. aurivella.
Rozsah čítania: Úplný text.
Dátum revízie: 20.10.2026.
Obmedzenia: Publikácia uvádza konkrétne určené nálezy. Neuskutočnila sa vlastná revízia položiek ani identifikácia DNA. Dátumy jednotlivých zberov neurčujú sezónu.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Polskie stanowisko pod nazwą P.cerifera, zgodną z zachowanym źródłowym ujęciem P.aurivella sensu Holec 1998.
Rozsah čítania: Fragmenty zdrojov.
Bol prečítaný fragment zdroja; úplný text a metódy neboli overené.
Dátum revízie: 21.10.2026.
Obmedzenia: Bol použitý atlasový opis P.cerifera, zodpovedajúci zachovanému poňatiu sensu Holec 1998. Nepoužilo sa P.aurivella s.auct. ani široký rozsah apríl – október z checklistu 2003. Atlasový opis obsahuje staré, širšie údaje o hostiteľoch. Neboli prenesené do tagov hostiteľov. Výraz „hlavne v októbri a novembri“ zostáva špecifikáciou zdroja bez doplnenia celej sezóny od apríla do novembra. Pôvodné označenie a rozsah pojmu boli zachované. Nebolo deklarované žiadne nové skúmanie položiek ani prečítanie všetkých publikácií citovaných zdrojom.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Potwierdzony zbiór P.cerifera z zachodniopomorskiego; nie przeniesiono zbiorów P.aurivella s.auct.
Rozsah čítania: Fragmenty zdrojov.
Bol prečítaný fragment zdroja; úplný text a metódy neboli overené.
Dátum revízie: 21.10.2026.
Obmedzenia: Bol použitý atlasový opis P.cerifera, zodpovedajúci zachovanému poňatiu sensu Holec 1998. Nepoužilo sa P.aurivella s.auct. ani široký rozsah apríl – október z checklistu 2003. Atlasový opis obsahuje staré, širšie údaje o hostiteľoch. Neboli prenesené do tagov hostiteľov. Výraz „hlavne v októbri a novembri“ zostáva špecifikáciou zdroja bez doplnenia celej sezóny od apríla do novembra. Pôvodné označenie a rozsah pojmu boli zachované. Nebolo deklarované žiadne nové skúmanie položiek ani prečítanie všetkých publikácií citovaných zdrojom.
Rozsah spracovania
Požadované kontroly sú vysporiadané.
Právny základ a rozsah hodnotenia
Analytické výsledky
Zloženie a laboratórna aktivita
- Aktivita skúmaného extraktu
- Aktivita skúmaného extraktu: antioxidačná aktivita (DPPH, extrakt, aktivita zistená, mycélium IBK 2605). [29]
- Koncentrácia EC50 v uvedenom antioxidačnom teste
- Koncentrácia EC50 v uvedenom antioxidačnom teste: 1,816 mg/ml (EC50, test DPPH, extrakt, bližšie neurčená miera variability zapísaná ako ±, etanolový extrakt z plodníc určených ako P. aurivella, doklad MA 0015, uvedená hodnota za znamienkom ±: 2,0329, uvedená hodnota). [30]
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Pri výskume etanolových extraktov z plodníc sa profil organických zlúčenín vrátane mastných kyselín analyzoval metódou plynovej chromatografie s hmotnostnou spektrometriou (GC-MS). Biologická aktivita extraktov sa hodnotila v samostatných laboratórnych testoch.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Chromatografická analýza extraktu preukázala prítomnosť esterov a voľných mastných kyselín, ktoré predstavujú dominantný podiel na ploche píkov chromatogramu.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Hlavnou zložkou zistenou v profile bola nenasýtená kyselina linolová (59,20% plochy píkov), ktorú sprevádzali etyllinoleát (17,13%) a kyselina palmitová (8,14%).
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V agarových diskových difúznych testoch sa hodnotila antibakteriálna aktivita extraktov voči referenčným kmeňom, klinickým izolátom a baktériám rezistentným na antibiotiká.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Výťažky vykazovali mierne potlačenie rastu grampozitívnych baktérií, vrátane listérií (Listeria monocytogenes, L. innocua), stafylokokov (Staphylococcus aureus, S. epidermidis) a enterokokov, so zónami inhibície od 7 do 11 mm pri dávke 200 µl.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Antibakteriálny účinok bol preukázaný v laboratórnych podmienkach pre koncentrované extrakty a nepredstavuje ukazovateľ účinnosti v ľudskom tele.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V mikroriediacich testoch bola minimálna inhibičná koncentrácia (MIC) voči Listeria innocua 0,442 mg/ml a voči Listeria monocytogenes a Enterococcus faecalis 1,767 mg/ml.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Inhibičné hodnoty voči Staphylococcus aureus a Escherichia coli boli stanovené na úrovni 3,533 mg/ml.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V teste neutralizácie voľných radikálov DPPH vykazoval extrakt z plodníc antioxidačnú aktivitu závislú od koncentrácie, dosahujúcu 20,80 ± 1,66% zhášania radikálov pri koncentrácii 1000 µg/ml.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Korelačný koeficient medzi dávkou extraktu a účinkom neutralizácie voľných radikálov bol r = 0,8833.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V štúdiách tvorby bakteriálneho biofilmu extrakt v koncentrácii 0,220 mg/ml obmedzoval tvorbu biofilmu pri Listeria innocua o 52,75 % a pri Listeria monocytogenes o 50,65 %.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Vplyv extraktov na biofilm závisel od druhu baktérie a týkal sa výlučne modelových laboratórnych systémov in vitro.
Biotop a výskyt
Potwierdzony zasięg występowania
Wszystkie obszary potwierdzone w zapisanych danych źródłowych.
| Kraj | Regiony i stanowiska | Plodenie | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Poľsko | Podleské vojvodstvo; Západopomoranské vojvodstvo | IV–V, IX–XI |
|
Zdroje
- Atlas grzybów Polski, P. aurivella s. auct., BG 2025-12-15
- Holec J. 1998. The taxonomy of Pholiota aurivella and Pholiota adiposa — a return to Batsch and Fries. Czech Mycology 50(3): 201–222. DOI 10.33585/cmy.50306
- Index Fungorum, Name Record 223664
- KPNG, PTMyk, Rekomendacja 6/2025
- Latvijas daba, zeltainā zvīnene
- NCBI Taxonomy 13206
- SPECIES-FUNGORUM-PHOLIOTA
- W2-AURIVELLA-VERIFICATION
- Yaman C. et al. 2025. Chemical composition and biological activity of Pholiota aurivella. J.Fac.Pharm.Ankara49(2): 349–364. DOI 10.33483/jfpau.1607129
- Rozporządzenie Ministra Środowiska 9.10.2014; Dz.U. 2014 poz. 1408
- Tekst jednolity rozporządzenia Ministra Zdrowia; Dz.U. 2026 poz. 258
- PubMed 33228232 — oficjalny abstrakt, nie pełny tekst
- ELI:akt ochrony gatunkowej grzybów, aktualne metadane
- ELI:tekst jednolity 2026, aktualne metadane
- ELI:akt bazowy i odesłania do tekstów jednolitych
- PubMed:PMID838410 i10395989; pierwotne abstrakty publikacji enzymologicznych
- Species Fungorum:Pholiota aurivella, record223664
- Species Fungorum:Pholiota cerifera, record231121
- Snowarski:Pholiota cerifera; literatura stanowisk polskich i zakres nazwy
- Holec 1998 — materiał, metody i dokładne źródłowe wyniki uzupełnieniaW11.
- Kawagishi i in. 1991 — A Lectin from the Mushroom Pholiota aurivella, DOI 10.1271/bbb1961.55.2485
- Polskie wykazy i status prawny, 20 X 2026
- NAMA:Mushrooms to Dye For; gatunkowo opisana praktyka barwierska
- Beug, Shaw, Cochran — Thirty-Plus Years of Mushroom Poisoning
- Preliminary studies of fungi in the Biebrza National Park. II. Macromycetes
- Gierczyk i Kujawa 2023 — Rejestr, część XI; dane przyjęte w 2015
- Doğan i in. 2018.Mantar Dergisi9(1); doświadczenie na szczurach, ekstraktP.aurivella
- Regeda, Bisko, Gurinovych 2021 — The antioxidant activity of extracts of the mycelium and the culture fluid of medicinal macromycetes of Pholiota; DOI 10.24959/ophcj.21.247038
- W11 nr34 — źródłowy materiał, wynik i warunki