Jedlý
Vyžaduje úpravu
Za surova jedovatý
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.










Hríb žltonohý (Neoboletus xanthopus) je teplomilná huba s hnedým klobúkom, červenými pórmi a výrazne žltou bázou hlúbika. Dužina po poranení rýchlo a intenzívne modrie. Ide o samostatný druh odčlenený od hríba zrnitohlúbikového, viazaný najmä na listnaté lesy mierneho pásma.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk, hlúbik.
- Farba mycélia na báze plodnice
- Farba mycélia na báze plodnice: belavá.
Farba mycélia na báze plodnice: krémový alebo Žltkastá (po usušení).
Klobúk
- Tvar klobúka
- Tvar klobúka: polguľovitý.
Tvar klobúka: vypuklý.
Tvar klobúka: vypuklý (sploštený profil). - Reliéf povrchu klobúka
- Reliéf povrchu klobúka: hladký.
- Pokryv klobúka
- pri mladých plodniciach: Pokryv klobúka: osinovatený.
- Lesk povrchu klobúka
- pri zrelých plodniciach: Lesk povrchu klobúka: lesklý.
- Usporiadanie prasklín povrchu
- za sucha, pri starých plodniciach: Usporiadanie prasklín povrchu: popraskaná, vzor neuvedený.
- Farba klobúka
- Farba klobúka: hnedý.
Farba klobúka: gaštanový.
Farba klobúka: okrový.
Farba klobúka: sienový.
Farba klobúka: plavý.
Farba klobúka: terakotovoružová.
Farba klobúka: okrovohnedý.
Farba klobúka: Žltá.
Farba klobúka: žltohnedý.
Farba klobúka: vínový.
Farba klobúka: fialový.
pri mladých plodniciach: Farba klobúka: citrónovožltý.
pri mladých plodniciach: Farba klobúka: slamovožltý.
pri mladých plodniciach: Farba klobúka: sírovožltý.
pri mladých plodniciach: Farba klobúka: Žltá. - Obrys okraja klobúka
- Obrys okraja klobúka: zvlnený.
- Profil okraja klobúka
- Profil okraja klobúka: tupý.
- Pokrytie okraja
- Pokrytie okraja: zamatový.
- Zvyšky plachtičky na okraji
- Zvyšky plachtičky na okraji: s visiacimi zvyškami vela.
- Farebná reakcia klobúka
- Farebná reakcia klobúka: modrý.
Farebná reakcia klobúka: modrý.
Farebná reakcia klobúka: hnedkastý alebo černastý. - Priemer klobúka
- Priemer klobúka je do 150 mm.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: rúrky.
Rúrky pri hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (rúrky).
Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: voľný od hlúbika (rúrky).
- Tvar pórov
- Tvar pórov: okrúhly.
pri zrelých plodniciach: Tvar pórov: hranaté. - Farba pórov po poranení
- Farba pórov po poranení: modrý (začiatok reakcie).
- Farba rúrok po poranení
- Farba rúrok po poranení: modrý (začiatok reakcie).
- Prirodzená farba pórov
- Prirodzená farba pórov: žltý.
Prirodzená farba pórov: oranžový.
Prirodzená farba pórov: červený. - Veľkosť pórov
- Veľkosť pórov: malý.
- Prirodzená farba rúrok
- Prirodzená farba rúrok: žltý.
Prirodzená farba rúrok: žltozelený.
Hlúbik a báza
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý.
Tvar hlúbika: kyjakovitý.
Tvar hlúbika: valcovitý (takmer).
Tvar hlúbika: bruchatý (mierne, takmer). - Báza hlúbika
- Báza hlúbika: koreniaca.
- Farba hlúbika
- Farba hlúbika: žltý.
Farba hlúbika: krémový.
Farba hlúbika: belavá.
Farba hlúbika: červený.
Farba hlúbika: hrdzavý. - Pokryv povrchu hlúbika
- Pokryv povrchu hlúbika: zrnitá.
Pokryv povrchu hlúbika: šupinatá. - Vzor povrchu hlúbika
- Vzor povrchu hlúbika: škvrnitá.
- Farba ornamentácie hlúbika
- Farba ornamentácie hlúbika: hnedý.
Farba ornamentácie hlúbika: žltý.
Farba ornamentácie hlúbika: červenkastý.
Farba ornamentácie hlúbika: hrdzavý.
Farba ornamentácie hlúbika: hnedkastý.
Farba ornamentácie hlúbika: žltý alebo červenkastý (počiatočný stav).
Farba ornamentácie hlúbika: hrdzavý alebo hnedkastý (nasledujúci stav). - Farba povrchu hlúbika po poškodení
- Farba povrchu hlúbika po poškodení: modrý (povrch hlúbika).
- Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 45–120 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 20–30 mm.
- Zakrivenie hlúbika
- Zakrivenie hlúbika: ohnutý.
- Priemer zrniečok hlúbika
- Priemer zrniečok hlúbika: < 0,5 mm (uvedená hodnota).
- Hustota zrniečok hlúbika
- Hustota zrniečok hlúbika: riedke.
Hustota zrniečok hlúbika: husté (zriedka).
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: žltý.
Farba dužiny: červený (dužina pri báze hlúbika). - Pevnosť dužiny
- Pevnosť dužiny: pevný.
- Farba dužiny po poranení
- Farba dužiny po poranení: modrý.
potom: Farba dužiny po poranení: žltý. - Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: hubový.
Vôňa dužiny: nevýrazný (dužina).
Vôňa dužiny: nevýrazný (dužina). - Charakter chuti dužiny
- Charakter chuti dužiny: mierny.
- Výraznosť chuti dužiny
- Výraznosť chuti dužiny: nevýrazný.
Výraznosť chuti dužiny: nevýrazný.
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: listnatý les.
- Substrát
- Substrát: pôda.
- Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: v malých skupinách.
- Frekvencia výskytu
- Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú v auguste (pozorované obdobie, roky pozorovania: 2016, mesiace pozorovania: 8).
- Oblasť výskytu
- Oblasť výskytu: potvrdený.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Jedlý
- Vyžadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
- Konzumácia za surova
- Za surova jedovatý
Právo
- Ochrana
- Nie je uvedený v poľskom zozname chránených druhov húb.
- Predaj
- V Poľsku nie je uvedený v zozname húb povolených na predaj.
S čím možno zameniť
FAQ
Môže sa hríb žltonohý konzumovať v surovom stave?
Nie, v surovom stave je jedovatý a vyvoláva žalúdočné a črevné ťažkosti. Vyžaduje dlhú tepelnú úpravu.
Ako dlho je potrebné tento druh tepelne upravovať?
Bezpečná konzumácia vyžaduje minimálne 20 až 30 minút dôkladného varu alebo dusenia na rozklad toxínov.
V akých lesoch sa najčastejšie vyskytuje?
Rastie predovšetkým v teplomilných listnatých lesoch, najmä pod dubmi, bukmi a hrabmi.
Kedy začína a končí jeho rastová sezóna?
Plodnice sa objavujú od konca mája alebo začiatku júna a sezóna trvá zvyčajne do októbra.
Vyskytuje sa tento druh aj vo vysokohorských polohách?
Nie, vyhýba sa vysokohorským polohám a ihličnatým lesom, keďže preferuje teplú nížinnú klímu.
Akú chuť má po správnej tepelnej úprave?
Chuť je príjemne hubová a mierna, pričom dužina si po uvarení zachováva pevnú štruktúru.
Využíval sa tento druh v tradičnom farbiarstve?
Áno, odvary z plodníc sa v remesle používali na farbenie vlny na žltohnedé a olivové tóny.
Aké povery sa k nemu v minulosti viazali?
Pre intenzívne modranie bol spájaný s diablom, ohňom a ľudia ho považovali za nečistú hubu.
Boli mu pripisované magické ochranné účinky?
V niektorých regiónoch sa sušené časti plodníc používali ako amulety proti blesku a požiaru.
Aké stromy sú jeho hlavnými mykoríznymi partnermi?
Hlavnými partnermi sú duby, buky a hraby, občas aj gaštany jedlé v teplejších polohách.
Nadšenec
Spodná strana klobúka
- Priemer pórov
- Priemer pórov: 0,1–0,5 mm.
- Dĺžka rúrok
- Dĺžka rúrok: do 20 mm.
Názvy a história
- Obowiązująca nazwa krajowa
- krasnoborowik żółtoczerwony
- Obowiązująca nazwa taksonomiczna
- Neoboletus xanthopus
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách nadvihnite klobúk a prezrite si sediment.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: hnedý.
- Odtieň výtrusného prachu
- Odtieň výtrusného prachu: Olivovohnedá.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: vretenovitý. Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: vretenovitý.
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký. Povrch výtrusu: hladký.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 10–18 µm, šírka 3,8–6 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Skúšky s činidlami
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, výtrusy z výtrusného prachu, hotový 5% roztok KOH, filtračný papier, ochranné okuliare a rukavice na prácu s KOH
- Postup
- Preneste trochu výtrusov z výtrusného prachu na čisté podložné sklíčko.
- Pridajte kvapku hotového 5% roztoku KOH a prikryte krycím sklíčkom.
- Odstráňte prebytočnú tekutinu pri okraji sklíčka filtračným papierom. Pozrite si farbu výtrusov pod mikroskopom.
Čo hľadať
- Farba výtrusov v 5% KOH
- žltú
Ekológia a rozšírenie
- Zrnitosť pôdy
- Zrnitosť pôdy: ílovitá (predpoklad autora zdroja).
- Vápnitosť pôdy
- Vápnitosť pôdy: vápenatý.
- Úrodnosť pôdy
- Úrodnosť pôdy: úrodná (predpoklad autora zdroja).
- Listnaté stromy v okolí
- Listnaté stromy v okolí: dub.
Listnaté stromy v okolí: buk.
Listnaté stromy v okolí: Quercus cerris.
Listnaté stromy v okolí: Quercus coccifera.
Listnaté stromy v okolí: Fagus sylvatica.
Listnaté stromy v okolí: Quercus frainetto.
Listnaté stromy v okolí: Carpinus orientalis.
Listnaté stromy v okolí: Quercus ilex subsp. ballota. - Mykorízni partneri
- Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Quercus (všeobecný zoznam partnerov).
- Spôsob výživy
- Spôsob výživy: ektomykorízny.
Nekulinárske využitie
V ľudovom remesle a tradičnom farbiarstve našiel tento druh uplatnenie ako prírodné farbivo na vlnu, ľan a prírodné priadze. Vďaka pigmentom obsiahnutým v klobúku a hlúbiku poskytuje odvar z plodníc pri použití rôznych tradičných moridiel, ako je kamenec alebo železité soli, zemité žltohnedé, okrové až olivovo hnedé farebné tóny. Tieto farebné odtiene sa historicky využívali v domácom textilnom tkáčstve na farbenie odevov a úžitkových tkanín v horských i podhorských oblastiach.
V ľudovej mágii a rituálnych praktikách v niektorých častiach južnej a východnej Európy sa sušené fragmenty plodníc s tmavomodrými zmenami niekedy používali ako ochranné amulety proti blesku a ohňu, čo vychádzalo z ich tmavej farby a odolného vzhľadu. V historickom liečiteľstve sa vysušený prach z prestarnutých plodníc ojedinele prikladal na vonkajšie krvácajúce odreniny hospodárskych zvierat ako mechanická zábrana proti hmyzu a znečisteniu.
História a kultúra
V historických prameňoch a tradičnej ľudovej kultúre bol tento taxón dlho vnímaný bez oddelenia od komplexu modrajúcich hríbov s červenými pórmi. V stredoeurópskom folklóre sa k hubám s dramatickým modraním dužiny a žltočerveným sfarbením viazali rozličné povery. Boli spájané s nečistými silami, čertom či ohňom, čo odrážali aj archaické ľudové pomenovania odkazujúce na diabolský pôvod. Modranie bolo v predvedeckých predstavách často vnímané ako znamenie jedovatosti alebo prítomnosti zlého ducha v plodnici.
V písomníctve 19. a 20. storočia sa zmienky o týchto formách objavovali v mykologických zápiskoch zaznamenávajúcich prechod od ľudového strachu k postupnému doceneniu v lesnatých regiónoch. Vo vidieckych komunitách južnej Európy symbolizovali príchod letných búrok a plodnosti pôdy pod starými dubmi. Pretrvávajúce poverčivé obavy v niektorých oblastiach spôsobili, že plodnice boli zámerne ničené ako nebezpečné či bosorácke huby.
Jedlosť a bezpečnosť
Tento druh je po dôkladnej tepelnej úprave jedlý, avšak v surovom alebo nedostatočne tepelne spracovanom stave vyvoláva akútne gastrointestinálne ťažkosti. Obsahuje termolabilné toxíny dráždiace žalúdok a črevnú sliznicu, preto si vyžaduje minimálne dvadsať až tridsať minút nepretržitého varu alebo dôkladného dusenia pred akoukoľvek konzumáciou. Chuť dobre upravenej dužiny je mierna, príjemne hubová a konzistencia zostáva pevná.
V kulinárskych tradíciách strednej Európy je považovaný za hodnotnú jedlú hubu s obľubou vyhľadávanú znalcami, ktorí vedia o nutnosti dlhšieho varenia. V niektorých krajinách západnej a severnej Európy panuje voči jeho konzumácii nedôvera pre intenzívne modranie dužiny a prítomné tráviace riziká v surovom stave. Bezpečná konzumácia vylučuje rýchle opekanie, surové ochutnávanie a požívanie vo veľkých množstvách, ktoré môže spôsobiť pocit ťažoby aj u odolných jedincov.
Biotop a výskyt
Hríb žltonohý sa vyskytuje predovšetkým v teplých listnatých a zmiešaných lesoch nížin a pahorkatín. Tvorí mykoríznu väzbu s listnatými stromami, najmä s dubmi, bukmi, hrabmi a gaštanmi jedlými, podstatne vzácnejšie sa nachádza pod lipami. Uprednostňuje neutrálne až mierne zásadité pôdy na vápencovom, sprašovom alebo hlinitom podloží, ktoré sa v letných mesiacoch dostatočne prehrievajú. V strednej a južnej Európe má ostrovčekovité rozšírenie, pričom smerom na juh a do stredomorskej oblasti je jeho výskyt hojnejší než v chladnejších severných regiónoch kontinentu. V boreálnej zóne a vo vysokohorských polohách úplne chýba.
Hlavná rastová sezóna trvá od neskorej jari do začiatku jesene, zvyčajne od konca mája alebo začiatku júna do októbra. Vrchol fruktifikácie nastáva v teplom letnom období po výdatných zrážkach. V južnej Európe a v oblasti Stredomoria môže sezóna pretrvávať až do novembra v závislosti od nástupu jesenných dažďov. V stredoeurópskom priestore je jeho výskyt koncentrovaný v teplejších dubinách a panónskych lesostepných lokalitách.
Zdroje
- B. Assyov 2020, Yesca 32:77–118
- Gierczyk & Ślusarczyk 2020 Przegląd Przyrodniczy31(1)
- NDFF Verspreidingsatlas 0193010 (także [32])
- Assyov B. (2020). Neoboletus xanthopus — additional data and iconography of a widespread, but frequently neglected species. Yesca 32:77–118. Opis angielski s.101–115.
- Pilzbuch/Pilzwelten. Gelbfüßiger Hexenröhrling, Neoboletus xanthopus. Własne użycie nazw niemieckich i opis atlasowy autora strony.
- Moreno G., Sánchez-Dueñas G., Alvarado P. (2025). Neoboletus xanthopus, una especie confundida con N.erythropus. Bol.Soc.Micol.Madrid49:85–92; materiał AH58353.
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Ustalenia źródłowe: jadalność, spożycie i wykorzystanie
- Jedlosť
- Jedlý — źródło oznaczenia
Pilzbuch/Pilzwelten. Gelbfüßiger Hexenröhrling, Neoboletus xanthopus. Własne użycie nazw niemieckich i opis atlasowy autora strony. · Speisewert: autor spoločnej karty N.xanthopus a N.erythropus hodnotí oba ako jedlé a výslovne vylučuje konzumáciu za surova. Ide o atlasové hodnotenie autora, bez druhovo špecifického toxikologického testu; požiadavka tepelnej úpravy bola zaznamenaná osobitne.
- Vyžadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
Pilzbuch/Pilzwelten. Gelbfüßiger Hexenröhrling, Neoboletus xanthopus. Własne użycie nazw niemieckich i opis atlasowy autora strony. · Speisewert/Beschreibung: N.xanthopus ako huba vyžadujúca dôkladnú tepelnú úpravu, za surova silne netolerovaná; nebolo stanovené druhovo špecifické bezpečné minimum času alebo teploty.
- Konzumácia za surova
- Jedovatý
Materiał: surowy
Pilzbuch/Pilzwelten. Gelbfüßiger Hexenröhrling, Neoboletus xanthopus. Własne użycie nazw niemieckich i opis atlasowy autora strony. · Ponechaná druhová stránka Pilzbuch/Pilzwelten, L89 a L100: Gelbfüßige Hexenröhrlinge za surova jedovaté / silne netolerované. Hodnotenie autora atlasu, bez stanoveného druhovo špecifického toxínu alebo bezpečného minima prípravy.
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Neoboletus xanthopus
Vedecké názvy a taxonómia
Neoboletus xanthopus (Klofac & A. Urb.) Klofac & A. Urb. patrí do čeľade hríbovitých (Boletaceae). Súčasná kombinácia bola publikovaná v Index Fungorum v roku 2014 (pod registračným číslom 550948). Bázickým menom je Boletus xanthopus Klofac & A. Urb., vytvorené v tom istom roku.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Fylogenetické štúdie a morfologické analýzy potvrdili odlišnosť N. xanthopus od N. luridiformis, pričom zároveň preukázali širokú fenotypovú variabilitu sťažujúcu jednoznačné rozlíšenie týchto taxónov výlučne na základe jednotlivých makroskopických znakov.
Ekológia a rozšírenie
- Zrnitosť pôdy
- Zrnitosť pôdy: ílovitá (predpoklad autora zdroja). [32]
- Frekvencia výskytu
- Holandsko: Frekvencia výskytu: veľmi vzácny. [32]
Bulharsko: Frekvencia výskytu: hojný. [21]
Grécko: Frekvencia výskytu: hojný. [21] - Úrodnosť pôdy
- Úrodnosť pôdy: úrodná (predpoklad autora zdroja). [32]
- Ihličnaté stromy v okolí
- Ihličnaté stromy v okolí: jedľa. [21]
Laboratórna diagnostika
Dane ustrukturyzowane
Bazídiá
Kaulocystidy
Hymeniálne cystidy
- Prítomnosť hymeniálnych pseudocystíd
- Prítomnosť hymeniálnych pseudocystíd: prítomný. [21]
- Usporiadanie cheilocystíd
- Usporiadanie cheilocystíd: pás. [21]
- Prítomnosť cystíd v hyméniu
- Prítomnosť cystíd v hyméniu: prítomný. [21]
Prítomnosť cystíd v hyméniu: prítomný. [30] - Tvar vrcholu hymeniálnej cystidy
- Tvar vrcholu hymeniálnej cystidy: s vrcholovým výbežkom. [21]
Tvar vrcholu hymeniálnej cystidy: s vrcholovým výbežkom (často). [21] - Farba hymeniálnej cystidy
- Farba hymeniálnej cystidy: žltý (medová). [21]
Farba hymeniálnej cystidy: žltý (medová). [21] - Rozšírenie cystidy
- Rozšírenie cystidy: bruchatý. [21]
- Dĺžka hymeniálnej cystidy
- Dĺžka hymeniálnej cystidy: 23,5–47,5 µm. [21]
Dĺžka hymeniálnej cystidy: 13–23 µm. [21] - Zakrivenie krčku cystidy
- Zakrivenie krčku cystidy: rovný. [21]
Zakrivenie krčku cystidy: poprehýbaná. [21] - Podiel dĺžky krčku cystidy
- Podiel dĺžky krčku cystidy: až do tretiny celkovej dĺžky bunky. [21]
- Prítomnosť krčku cystidy
- Prítomnosť krčku cystidy: prítomný. [21]
- Šírka krčku cystidy — trieda
- Šírka krčku cystidy — trieda: úzka. [21]
- Optický vzhľad hymeniálnej cystidy
- Optický vzhľad hymeniálnej cystidy: hyalínny. [21]
Optický vzhľad hymeniálnej cystidy: hyalínny. [21] - Tvar hymeniálnej cystidy
- Tvar hymeniálnej cystidy: kyjakovitý. [21]
Tvar hymeniálnej cystidy: Fľaškovitá. [21]
Tvar hymeniálnej cystidy: vretenovitý. [21]
Tvar hymeniálnej cystidy: Fľaškovitá. [21]
Tvar hymeniálnej cystidy: kyjakovitý. [30]
Tvar hymeniálnej cystidy: Fľaškovitá. [30]
Tvar hymeniálnej cystidy: Fľaškovitá (veľmi zriedka). [21] - Hrúbka steny uvedenej hymeniálnej cystidy
- Hrúbka steny uvedenej hymeniálnej cystidy: tenkostenný. [21]
Hrúbka steny uvedenej hymeniálnej cystidy: tenkostenný. [21] - Šírka hymeniálnej cystidy
- Šírka hymeniálnej cystidy: 3–6 µm. [21]
Šírka hymeniálnej cystidy: 6–10,5 µm. [21] - Pravidelnosť tvaru pseudocystíd
- Pravidelnosť tvaru pseudocystíd: nepravidelný (vo vysokej miere, často). [21]
- Prítomnosť pleurocystíd
- Prítomnosť pleurocystíd: prítomný. [21]
Ostatné laboratórne znaky
- Rozkonárenie hýfy kontextu
- Rozkonárenie hýfy kontextu: rozvetvený. [21]
- Zakrivenie hýfy kontextu
- Zakrivenie hýfy kontextu: poprehýbaná. [21]
- Priehradky hýfy kontextu
- Priehradky hýfy kontextu: priehradkovaný. [21]
- Trieda steny hýfy kontextu
- Trieda steny hýfy kontextu: tenkostenný. [21]
- Šírka hyf kontextu
- Šírka hyf kontextu: 3,5–7 µm. [21]
- Plodnosť okraja hymenofóru
- Plodnosť okraja hymenofóru: sterilná. [21]
- Farba obsahu tromboplerických hýf
- Farba obsahu tromboplerických hýf: žltý (zlatožltá). [21]
- Prítomnosť tromboplerických hýf
- Prítomnosť tromboplerických hýf: prítomný. [21]
Pokožka klobúka
- Usporiadanie hýf pokožky klobúka
- Usporiadanie hýf pokožky klobúka: prepletené. [21]
Usporiadanie hýf pokožky klobúka: prepletené. [30]
Usporiadanie hýf pokožky klobúka: prepletené. [35] - Dĺžka elementov pokožky klobúka
- Dĺžka elementov pokožky klobúka: 37–80 µm. [30]
- Tvar prvkov pokožky klobúka
- Tvar prvkov pokožky klobúka: valcovitý. [30]
- Šírka prvkov pokožky klobúka
- Šírka prvkov pokožky klobúka: do 5 µm. [35]
Šírka prvkov pokožky klobúka: 5–8 µm. [30] - Rozkonárenie hýfy pokožky
- Rozkonárenie hýfy pokožky: rozvetvený. [21]
Rozkonárenie hýfy pokožky: rozvetvený (vidlicovité). [30] - Zakrivenie hýfy pokožky
- Zakrivenie hýfy pokožky: poprehýbaná. [21]
Zakrivenie hýfy pokožky: poprehýbaná. [30] - Proporcie hýfy pokožky
- Proporcie hýfy pokožky: štíhly. [21]
- Priehradky hyf pokožky
- Priehradky hyf pokožky: priehradkovaný. [21]
Priehradky hyf pokožky: priehradkovaný. [30] - Trieda steny hyfy pokožky klobúka
- Trieda steny hyfy pokožky klobúka: tenkostenný. [21]
- Inkrustácia hýf pokožky
- Inkrustácia hýf pokožky: prítomný. [21]
Inkrustácia hýf pokožky: prítomný. [35]
Inkrustácia hýf pokožky: prítomný (niekedy, pri vrchole, živicovité). [21] - Farba pigmentu pokožky
- Farba pigmentu pokožky: hnedkastý. [30]
Farba pigmentu pokožky: žltohnedý (umiestnenie pigmentu sa neuvádza). [21] - Stavba pokožky klobúka
- Stavba pokožky klobúka: trichoderm. [13]
Stavba pokožky klobúka: trichoderm. [30]
Stavba pokožky klobúka: trichoderm. [35] - Tvar vrcholu koncovej bunky pokožky klobúka
- Tvar vrcholu koncovej bunky pokožky klobúka: zaoblený. [13]
Tvar vrcholu koncovej bunky pokožky klobúka: zužujúci sa. [13]
Tvar vrcholu koncovej bunky pokožky klobúka: guľovitý (rozšírený). [21] - Dĺžka koncovej bunky pokožky klobúka
- Dĺžka koncovej bunky pokožky klobúka: 8,5–39 µm. [13]
- Tvar koncovej bunky pokožky klobúka
- Tvar koncovej bunky pokožky klobúka: kyjakovitý. [13]
Tvar koncovej bunky pokožky klobúka: valcovitý (takmer). [21]
Tvar koncovej bunky pokožky klobúka: vajcovitý (pretiahnutý). [21]
Tvar koncovej bunky pokožky klobúka: cystidioidná. [21]
Tvar koncovej bunky pokožky klobúka: ampulkovitá. [21]
Tvar koncovej bunky pokožky klobúka: guľovitý (príležitostne). [21] - Šírka koncovej bunky pokožky klobúka
- Šírka koncovej bunky pokožky klobúka: 3–11 µm. [13]
Reakcie s činidlami
- Reakcia na alkalické činidlá
- Reakcia na alkalické činidlá: žltá. [21]
Výtrusy
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu: 2,8 (priemer). [37]
Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu: 2,3–2,9 (priemer). [37] - Farba výtrusov pod mikroskopom
- Farba výtrusov pod mikroskopom: žltý. [21]
Farba výtrusov pod mikroskopom: zlatožltá. [21]
Farba výtrusov pod mikroskopom: Žltkastá. [30] - Kvapky vo vnútri výtrusu
- Kvapky vo vnútri výtrusu: prítomný. [13]
Kvapky vo vnútri výtrusu: prítomný. [30]
Kvapky vo vnútri výtrusu: 1–3 (veľké kvapky). [21] - Dĺžka výtrusu
- Dĺžka výtrusu: 12,3–18 µm. [30]
Dĺžka výtrusu: 10,5–16 µm. [13]
Dĺžka výtrusu: 10–16 µm. [35] - Pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 2–3,2. [13]
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: elipsoidný. [13]
Tvar výtrusu: vretenovitý. [13]
Tvar výtrusu: elipsoidný. [30]
Tvar výtrusu: vretenovitý. [30] - Objem výtrusu
- Objem výtrusu: 154–213 µm³ (rozsah priemerov jednotlivých zberov). [21]
Dužina hymenofóru
- Typ tramy hymenofóru
- Typ tramy hymenofóru: bilaterálna (podtyp Boletus). [13]
- Optický vzhľad hýf trámy
- Optický vzhľad hýf trámy: hyalínny. [21]
- Trieda steny hýf trámy
- Trieda steny hýf trámy: tenkostenný. [21]
- Hrúbka steny hýf tramy
- Hrúbka steny hýf tramy: do 1 µm. [21]
- Šírka hýf trámy
- Šírka hýf trámy: 3,5–10,5 µm. [21]
Materiál a metódy výskumu
Popis znakov — zdroj a rozsah
Materiál: Plodnice N. xanthopus preskúmané autorom z Bulharska a Grécka, séria SOMF.
Rozsah čítania: Celý text.
Obmedzenia: Striktná horná hranica nie je dolnou populačnou hranicou ani zaokrúhlenou hranicou zahrnutou do rozsahu.
Popis znakov — zdroj a rozsah
Materiál: Nezávislý atlasový opis Neoboletus xanthopus; chýba uvedený dokladový exemplár alebo experimentálna vzorka.
Rozsah čítania: Fragmenty zdrojov.
Prečítaný fragment zdroja; celý text a metódy neboli overené.
Obmedzenia: Opis autora atlasu, bez pôvodného kontrolovaného experimentu. Zaznamenaný bol výlučne mierny charakter chuti; inštrukcie na ochutnávanie neboli prenesené.
Mikroskopické údaje — zdroj a obmedzenia
Materiál: AH58353, Španielsko, n=30 výtrusov.
Rozsah čítania: Fragmenty zdrojov.
Prečítaný fragment zdroja; celý text a metódy neboli overené.
Obmedzenia: Nebol spresnený počet N bazídií alebo cystíd ani konkrétne médium každého merania.
Mikroskopické údaje — zdroj a obmedzenia
Materiál: Pôvodne skúmané položky N.xanthopus z Bulharska a Grécka; n=50 výtrusov na exemplár; merania vo vode.
Rozsah čítania: Celý text.
Obmedzenia: Rozsah priemerov skúmaných položiek, nie rozsah jednotlivých pomerov Q ani jeden spoločný pomer.
Archiwalny opis siedliska
W Europie Południowej gatunek rośnie w ciepłolubnych dąbrowach i lasach dębowo-grabowych na glebach wapiennych oraz krzemianowych, wchodząc w mikoryzę głównie z dębami (Quercus cerris, Q. frainetto, Q. coccifera), rzadziej pod bukami.
Archiwalny opis siedliska
W Holandii grzyb uchodzi za ektomikoryzowy gatunek skrajnie rzadki, związany z dębami, notowany na pojedynczych stanowiskach.
Archiwalny opis siedliska
Znaleziska w Bułgarii i Grecji notowano od maja do października, natomiast jedyny potwierdzony zbiór w Polsce pochodzi z sierpnia.
- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka sterigmy bazídie
- Materiał badania: Hiszpania, Madrid, Paredes de Buitrago, humus pod Quercus ilex subsp.ballota,10.10.2024, leg.G.Sánchez-Dueñas, AH58353. Sekwencje ITS PV583767, LSU PV583908, RPB2 PV592032, TEF1 PV592033. 5–6 µm [30]
Materiał badania: Materiały N.xanthopus z Bułgarii i Grecji w SOMF, autorskie zbiory i okazy dostarczone przez korespondentów; wykaz druk114–115. Metody i pomiary druk102–104. Materiał suszony, ponownie nawodniony (przygotowanie opisano w Metodach): do 4 µm [21] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Počet výtrusov na bazídii
- Liczba zarodników na jednej podstawce wynosi 4. [21] [30]
- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka bazídie
- 27–34 µm [16]
21,5–31,5 µm [13]
Materiał badania: Hiszpania, Madrid, Paredes de Buitrago, humus pod Quercus ilex subsp.ballota,10.10.2024, leg.G.Sánchez-Dueñas, AH58353. Sekwencje ITS PV583767, LSU PV583908, RPB2 PV592032, TEF1 PV592033. 45–55 µm [30] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka bazídie
- 9–12,5 µm [13]
Materiał badania: Hiszpania, Madrid, Paredes de Buitrago, humus pod Quercus ilex subsp.ballota,10.10.2024, leg.G.Sánchez-Dueñas, AH58353. Sekwencje ITS PV583767, LSU PV583908, RPB2 PV592032, TEF1 PV592033. 9–11 µm [30] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka prvkov pokožky klobúka
- Materiał badania: Holotyp Boletus xanthopus, WU31411; oryginalny protolog2014, sekwencja GenBankKM027387. do 5 µm [35]
Materiał badania: Hiszpania, Madrid, Paredes de Buitrago, humus pod Quercus ilex subsp.ballota,10.10.2024, leg.G.Sánchez-Dueñas, AH58353. Sekwencje ITS PV583767, LSU PV583908, RPB2 PV592032, TEF1 PV592033. 5–8 µm [30] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka výtrusu
- Materiał badania: Holotyp Boletus xanthopus, WU31411; oryginalny protolog2014, sekwencja GenBankKM027387. 13,5–15 µm (skrajnie 10–16 µm) [35]
10,5–16 µm [13]
Materiał badania: Hiszpania, Madrid, Paredes de Buitrago, humus pod Quercus ilex subsp.ballota,10.10.2024, leg.G.Sánchez-Dueñas, AH58353. Sekwencje ITS PV583767, LSU PV583908, RPB2 PV592032, TEF1 PV592033. 12,3–17,1 µm (skrajnie do 18 µm) [30] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka výtrusu
- Materiał badania: Holotyp Boletus xanthopus, WU31411; oryginalny protolog2014, sekwencja GenBankKM027387. 4–5 µm (skrajnie 3,8–5,5 µm) [35]
Materiał badania: Hiszpania, Madrid, Paredes de Buitrago, humus pod Quercus ilex subsp.ballota,10.10.2024, leg.G.Sánchez-Dueñas, AH58353. Sekwencje ITS PV583767, LSU PV583908, RPB2 PV592032, TEF1 PV592033. 4,5–5,9 µm (skrajnie do 6 µm) [30]
4–6 µm [13]
Metody i zapisy źródłowe — Materiały N.xanthopus z Bułgarii i Grecji w SOMF, autorskie zbiory i okazy dostarczone przez korespondentów; wykaz druk114–115. Metody i pomiary druk102–104.
Stan materiału: suszony.
Pochodzenie materiału: Bulgaria and Greece.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Metoda źródłowa. Technika: mikroskopia świetlna (LM). Medium: KOH. Stężenie: 5%; podstawa procentowa niepodana. Opis metody w źródle: Rehydratowane suszone okazy; preparaty w5%KOH, fakultatywnie czerwień Kongo w amoniaku dla kontrastu. AmScopeT360B/MU900, pomiary skalibrowanych fotografii, Carnoy2.0 i Piximetre5.10. Zarodniki mierzono osobno w wodzie; to medium dotyczy ich wymiarów, nie barwy w KOH.
Wygląd optyczny podstawki — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: basidia hyaline. Hialinowość oddzielono od żółtego zabarwienia wKOH.” [21]
Układ strzępek skórki — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: trichodermium of strongly interwoven ... hyphae; układ strzępek oddzielony od kształtu ich końcowych komórek.” [21]
Długość sterygmy podstawki — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: sterigmata up to4µm; nie podano dolnej granicy.” [21]
Obecność pseudocystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: pseudocystidia present at pores edges; osobny rodzaj komórek i położenie, bez wymyślonej liczebności.” [21]
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: basidia four-spored;4zarodniki na jednej podstawce, nie liczba zbadanych podstawek.” [21]
Barwa podstawki — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: podstawki prawie bezbarwne do miodowożółtych, okazjonalnie jaskrawożółte w5%KOH. Zapisano żółtą barwę podstawową, odrębną od hialinowości; dokładny odcień i częstość zachowano w źródle.” [21]
Wygląd optyczny cystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: cheilocystidia i pleurocystidia jawnie hialinowe; wspólny wynik grupy obu struktur w tej samej serii i metodzie.” [21]
Obecność cystyd w hymenium — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: cheilocystydy i pleurocystydy opisane w hymenium badanego materiału. Sama obecność oddzielona od ich typu i kształtu.” [21]
Kształt szczytu cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: cheilocystidia often with mucronate apex; obecność wyrostka. Częstość often zachowana w źródle, nie przypisana innym kształtom.” [21]
Długość cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: cheilo-cell, jawny zakres 13–23µm; cheilo i pleuro są odrębnymi celami tego samego badania.” [21]
Długość cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: pleuro-cell, jawny zakres 23.5–47.5µm; cheilo i pleuro są odrębnymi celami tego samego badania.” [21]
Kształt cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: cheilocystidia clavate or lageniform; dokładny brzeg porów, nie pleurocystydy.” [21]
Kształt cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: pleurocystidia fusiform-ventricose; podstawowy kształt wrzecionowaty, brzuszkowate rozdęcie i szyjka pozostają odrębnie udokumentowane, oczekując dokładnych atrybutów.” [21]
Kształt cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: pleurocystidia very rarely lageniform; możliwość butelkowatego kształtu, bardzo rzadka częstość nie zostaje zastąpiona kodem often.” [21]
Grubość ściany dokładnie określonej cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: thin-walled cheilo- i pleurocystidia, zachowane w oddzielnych celach.” [21]
Szerokość cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: cheilo-cell, jawny zakres 3–6µm; cheilo i pleuro są odrębnymi celami tego samego badania.” [21]
Szerokość cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: pleuro-cell, jawny zakres 6–10.5µm; cheilo i pleuro są odrębnymi celami tego samego badania.” [21]
Inkrustacja strzępek skórki — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: terminal elements ... sometimes apically encrusted with resinous substance; obecność osadu na szczytach, bez utożsamienia żywicznej substancji z pigmentem.” [21]
Obecność pleurocystyd — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: własny opis i pomiary pleurocystyd potwierdzają ich obecność w badanym hymenium.” [21]
Barwa zarodnika w mikroskopie — zapis źródłowy: „Druk103/PDF105: basidiospores yellow to golden yellow in5%KOH; barwa preparatu, nie wysypu.” [21]
Metody i zapisy źródłowe — Hiszpania, Madrid, Paredes de Buitrago, humus pod Quercus ilex subsp.ballota,10.10.2024, leg.G.Sánchez-Dueñas, AH58353. Sekwencje ITS PV583767, LSU PV583908, RPB2 PV592032, TEF1 PV592033.
Numer okazu: AH58353.
Pochodzenie materiału: Paredes de Buitrago, Madrid, Spain.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Metoda źródłowa. Technika: mikroskopia świetlna (LM). Opis metody w źródle: Opis makroskopowy na świeżym materiale. Mikroskopia przy użyciu wody destylowanej,10%wodorotlenku amonu i odczynnika Melzera. Autorzy nie przypisują wprost pojedynczego medium każdemu wymiarowi; zachowano to ograniczenie, bez utożsamienia z5%KOH serii Assyova.
Układ strzępek skórki — zapis źródłowy: „Druk88: źródłowy opis pileipellis_hypha_arrangement AH58353; pigment wakuolarny osobno od barwy, nie przyścienny.” [30]
Długość sterygmy podstawki — zapis źródłowy: „Druk88, AH58353: jawny wynik basidium_sterigma_length; dokładna anatomia i skrajne granice zachowane, bez domysłu medium.” [30]
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Druk88, AH58353: jawny wynik basidia_spore_count; dokładna anatomia i skrajne granice zachowane, bez domysłu medium.” [30]
Długość podstawki — zapis źródłowy: „Druk88, AH58353: jawny wynik basidium_length; dokładna anatomia i skrajne granice zachowane, bez domysłu medium.” [30]
Kształt podstawki — zapis źródłowy: „Druk88: źródłowy opis basidium_shape AH58353; pigment wakuolarny osobno od barwy, nie przyścienny.” [30]
Szerokość podstawki — zapis źródłowy: „Druk88, AH58353: jawny wynik basidium_width; dokładna anatomia i skrajne granice zachowane, bez domysłu medium.” [30]
Długość kaulocystyd — zapis źródłowy: „Druk88, AH58353: jawny wynik caulocystidia_length; dokładna anatomia i skrajne granice zachowane, bez domysłu medium.” [30]
Szerokość kaulocystyd — zapis źródłowy: „Druk88, AH58353: jawny wynik caulocystidia_width; dokładna anatomia i skrajne granice zachowane, bez domysłu medium.” [30]
Obecność cystyd w hymenium — zapis źródłowy: „Druk88: Cistidios presentes en cara del tubo; obecność dotyczy badanego hymenium AH58353.” [30]
Kształt cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Druk88: źródłowy opis hymenial_cystidium_shape AH58353; pigment wakuolarny osobno od barwy, nie przyścienny.” [30]
Długość elementów skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Druk88, AH58353: jawny wynik pileipellis_element_length; dokładna anatomia i skrajne granice zachowane, bez domysłu medium.” [30]
Kształt elementów skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Druk88: źródłowy opis pileipellis_element_shape AH58353; pigment wakuolarny osobno od barwy, nie przyścienny.” [30]
Szerokość elementów skórki — zapis źródłowy: „Druk88, AH58353: jawny wynik pileipellis_element_width; dokładna anatomia i skrajne granice zachowane, bez domysłu medium.” [30]
Barwa pigmentu skórki — zapis źródłowy: „Druk88: źródłowy opis pileipellis_pigment_colour AH58353; pigment wakuolarny osobno od barwy, nie przyścienny.” [30]
Organizacja skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Druk88: źródłowy opis pileipellis_structure AH58353; pigment wakuolarny osobno od barwy, nie przyścienny.” [30]
Barwa zarodnika w mikroskopie — zapis źródłowy: „Druk88: źródłowy opis spore_colour_microscopy AH58353; pigment wakuolarny osobno od barwy, nie przyścienny.” [30]
Krople wewnątrz zarodnika — zapis źródłowy: „Druk88: źródłowy opis spore_guttules AH58353; pigment wakuolarny osobno od barwy, nie przyścienny.” [30]
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „Druk88, AH58353: jawny wynik spore_length; dokładna anatomia i skrajne granice zachowane, bez domysłu medium.” [30]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Druk88: źródłowy opis spore_shape AH58353; pigment wakuolarny osobno od barwy, nie przyścienny.” [30]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Druk88: źródłowy opis spore_surface AH58353; pigment wakuolarny osobno od barwy, nie przyścienny.” [30]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Druk88, AH58353: jawny wynik spore_width; dokładna anatomia i skrajne granice zachowane, bez domysłu medium.” [30]
Metody i zapisy źródłowe — Holotyp Boletus xanthopus, WU31411; oryginalny protolog2014, sekwencja GenBankKM027387.
Numer okazu: WU31411.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Układ strzępek skórki — zapis źródłowy: „IndexFungorum184:1: trichoderm consisting of interwoven hyphae.” [35]
Szerokość elementów skórki — zapis źródłowy: „IndexFungorum184:1: interwoven hyphae up to5µm broad; cała strzępka, nie komórka końcowa.” [35]
Inkrustacja strzępek skórki — zapis źródłowy: „IndexFungorum184:1: hyphae more or less heavily incrusted with brownish pigment; inkrustacja pigmentowa, źródłowy zmienny stopień zachowany w badaniu.” [35]
Organizacja skórki kapelusza — zapis źródłowy: „IndexFungorum184:1: pileipellis a trichoderm.” [35]
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „IndexFungorum184:1: (10–)13.5–15(–16)µm; zwykłe i skrajne granice zachowane.” [35]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „IndexFungorum184:1: (3.8–)4–5(–5.5)µm; dokładne granice, bez obliczaniaQ ze skrajności.” [35]
Metody i zapisy źródłowe — B. Assyov 2020, Yesca 32:77–118
Długość podstawki; Kształt podstawki; Szerokość podstawki — zapis źródłowy: „Maczugowate podstawki 21,5–31,5 × 9–12,5 µm; cztery sterygmy długości do 4 µm. Średni iloraz długości/szerokości 2,5; hialinowe, w 5% KOH bezbarwne lub miodowożółte, czasem jaskrawożółte.” [13]
Typ tramy hymenoforu — zapis źródłowy: „Trama bilateralna typu Boletus; strzępki 3,5–10,5 µm szerokości, hialinowe, niemal bezbarwne w 5% KOH; cienkościenne albo miejscami ze ścianą do 1 µm.” [13]
Organizacja skórki kapelusza; Kształt wierzchołka komórki końcowej skórki kapelusza; Długość komórki końcowej skórki kapelusza; Kształt komórki końcowej skórki kapelusza; Szerokość komórki końcowej skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Skórka: trichoderm silnie splątanych, smukłych, falistych, septowanych, rozgałęzionych, czasem rozwidlonych i cienkościennych strzępek z żółtobrązowym pigmentem w 5% KOH. Końce 8,5–39 × 3–11 µm: subcylindryczne, z okrągłym, zwężającym się albo kulisto poszerzonym końcem; wydłużone jajowate, cystydopodobne, ampułkowate, maczugowate, czasem kuliste. Niekiedy na końcu inkrustowane substancją żywiczną.” [13]
Krople wewnątrz zarodnika; Kształt zarodnika; Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Zarodniki elipsoidalne do wrzecionowatych, gładkie, z 1–3 dużymi gutulami; żółte do złotożółtych w 5% KOH. Barwa preparatu nie jest barwą wysypu.” [13]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „10,5–16×4–6µm; średnie kolekcji12–14,3×4,8–5,5µm.” [13]
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Iloraz długości i szerokości Q 2–3,2; średnie dla kolekcji 2,3–2,9. Objętość ma osobną obserwację spore_volume, z jednostką µm³.” [13]
Metody i zapisy źródłowe — Gierczyk & Ślusarczyk 2020 Przegląd Przyrodniczy31(1)
Metody i zapisy źródłowe — Materiały N.xanthopus z Bułgarii i Grecji w SOMF, autorskie zbiory i okazy dostarczone przez korespondentów; wykaz druk114–115. Metody i pomiary druk102–104.
Stan materiału: suszony.
Pochodzenie materiału: Bulgaria and Greece.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Metoda źródłowa. Technika: mikroskopia świetlna (LM). Medium: KOH. Stężenie: 5%; podstawa procentowa niepodana. Opis metody w źródle: Rehydratowane suszone okazy; preparaty w5%KOH, fakultatywnie czerwień Kongo w amoniaku dla kontrastu. AmScopeT360B/MU900, pomiary skalibrowanych fotografii, Carnoy2.0 i Piximetre5.10. Zarodniki mierzono osobno w wodzie; to medium dotyczy ich wymiarów, nie barwy w KOH.
Metoda źródłowa. Technika: mikroskopia świetlna (LM). Medium: water. Opis metody w źródle: Assyov2020, druk102: spores measured in water,50 normally developed spores per specimen. Collection means reported in the source, not calculated from pooled extreme bounds.
Organizacja cheilocystyd; Kształt szczytu cystydy hymenialnej; Rozdęcie cystydy; Krzywizna szyjki cystydy; Obecność szyjki cystydy; Szerokość szyjki cystydy — klasa; Kształt cystydy hymenialnej; Regularność kształtu pseudocystyd; Płodność krawędzi hymenoforu — zapis źródłowy: „Druk103–104/PDF105–106: exact source cheilocystidium, pleurocystidium or pseudocystidium description; neck belongs to pleurocystidium, mucronate apex to cheilocystidium.” [21]
Rozgałęzienie strzępki kontekstu; Krzywizna strzępki kontekstu; Przegrody strzępki kontekstu; Klasa ściany strzępki kontekstu; Wygląd optyczny strzępek tramy; Klasa ściany strzępek tramy; Rozgałęzienie strzępki skórki; Krzywizna strzępki skórki; Proporcje strzępki skórki; Przegrody strzępki skórki; Klasa ściany strzępki skórki; Obecność strzępek tromboplerowych — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: source pileipellis, hymenophoral trama or fruitbody context hyphae; tissue targets kept separate.” [21]
Szerokość strzępek kontekstu; Grubość ściany strzępek tramy; Szerokość strzępek tramy — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: context hyphae3.5–7µm; trama hyphae3.5–10.5µm, thin walled or wall up to1µm. No lower wall bound inferred.” [21]
Barwa cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Druk103–104/PDF105–106: cheilo/pleuro almostcolourless to honeyyellow in5%KOH. Stored honey yellow does not replace the retained colourless lower end in source documentation.” [21]
Udział długości szyjki cystydy — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: narrow neck up to1/3of the whole pleurocystidium length; exact fraction retained.” [21]
Wygląd optyczny cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Druk103–104/PDF105–106: exact cells described as hyaline; nearly colourless to honey yellow in5%KOH is a separate preparation colour range.” [21]
Inkrustacja strzępek skórki — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: terminal apices sometimes with resinous encrustation; composition, anatomical position and frequency separate.” [21]
Kształt wierzchołka komórki końcowej skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: apex sometimes spherically enlarged; globose form and enlargement recorded separately.” [21]
Kształt komórki końcowej skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: subcylindrical, elongateovoid, cystidioid, ampulliform, clavate or occasionallyspherical; modifiers belong only to their own shape.” [21]
Krople wewnątrz zarodnika — zapis źródłowy: „Druk103/PDF105: with1–3largeguttules; chemical identity unresolved.” [21]
Objętość zarodnika — zapis źródłowy: „Druk103/PDF105: averageVm154–213µm³; range of collection means, not individual volumes.” [21]
Barwa zawartości strzępek tromboplerowych — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: tromboplerous hyphae golden yellow in5%KOH; medium-bound contents colour, not a chemical change.” [21]
Metody i zapisy źródłowe — Hiszpania, Madrid, Paredes de Buitrago, humus pod Quercus ilex subsp.ballota,10.10.2024, leg.G.Sánchez-Dueñas, AH58353. Sekwencje ITS PV583767, LSU PV583908, RPB2 PV592032, TEF1 PV592033.
Numer okazu: AH58353.
Pochodzenie materiału: Paredes de Buitrago, Madrid, Spain.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Metoda źródłowa. Technika: mikroskopia świetlna (LM). Opis metody w źródle: Opis makroskopowy na świeżym materiale. Mikroskopia przy użyciu wody destylowanej,10%wodorotlenku amonu i odczynnika Melzera. Autorzy nie przypisują wprost pojedynczego medium każdemu wymiarowi; zachowano to ograniczenie, bez utożsamienia z5%KOH serii Assyova.
Rozgałęzienie strzępki skórki; Krzywizna strzępki skórki; Przegrody strzępki skórki — zapis źródłowy: „Druk88: source pileipellis elements cylindrical, flexuous, septate and bifurcately branched, AH58353.” [30]
Metody i zapisy źródłowe — Materiały N.xanthopus z Bułgarii i Grecji w SOMF, autorskie zbiory i okazy dostarczone przez korespondentów; wykaz druk114–115. Metody i pomiary druk102–104.
Stan materiału: suszony.
Pochodzenie materiału: Bulgaria and Greece.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Metoda źródłowa. Technika: mikroskopia świetlna (LM). Medium: KOH. Stężenie: 5%; podstawa procentowa niepodana. Opis metody w źródle: Rehydratowane suszone okazy; preparaty w5%KOH, fakultatywnie czerwień Kongo w amoniaku dla kontrastu. AmScopeT360B/MU900, pomiary skalibrowanych fotografii, Carnoy2.0 i Piximetre5.10. Zarodniki mierzono osobno w wodzie; to medium dotyczy ich wymiarów, nie barwy w KOH.
Barwa pigmentu skórki — zapis źródłowy: „Druk104/PDF106: pigment yellow brown in5%KOH; location unreported, not inferred as parietal, vacuolar or encrusting.” [21]
Názvy a identita druhu
Poľský názov: Polskie Towarzystwo Mykologiczne v odporúčaní č. 1/2021 uvádza názov „krasnoborowik żółtoczerwony“. V stĺpci predchádzajúceho názvu je „brak“; dokument nepotvrdzuje, že „żółtonogi“ bol predchádzajúcim oficiálnym názvom. V preskúmaných nezávislých zdrojoch sa nenašiel základ pre povýšenie starších poľských záznamov portálu na alternatívne názvy. Staršie záznamy a predchádzajúce hodnotenia zostávajú v histórii.
Nomenklatúra a typ: Pôvodný názov je Boletus xanthopus Klofac & A. Urb., publikovaný 23. augusta 2014 v Index Fungorum 184:1, IF550676. Holotypom je WU31411, so sekvenciou KM027387. Kombinácia Neoboletus xanthopus bola publikovaná v Index Fungorum 206:1, IF550948. Tento druh nebol automaticky stotožnený s historicky rôzne chápanými názvami discolor, junquilleus ani so všetkými staršími zbermi opísanými ako N. erythropus.
Cudzojazyčné názvy: Holandské Fijnschubbige heksenboleet pochádza z atlasu NDFF. Nezávislá karta Pilzwelten používa názvy Gelbfüßiger Hexenröhrling, Gelbfüßiger Flockenstieliger Hexenröhrling, Laubwaldform des Flockenstieligen Hexenröhrlings, Eichen-Flocki a Laubwald-Flocki. Ide o dokumentáciu použitia týmto autorom, bez udelenia štatútu oficiálnej nemeckej normy týmto názvom. Zoznam latinských „synoným“ na tejto stránke sám osebe nepotvrdzuje platnosť kombinácií Sutorius alebo Tubiporus.
Protológ a hranice typových údajov
Pôvodný opis: Jednostranový protológ opisuje klobúk do 120 mm, žltkastý hlúbik s jemnými vločkami, červené alebo oranžové póry žltnúce vekom, modranie poškodených pletív a neamyloidné hýfy. Pre výtrusy uvádza dĺžku (10–)13,5–15(–16) µm a šírku (3,8–)4–5(–5,5) µm. Bežné aj krajné hranice boli zachované. Nebolo uvedené médium merania výtrusov ani veľkosť vzorky; 3% KOH sa týka oddeleného opisu uvoľňovania pigmentu pokožky.
Pigment: Pokožka je opísaná ako trichoderm z prepletených hýf do šírky 5 µm. Hýfy sú v rôznej miere inkrustované hnedastým pigmentom, ktorý sa oddeľuje v 3% KOH. Táto koncentrácia nebola prenesená na výsledky Assyova v 5% KOH ani na vakuolárny pigment španielskeho materiálu. Pigmentový nános a živicový nános na vrcholoch buniek v neskoršom opise predstavujú rôzne zdrojové tvrdenia.
Materiál a metódy: bulharská a grécka séria
Materiál a identifikácia: Assyov skúmal materiály N. xanthopus z Bulharska a Grécka, uložené v SOMF, zahŕňajúce vlastné zbery a materiál korešpondentov. Zoznam položiek sa nachádza na tlačených stranách 114–115. Výsledky majú rozsah tejto série v zmysle autora; neuviedli sa sekvencie potvrdzujúce totožnosť každej položky. Zhoda makroznakov s inými Neoboletus zostáva obmedzením určovania.
Svetelná mikroskopia: Sušené položky sa rehydratovali a preparáty sa pozorovali v 5% KOH, fakultatívne s kongočervenou v amoniaku pre kontrast. Výtrusy sa pozorovali aj vo vode a v Melzerovom činidle, no merali sa vždy vo vode. Meralo sa 50 náhodne vybraných, správne vyvinutých výtrusov na položku. Použil sa AmScope T360B s kamerou MU900; kalibrované snímky sa spracovali v Carnoy 2.0 a Piximetre 5.10. Počty 50 sa nepreniesli na bazídiá, cystidy ani na všetky položky spolu.
Elektrónová mikroskopia: Práca zahŕňa aj SEM na JEOL JSM 5510 s pokovovaním zlatom. Ide o samostatnú techniku a prípravu materiálu. Výsledky získané výlučne v SEM sa nepoužili ako znaky viditeľné pod bežným mikroskopom v amatérskej časti; žiadne nové rozmery sa neodčítavali z mierky obrázka.
Molekulárne potvrdený materiál zo Španielska
Zbierka: Moreno, Sánchez-Dueñas a Alvarado opísali AH58353, zozbieraný 10. októbra 2024 v Paredes de Buitrago v provincii Madrid, na humuse pod Quercus ilex subsp. ballota. Uvádzajú sa sekvencie ITS PV583767, LSU PV583908, RPB2 PV592032 a TEF1 PV592033. Fylogenetická analýza zaraďuje tento materiál do kladu holotypu WU31411. Je to dôkaz pre určenú zbierku; nepotvrdzuje automaticky všetky európske fotografické pozorovania.
Odčítanie a metódy: Odčítal sa plný text sprístupnený autorom vo webovom prehliadači. Stiahnutie pôvodného PDF nebolo dostupné; táto úroveň odčítania zostala zachovaná. Autori opisujú čerstvé makroskopické znaky a preparáty v destilovanej vode, 10% hydroxide amónnom a Melzerovom činidle. Nepriradzujú priamo jedno médium každému výsledku merania. n=30 sa týka výtrusov. Obrázky a porovnávací materiál iných druhov sa nestali zdrojom nových meraní tohto záznamu.
Rozmery a porovnateľnosť meraní
Výtrusy: Protológ uvádza (10–)13,5–15(–16) × (3,8–)4–5(–5,5) µm. V sérii Assyova merajú výtrusy 10,5–16 × 4–6 µm; rozsahy priemerných dĺžok a šírok sú 12–14,3 a 4,8–5,5 µm. Španielsky AH58353 má 12,3–17,1(–18) × 4,5–5,9(–6) µm, s priemerom 14,7 × 5,2 µm pri n=30. Hranice 18 a 6 sú krajné, nie stredný rozsah. Všetky výsledky zachovávajú vlastný materiál a konvenciu; nezávislé hranice dĺžky a šírky sa nepárovali na výpočet Q.
Bazídiá a sterigmy: Assyov uvádza bazídiá 21,5–31,5 × 9–12,5 µm a sterigmy do 4 µm. V poľskom materiáli sa opisuje dĺžka bazídií 27–34 µm. Španielsky AH58353 má bazídiá 45–55 × 9–11 µm a sterigmy 5–6 µm. Rozdiel sa neodstránil výberom jednej práce ani sa nepripísal bez dôkazu samotnej populačnej variabilite: opisy zahŕňajú rôzny materiál a nie úplne rovnaké konvencie. Hodnoty 45–60 µm z porovnania poľského opisu sa týkajú N. luridiformis, nie N. xanthopus.
Q a objem: Pre sériu Assyova sú jednotlivé Q 2,0–3,2, zatiaľ čo priemerné Q jednotlivých zberov 2,3–2,9. Pre AH58353 autori uvádzajú Qm=2,8. Rozsah 154–213 µm³ v opise Assyova je rozsahom priemerných objemov, nie jednotlivých výtrusov. Tieto údaje zostávajú v dokumentácii so správnym druhom štatistiky; nenahradili sa podielom krajných rozmerov ani sa priemerný objem nezapísal do poľa rozsahu jednotlivých objemov.
Cystidy: typ, poloha a podmienky
Cheilocystidy a pseudocystidy: Assyov opisuje cheilocystidy tvoriace sterilný pás na okraji pórov: 13–23 × 3–6 µm, priemerné Q=4, tenkostenné, hyalínne, kyjovité alebo fľaškovité, často s výbežkom na vrchole. V 5% KOH sú takmer bezfarebné až medovožlté. Na okrajoch pórov sa vyskytujú aj tenkostenné pseudocystidy, často výrazne nepravidelného tvaru, so zlatožltým obsahom v 5% KOH. Nepravidelnosť sa nenahradila nedoloženým valcovitým tvarom.
Pleurocystidy: V sérii Assyova sú pleurocystidy početné až zriedkavé a merajú 23,5–47,5 × 6–10,5 µm, priemerné Q=4,5. Sú hyalínne, tenkostenné, vretenovité s bruškatým rozšírením a úzkym krčkom do jednej tretiny celkovej dĺžky. Krčok môže byť rovný alebo poprehýbaný; veľmi zriedkavo sa opisuje fľaškovitý tvar. Ide o zložky a označenia jedného znaku, nie o bezpodmienečný zoznam štyroch vzájomne zameniteľných tvarov. V AH58353 autori opisujú pleurocystidy hyalínne, kyjovité alebo fľaškovité; rozmery pre ne neuvádzajú.
Kaulocystidy: V španielskej zbierke kaulocystidy merajú 42–70 × 11–12 µm a majú hnedastý obsah. Tento opis sa týka cystíd na povrchu hlúbika. Nepriradil sa im tvar vedľa opísaných pleurocystíd ani početnosť n=30 vzťahujúca sa na výtrusy.
Pokožka, trama a ostatné hýfy
Pokožka klobúka: Assyov opisuje trichoderm silne prepletených, tenkostenných, poprehýbaných, priehradkovaných a rozkonárených hýf. Koncové bunky merajú 8,5–39 × 3–11 µm; môžu byť takmer valcovité, podlhovasto vajcovité, cystidovité, fľaškovité, kyjovité alebo zriedkavo guľovité. Vrchol býva zaoblený, zúžený alebo guľovito rozšírený, niekedy so živicovým povlakom. Celkový tvar, priblíženie, proporcie, frekvencia a vrchol vyžadujú samostatné položky.
Iné prvky a pigment: Španielsky opis uvádza valcovité, poprehýbané, priehradkované, rozkonárené a prepletené prvky pokožky 37–80 × 5–8 µm s hnedastým vakuolárnym pigmentom. Autori tieto rozmery nenazývajú meraním koncových buniek, preto sa zachovali ako prvky a hýfy pokožky. Naopak, žltohnedý pigment série Assyova sa opisuje v 5% KOH bez určenia jeho umiestnenia. Nebolo mu predvolene priradené vakuolárne ani nástenné umiestnenie, ani charakter usadeniny.
Trama a dužina: Trama hymenofóru v sérii Assyova je bilaterálna typu Boletus; hýfy majú šírku 3,5–10,5 µm, sú hyalínne, takmer bezfarebné v 5% KOH, tenkostenné alebo miestami so stenou do 1 µm. Hýfy dužiny merajú 3,5–7 µm a sú poprehýbané, priehradkované, rozkonárené a tenkostenné. Vyskytujú sa aj tromboplérové hýfy so zlatožltým sfarbením v 5% KOH. Tieto znaky sa nepripísali čistej kultúre mycélia ani excipulu vreckatých húb.
Pracky: V sérii Assyova sa v skúmaných pletivách nepozorovali pracky; aj autori opisu AH58353 uvádzajú absenciu pozorovaných praciek. Zachovali sa dva nezávislé materiály a ich metódy. Ide o zdrojovo hlásené výsledky pozorovaní, bez záveru o biologickej nemožnosti výskytu praciek v každej položke a v každej fáze vývoja.
Farby preparátov a reakcie pletív
Pozorovanie v KOH: Výtrusy série Assyova majú žltú až zlatožltú farbu v 5% KOH. Ide o stav v preparáte, nie o dôkaz zmeny farby oproti kontrole. Žltá farba preparátu sa nestotožnila s farbou výtrusného prachu. Ten istý test a materiál predstavujú presný kontext mikroskopického odkazu. Pre žltkasté výtrusy AH58353 konkrétne médium pozorovania nebolo uvedené.
Melzerovo činidlo: Assyov označuje hýfy dužiny ako neamyloidné v Melzerovom činidle; autori španielskej práce uvádzajú negatívnu amyloidnú reakciu dužiny. Negatívny výsledok neznamená absenciu akýchkoľvek farebných zmien. Červený pigment hýf je vo formálnom opise Assyova červený v Melzerovom činidle, no v diskusii sa opisuje jeho hnednutie. Tento vnútorný rozpor zostal zachovaný; nevytvoril sa z neho jeden bezpodmienečný chemický výsledok.
Mechanické poškodenie: Povrch klobúka série Assyova po dotyku modrie, neskôr sa mení na hnedastý až sčernie. Povrch hlúbika tiež modrie a tmavne; dužina po vystavení vzduchu rýchlo intenzívne modrie, potom v priebehu niekoľkých minút bledne do citrónovožltej. Póry po poškodení modrejú a rúrky po prerezaní. Ide o samostatné časti a priebehy; nepripísal sa im spoločný číselný čas ani intenzita reakcie len na základe samotného slova rýchlo.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: BGF0002505, Kałek 1 kmNE, gm.Lubsko, VIII 2016, skraj lasu pod dębami; ziemia. Gierczyk i Ślusarczyk 2020, s.50.
Rozsah čítania: Úplný text.
Dátum preverenia: 18.10.2026.
Obmedzenia: Morfologické a mikroskopické určenie; pri tomto zbere nebola uvedená DNA. Jedno augustové pozorovanie neurčuje sezónu plodenia v Poľsku.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Gierczyk i Ślusarczyk 2020: okolice Kałka w gminie Lubsko, sierpień 2016. Jedna data nie ustala sezonu.
Rozsah čítania: Fragmenty zdrojov.
Prečítal sa fragment zdroja; úplný text a metódy neboli overené.
Dátum preverenia: 21.10.2026.
Obmedzenia: Nebola stanovená pravidelná poľská sezóna. Dátumy konkrétnych poľských zberov neurčujú kalendár celej krajiny. Nepreniesli sa sezóny z iných krajín ani súborných druhov. Bol prečítaný národný atlas a zachované zdroje vlastné danému taxónu; podrobnosti o preverených zdrojoch a hranice čítania sú zaznamenané v správe o preskúmaní P0. Požiadavka TARGET_SEASON_REQUIRED zostáva aktívna. Pôvodné určenie a rozsah pojmu boli zachované. Nebolo deklarované nové skúmanie exemplárov ani prečítanie všetkých publikácií citovaných zdrojom.
Rozsah spracovania
Požadované kontroly sú vysporiadané.
Právny základ a rozsah hodnotenia
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Základ hodnotenia jedlosti a obmedzenia dôkazov
Hodnotenia autorov: Łuczaj a Wilde v r. 2026 hodnotia plodnice N. xanthopus ako veľmi podobné a jedlé rovnakým spôsobom ako N. erythropus; navrhujú spoločný zber. Dotazníkový prieskum a jeho početnosti sa však týkajú N. erythropus, a nie vyčlenenej vzorky N. xanthopus. Na tento druh sa nepreniesol počet respondentov, častosť otráv, zoznam tradičných jedál ani parametre spracovania z tabuliek dotazníka.
Dostupné atlasové poznatky: Nemecký autor karty Pilzwelten považuje N. xanthopus za jedlý po dôkladnej tepelnej úprave a za surova silne netolerovaný. Na tomto základe sa osobitne zaznamenalo hodnotenie jedlosti a požiadavka tepelnej úpravy. Ide o atlasové poznatky autora; nebol tu identifikovaný druhovo špecifický toxín, mechanizmus otravy ani bezpečný minimálny čas či teplota. Farba olivovohnedého výtrusného prachu tiež pochádza z tohto atlasového opisu, bez zdokumentovaného experimentu s výtrusným prachom.
Rozsah vyhľadávania: Boli preskúmané taxonomické publikácie, etnomykologická práca, správa o projekte a toxikologické vyhľadávania pod tromi rodovými menami s druhovým prívlastkom xanthopus. Vo vyhľadávaní PubMed pre tieto presné názvy neboli žiadne výsledky. V preverenom materiáli sa nenašla druhovo špecifická klinická štúdia ani analýza vysvetľujúca predpokladanú termolabilnú toxicitu. To predstavuje hranicu tohto prehľadu, bez dôkazu neexistencie takýchto prác alebo dôkazu bezpečnosti každého spôsobu konzumácie.
Mimokulinárske využitie a skutočná etapa výskumu
Zdokumentovaná etapa: Záverečná správa projektu OTKA134467, podpísaná Dánielom Krüzselyim v Budapešti 27. septembra 2024 r., uvádza N. xanthopus medzi druhmi zozbieranými v r. 2023. Pre potreby chromatografických experimentov sa začala lyofilizácia a extrakcia týchto vzoriek. Dokumentuje to použitie materiálu vo výskumnom projekte, ale nepredstavuje samostatný výsledok aktivity pre N. xanthopus.
Obmedzenia prenosu výsledkov: Výsledky izolácie, chromatografie a antifungálnej aktivity opísané v iných odsekoch správy sa týkajú okrem iného Pleurotus, Leccinum duriusculum a Rubroboletus satanas. Nepripísali sa N. xanthopus. V preskúmaných zdrojoch sa nepotvrdilo liečebné, bylinkárske, farbiarske, technické, koreninové ani pestovateľské využitie tohto konkrétneho druhu. Práce o Microporus xanthopus neboli uznané za údaje o Neoboletus xanthopus.
Ekologické štúdie
Výskyt v Poľsku a rozsah údajov o sezóne
Dokumentovaný zber: Gierczyk a Ślusarczyk uvádzajú zber BGF0002505 z augusta 2016, z Kałku, 1 km severovýchodne od obce, obec Lubsko, štvorec ATPOL AD55. Plodnica vyrástla na zemi na okraji lesa pod dubmi. V tejto publikácii bol uvedený ako nový druh pre Poľsko. Určenie sa opiera o morfologický a mikroskopický opis; pre tento záznam nebola uvedená sekvencia DNA.
Tvorba plodníc: Augustový zber potvrdzuje fruktifikáciu v dátume zberu, ale nevymedzuje celú sezónu ani jej maximum v Poľsku. Zahraničné dátumy zberov, nemecké konštatovanie „už od mája“ a priamo k Poľsku nepriradená sezóna z populárnych publikácií sa neuviedli ako poľský rozsah mesiacov. Prehľad nepreukázal dostatočný základ pre úplný poľský rozsah; zostáva to otvorená medzera, nie absencia výskytu druhu v krajine.
Biotop, pôda a sprievodné rastliny
Juhovýchodná Európa: Assyov uvádza teplomilné dubové a dubovo-hrabové lesy s Carpinus orientalis. Uvádza Quercus cerris a Q. frainetto, po jednom bulharskom a gréckom zbere v blízkosti Q. coccifera a jeden bulharský zber pri Fagus sylvatica. Výskyt v blízkosti stromu nie je sám osebe experimentálnym potvrdením identity mykorízneho partnera; takéto stromy sa zachovali ako okolitý porast lokality.
Pôdy a výnimky: Mnohé položky pochádzali z oblastí s vápencovými pôdami, ale opísané boli aj lokality na kremičitanovom podloží. Kremičitanové podložie sa nestotožnilo automaticky s kyslou reakciou. Juhoeurópske zbery boli prevažne pod 1000 m, no nie je to univerzálna výšková hranica. Assyov odkazuje na turecké položky pri Abies a Fagus opísané Bozokom a spoluautormi. Pre túto informáciu bol preštudovaný sprostredkovaný zdroj; plný text tureckej práce nebol k dispozícii.
Holandský atlas: Noordeloos v NDFF označuje N. xanthopus ako ektomykoríznu hubu viazanú na duby a predpokladá preferenciu bohatších ílovitých pôd. Ide o hypotézu autora atlasu; karta uvádza jeden materiál potvrdený kódom DNA a potrebu ďalšieho výskumu. Hypotéza sa nezmenila na jednoznačnú poľskú preferenciu úrodnosti, ťažkosti alebo reakcie pôdy.
Biotop a výskyt
Potwierdzony zasięg występowania
Wszystkie obszary potwierdzone w zapisanych danych źródłowych.
| Kraj | Regiony i stanowiska | Plodenie | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Bulharsko | Nie ustalono regionów w zapisanych danych | IV–IX — minimalny zakres obserwacji |
|
| Grécko | Nie ustalono regionów w zapisanych danych | X — minimalny zakres obserwacji |
|
| Poľsko | okolie Kałku, gmina Lubsko | VIII — minimalny zakres obserwacji |
|
Zdroje
- B. Assyov 2020, Yesca 32:77–118
- Rozporządzenie Ministra Środowiska 9.10.2014, Dz.U. 2014 poz. 1408.
- Dz.U. 2026 poz. 258, tekst jednolity rozporządzenia grzybów dopuszczonych do obrotu.
- Gierczyk & Ślusarczyk 2020 Przegląd Przyrodniczy31(1) (także [25])
- Index Fungorum record 550948 (także [27])
- PTMyk Rekomendacja 1/2021 (także [36])
- Assyov B. (2020). Neoboletus xanthopus — additional data and iconography of a widespread, but frequently neglected species. Yesca 32:77–118. Opis angielski s.101–115.
- Krasnoborowik żółtoczerwony — źródłowy zakres wyniku i materiału badania.
- Pilzbuch/Pilzwelten. Gelbfüßiger Hexenröhrling, Neoboletus xanthopus. Własne użycie nazw niemieckich i opis atlasowy autora strony.
- Urban A., Klofac W. (2014). Nomenclatural novelties. Index Fungorum206:1.
- Łuczaj Ł., Wilde M. (2026). Scarletina bolete (Neoboletus erythropus) — an overlooked edible mycorrhizal mushroom in Poland. Dendrobiology95:15–29. DOI 10.12657/denbio.095.002; N.xanthopus s.21–22.
- Moreno G., Sánchez-Dueñas G., Alvarado P. (2025). Neoboletus xanthopus, una especie confundida con N.erythropus. Bol.Soc.Micol.Madrid49:85–92; materiał AH58353.
- Krasnoborowik żółtoczerwony — źródłowy zakres wyniku i materiału badania.
- Noordeloos M. (2022). Neoboletus xanthopus, Fijnschubbige heksenboleet. NDFF Verspreidingsatlas0193010.
- Krüzselyi D. (2024). Project closing report OTKA134467, Budapest 27.09.2024; s.3–4.
- ELI — aktualna metryka Dz.U. 2014 poz. 1408, sprawdzona 18.10.2026.
- Urban A., Klofac W. (2014). Boletus xanthopus sp.nov. Index Fungorum184:1,23.08.2014; holotyp WU31411, GenBankKM027387.
- Krasnoborowik żółtoczerwony — źródłowy zakres wyniku i materiału badania.
- ELI — aktualna metryka Dz.U. 2026 poz. 258, sprawdzona 18.10.2026.