Nejedlý
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.












Rýdzik škaredý (Lactarius turpis), známy aj ako rýdzik čiernohlavý, je mohutná lupenatá huba s charakteristickým tmavoolivovým až sivočiernym, slizkým klobúkom s plstnatým okrajom. Z poranenej dužiny roní hojné biele, na vzduchu nemenné mlieko pálivej chuti. Rastie hojne pod brezami a smrekmi v lesoch aj na rašeliniskách. Hoci bol vo východnej a severnej Európe tradične konzumovaný po naložení a vyvarení, dnes sa pred jeho konzumáciou varuje pre obsah mutagénneho a karcinogénneho nekatorínu.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk, hlúbik.
Klobúk
- Tvar klobúka
- pri mladých plodniciach: Tvar klobúka: vypuklý.
pri starých plodniciach: Tvar klobúka: lievikovitý. - Lesk povrchu klobúka
- za sucha: Lesk povrchu klobúka: matný.
- Lepkavosť a slizkosť klobúka
- za mokra: Lepkavosť a slizkosť klobúka: slizký.
za mokra: Lepkavosť a slizkosť klobúka: lepkavý. - Farba klobúka
- pri starých plodniciach: Farba klobúka: černastý.
Farba klobúka: Olivovohnedá.
Farba klobúka: žltozelený.
Farba klobúka: tmavoolivovohnedý. - Usporiadanie okraja
- Usporiadanie okraja: podvinutý.
- Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 50–230 mm.
pri zrelých plodniciach: Priemer klobúka je 70–180 mm. - Stred klobúka
- Stred klobúka: Vtlačený.
pri mladých plodniciach: Stred klobúka: Vtlačený.
pri zrelých plodniciach: Stred klobúka: Vtlačený.
pri zrelých plodniciach: Stred klobúka: Vtlačený. - Farebné zónovanie klobúka
- Farebné zónovanie klobúka: bez zónovania.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: lupene.
Lupene pri hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik: zbiehavý (lupene).
Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik: zbiehavý (lupene). - Farba hymenoforu
- Farba hymenoforu: špinavo belavá.
Farba hymenoforu: krémový. - Farba lupeňov po poranení
- Farba lupeňov po poranení: sépiovohnedý (lupene).
- Prirodzená farba ostria lupene
- Prirodzená farba ostria lupene: hnedý.
- Diferenciácia dĺžky lupienkov
- Diferenciácia dĺžky lupienkov: nerovnaké.
- Rozostup lupeňov
- Rozostup lupeňov: husto usporiadané.
- Výška lupeňov
- Výška lupeňov: do 6 mm.
- Šírková trieda lupeňov
- Šírková trieda lupeňov: úzka.
- Prítomnosť krátkych lupeňov
- Prítomnosť krátkych lupeňov: prítomný.
- Počet dĺžkových radov lupienkov
- Počet dĺžkových radov lupienkov: 3–4.
Hlúbik a báza
- Poloha hlúbika
- Poloha hlúbika: stredový.
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý.
- Báza hlúbika
- Báza hlúbika: zužujúci sa.
- Farba hlúbika
- Farba hlúbika: Olivovohnedá.
- Reliéf povrchu hlúbika
- Reliéf povrchu hlúbika: s plytkými jamkami.
- Vnútro hlúbika
- Vnútro hlúbika: plný.
pri starých plodniciach: Vnútro hlúbika: dutý. - Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: do 80 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: do 35 mm.
Prsteň
- Prítomnosť prsteňa
- Prítomnosť prsteňa: bez prsteňa.
- Kvalitatívna relatívna dĺžka hlúbika
- Kvalitatívna relatívna dĺžka hlúbika: krátky.
- Robustnosť hlúbika
- Robustnosť hlúbika: zavalitý.
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: biely (dužina klobúka).
Farba dužiny: biely (dužina hlúbika).
pri mladých plodniciach: Farba dužiny: biely. - Pevnosť dužiny
- Pevnosť dužiny: pevný (dužina klobúka).
- Chuť dužiny
- Chuť dužiny: ostrý.
- Odolnosť dužiny proti zlomeniu alebo roztrhnutiu
- Odolnosť dužiny proti zlomeniu alebo roztrhnutiu: krehký (dužina klobúka).
- Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: nevýrazný (dužina).
Vôňa dužiny: nevýrazný (dužina).
Vôňa dužiny: slabý. - Trieda hrúbky dužiny
- Trieda hrúbky dužiny: hrubý (dužina klobúka).
- Vylučovanie mlieka
- Vylučovanie mlieka: roní mlieko.
- Hojnosť mlieka
- Hojnosť mlieka: hojné.
- Farba čerstvého mlieka
- Farba čerstvého mlieka: biele.
Farba čerstvého mlieka: krémovobiely. - Zmena farby mlieka
- Zmena farby mlieka: hnedý.
Zmena farby mlieka: bez zmeny farby pri kontakte so vzduchom. - Farba zaschnutého mlieka
- Farba zaschnutého mlieka: olivový.
- Chuť mlieka
- Chuť mlieka: pálivá.
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: listnatý les.
Stanovište: okraj lesa. - Substrát
- Substrát: pôda.
- Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: v skupinách.
- Frekvencia výskytu
- Frekvencia výskytu: veľmi hojný.
- Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od júla do októbra.
- Oblasť výskytu
- Oblasť výskytu: potvrdený.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Nejedlý
Právo
- Ochrana
- V Poľsku nepodlieha druhovej ochrane.
- Predaj
- V Poľsku nie je povolený na predaj ani na výrobu hubových výrobkov.
S čím možno zameniť
FAQ
Prečo sa neodporúča konzumovať rýdzik škaredý?
Obsahuje nekatorín, silnú mutagénnu a karcinogénnu látku, ktorú nezničí ani var, a preto môže pravidelné jedenie vyvolať rakovinu.
Môže sa jesť v surovom stave?
V žiadnom prípade. Za surova je jedovatý a jeho mlieko má prudko pálivú chuť spôsobujúcu tráviace ťažkosti.
V ktorých krajinách bol tradične najpopulárnejší?
Mimoriadnej obľube sa tešil v Rusku, Fínsku a pobaltských štátoch, kde sa po zložitom odhorkovaní nakladal solením.
Ako sa v minulosti zbavoval pálivosti?
Zbavoval sa jej viacdňovým máčaním v studenej vode, opakovaným vyváraním a následným mliečnym kvasením.
S akými stromami žije v symbióze?
Vytvára mykorízne spoločenstvá najmä s brezami a v menšej miere aj so smrekom na kyslých a vlhkých pôdach.
V akom období sa plodnice objavujú?
Rastie od júla do októbra, pričom hlavný vrchol plodenia nastáva v septembri po výdatných jesenných dažďoch.
Dá sa využiť na farbenie prírodných vlákien?
Áno, v severskom remeselníctve sa odvarmi z plodníc farbila vlna na olivovohnedé a tmavosivé odtiene.
Aké uplatnenie mal pri včelárení a ochrane pred hmyzom?
Sušené plodnice sa pálili v dymákoch na upokojenie včiel a hustý dym odpudzoval komáre a muchničky v lesoch.
Využívalo sa jeho mlieko v ľudovom liečiteľstve?
V minulosti sa pálivé mlieko ojedinele nanášalo zvonka na bradavice na ich vypálenie a odstránenie.
Čo znamená jeho tradičný ruský názov čornyj gruzď?
Pomenovanie odkazuje na tmavú farbu klobúka a príslušnosť k skupine pevných mliečnikov určených na solenie.
Nadšenec
Názvy a história
- Obowiązująca nazwa krajowa
- mleczaj oliwkowobrązowy
- Obowiązująca nazwa taksonomiczna
- Lactarius turpis
- Pozostałe nazwy
- mleczaj paskudnik
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách nadvihnite klobúk a prezrite si sediment.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: biely.
- Odtieň výtrusného prachu
- Odtieň výtrusného prachu: krémovobiely.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: elipsoidný (široký).
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: ornamentovaný. Povrch výtrusu: ornamentovaný.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 6,5–10 µm, šírka 5–8 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Pokus s fenolom
- Materiál
- Skúmaný materiál; pletivo nebolo uvedené v zdroji
- Činidlo
- fenol
- Postup
- V opísanom pokuse bol na uvedený materiál použitý fenol.
- Podmienky a chýbajúce zdrojové údaje
V zdroji nie je uvedené: príprava vzorky, koncentrácia fenolu, množstvo činidla, teplota, čas odčítania, podrobný spôsob nanesenia činidla.
Pozorovanie / výsledok
- Zdrojový výsledok
- V skúmanom materiáli (tkanivo nebolo uvedené) sa po použití fenolu dosiahla purpurovočervená farba. Reakcia bola opísaná ako pomalá.
Ekológia a rozšírenie
- Pôdna reakcia
- Pôdna reakcia: kyslý.
- Úrodnosť pôdy
- Úrodnosť pôdy: Chudá na živiny.
- Rašelinovitosť pôdy
- Rašelinovitosť pôdy: rašelinová.
- Listnaté stromy v okolí
- Listnaté stromy v okolí: breza.
- Ihličnaté stromy v okolí
- Ihličnaté stromy v okolí: smrek.
- Mykorízni partneri
- Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Betula (všeobecný zoznam partnerov).
- Spôsob výživy
- Spôsob výživy: ektomykorízny.
Nekulinárske využitie
V tradičnom textilnom remesle v Škandinávii a na severe Ruska sa rýdzik škaredý historicky využíval ako surovina na prírodné farbenie ovčej vlny. Odvary z plodníc s prídavkom bežných prírodných moridiel vytvárali na textíliách trvácne a odolné zemitotmavé odtiene, predovšetkým olivovohnedé, tmavofialové až antracitovo sivé tóny, ktoré boli vyhľadávané na farbenie ťažkých zimných tkanín. V severoeurópskom folklóre a poverovom liečiteľstve sa v minulosti čerstvé mlieko tejto huby nanášalo na vonkajšie bradavice a kožné výrastky v snahe docieliť ich vysušenie vďaka jeho silnej pálivosti a leptavému účinku. V niektorých odľahlých severských komunitách sa usušené staré plodnice pálili v dymákoch pri včelárení alebo na odháňanie bodavého hmyzu okolo letných táborov, keďže hustý dym účinne odpudzoval komáre a muchničky. V modernom environmentálnom lesníctve slúži tento druh vďaka svojej úzkej väzbe na brezy a odolnosti voči kyslému prostrediu ako praktický bioindikátor pôdnej kyslosti a vlhkostného režimu v rašeliniskových a lesných biotopoch.
História a kultúra
Rýdzik škaredý má hlboké korene v kultúre a folklóre východoslovanských a ugrofínskych národov. V ruskej kultúre je známy pod tradičným ľudovým názvom čornyj gruzď a v dedinskom prostredí bol po generácie vnímaný ako symbol bohatej jesennej úrody a zimného zabezpečenia domácnosti. Plné sudy solených gruzdej tvorili neodmysliteľnú súčasť roľníckeho jedálnička počas dlhých pravoslávnych pôstov a zohrávali úlohu významnej komodity na trhoch vo veľkých mestách cárskeho Ruska. Vo fínskych a karelských ľudových rozprávkach a piesňach sa čierne rýdziky spájali s lesným duchom Tapio a jeho družinou, pričom ich tmavá farba bola vnímaná ako ochranné sfarbenie pred zrakmi nehodných pútnikov. V západoeurópskej literatúre bol naopak dlho prehliadaný alebo opisovaný s dešpektom pre svoj neatraktívny, slizký a temný výzor, čo sa odrazilo aj v jeho vedeckom druhovom mene odkazujúcom na škaredosť a špinu. Tento kontrast ukazuje fascinujúce rozdiely medzi kultúrami, kde jedna vnímala túto hubu ako základ prežitia a druhá ako nečistú a nehodnú pozornosti.
Jedlosť a bezpečnosť
Za surova je rýdzik škaredý nepožívateľný a toxický, pričom jeho biele mlieko má prudko pálivú a trpkú chuť, ktorá spôsobuje podráždenie tráviaceho traktu. V tradičnej ruskej, fínskej a pobaltskej kuchyni bol dlho obľúbený a považovaný za delikatesu. Tradične sa upravoval odhorkovaním zahŕňajúcim viacdňové máčanie v studenej vode, predváranie a následné mliečne kvasenie solením, čo eliminovalo ostrú pálivosť a dodalo mu špecifickú pikantnú chuť. Moderné toxikologické výskumy však preukázali prítomnosť mutagénnej a potenciálne karcinogénnej látky známej ako nekatorín. Hoci tepelná úprava a blanšírovanie vedú k čiastočnému poklesu jeho koncentrácie v dužine, ani po prevarení sa nekatorín neodstráni úplne a jeho stabilita závisí od pH prostredia. Tento čiastočný úbytok v žiadnom prípade nedokazuje bezpečnosť huby ani nezaručuje elimináciu zdravotných rizík. Z tohto dôvodu sa dnes v strednej a západnej Európe rýdzik škaredý považuje za jedovatý a jeho konzumácia sa neodporúča, keďže dlhodobý príjem môže predstavovať vážne riziko. V niektorých východoeurópskych a severských oblastiach napriek tomu pretrváva zvyk jeho zberu a nakladania, zatiaľ čo inde je jeho požívanie úplne odmietané.
Biotop a výskyt
Rýdzik škaredý je široko rozšírený v boreálnom a miernom pásme Eurázie, pričom zvlášť hojný je v severnej, strednej a východnej Európe a na Sibíri; vyskytuje sa aj v Severnej Amerike. Je prísne viazaný na kyslé, vlhké až zamokrené pôdy, najmä rašelinové, hlinité a piesočnaté podložia s bohatou vrstvou machu. Tvorí mykorízne spoločenstvá predovšetkým s brezami, najmä s brezou previsnutou (Betula pendula) a brezou plstnatou (Betula pubescens), a v menšej miere so smrekom obyčajným (Picea abies). Typickými stanovišťami sú brezové háje, vlhké smrečiny, okraje rašelinísk, brehy lesných rybníkov a močiarov, no bežne preniká aj do mestských parkov a alejí s vysadenými brezami. Sezóna plodenia začína v polovici leta a trvá do neskorej jesene. V stredoeurópskych podmienkach sa plodnice objavujú od júla do konca októbra, pričom hlavná vlna rastu nastáva v septembri po výdatnejších jesenných dažďoch. V severských oblastiach Škandinávie a Ruska sa vrchol výskytu sústreďuje do augusta a septembra a končí s nástupom ranných mrazov, zatiaľ čo v miernejších atlantických oblastiach Európy plodí ojedinele až do novembra.
Zdroje
- First Nature, Lactarius turpis (Weinm.) Fr. – Ugly Milkcap (także [5])
- retained-d5729e30a1418ac8
- Helmut i Renate Grünert, Grzyby. Leksykon przyrodniczy, polskie wydanie 1996 (copyright 1995), s. 178
- Opracowanie wyników: McNabb 1971 — Lactarius turpis, opis autorskiego materiału z Nowej Zelandii w Biota of NZ
- Marek Snowarski — Lactarius turpis, Atlas grzybów Polski
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Ustalenia źródłowe: jadalność, spożycie i wykorzystanie
- Jedlosť
- Nejedlý — źródło oznaczenia
Marek Snowarski — Lactarius turpis, Atlas grzybów Polski · Poľská časť profilu druhu: Nejedlý vzhľadom na ostrú chuť. Môže byť tiež škodlivý aj po vyvarení [134]. Atlasové hodnotenie; mutagenita a absencia dôkazu rakoviny u ľudí sú opísané samostatne v dokumentácii.
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Lactarius turpis
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Zoznam DGfM z roku 2023 uvádza pri Lactarius turpis nemecký názov „Olivbrauner Milchling“. Zápis dokumentuje použitie tohto názvu bez vyvodzovania oblasti jeho používania zo samotného jazyka.
- Zakres ujęcia taksonomicznego
Lactarius turpis w odczytanym profilu terenowym; relacja do historycznej nazwy L. necator zachowana bez samowolnego utożsamienia
[6]
Ekológia a rozšírenie
- Frekvencia výskytu
- Poľsko: Frekvencia výskytu: veľmi hojný. [23]
Laboratórna diagnostika
Dane ustrukturyzowane
Bazídiá
- Pracky
- Pracky: neprítomný. [33]
Hymeniálne cystidy
- Refrakčnosť obsahu cystidy
- Refrakčnosť obsahu cystidy: svetlolomný. [19]
- Prítomnosť hymeniálnych pseudocystíd
- Prítomnosť hymeniálnych pseudocystíd: prítomný. [19]
- Hojnosť hymeniálnych pseudocystíd
- Hojnosť hymeniálnych pseudocystíd: ojedinelé. [19]
- Rozmiestnenie hymeniálnych pseudocystíd
- Rozmiestnenie hymeniálnych pseudocystíd: roztrúsené. [19]
- Pôvod hymeniálnych pseudocystíd
- Pôvod hymeniálnych pseudocystíd: mliečne hýfy. [19]
- Vyčnievanie pseudocystíd nad bazídie
- Vyčnievanie pseudocystíd nad bazídie: nevyčnievajúce. [19]
Vyčnievanie pseudocystíd nad bazídie: vyčnievajúce (mierne). [19] - Tvar hymeniálnych pseudocystíd
- Tvar hymeniálnych pseudocystíd: valcovitý (nepravidelný obrys). [19]
- Šírka hymeniálnych pseudocystíd
- Šírka hymeniálnych pseudocystíd: do 6,5 µm. [19]
- Dĺžka úseku cystidy nad bazídie
- Dĺžka úseku cystidy nad bazídie: do 30 µm. [19]
- Prítomnosť cystíd v hyméniu
- Prítomnosť cystíd v hyméniu: prítomný. [19]
- Optický vzhľad hymeniálnych cystíd
- Optický vzhľad hymeniálnych cystíd: hyalínny. [19]
- Hrúbka steny spoločne opísaných hymeniálnych cystíd
- Hrúbka steny spoločne opísaných hymeniálnych cystíd: tenkostenný. [19]
- Tvar vrcholu hymeniálnej cystidy
- Tvar vrcholu hymeniálnej cystidy: ostrý. [31]
- Vzhľad obsahu hymeniálnej cystidy
- Vzhľad obsahu hymeniálnej cystidy: zrnitá (jemne zrnité). [19]
- Dĺžka hymeniálnej cystidy
- Dĺžka hymeniálnej cystidy: 52–87 µm. [19]
Dĺžka hymeniálnej cystidy: 34–54 µm. [19] - Tvar hymeniálnej cystidy
- Tvar hymeniálnej cystidy: vretenovitý. [19]
Tvar hymeniálnej cystidy: vretenovitý. [19]
Tvar hymeniálnej cystidy: kopijovitá. [19] - Šírka hymeniálnej cystidy
- Šírka hymeniálnej cystidy: 6,5–10 µm. [19]
Šírka hymeniálnej cystidy: 4–8 µm. [19] - Prítomnosť pleurocystíd
- Prítomnosť pleurocystíd: prítomný. [19]
Pokožka klobúka
- Optický vzhľad hyf pokožky klobúka
- Optický vzhľad hyf pokožky klobúka: hyalínny. [19]
- Orientácia hýf pokožky
- Orientácia hýf pokožky: poliehavé (viac či menej). [19]
- Usporiadanie hýf pokožky klobúka
- Usporiadanie hýf pokožky klobúka: prepletené. [19]
- Šírka prvkov pokožky klobúka
- Šírka prvkov pokožky klobúka: 2–6,5 µm. [19]
- Priehradky hyf pokožky
- Priehradky hyf pokožky: priehradkovaný. [19]
- Uloženie hyf pokožky v želatinóznej substancii
- Uloženie hyf pokožky v želatinóznej substancii: prítomný. [19]
Reakcie s činidlami
- Reakcia na alkalické činidlá
- Reakcia na alkalické činidlá: purpurová. [5]
Sekvencie DNA
- Sekvencia
Lactarius turpis; ITS; MZ519806; MEL2257814
- Sekvencia
Lactarius turpis; ITS; MZ519805; MEL2118493
- Sekvencia
Lactarius turpis; ITS; MZ519807; MEL2369979
- Sekvencia
Lactarius turpis; ITS; MW683715; PDD79875
- Sekvencia
Lactarius turpis; ITS; MW683866; PDD113074
Výtrusy
- Prítomnosť apikulu bazídiospóry
- Prítomnosť apikulu bazídiospóry: prítomný. [19]
- Smer hilárneho výbežku bazídiospóry
- Smer hilárneho výbežku bazídiospóry: šikmý. [19]
- Dĺžka hilárneho výbežku bazídiospóry
- Dĺžka hilárneho výbežku bazídiospóry: do 1,5 µm. [19]
- Dĺžka výtrusu
- Dĺžka výtrusu: 6,5–7,5 µm. [5]
Dĺžka výtrusu: 7–10 µm. [33]
Dĺžka výtrusu: 6,5–9,5 µm. [19]
Dĺžka výtrusu: 7 µm. [1] - Forma ornamentácie výtrusov
- Forma ornamentácie výtrusov: bradavičnatá a rebrovaná. [5]
Forma ornamentácie výtrusov: rebrovaná. [1]
Forma ornamentácie výtrusov: rebrovaná. [19] - Výška ornamentiky výtrusu
- Výška ornamentiky výtrusu: do 0,7 µm. [19]
- Spojenie prvkov ornamentiky
- Spojenie prvkov ornamentiky: úplná sieťka. [5]
Materiál a metódy výskumu
Popis znakov — zdroj a rozsah
Materiál: Plodnice opísané Ingeborg Dittrich ako Lactarius turpis v atlasovom spracovaní z roku 2019. Nebola uvedená zbierka, počet položiek ani DNA.
Rozsah čítania: Úplný text.
Obmedzenia: Atlasový základ bez preukázanej série meraní a bibliografického reťazca. Názor autora nie je nezávislým výsledkom experimentu. Intenzita zápachu nerozhoduje o jeho príjemnosti, type ani jedlosti druhu.
Skúška s chemickým činidlom — materiál a obmedzenia
Materiál: L.turpis opísaný McNabbom z Nového Zélandu. Pre fenolovú reakciu nebola uvedená časť plodnice, číslo položky ani vek.
Rozsah čítania: Fragmenty zdrojov.
Prečítaný bol fragment zdroja; úplný text a metódy neboli overené.
Obmedzenia: Fenolová reakcia nie je reakciou s guajakom ani guajakolom. Nebola prenesená časť klobúka uvedená len pri KOH a NH4OH.
Štúdia zloženia a aktivity — materiál a obmedzenia
Materiál: Čerstvé plodnice označené ako Lactarius necator v Suortti 1984. Dostupný abstrakt neuvádza presnú zbierku, N ani overenie DNA.
Rozsah čítania: Abstrakt.
Obmedzenia: Identifikácia zlúčeniny historicky uvádzaná; korekcia nekatorín/nekatorón sledovaná v Nordic 2014, bez úplného Hilger 1985. Z rezídua približne 25 % nebolo odvodené bezpečné spracovanie.
Štúdia zloženia a aktivity — NCBI PubMed — abstrakty prác von Wright a Suortti 1983
Materiál: Izolovaný nekatorín z materiálu pomenovaného autormi Lactarius necator; historické označenie bez dostupnej identifikácie DNA a bez prečítania celej práce.
Rozsah čítania: Abstrakt.
Obmedzenia: Izolovaná zlúčenina nie je celou plodnicou. Bakteriálny výsledok nedokazuje karcinogenitu u ľudí. Pôvodný názov zlúčeniny a taxónu zachováva historický rozsah.
Štúdia zloženia a aktivity — materiál a obmedzenia
Materiál: Pasterizovaný vodný extrakt rozmrazených plodníc označených L. turpis. Tabuľka 2; nejde o metanolové extrakty prachu z inej časti štúdie.
Rozsah čítania: Celý text.
Obmedzenia: Negatívny výsledok v konkrétnych testoch nepotvrdzuje bezpečnosť konzumácie. Z jedného riadka štúdie neboli odvodené závery o rakovine ani mutagenite. Označenia fínskych kulinárskych odporúčaní neboli prenesené na Poľsko.
Štúdia získavania výtrusov — Ali 1986 — čas zdrojovej fázy získavania výtrusov
Materiál: Klobúk plodnice L. turpis použitý ako zdroj výtrusov v experimente iniciácie mykorízy v práci Aliho z roku 1986. Britský materiál; bez priradenia herbárového čísla alebo DNA.
Rozsah čítania: Úryvky zdrojov.
Prečítaný bol úryvok zdroja; úplný text a metódy neboli overené.
Obmedzenia: Čas 24 hodín sa vzťahuje na túto fázu postupu. Nie je obdobím klíčenia výtrusov ani časom získania výtrusného prachu platným pre celý druh. Počet výtrusov nebol vypočítaný z počtu klobúkov.
- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka výtrusu
- 7 µm [1]
7–10 µm [33]
6,5–8,5 µm (skrajnie do 9,5 µm) [19]
6,5–7,5 µm [5]
Metody i zapisy źródłowe — Autorski opis Lactarius turpis z kolekcji z Wyspy Południowej Nowej Zelandii, 1966–1970, m.in. spod Betula pendula. Odczytano pełne konto gatunku reprodukowane przez Biota of New Zealand (Manaaki Whenua). Nie uzyskano pełnego artykułu czasopisma. Nie podano liczebności pomiarów, indywidualnych numerów okazów dla każdej komórki ani identyfikacji DNA. Nie przypisano szczegółów metody, których reprodukowany opis nie podaje.
Metoda źródłowa. Technika: mikroskopia świetlna (LM). Medium: KOH. Opis metody w źródle: Źródłowy opis wyglądu zawartości pleurocystyd w KOH. Nie podano stężenia ani aparatu i sposobu oświetlenia; nie dopowiedziano ich.
Wygląd optyczny podstawki — zapis źródłowy: „McNabb 1971, basidia hyaline.” [19]
Wygląd optyczny strzępek skórki — zapis źródłowy: „McNabb 1971, cuticle: hyaline hyphae.” [19]
Refrakcyjność zawartości cystydy — zapis źródłowy: „McNabb 1971, pleurocystidia: contents refractive in KOH. Osobna cecha i dokładnie ten kontekst odczynnika.” [19]
Orientacja strzępek skórki — zapis źródłowy: „McNabb 1971: cuticle composed of ± repent hyphae. Położenie i określenie ± osobno.” [19]
Układ strzępek skórki — zapis źródłowy: „McNabb 1971, cuticle: interwoven hyphae.” [19]
Długość wyrostka wnęki bazydiospory — zapis źródłowy: „McNabb 1971: apiculus to 1.5 µm long.” [19]
Kierunek wyrostka wnęki bazydiospory — zapis źródłowy: „McNabb 1971: obliquely apiculate.” [19]
Długość sterygmy podstawki — zapis źródłowy: „McNabb 1971: sterigmata to 7 µm long.” [19]
Obecność pseudocystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „McNabb 1971, pseudo-cystidia: pseudo-cystidia.” [19]
Pochodzenie pseudocystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „McNabb 1971, pseudo-cystidia: originating from lactiferous hyphae.” [19]
Kształt pseudocystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „McNabb 1971, pseudo-cystidia irregularly cylindrical.” [19]
Rozmieszczenie pseudocystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „McNabb 1971, pseudo-cystidia: scattered.” [19]
Obfitość pseudocystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „McNabb 1971, pseudo-cystidia: sparse.” [19]
Szerokość pseudocystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „McNabb 1971, pseudo-cystidia to 6.5 µm diam.” [19]
Wystawanie pseudocystyd ponad podstawki — zapis źródłowy: „McNabb 1971, pseudo-cystidia not or only slightly projecting beyond basidia; wariant niewystający.” [19]
Wystawanie pseudocystyd ponad podstawki — zapis źródłowy: „McNabb 1971, pseudo-cystidia not or only slightly projecting beyond basidia; stopień dotyczy tylko wystawania.” [19]
Długość odcinka cystydy ponad podstawki — zapis źródłowy: „McNabb 1971, pleurocystidia projecting to 30 µm beyond basidia.” [19]
Liczba zarodników na jednej podstawce; Długość podstawki; Szerokość podstawki — zapis źródłowy: „McNabb 1971, basidia: 35–51 × 6.5–10.5 µm, 4-spored.” [19]
Obecność wyrostka wnęki bazydiospory — zapis źródłowy: „McNabb 1971: oblique apiculus, up to 1.5 µm long. Obecność oddzielona od wymiaru i kierunku oczekujących na model.” [19]
Kształt podstawki — zapis źródłowy: „McNabb 1971, basidia: subclavate to clavate — wariant maczugowaty.” [19]
Kształt podstawki — zapis źródłowy: „McNabb 1971, basidia: subclavate to clavate — przybliżenie dotyczy tylko własnego kształtu.” [19]
Wygląd optyczny cystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „McNabb 1971: zarówno pleurocystidia, jak i cheilocystidia są hyaline; jeden wspólny wynik dla jawnej pary elementów.” [19]
Grubość ściany wspólnie opisanych cystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „McNabb 1971: zarówno pleurocystidia, jak i cheilocystidia są thin-walled; bez kopii na członkach grupy.” [19]
Wygląd zawartości cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „McNabb 1971, pleurocystidia: contents finely granular and refractive in KOH.” [19]
Długość cystydy hymenialnej; Szerokość cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „McNabb 1971, pleurocystidia: 52–87 × 6.5–10 µm.” [19]
Długość cystydy hymenialnej; Szerokość cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „McNabb 1971, cheilocystidia: 34–54 × 4–8 µm.” [19]
Kształt cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „McNabb 1971, pleurocystidia: fusiform. Lanceolate podane wyłącznie dla pleurocystyd pozostaje oczekującą odrębną alternatywą.” [19]
Kształt cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „McNabb 1971, cheilocystidia: fusiform. Lanceolate podane wyłącznie dla pleurocystyd pozostaje oczekującą odrębną alternatywą.” [19]
Kształt cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „McNabb 1971, wyłącznie pleurocystidia: fusiform to lanceolate. Alternatywa lancetowata nie dotyczy cheilocystyd.” [19]
Szerokość elementów skórki — zapis źródłowy: „McNabb 1971, cuticle: gelatinised hyphae 2–6.5 µm diam.” [19]
Osadzenie strzępek skórki w substancji żelowej — zapis źródłowy: „McNabb 1971, cuticle gelatinised. Nie dopowiedziano nazwy ixocutis ani stopnia zżelatynizowania.” [19]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „McNabb 1971, basidiospores: 6.5–8.5(–9.5) × 5–7 µm; bez dopowiedzianego N i zakresu pomiaru ornamentacji.” [19]
Forma ornamentacji zarodnika — zapis źródłowy: „McNabb 1971: amyloid ridges, 0.7 µm high, forming an almost complete reticulum.” [19]
Wysokość ornamentacji zarodnika — zapis źródłowy: „McNabb 1971: ridges up to 0.7 µm high; tylko maksymalna wysokość.” [19]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „McNabb 1971: broadly elliptical. Kształt elipsoidalny i szerokość obrysu są osobno.” [19]
Metody i zapisy źródłowe — Źródłowy opis atlasowy L.plumbeus z jawnym L.turpis. Odczytano pełne hasło,s.259–260,a nie pozostałe gatunki atlasu. Nie podano numeru kolekcji,N,DNA lub metody przypisanej do tych wymiarów.
Długość podstawki; Szerokość podstawki; Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Hubregtse2019,s.259: zarodniki 7–10×6–8µm; podstawki39–58×7–11µm. Zakres atlasowy,bez podanegoN,metody i przypisania konkretnej wartości do cytowanej pracy.” [33]
Metody i zapisy źródłowe — Autorski opis Lactarius turpis z kolekcji z Wyspy Południowej Nowej Zelandii, 1966–1970, m.in. spod Betula pendula. Odczytano pełne konto gatunku reprodukowane przez Biota of New Zealand (Manaaki Whenua). Nie uzyskano pełnego artykułu czasopisma. Nie podano liczebności pomiarów, indywidualnych numerów okazów dla każdej komórki ani identyfikacji DNA. Nie przypisano szczegółów metody, których reprodukowany opis nie podaje.
Obecność cystyd w hymenium — zapis źródłowy: „McNabb1971: Hymenium: pleurocystidia numerous; cheilocystidia numerous. Jawna obecność cystyd w opisanym hymenium, bez dopowiadania częstości.” [19]
Przegrody strzępki skórki — zapis źródłowy: „McNabb1971: Cuticle: septate hyphae. Przegrody strzępek skórki kapelusza; bez domyślnej liczby przegród.” [19]
Obecność pleurocystyd — zapis źródłowy: „McNabb1971: Pleurocystidia numerous, scattered. Jawna obecność pleurocystyd; liczebność i rozproszenie pozostają osobnymi cechami.” [19]
Metody i zapisy źródłowe — Cystydy ostrza blaszki opisane dla Lactarius turpis w atlasowym opracowaniu Dittrich2019. Nie podano numeru kolekcji,liczebności,przygotowania preparatu lub potwierdzenia DNA.
Kształt szczytu cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Ostry szczyt cystyd na ostrzu blaszki według Dittrich2019; bez przenoszenia tej cechy na całą komórkę albo cystydy powierzchni blaszki.” [31]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["Ca\u0142y opis terenowy oraz w\u0142asne fotografie reakcji KOH; bez przejmowania twierdze\u0144 o rakotw\u00f3rczo\u015bci lub medycznego u\u017cycia.", {}, null, null]
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „spore_length: 6.5–7.5 µm.” [5]
Forma ornamentacji zarodnika; Połączenie elementów ornamentacji; Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Warty ridges forming a well-developed network in author field-guide material; no measurement of height or N.” [5]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Zarodniki elipsoidalne.” [5]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „spore_width: 5.5–6 µm.” [5]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["Lactarius turpis sensu Cooper et al.2022; Australasian introduced material", {}, null, null]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Cooper2022 spores7×6µm; a source point, not a population range.” [1]
Forma ornamentacji zarodnika; Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Ridges on the described Australasian spores; no reticulum, warts or ornamentation-height measurement inferred.” [1]
Poľský názov a hranice identifikácie
Odporúčaný názov: KPNG PTMyk v odporúčaní 5/2025 uvádza „mleczaj oliwkowobrązowy“ pre Lactarius turpis. „Mleczaj paskudnik“ je zdokumentovaný starší názov. Bol ponechaný ako alternatívny. Názov „mleczaj ciemny“ nebol pridaný: v preštudovanom Lexikóne označuje Lactarius picinus.
Rozsah druhu: Cooper, Nuytinck a Lebel v roku 2022 potvrdili sekvenovaním materiál L. turpis z Austrálie a Nového Zélandu. V profile druhu odlišujú európsky L. sordidus a rozoberajú spor o skoršie použitia L. necator a L. plumbeus. Skoršie štúdie pod názvom L. necator sa nepovažovali za nové stanovenia DNA ani za jednoznačnú identifikáciu všetkých dnešných úzkych taxónov.
História názvu a zhoda registrov
Názov a nová kombinácia: Index Fungorum uvádza Lactarius turpis (Weinm.) Fr. ako aktuálny názov v čeľadi Russulaceae. Záznam kombinácie vytvorenej Friesom odkazuje na Epicrisis Systematis Mycologici z roku 1838, stranu 335. Bazionym je pripísaný Weinmannovi: Agaricus turpis, Sylloge Plantarum Novarum, zväzok 2, strana 85. Sú to nomenklatorické údaje registra, nie opätovné určenie všetkých historických zbierok.
Dátum bazionymu a rozsah čítania: Index Fungorum uvádza pri Agaricus turpis rok 1828, zatiaľ čo Biota of New Zealand uvádza 1826. Tento nesúlad registrov bol zachovaný. Boli prečítané indexované polia záznamov; nebol prečítaný protológ ani celá práca o typifikácii. Samostatne sa nerozhodlo o dátume vydania a nestotožnili sa všetky dávne použitia L. necator a L. plumbeus s jedným moderným rozsahom druhu.
Hubregtseho atlas a cesta citovania
Rozsah čítania a identita hesla: Bolo prečítané celé heslo s bibliografiou na stranách 259–260 časti 4 Fungi in Australia, revízia 2.2 z roku 2019, stiahnuté od vydavateľa FNCV. Autor používa názov Lactarius plumbeus a uvádza L. necator a L. turpis. To je rozsah tohto konkrétneho opisu; nepredstavuje to opätovné určenie všetkých dávnych zbierok pod týmito názvami. Atlas neuvádza zbierky, početnosť ani metódu pre zaznamenané rozmery a všeobecné tvrdenie o prackách.
Päť odkazov a ich obmedzenia: Bibliografia hesla uvádza Fuhrera (2009), s. 105; Grgurinovic (1997), s. 54; Læssøeho (1998), s. 47; McNabba (1971), s. 46–66; Phillipsa (2006), s. 57. Skôr bol prečítaný reprodukovaný autorský opis McNabba v Biota of New Zealand. Zostávajúce štyri položky tu zostávajú bibliografickými odkazmi, bez deklarácie prečítania ich obsahu. Atlas nespája jednotlivé rozmery s konkrétnou položkou. Opakované hodnoty a rovnaká cesta citovania nie sú nezávislými sériami meraní.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: First Nature upozorňuje, že povrch klobúka Lactarius turpis sa leskne, keď naň dopadá slnečné svetlo. Ide o opis vzhľadu v daných svetelných podmienkach bez vyvodzovania záveru, že každý exemplár je trvalo lesklý alebo že ide o prítomnosť slizu.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Etykieta okazu krajowego wskazuje Puszczę Kampinoską. Odczytano metadane instytucji; data okazu nie ustala sezonu.
Rozsah rešerše: Fragmenty zdrojov.
Bol preštudovaný fragment zdroja; úplný text a metódy neboli overené.
Dátum revízie: 21.10.2026.
Obmedzenia: Pôvodné označenie a rozsah pojmu boli zachované. Nebolo deklarované nové skúmanie položiek ani preštudovanie všetkých publikácií citovaných zdrojom.
Rozsah spracovania
Požadované kontroly sú vysporiadané.
Právny základ a rozsah hodnotenia
Analytické výsledky
Zloženie a laboratórna aktivita
- Detegované fenolické zlúčeniny
- Detegované fenolické zlúčeniny: kyselina galová. [28]
Detegované fenolické zlúčeniny: kyselina 4-hydroxybenzoová. [28] - Aktivita skúmaného extraktu
- Aktivita skúmaného extraktu: antioxidačná aktivita. [28]
Aktivita skúmaného extraktu: cytotoxicita voči bunkám (test SRB na bunkách PLP2, primárna bunková kultúra PLP2, za podmienok testu sa nezistila aktivita). [28]
Aktivita skúmaného extraktu: inhibícia pohyblivosti spermií (test BSMI, kančie spermie, negatívny výsledok podľa zdroja). [15]
Aktivita skúmaného extraktu: inhibícia bunkovej proliferácie (test ICP, bunková línia PK15, negatívny výsledok podľa zdroja). [15] - Kvantitatívny obsah zložky v materiáli
- Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 45,84 µg/100g (α-tokoferol, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 5,61, priemer). [28]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 0,1 g/100g (kyselina šťaveľová, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 0,01, priemer). [28]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 0,08 mg/100g (kyselina galová, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 0, priemer). [28]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 132,94 µg/100g (celkový obsah tokoferolov, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 11,5, priemer). [28]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 3,3 g/100g (celkový obsah organických kyselín, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 0,19, priemer). [28]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 0,12 mg/100g (kyselina 4-hydroxybenzoová, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 0, priemer). [28]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 13,06 g/100g (bielkoviny, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 0,29, priemer, prepočtový faktor dusíka na bielkoviny: 4,38). [28]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 77,68 g/100g (sacharidy, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 0,35, priemer). [28]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 2,06 g/100g (tuk, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 0,27, priemer). [28]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 0,2 mg/100g (celkový obsah fenolových kyselín, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 0,01, priemer). [28]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 7,21 g/100g (popol, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 0,12, priemer). [28]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 14,79 µg/100g (β-tokoferol, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 1,54, priemer). [28]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 19,54 g/100g (celkový obsah cukrov, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 0,47, priemer). [28]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 0,24 g/100g (kyselina fumarová, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 0, priemer). [28]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 0,33 g/100g (trehalóza, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 0,03, priemer). [28]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 19,21 g/100g (manitol, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 0,45, priemer). [28]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 2,96 g/100g (kyselina jablčná, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 0,19, priemer). [28]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 3–20 mg/kg (nekatorín podľa identifikácie v zdroji, určenie podľa historického zdroja, v prepočte na čerstvú hmotnosť, uvedená hodnota). [24]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 0,12 mg/100g (kyselina škoricová, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 0, priemer). [28]
Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 72,32 µg/100g (γ-tokoferol, v prepočte na sušinu, smerodajná odchýlka: 7,44, priemer). [28] - Podiel zložky v profile mastných kyselín
- Podiel zložky v profile mastných kyselín: 48,55 % (C18:2 n-6, v profile mastných kyselín, smerodajná odchýlka: 0,14, priemer). [28]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 23,73 % (SFA, v profile mastných kyselín, smerodajná odchýlka: 1, priemer). [28]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 27,18 % (MUFA, v profile mastných kyselín, smerodajná odchýlka: 0,98, priemer). [28]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 49,09 % (PUFA, v profile mastných kyselín, smerodajná odchýlka: 0,01, priemer). [28]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 26,29 % (C18:1 n-9, v profile mastných kyselín, smerodajná odchýlka: 0,98, priemer). [28]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 8,02 % (C16:0, v profile mastných kyselín, smerodajná odchýlka: 0,09, priemer). [28]
Podiel zložky v profile mastných kyselín: 12,6 % (C18:0, v profile mastných kyselín, smerodajná odchýlka: 0,83, priemer). [28] - Energetická hodnota skúmaného materiálu
- Energetická hodnota skúmaného materiálu: 381,47 kcal/100g (v prepočte na sušinu, vypočítané v zdroji, smerodajná odchýlka: 1,29, priemer). [28]
- Výsledok detekcie zložky v materiáli
- Výsledok detekcie zložky v materiáli: nezistené (δ-tokoferol, preparát z plodníc, určený v zdroji). [28]
Výsledok detekcie zložky v materiáli: nezistené (kyselina chinová, preparát z plodníc, určený v zdroji). [28] - Koncentrácia EC50 v uvedenom antioxidačnom teste
- Koncentrácia EC50 v uvedenom antioxidačnom teste: 4,18 mg/ml (EC50, test DPPH, smerodajná odchýlka: 0,04, priemer). [28]
Koncentrácia EC50 v uvedenom antioxidačnom teste: 4,92 mg/ml (EC50, test s β-karoténom a linolátom, smerodajná odchýlka: 0,27, priemer). [28]
Koncentrácia EC50 v uvedenom antioxidačnom teste: 0,57 mg/ml (EC50, test TBARS, smerodajná odchýlka: 0,02, priemer). [28] - Redukčná kapacita pri stanovení Folin–Ciocalteuovou metódou
- Redukčná kapacita pri stanovení Folin–Ciocalteuovou metódou: 22,02 mgGAE/g (metóda Folin–Ciocalteu, v prepočte na hmotnosť extraktu, smerodajná odchýlka: 0,09, kalibračný štandard: kyselina galová, priemer). [28]
- Výsledok testu mutagenity alebo genotoxicity
- Výsledok testu mutagenity alebo genotoxicity: pozitívny (Amesov test, test mutagenity na baktériách, nekatorín podľa pôvodného určenia autorov). [24]
Výsledok testu mutagenity alebo genotoxicity: negatívny (test sprostredkovaný hostiteľom, mutagenita v teste sprostredkovanom hostiteľom, nekatorín podľa pôvodného určenia autorov). [24]
Výsledok testu mutagenity alebo genotoxicity: negatívny (mikrojadrový test, genotoxicita v mikrojadrovom teste, nekatorín podľa pôvodného určenia autorov). [24]
- Zmena obsahu látky pri tepelnej úprave
- Zmena obsahu látky pri tepelnej úprave: po blanšírovaní plodníc určených ako Lactarius necator bola koncentrácia nekatorínu približne 25 % východiskovej hodnoty v tom istom pokuse. [24]
- Čas získavania výtrusov
- Čas získavania výtrusov: 24 h (preparát z plodníc, klobúk uvoľňujúci výtrusy v pokuse 3.13 (Ali, 1986), uvedená hodnota). [30]
Výsledky testov — redukcia ferikyanidu
Rôzne testy extraktov neznamenajú bezpečnosť konzumácie
Metanolový extrakt: Vieira a spoluautori (2014) opísali antioxidačnú aktivitu extraktu z portugalských plodníc a neprítomnosť zistenej hepatotoxicity v primárnej kultúre pečeňových buniek ošípaných PLP2. Samotní autori označujú L. turpis ako nejedlý. Výsledok PLP2 nepredstavuje výživový test ani potvrdenie neškodnosti celej huby.
Vodný extrakt: Hintikka a spoluautori (2024) uviedli pre L. turpis negatívne klasifikácie BSMI a ICP podľa vlastného kritéria. Skúmali sa pasterizované vodné extrakty z rozmrazených plodníc; BSMI sa týkal pohyblivosti spermií kanca, ICP proliferácie buniek prasacích obličiek PK15. Autorské negatívne označenie a reportovaná koncentrácia sú samostatné informácie; neznamenajú neprítomnosť akéhokoľvek účinku pri akejkoľvek dávke. Nejde o testy genotoxicity ani o úplné posúdenie jedlosti.
Materiál na extrakciu: Vieira a spoluautori pripravovali metanolový extrakt z 1 gramu každej lyofilizovanej vzorky. Zloženie plodníc a výsledok vyšetrenia extraktu zostávajú odlišnými rozsahmi materiálu.
Zloženie skúmaného materiálu a kvantitatívne výsledky
Materiál a štatistika: Práca Vieiru a spoluautorov sa týka plodníc z Bragançy v Portugalsku z novembra 2012 r., určených v IPB a uložených v jeho herbári bez uvedených čísiel položiek. Nebola uvedená konkrétna určujúca osoba. Analyzoval sa lyofilizovaný a práškovaný materiál. Uvedené sú priemery a štandardné odchýlky z príprav a analytických opakovaní; nejde o min–max populácie.
Základ stanovení: Obsahy sa vzťahujú na sušinu plodnice, podiely mastných kyselín na celý profil týchto kyselín a Folinov test na hmotnosť extraktu. Ide o rôzne základy merania. Súčet cukrov v tabuľke zahŕňa stanovené voľné cukry; sacharidy a energia boli vypočítané. Kyselina škoricová je príbuzná zlúčenina a nebola zaradená medzi fenoly. Nezistenie nebolo zmenené na nulu.
Koncové body: EC50 testov DPPH, β-karoténu/linolénanu a TBARS nie je veličinou CA50. Pri stanovení ferikyanidu koncový bod zodpovedá absorbancii 0,5. Výsledok Folina v ekvivalentoch kyseliny galovej je mierou redukčnej odozvy, nie súčtom koncentrácií konkrétnych fenolov. Jednotlivé hodnoty, jednotky a SD zostávajú pri príslušných poliach výsledkov.
Doplnkové pozorovania zdrojového materiálu
Rozsah buniek: McNabb opisuje početné pleurocystidy a cheilocystidy; rozptýlenie uvádza len pri pleurocystidách. Trama je homoiomerická, z prepletajúcich sa mliečnych hýf a krátkobunkových spojovacích hýf. Homoiomerickosť sa nestotožnila s pravidelným alebo nepravidelným priebehom hýf.
Stupeň a stav: Mladý okraj klobúka bol opísaný ako silne podvinutý a hrubo plstnatý, zrelý ako nepatrne podvinutý a plstnatý. Lupene boli definované ako mierne tenké a nerozkonárené a sieťka ornamentiky ako takmer úplná. Ide o označenia vlastných znakov; stupeň nebol prenesený na ostatné alternatívy.
Zmeny dužiny: Biela dužina v tomto opise po dlhšom kontakte so vzduchom nepatrne hnedne. Zdroj neuvádza čas v sekundách. Samotná expozícia vzduchu sa nestotožnila s pokusom s tlakom ani s inou povrchovou reakciou.
Subhyménium a steny hýf: Subhyménium bolo opísané ako zložené z husto prepletených, krátkobunkových hýf, ktoré na priereze vyvolávajú dojem bunkovej stavby. Nejde o tvrdenie o jednobunkovosti cystíd. Steny hýf pokožky boli označené ako tenké alebo mierne tenké; určenie stupňa patrí k vlastnému variantu. Slabo viditeľná plôška nad hilovým príveskom výtrusu nebola stotožnená s jej neprítomnosťou.
Dodatočné činidlá v historickom opise
Výsledky autora: McNabb uvádza pre formalín pomalú bledolososovú reakciu a pre síran železnatý bledolososovú. Guajakol dáva pomaly bledolososovú reakciu, ktorá časom tmavne. Guajakol nie je guajak; reakcie neboli prenesené do poľa guajaku ani doplnené ako alkalické.
Povrch a dužina: V tom istom zdroji KOH rýchlo vyvoláva na klobúku sýto purpurovú reakciu, zatiaľ čo na dužine slabo purpurovú. NH4OH dáva na klobúku rýchlo sýto purpurovú reakciu so svetlejším purpurovým zafarbením a na dužine slabo purpurovú. Ide o oddelené časti a intenzity; bez uvedenej koncentrácie a presného času. Neboli spojené do jedného priebehu.
Aktivita cézia 137 vo vzorkách z Ukrajiny
Materiál a metóda: Gabriel a spoluautori (2023) zostavili výsledky gama spektrometrie plodníc a vzoriek pôdy z Kyjevskej oblasti. Riadky L. turpis zahŕňajú zbery z rokov 1996, 1998, 1999, 2000 a 2018; jednotlivé vzorky obsahujú od 2 do 4 plodníc. Skúmal sa suchý, rozdrvený materiál. Neboli uvedené referenčné čísla ani identifikácia DNA každej vzorky.
Výsledky a rozsah: V preštudovaných riadkoch je aktivita cézia 137 v plodniciach od 0,507 do 106,2 kilobekkerelov na kilogram sušiny. Pre vzorku z roku 2018 z oddelenia 17 lesníctva Zelenopoľany bolo uvedených 0,507 kilobekkerelov na kilogram a BAF 6,418. BAF je pomer aktivity v plodnici k aktivite v priradenej vzorke pôdy. Samostatné výsledky a ich roky boli ponechané pri zdroji.
Obmedzenia a cesta citovania: Ide o výsledky konkrétnych vzoriek z Ukrajiny po černobyľskej havárii; neopisujú celé Poľsko ani stálu úroveň kontaminácie druhu. Publikácia zostavuje údaje z rôznych rokov a pri výsledku z roku 1999 odkazuje na Grodzinskaya i in. (2003); staršia práca nebola preštudovaná. Zmienka o podmienečnej jedlosti v tabuľke 2 pochádza z internetového atlasu World of Mushrooms of Ukraine, nie z výživového experimentu autorov. Nepovažovala sa za nový dôkaz bezpečnosti.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Dôkazy o škodlivosti a ich obmedzenia
Pozitívny výsledok a negatívne výsledky: Von Wright a Suortti (1983) skúmali izolovaný nekatorín z materiálu označeného ako L. necator. Abstrakt uvádza jednoznačne pozitívny Amesov test a žiadnu zistenú mutagenitu v hostiteľom sprostredkovanom teste a mikronukleovom teste. Ide o rôzne experimentálne usporiadania; žiadny z týchto výsledkov nie je samostatnou štúdiou karcinogenity u ľudí.
Stabilita zlúčeniny: Suortti (1984) uviedol v abstrakte 3–20 miligramov nekatorínu na kilogram čerstvých plodníc L. necator. Po blanšírovaní bola koncentrácia v hubách približne 25% pôvodnej hodnoty. Samostatné experimenty s čistou zlúčeninou preukázali závislosť rozkladu od svetla a pH. Z toho nebol odvodený bezpečný čas varenia ani dôkaz ukladania zlúčeniny v organizme.
Kontrola interferencie testu: Abstrakt Grütera a spoluautorov (1991) opisuje narušenie časti Amesových testov voľným histidínom a použitie systému TM677 nezávislého od tejto aminokyseliny. Vo výsledkoch neuvádza L. turpis podľa názvu. Druhový záver o L. necator je dostupný v preštudovanom severskom prehľade; bez úplného článku nebol prezentovaný ako vlastné čítanie pôvodnej tabuľky.
Názvy zlúčeniny: Severský prehľad opisuje korekciu štruktúry a stotožnenie nekatorínu s nekatorónom prostredníctvom chromatografického a spektroskopického porovnania v Hilger i in. (1985). Úplný text tejto práce nebol získaný. Zaznamenala sa teda cesta citovania a úroveň preštudovania bez uvádzania oboch názvov ako dvoch nezávisle zistených toxínov. V abstrakte Suorttiho (1984) znie historický názov štruktúry 7-hydroxykumaro[5,6-c]cinolín. Ide o citovanie skoršieho označenia autora, nie o nezávislé potvrdenie tejto štruktúry po opísanej korekcii.
Zdokumentované mimokulinárske využitia
Farbenie priadze: Autorka blogu Bewitched fingers, podpisujúca sa ako A-L, v máji 2014 r. opísala a ukázala priadzu zafarbenú na sivobéžovo hubami označenými ako Lactarius turpis. Ide o priamu remeselnú správu s nízkou úrovňou nezávislého overenia: bez referenčného exemplára, skúšky trvanlivosti a potvrdenia identity DNA. Zlatožltá farba z ďalšej časti príspevku pochádza z lišajníka a nebola pripísaná rýdziku.
Antifungálny výskum: Abstrakt pôvodnej práce Florianowicz (2000) uvádza L. turpis medzi druhmi, ktorých vodné extrakty z plodníc obmedzovali rast mycélia a sporuláciu Penicillium expansum in vitro. Bol preštudovaný indexovaný abstrakt vydavateľa; úplné PDF nebolo získané. Tomuto výsledku nebola pripísaná registrácia prípravku na ochranu rastlín ani liečebné použitie.
Experimenty s kovmi: Fomina a spoluautori (2005) skúmali kultúru L. turpis č. 11, pochádzajúcu z neznečistenej lokality v Spojenom kráľovstve, s hostiteľom Betula sp. Hodnotili rast a interakciu s minerálmi kovov na agarovom médiu. Kmeň mal inhibovaný rast pri časti zlúčenín Cd, Zn a Cu a pyromorfite a stimuláciu pri niektorých zlúčeninách Pb. Neznamená to univerzálnu toleranciu kovov ani potvrdenú technológiu sanácie územia.
Ekologické štúdie
Poľská sezóna a ekologický rozsah zdrojov
Mesiace: V Poľsku plodí od júla do októbra. Ide o atlasovú informáciu; zdroj neopisuje fenologický výskum.
Závislosť zdrojov: Snowarski odkazuje okrem iného na Grünerta (poľské vydanie 1995), s. 178. Táto strana bola preštudovaná z poskytnutého vydania Świata Książki z roku 1996, s copyrightom poľskej edície 1995. Spoločné údaje sa nepočítali ako dva nezávislé výskumy. V tejto línii chýba druhovo priradená pôvodná séria meraní sezóny.
Ekológia: Poľský atlas uvádza chudobné, kyslé pôdy a rašelinové miesta. Spomína smreky, brezy a zriedkavejšie borovice. Ide o pozorovania prostredia v historickom poňatí druhu, nie o dôkaz spojenia konkrétneho koreňa s hubou. Zoznam stromov sa automaticky neprenášal na mykorízu úzkeho L. turpis.
Konzumácia zaznamenaná v etnografickom výskume
Litva: Motiejūnaitė a spoluautori (2024) uskutočnili v rokoch 2022–2023 rozhovory s 106 osobami v štyroch litovských etnografických regiónoch. Rozhovory podporoval súbor fotografií. L. turpis zbieralo 70% respondentov v severnej Aukštaitiji a v Dzūkiji ho nezbieral žiadny respondent; autori opísali pokles popularity. Ide o dokumentáciu praxe a deklarácií, bez testu potvrdzujúceho bezpečnosť konzumácie a bez DNA identifikácie každej nazbieranej huby.
Poľský katalógový záznam — KRAM 34071
Metadáta položky: Výpis z katalógu RCIN/IB PAN uvádza Lactarius turpis, položku KRAM 34071, kód KRAM0007966-F. Zber pochádza z 23 septembra 1972 r., z vlhkého borovicového lesa vo východnej časti Kampinoského pralesa pri rezervácii Sieraków. Ako zberateľa a určovateľa katalóg uvádza Z. Heinrich. Ide o metadáta historickej položky, bez vlastnej revízie jej identity.
Úroveň preštudovania a obmedzenia: Prehľad sa uskutočnil 20 októbra 2026 roku. Bol preštudovaný indexovaný výpis metadát originálneho katalógu; priama odpoveď stránky nesprístupnila obsah záznamu. Priradený názov súboru L. subdulcis sa nestotožnil s fotografiou L. turpis. Jeden dátum neurčuje celopoľskú sezónu, aktuálny výskyt ani molekulárne potvrdenie.
Klíčenie výtrusov a pokusy o tvorbu mykorízy
Materiál a úroveň čítania: V dizertačnej práci Nahie A. Ali (1986), University of Surrey, sa skúmali výtrusy L. turpis spomedzi siedmich ektomykoríznych druhov. Materiál bol zbieraný vo Veľkej Británii; opísané určenia nezahŕňajú súčasné overenie DNA. Boli prečítané časti obsahujúce výsledky pre rýdzik, ako aj metódy a diskusia k týmto experimentom, nie celá dizertácia.
Výsledky: V laboratórnom usporiadaní s koreňmi brezy autorka zaznamenala slabé podnietenie klíčenia výtrusov L. turpis. Výsledok 30 percent v susednom opise sa týka iného druhu, Hebeloma crustuliniforme. V samostatnom črepníkovom pokuse výtrusy L. turpis nevytvorili mykorízu so skúmanými semenáčikmi brezy, smreka ani borovice. Tento výsledok nebol prenesený na prirodzené väzby dospelých stromov s podhubím.
Význam experimentu: Pokus sa týkal iniciovania mykorízy výtrusmi za stanovených podmienok. Nedokazuje neschopnosť druhu tvoriť mykorízu ani účinnosť hotového lesníckeho prípravku. Príčiny neúspechu zvažované autorkou zostávajú hypotézami; neboli predložené ako zistený mechanizmus. Britské fenologické údaje neboli pripísané do poľského kalendára.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: First Nature označuje Lactarius turpis ako pomerne častý na značnej časti územia Veľkej Británie a Írska a uvádza severnú a strednú Európu. Hodnotenie neznamená každé miesto v týchto krajinách. Zdroj ho spája s brezami na vlhkých, kyslých okrajoch lesov. Tento rozsah atlasu bol zachovaný namiesto jeho prenášania na Poľsko.
Biotop a výskyt
Biotop, oblasť a ročné obdobie
FirstNature opisuje ektomykoríznu hubu vyskytujúcu sa pod brezami na kyslej pôde vo vlhkých lesoch. Publikácia Lasów Państwowych (2021), pod poňatím L. necator, opisuje ihličnaté a zmiešané lesy a brezy a smreky. Tieto rozsahy neboli automaticky stotožnené.
Potwierdzony zasięg występowania
Wszystkie obszary potwierdzone w zapisanych danych źródłowych.
| Kraj | Regiony i stanowiska | Plodenie | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Veľká Británia | Nie ustalono regionów w zapisanych danych | VIII–XI |
|
| Írsko | Nie ustalono regionów w zapisanych danych | VIII–XI |
|
| Poľsko | Kampinoský prales | VII–X |
|
Zdroje
- Cooper-Nuytinck-Lebel 2022
- First Nature, Lactarius turpis (Weinm.) Fr. – Ugly Milkcap (także [5])
- archive-lactarius-turpis-profile
- Opracowanie wyników: Vieira i in. 2014 — Expanding Current Knowledge on the Chemical Composition and Antioxidant Activity of the Genus Lactarius — uporządkowane wyniki tego samego badania (także [28])
- KPNG PTMyk, Rekomendacja 5/2025 (także [16])
- retained-d5729e30a1418ac8
- src-eli-protection-2014
- src-eli-trade-2026
- RCIN/IB PAN, KRAM34071; wyciąg metadanych, ograniczony poziom odczytu (także [34])
- A-L, Bewitched fingers, maj 2014 — From my dye pot / Väripadasta nousseet
- Fomina i in. 2005 — Solubilization of toxic metal minerals and metal tolerance of mycorrhizal fungi
- Helmut i Renate Grünert, Grzyby. Leksykon przyrodniczy, polskie wydanie 1996 (copyright 1995), s. 178
- Hintikka i in. 2024 — Toxicity Screening of Fungal Extracts and Metabolites, Xenobiotic Chemicals, and Indoor Dusts with In Vitro and Ex Vivo Bioassay Methods
- Mleczaj oliwkowobrązowy — polskie wykazy prawne, 18.10.2026
- Motiejūnaitė i in. 2024 — Diversity of ethnomycological knowledge and mushroom foraging culture in Lithuania
- Opracowanie wyników: McNabb 1971 — Lactarius turpis, opis autorskiego materiału z Nowej Zelandii w Biota of NZ
- Nordic Council of Ministers 2014 — Mushrooms traded as food, Vol. II section 2
- protection-status
- Dz.U. 2014 poz. 1408 — ochrona gatunkowa grzybów
- Marek Snowarski — Lactarius turpis, Atlas grzybów Polski
- NCBI PubMed — abstrakty prac von Wright i Suortti 1983, Suortti 1984 oraz Grüter i in. 1991
- trade-base-status
- trade-status
- Dz.U. 2026 poz. 258 — tekst jednolity wykazu grzybów dopuszczonych do obrotu
- Odczyt indeksowanego fragmentu pierwotnej pracy Florianowicz 2000 — abstrakt i metadane wydawcy
- NahiaA.Ali 1986, Spore germination and the pre-infection phase in ectomycorrhizal fungi, University of Surrey, PhD
- Ingeborg Dittrich 2019, Olivbrauner Milchling, Verein der Pilzfreunde Stuttgart
- Gabriel, Grodzynska, Nebesnyi, Landin 2023, Czech Mycology75(2): 117–137, DOI 10.33585/cmy.75202
- J.Hubregtse 2019, Fungi in Australia, Part4, Rev2.2, FNCV, drukowane s.259–260
- IndexFungorum201186,461713 iBiotaNZ—indeksowane pola;przegląd 20.10.2026
- w4-dgfm 2023-name