Nejedlý
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.










Lactarius resimus je robustná lupenatá huba s bledým, lievikovito preliačeným klobúkom s plstnatým a podvinutým okrajom. Vytvára biele, na vzduchu rýchlo žltnúce mlieko s ostrou, štipľavou chuťou. Druh je typický pre severské boreálne a mierne pásmo Eurázie, kde tvorí mykorízne partnerstvo predovšetkým s brezami. V slovanskej a pobaltskej mykofilnej kultúre predstavuje jednu z najcennejších a najvyhľadávanejších húb, ktorá si však vyžaduje dôkladnú predbežnú úpravu kvasením.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk, hlúbik.
Klobúk
- Tvar klobúka
- Tvar klobúka: lievikovitý.
Tvar klobúka: vypuklý.
Tvar klobúka: vtlačený. - Reliéf povrchu klobúka
- Reliéf povrchu klobúka: hladký.
- Lesk povrchu klobúka
- za sucha: Lesk povrchu klobúka: lesklý.
- Lepkavosť a slizkosť klobúka
- Lepkavosť a slizkosť klobúka: lepkavý.
Lepkavosť a slizkosť klobúka: slizký.
za mokra: Lepkavosť a slizkosť klobúka: lepkavý. - Farba klobúka
- Farba klobúka: biely.
Farba klobúka: belavá.
Farba klobúka: krémový.
Farba klobúka: svetložltý. - Usporiadanie okraja
- pri mladých plodniciach: Usporiadanie okraja: podvinutý.
Usporiadanie okraja: podvinutý. - Pokrytie okraja
- pri mladých plodniciach: Pokrytie okraja: plstnatý.
pri mladých plodniciach: Pokrytie okraja: chlpatý.
pri zrelých plodniciach: Pokrytie okraja: lysý.
Pokrytie okraja: chlpatý. - Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 70–220 mm.
- Stred klobúka
- Stred klobúka: Vtlačený (hlboko).
- Farebné zónovanie klobúka
- Farebné zónovanie klobúka: sústredný.
Farebné zónovanie klobúka: bez zónovania.
Farebné zónovanie klobúka: sústredný (slabo viditeľné zóny).
Farebné zónovanie klobúka: sústredný.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: lupene.
Lupene pri hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik: zbiehavý (lupene).
Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik: zbiehavý zúbkom (lupene).
Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik: zbiehavý (lupene). - Farba hymenoforu
- Farba hymenoforu: belavá.
Farba hymenoforu: svetlo krémový.
Farba hymenoforu: ružovkastý.
Farba hymenoforu: krémový.
Farba hymenoforu: červenkastý. - Rozkonárenie lupeňov
- Rozkonárenie lupeňov: vidlicovité (riedke, pri hlúbiku).
- Rozostup lupeňov
- Rozostup lupeňov: blízko pri sebe.
Rozostup lupeňov: husto usporiadané. - Prítomnosť krátkych lupeňov
- Prítomnosť krátkych lupeňov: prítomný (početné).
Hlúbik a báza
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý.
Tvar hlúbika: zužujúci sa k báze. - Farba hlúbika
- Farba hlúbika: biely.
- Reliéf povrchu hlúbika
- Reliéf povrchu hlúbika: hladký.
- Pokryv povrchu hlúbika
- Pokryv povrchu hlúbika: osinovatený.
Pokryv povrchu hlúbika: ochlpená (hrubé chĺpky, pri báze hlúbika). - Vnútro hlúbika
- Vnútro hlúbika: dutý.
- Farba povrchu hlúbika po poškodení
- Farba povrchu hlúbika po poškodení: hnedkastý (povrch hlúbika).
- Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 25–70 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 15–35 mm.
- Odolnosť dužiny hlúbika proti zlomeniu alebo roztrhnutiu
- Odolnosť dužiny hlúbika proti zlomeniu alebo roztrhnutiu: krehký.
- Prítomnosť jamiek na hlúbiku
- Prítomnosť jamiek na hlúbiku: neprítomný.
- Kvalitatívna relatívna dĺžka hlúbika
- Kvalitatívna relatívna dĺžka hlúbika: krátky.
- Vlhkosť povrchu hlúbika
- Vlhkosť povrchu hlúbika: suchý.
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: biely.
- Pevnosť dužiny
- Pevnosť dužiny: mäkký.
Pevnosť dužiny: pevný. - Chuť dužiny
- Chuť dužiny: ostrý.
Chuť dužiny: slabý.
Chuť dužiny: horký. - Odolnosť dužiny proti zlomeniu alebo roztrhnutiu
- Odolnosť dužiny proti zlomeniu alebo roztrhnutiu: krehký.
- Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: slabý.
Vôňa dužiny: ovocný.
čerstvý exemplár: Vôňa dužiny: nevýrazný (dužina). - Trieda hrúbky dužiny
- Trieda hrúbky dužiny: tenký (skôr).
- Vylučovanie mlieka
- Vylučovanie mlieka: roní mlieko.
- Hojnosť mlieka
- Hojnosť mlieka: skromné.
- Farba čerstvého mlieka
- Farba čerstvého mlieka: biele.
- Zmena farby mlieka
- Zmena farby mlieka: sírovožltý.
- Farba zaschnutého mlieka
- Farba zaschnutého mlieka: citrónovožltý.
- Chuť mlieka
- Chuť mlieka: pálivá.
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: zmiešaný les.
Stanovište: listnatý les. - Substrát
- Substrát: pôda.
- Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: roztrúsené skupiny alebo v malých skupinách.
- Frekvencia výskytu
- Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od júla do októbra.
- Oblasť výskytu
- Oblasť výskytu: potvrdený.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Nejedlý
Právo
- Ochrana
- Nie je uvedený v poľskom zozname chránených druhov húb.
- Predaj
- V Poľsku nie je uvedený v zozname húb povolených na predaj.
FAQ
Aký strom je hlavným partnerom tejto huby?
Lactarius resimus vytvára mykoríznu väzbu výhradne s brezami, s ktorými rastie v symbióze.
Môže sa huba konzumovať za surova?
Nie, za surova je jedovatá a spôsobuje vážne tráviace ťažkosti a nepríjemné pálenie.
V akých oblastiach je táto huba najrozšírenejšia?
Najhojnejšia je v boreálnych ihličnatých a zmiešaných lesoch severovýchodnej Európy a Sibíri.
Ako sa eliminuje štipľavá chuť mlieka?
Odstraňuje sa viacdňovým máčaním vo vode s pravidelnou výmenou alebo obváraním.
V akej časti roka sa plodnice objavujú?
Rastie od konca júla do októbra, s vrcholom fruktifikácie v auguste a septembri.
Prečo je v západnej Európe považovaná za nejedlú?
Západná Európa nemá tradíciu mliečneho kvasenia a odrádza ju ostrá toxicita za surova.
Aký symbolický význam má v ruskej kultúre?
Symbolizuje hojnosť, trpezlivosť a v prísloviach predstavuje prihlásenie sa k zodpovednosti.
Využívala sa huba aj na farbenie látok?
Áno, výluhy z plodníc s moridlami dokázali farbiť vlnu na žltohnedé a sivé tóny.
Akú pôdu tento druh preferuje?
Obľubuje kyslé až mierne neutrálne, vlhké a machom porastené pôdy pod brezami.
Akú rolu hrala v cirkevnom živote minulosti?
Bola kľúčovou a cenenou pôstnou potravou v pravoslávnych kláštoroch a šľachtických domoch.
Nadšenec
Názvy a história
- Obowiązująca nazwa krajowa
- mleczaj okazały
- Obowiązująca nazwa taksonomiczna
- Lactarius resimus
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách nadvihnite klobúk a prezrite si sediment.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: biely. Farba výtrusného prachu: Žltá.
- Odtieň výtrusného prachu
- Odtieň výtrusného prachu: svetlo krémový. Odtieň výtrusného prachu: svetložltý.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: široko elipsoidný.
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: ornamentovaný. Povrch výtrusu: ornamentovaný. Povrch výtrusu: ornamentovaný.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 7,7–10 µm, šírka 5,7–7 µm.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 7–9,5 µm, šírka 5–7 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Ekológia a rozšírenie
- Pôdna reakcia
- Pôdna reakcia: kyslý.
Pôdna reakcia: zásaditý. - Vlhkosť pôdy
- Vlhkosť pôdy: suchý.
- Listnaté stromy v okolí
- Listnaté stromy v okolí: breza.
- Ihličnaté stromy v okolí
- Ihličnaté stromy v okolí: borovica.
Ihličnaté stromy v okolí: Pinus sylvestris. - Mykorízni partneri
- Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Betula (všeobecný zoznam partnerov).
- Spôsob výživy
- Spôsob výživy: ektomykorízny.
Nekulinárske využitie
V historickom ľudovom liečiteľstve východnej Európy a Sibíri sa kvasené plodnice a vytekajúca tekutina lokálne prikladali na hnisavé kožné defekty, vredy či omrzliny ako ochranný a dezinfekčný zábal. Presolené a prekvasené zvyšky z kadí sa v minulosti využívali v remeselnom spracovaní koží na zmäkčenie a morenie usní pred ich ďalším činením. V niektorých odľahlých severných regiónoch sa silne páchnuce odrezky a prestarnuté plodnice používali ako odpudzovač drobných hlodavcov a hmyzu v hospodárskych skladoch obilia. Plodnice sa uplatňovali aj pri prírodnom farbení textilu, kde v kombinácii s rozličnými kovovými moridlami poskytovali tlmené žltohnedé, sivohnedé až olivové farebné tóny na vlnených priadzach. V rituálnej praxi sibírskych komunít boli sušené a následne tlejúce hubové pletivá občas používané na vydymovanie hospodárskych priestorov za účelom očisty ovzdušia od zatuchnutosti pred príchodom mrazov.
História a kultúra
Lactarius resimus, v ruskom kultúrnom prostredí známy ako nastojaščij gruzď, zaujíma popredné miesto v slovanskom folklóre a písomníctve. V ruských prísloviach a porekadlách vystupuje ako kráľ jesenných húb; známe je úslovie pripomínajúce zodpovednosť a odvahu: keď si sa nazval gruzďom, vlez do košíka. V dejinách cárskeho Ruska bol bežnou súčasťou šľachtických i kláštorných hostín a neodmysliteľným prvkom prísnych pravoslávnych pôstov, kde solené gruzde nahrádzali mäsové pokrmy. V historických prameňoch zo 17. a 18. storočia sa zachovali záznamy o dodávkach celých sudov solených plodníc na cársky dvor v Petrohrade a Moskve. V ľudových predstavách na severe Ruska a v sibírskych osadách bol výskyt týchto húb spájaný s priazňou lesných duchov a symbolizoval príchod bohatej a zabezpečenej zimy. Na dedinách sa tradícia kolektívneho spracovania spájala s rodinnými rituálmi a odovzdávaním rodinných skúseností medzi generáciami.
Jedlosť a bezpečnosť
V surovom stave je Lactarius resimus nejedlý a spôsobuje žalúdočné a črevné ťažkosti sprevádzané pálením v ústach a tráviacim diskomfortom. Za surova má jeho mlieko a dužina mimoriadne ostrú, pálivú a horkastú chuť, ktorá bez technologickej eliminácie vylučuje bežnú konzumáciu. Pre bezpečné požitie je nevyhnutné dlhé máčanie vo vode s opakovanou výmenou tekutiny alebo opakované obváranie spojené s vyliatím vody, po ktorom tradične nasleduje mliečne kvasenie v slanom náleve trvajúce niekoľko týždňov. Po tomto procese horkosť a pálivosť úplne miznú a plodnice získavajú jemne kyselkavú chuť s pevnou a chrumkavou textúrou. V Rusku, Bielorusku a pobaltských štátoch je tento druh považovaný za kulinársku delikatesu najvyššej kategórie, cenenú viac než hríbovité huby. V západnej a strednej Európe je naopak huba prevažne považovaná za nejedlú alebo podradnú, a to najmä z dôvodu absencie tradície fermentovania štipľavých rýdzikov a prítomnosti počiatočnej toxicity.
Biotop a výskyt
Lactarius resimus sa vyskytuje v boreálnych ihličnatých a zmiešaných lesoch severnej a východnej Európy, na Sibíri a v miernom pásme Ázie. V strednej a západnej Európe je tento druh podstatne vzácnejší a často chýba alebo je viazaný iba na reliktné lokality. Jeho výskyt je úzko spätý s prítomnosťou briez, predovšetkým brezy previsnutej a brezy plstnatej, s ktorými tvorí striktnú mykoríznu väzbu. Vzácnejšie sa objavuje v spoločenstve s borovicami na piesočnatých alebo rašelinových podložiach s prímesou briez. Vyhľadáva kyslé až mierne neutrálne pôdy, vlhké machové miesta, okraje rašelinísk, lesné čistiny a presvetlené brezové háje. Hlavná fruktifikačná sezóna prebieha od konca júla do októbra, pričom vrchol dosahuje v auguste a septembri po výdatnejších zrážkach. V severnejších zemepisných šírkach a na Sibíri sa plodnice objavujú skôr a ich výskyt sa končí s prvými silnejšími mrazmi koncom septembra. V teplejších južnejších regiónoch areálu je obdobie rastu posunuté viac do jesenných mesiacov a fruktifikácia býva výrazne závislá od lokálnej vlhkosti pôdy.
Zdroje
- Kytövuori I. (1984). Lactarius subsectio Scrobiculati in NW Europe. Karstenia24:41–72. DOI 10.29203/ka.1984.228
- Latvijas Daba: Lactarius resimus, saldūksne
- Česká mykologická společnost, Lactarius resimus
- https://ojs.utlib.ee/index.php/FCE/article/download/13709/8756/11795
- Lietuvos saugomų rūšių informacinė sistema (SRIS), Gelsvasis piengrybis / Lactarius resimus
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Ustalenia źródłowe: jadalność, spożycie i wykorzystanie
- Jedlosť
- Nejedlý — źródło oznaczenia
Źródło bez opisu bibliograficznego · Kuchyňské využití: Je nejedlý; vlastné hodnotenie atlasu ČMS. Dokumentácia výskumníka zachováva odlišné hodnotenie lotyšského atlasu a primárne rozhovory o konzumácii. Nebolo zaznamenané toxic ani deadly.
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Lactarius resimus
Vedecké názvy a taxonómia
Platným vedeckým názvom je Lactarius resimus (Fr.) Fr., zaraďovaný do čeľade plávkovité (Russulaceae). Tento názov bol publikovaný v práci Epicrisis systematis mycologici (1838). Bazionymom druhu je Agaricus resimus Fr. z roku 1821. V historickej literatúre sa objavovali aj kombinácie Lactifluus resimus (Fr.) Kuntze (1891) a Agaricus intermedius var. expallens Fr. (1815).
Historický rozsah názvov a materiálov
Kytövuoriho revízia (1984) vymedzuje európsky L. resimus v úzkom zmysle (sensu stricto), pričom ho odlišuje od starších zberov pripisovaných neskôr k L. aquizonatus a L. citriolens. V Severnej Amerike boli opísané osobitné formy a variety (okrem iného var. insipidus a var. regalis), ktorých totožnosť s európskym taxónom zostáva neistá.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Herbárové položky vykazujú variabilitu v podobe tenších a bielych plodníc alebo hrubších, žltých s hustejšími lupeňmi. V európskej fenológii vykazuje huba citlivosť na silnejšie jesenné mrazy.
Ekológia a rozšírenie
- Frekvencia výskytu
- Litva: Frekvencia výskytu: nehojný. [35]
Laboratórna diagnostika
Dane ustrukturyzowane
Bazídiá
Hymeniálne cystidy
- Prítomnosť hymeniálnych pseudocystíd
- Prítomnosť hymeniálnych pseudocystíd: prítomný. [16]
- Šírka hymeniálnych pseudocystíd
- Šírka hymeniálnych pseudocystíd: 3–6 µm. [16]
- Dĺžka úseku cystidy nad bazídie
- Dĺžka úseku cystidy nad bazídie: 15–50 µm (vzhľadom na povrch bazídiol). [16]
- Prítomnosť cystíd v hyméniu
- Prítomnosť cystíd v hyméniu: prítomný. [16]
- Hojnosť cystíd v uvedenej polohe
- Hojnosť cystíd v uvedenej polohe: roztrúsené. [16]
- Prítomnosť zaškrtení cystidy
- Prítomnosť zaškrtení cystidy: neprítomný (často, tesne pod vrcholom). [16]
- Rozmiestnenie hymeniálnych cystíd
- Rozmiestnenie hymeniálnych cystíd: sústredené (trochu, medzi lupeňmi). [16]
- Dĺžka hymeniálnej cystidy
- Dĺžka hymeniálnej cystidy: 45–90 µm. [16]
- Tvar hymeniálnej cystidy
- Tvar hymeniálnej cystidy: ihlicovitá (makrocystída). [16]
Tvar hymeniálnej cystidy: šidlovitá (makrocystída). [16] - Šírka hymeniálnej cystidy
- Šírka hymeniálnej cystidy: 5–8 µm. [16]
Reakcie s činidlami
Výtrusy
- Prítomnosť apikulu bazídiospóry
- Prítomnosť apikulu bazídiospóry: prítomný (zreteľná štruktúra). [16]
- Prítomnosť poľa nad hilom bazídiospóry
- Prítomnosť poľa nad hilom bazídiospóry: prítomný (zreteľná štruktúra). [16]
- Dĺžka výtrusu
- Dĺžka výtrusu: 7,7–10 µm. [16]
Dĺžka výtrusu: 7–9,5 µm. [17]
Dĺžka výtrusu: 7–9,5 µm. [18] - Forma ornamentácie výtrusov
- Forma ornamentácie výtrusov: rebrovaná. [16]
Forma ornamentácie výtrusov: bradavičnatá. [16]
Forma ornamentácie výtrusov: bradavičnatá. [17] - Výška ornamentiky výtrusu
- Výška ornamentiky výtrusu: do 0,8 µm. [16]
- Spojenie prvkov ornamentiky
- Spojenie prvkov ornamentiky: neúplná sieťka. [16]
Spojenie prvkov ornamentiky: neúplná sieťka. [18] - Pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,29–1,45. [16]
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: široko elipsoidný. [16]
Materiál a metódy výskumu
Výskum zloženia a aktivity — Nowak R
Materiál: Polysacharidová frakcia z plodníc L. resimus z lesov pri Włodawie, zo septembra 2014; identifikácia Zofie Flisińskej a uloženie v Ústave farmaceutickej botaniky UM v Lubline. Plodnice boli lyofilizované a mleté, pričom po extrakcii sa odstránili bielkoviny a frakcia sa vyzrážala etanolom. Štúdia in vitro L. acidophilus ATCC 4356 v Rogosovej pôde bez glukózy; meranie pri 600 nm, porovnanie po 48 h. Nejde o jedinú vyčistenú zlúčeninu ani o klinickú štúdiu.
Rozsah čítania: Úplný text.
Obmedzenia: Pomlčky pri dvoch kmeňoch L. rhamnosus označujú neuvedené výsledky; nebola zaznamenaná nula ani negatívny výsledok. Nepriradili sa L. resimus výsledky odolnosti voči žalúdočnej kyseline, ktoré sa nepodarilo odčítať ako jeho vlastné výsledky. Zdroj uvádza 1,5% bez určenia percentuálneho základu; nebolo doplnené w/v ani v/v. Kontrola bola ponechaná ako samostatná skupina bez priradenia skúmaného materiálu.
Štúdia zloženia a aktivity — materiál a obmedzenia
Materiál: označený autormi ako L. resimus, zo severného Kazachstanu, z augusta – septembra 2020. Vzduchom sušený prášok plodníc bol extrahovaný 70% vodným etanolom. Meranie UV–Vis pri 420 nm. Autori v prečítanom opise neuviedli číslo referenčnej položky, sekvenciu DNA ani kalibračný štandard.
Rozsah prečítania: Úplný text.
Obmedzenia: Boli zachované pôvodné mg% s nerozhodnutým základom; nebolo prepočítané na mg/100 g materiálu ani extraktu. Druh neistoty za znakom ± nie je uvedený; nebola označená ako SD. Spektrofotometrický súčet nazvaný autormi flavonoidy nepotvrdzuje štruktúru konkrétnych molekúl. Návrh budúcich medicínskych využití sa nepovažoval za výsledok liečby ani potvrdené zavedenie do praxe.
Archiwalny opis siedliska
W Europie Północnej gatunek rośnie w lasach mieszanych z udziałem brzozy i drzew iglastych (przede wszystkim sosny zwyczajnej), na siedliskach umiarkowanie świeżych po suchawe, na podłożu kwaśnym, jak i zasobniejszym w węglan wapnia.
W Fennoskandii owocnikowanie rozpoczyna się z początkiem sierpnia i trwa do końca września lub pierwszych dni października; w lasach brzozy górskiej gatunku nie stwierdzono.
Częstość występowania jest zmienna regionalnie; gatunek jest częstszy w północno-wschodniej Europie. Owocnikuje od lipca lub sierpnia do października pod brzozami i sosnami, w Europie Środkowej zwłaszcza na obszarach wyżej położonych. W Wielkiej Brytanii notowano go historycznie w lasach mieszanych do 300 m n.p.m.
- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka výtrusu
- 7–9,5 µm [17] [18]
7,7–10 µm; zakres pomiaru: korpus [16] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka výtrusu
- 5–7 µm [17]
5,5–7 µm [18]
5,7–7 µm; zakres pomiaru: korpus [16]
Metody i zapisy źródłowe — Europejski L.resimus s.str.; autorskie zbiory1979–1983 i zrewidowane kolekcje zielnikowe, lista druk60. Nie objęto amerykańskich odmian o nieustalonej tożsamości.
Stan materiału: suszony.
Pochodzenie materiału: Fennoscandia and European herbarium material.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Metoda źródłowa. Technika: mikroskopia świetlna (LM). Medium: Melzer reagent; source protocol for microscopic sections. Opis metody w źródle: Kytövuori1984, druk41: Leitz Laborlux12, około625× i1560×; preparaty suszonych blaszek. Cystydy: zwilżanie94%etanolem, woda, skrawki w odczynniku Melzera. Dokładny stopień rehydratacji i czas barwienia niepodane.
Obecność pseudocystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „Druk57: pseudocystidia3–6µm thick. Obecność pseudocystyd nie jest obecnością gleocystyd ani cheilocystyd.” [16]
Szerokość pseudocystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „Druk57: pseudocystidia3–6µm thick; średnica/szerokość3–6µm, nie grubość ściany.” [16]
Obecność cystyd w hymenium — zapis źródłowy: „Druk57: macrocystidia scattered,45–90×5–8µm; jawna obecność w hymenium, bez przypisywania konkretnej powierzchni blaszki.” [16]
Metody i zapisy źródłowe — Europejski L.resimus s.str.; autorskie zbiory1979–1983 i zrewidowane kolekcje zielnikowe, lista druk60. Nie objęto amerykańskich odmian o nieustalonej tożsamości.
Stan materiału: suszony.
Pochodzenie materiału: Fennoskandia oraz europejskie kolekcje zielnikowe.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Metoda źródłowa. Technika: mikroskopia świetlna (LM). Medium: Odczynnik Melzera; źródłowy protokół preparatów mikroskopowych. Opis metody w źródle: Kytövuori (1984), s. 41: mikroskop Leitz Laborlux 12, powiększenia około 625× i 1560×; rysunki wykonywano przy powiększeniu 2000×. Zarodniki i wierzchołki cystyd obserwowano w preparatach z suszonych blaszek w odczynniku Melzera. Do przekrojów cystyd suszony materiał zwilżano 94% etanolem, moczono w wodzie i osuszano papierem, a cienkie skrawki obserwowano w Melzerze. Wystającą część cystydy mierzono ponad w przybliżeniu ciągłą płaszczyzną zewnętrznych końców bazydiol. Źródło nie podaje czasu przygotowania i obserwacji.
Wystawanie cystydy ponad powierzchnię bazydiol — zapis źródłowy: „Druk57: projecting15–50µm; metoda druk41/PDF1: ponad ciągłą płaszczyzną końców bazydiol.” [16]
Obecność wyrostka wnęki bazydiospory — zapis źródłowy: „Druk57: apiculus distinct.” [16]
Obecność pola nad wnęką bazydiospory — zapis źródłowy: „Druk57: plage distinct; nie utożsamiono z zagłębieniem nad wnęką.” [16]
Obfitość cystyd — zapis źródłowy: „Druk57: macrocystidia scattered.” [16]
Obecność przewężeń cystydy — zapis źródłowy: „Druk57: often without any subapical constrictions.” [16]
Rozmieszczenie cystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „Druk57: somewhat concentrated between the gills.” [16]
Kształt cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Druk57: macrocystidia ... aculeate to subulate.” [16]
Metody i zapisy źródłowe — Kytövuori I. (1984). Lactarius subsectio Scrobiculati in NW Europe. Karstenia24:41–72. DOI 10.29203/ka.1984.228
Długość cystydy hymenialnej; Szerokość cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Makrocystydy45–90×5–8µm, igłowate/szydłowate, zwykle brak podszczytowego przewężenia, najszersze w hymenium lub poza nim; rozproszone/skupione między blaszkami, wystają15–50µm. Pseudocystydy3–6µm grubości.” [16]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „7,7–10×5,7–7µm; wymiar nie obejmuje ornamentacji.” [16]
Forma ornamentacji zarodnika; Połączenie elementów ornamentacji; Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Długie/krótkie grzbiety i osobne brodawki, niepełna przerywana siatka, wysokość≤0,8µm.” [16]
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Q1,29–1,45, długość i szerokość tej samej spory.” [16]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Szeroko elipsoidalne z wyraźnym apiculus i plage.” [16]
Metody i zapisy źródłowe — Česká mykologická společnost, Lactarius resimus
Metody i zapisy źródłowe — Latvijas Daba: Lactarius resimus, saldūksne
Metody i zapisy źródłowe — Kytövuori I. (1984). Lactarius subsectio Scrobiculati in NW Europe. Karstenia24:41–72. DOI 10.29203/ka.1984.228
Názvy a hranice určenia
Poľský a vedecký názov: Wojewoda uvádza poľský názov „mleczaj okazały“, s odkazom na Gumińskú a Wojewodu (1983). Index Fungorum udržiava názov Lactarius resimus (Fr.) Fr., 1838, s bazionymom Agaricus resimus Fr., 1821. Názov „mleczaj wełniasty“ v poľskom indexe sa vzťahuje na L. torminosus. Pre označenia „mleczaj wełnisty (gruzd)“ a „gruzd prawdziwy“ sa nenašlo nezávislé potvrdenie ako poľských názvov L. resimus.
Miestne názvy: ČMS používa český názov ryzec ohrnutý. V dotazníkových prieskumoch na Ukrajine bol zaznamenaný Груздь a v ruskom Kortkerose Груздь настоящий a груздь. Ide o zdokumentované miestne názvy priradené autormi k skúmanému druhu; rozhovory neposkytujú záruku, že každý, kto takýto názov používa, odlišuje L. resimus od všetkých podobných rýdzikov.
Historické stotožnenia: Revízia 1984 oddeľuje bieloplodnicové L. resimus, L. aquizonatus a L. citriolens. Kalamees po preverení estónskych položiek TAA 74628 a 76216 potvrdzuje, že staršie záznamy pod jedným menom často zahŕňali iné druhy. Americké variety resimus, intermedius, regalis a insipidus neboli bezpodmienečne pripojené k európskym rozsahom znakov.
Stavba: zdrojový materiál a rozsah nových údajov
Revízia európskeho materiálu: Kytövuori spracoval vlastné zbierky z rokov 1979–1983 a materiál z mnohých herbárov. Opisuje prehĺbený stred klobúka, dutý a krátky hlúbik, ľahkú lámavosť jeho dužiny, prítomnosť medzilupienkov, nevýrazný zápach a rast rozptýlene alebo po niekoľkých plodniciach. Povrch bieleho hlúbika po poškodení hnedne; ide o reakciu, nie o jeho prirodzené farebné pozadie.
Samostatne zachované označenia: Zdroj opisuje hlboké prehĺbenie stredu klobúka, pomerne tenkú dužinu, zriedkavé vidlicovité rozvetvenie lupeňov blízko hlúbika a početné medzilupienky. Báza hlúbika je hrubo chlpatá. Suchý povrch a absencia jamiek sú samostatnými znakmi: nedokazujú, že celý povrch hlúbika je bez ochlpenia alebo iných prvkov pokrytia.
Rozdiely v opisoch: Lotyšský atlas opisuje jamky na hlúbiku, zatiaľ čo revízia z roku 1984 uvádza ich absenciu. Zdroje môžu zahŕňať odlišne chápaný druh. Nejednotnosť sušených položiek ponecháva Kytövuori nerozriešenú: časť rozdielov vo farbe a tvrdosti môže závisieť od sušenia, čo nedokazuje rovnakú variabilitu čerstvých plodníc s vekom.
Mikroskopia: preparát, rozmery a nové pozorovania
Materiál a metóda: Kytövuori skúmal sušené lupene mikroskopom Leitz Laborlux 12 pri približne 625× a 1560×; kresby zhotovoval pri 2000×. Výtrusy sa merali v Melzerovom činidle, pričom sa vyberali vodorovne ležiace a vynechávali sa mladé, anomálne a neobvykle malé alebo obrovské. Merania nezahŕňajú ornamentiku a Q pochádza z dĺžky a šírky toho istého výtrusu. Rezy na cystidy sa zvlhčovali 94% etanolom, následne vodou a pozorovali sa v Melzerovom činidle.
Zachované výsledky: Pôvodná séria má výtrusy 7,7–10 × 5,7–7 mikrometrov a Q 1,29–1,45; bazídie 32–45 × 7–10 mikrometrov, štvorvýtrusné; makrocystidy 45–90 × 5–8 mikrometrov. Autor uvádza zreteľný výrastok hila a plage, cystidy v hyméniu a pseudocystidy so šírkou 3–6 mikrometrov. Posledný rozsah neznamená hrúbku steny pseudocystidy. Rozmery jednotlivých sérií zostávajú viazané na vlastný materiál a metódu.
Tvar a poloha štruktúr: Makrocystidy majú ihlicovitý až šidlovitý tvar (v zdroji: aculeate to subulate), sú rozptýlené, s určitým zhlukovaním medzi lupeňmi. Často nemajú zúženie pod vrcholom. Vyčnievanie 15–50 mikrometrov sa meralo nad súvislým povrchom bazidiol, nie zrelých bazídií. Plage je osobitná oblasť výtrusu; jej zreteľnosť neznamená prítomnosť priehlbiny nad hilom. Presnú polohu cheilo- alebo pleurocystíd autor pri týchto meraniach nerozhoduje.
Chemické reakcie: osobitné ciele výskumu
Mlieko a KOH: V revízii bol použitý 30% KOH. Mlieko L. resimus v ňom získava oranžovú farbu; ide o odlišný výsledok od prirodzeného žltnutia mlieka po kontakte so vzduchom. Zdroj neuvádza dávku, čas, teplotu ani základ percentuálnej koncentrácie.
Ornamentácia výtrusov: Ornamentácia je amyloidná v kontexte preparátov v Melzerovom činidle. Tento pozitívny výsledok sa týka ornamentácie; opis nerozhoduje o reakcii všetkých vrstiev steny výtrusu ani dužiny plodnice.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Polskie stanowiska zestawione przez Wojewodę (2003) oraz L. resimus z lasów koło Włodawy, z września 2014 r. Materiał oznaczyła Zofia Flisińska; okazy złożono w Zakładzie Botaniki Farmaceutycznej Uniwersytetu Medycznego w Lublinie. Nowak i współautorzy (2018).
Rozsah čítania: Úplný text.
Dátum revízie: 18.10.2026.
Obmedzenia: Neboli uvedené sekvencie DNA ani individuálne číslo položky. Zber z jedného mesiaca neurčuje sezónu. Prehľad 2003 odkazuje na skorších autorov, zachovaných v zdrojovom reťazci.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Udokumentowany zbiór z województwa łódzkiego.
Rozsah rešerše: Fragmenty zdrojov.
Bol preštudovaný fragment zdroja; úplný text a metódy neboli overené.
Dátum revízie: 21.10.2026.
Obmedzenia: Pôvodné označenie a rozsah pojmu boli zachované. Nebolo deklarované nové skúmanie položiek ani preštudovanie všetkých publikácií citovaných zdrojom.
Rozsah spracovania
Požadované kontroly sú vysporiadané.
Právny základ a rozsah hodnotenia
Analytické výsledky
Zloženie a laboratórna aktivita
- Aktivita skúmaného extraktu
- Aktivita skúmaného extraktu: stimulácia rastu baktérií in vitro (meranie optickej hustoty, bakteriálny kmeň ATCC 4356, extrakt, aktivita zistená, polysacharidová frakcia, polysacharidová frakcia (Nowak a kol., 2018), koncentrácia uvedená v skúške: 1,5 %). [31]
- Koncentrácia uvádzaná v konkrétnom biologickom teste
- Koncentrácia uvádzaná v konkrétnom biologickom teste: 1,5 % (meranie optickej hustoty, bakteriálny kmeň ATCC 4356, extrakt, polysacharidová frakcia, základ koncentrácie sa v zdroji neuvádza, polysacharidová frakcia (Nowak a kol., 2018), uvedená hodnota). [31]
- Obsah flavonoidov v súhrnnom stanovení
- Obsah flavonoidov v súhrnnom stanovení: 7,229 mg% (UV–Vis spektrofotometria, referenčná hmotnosť nebola určená, v publikácii sa neuvádza dokladový exemplár, bližšie neurčená miera variability zapísaná ako ±, základ stanovenia sa nepodarilo určiť, kalibračný štandard sa neuvádza, uvedená hodnota za znamienkom ±: 0,123, priemer, určenie podľa autorov štúdie, molekulárne určenie nebolo uvedené). [20]
- Optická hustota v štúdii rastu baktérií
- Optická hustota v štúdii rastu baktérií: 0,185 (meranie optickej hustoty, kontrolná skupina, bakteriálny kmeň ATCC 4356, smerodajná odchýlka: 0,018, priemer). [31]
Optická hustota v štúdii rastu baktérií: 0,212 (meranie optickej hustoty, skúšaná skupina, bakteriálny kmeň ATCC 4356, extrakt, polysacharidová frakcia, smerodajná odchýlka: 0,004, polysacharidová frakcia (Nowak a kol., 2018), priemer, koncentrácia uvedená v skúške: 1,5 %). [31] - Hodnota p pri porovnaní vzoriek
- Hodnota p pri porovnaní vzoriek: 0,012015 (meranie optickej hustoty, bakteriálny kmeň ATCC 4356, uvedená hodnota, porovnanie skúšanej a kontrolnej skupiny). [31]
Poľský extrakt: predbežný výsledok týkajúci sa rastu baktérií
Materiál: Nowak a spoluautori skúmali polysacharidové frakcie 53 druhov z lesov pri meste Włodawa, zozbieraných v septembri 2014 a určených Zofiou Flisińskou. Plodnice boli lyofilizované a mleté. Po odstránení malých molekúl etanolom bol pripravený vodný extrakt, deproteinizovaný a frakcia bola vyzrážaná etanolom. Výsledok sa týka laboratórnej frakcie; nie čerstvej huby, pokrmu ani jednej izolovanej látky.
Metóda a čísla: Skúmali sa L. acidophilus ATCC 4356 a dva kmene L. rhamnosus v Rogosovom médiu. Do média bez glukózy sa pridala frakcia 1,5%; absorbancia sa odčítala pri 600 nanometroch a porovnanie po 48 hodinách sa vykonalo Studentovým t-testom. Suplement pre L. resimus a L. acidophilus uvádza 0,212 ± 0,004 oproti kontrolnému stĺpcu 0,185 ± 0,018 a p = 0,012015. Pre oba kmene L. rhamnosus sú pomlčky, ktoré nemožno stotožňovať s dokázaným nedostatkom účinku.
Čo výsledok dokazuje: Ide o primárne, štatisticky významné pozorovanie rastu jedného kmeňa v podmienkach in vitro. Nepreukazuje liečebný účinok u človeka, bezpečnosť konzumácie ani účinnosť hotového prebiotika. Odolnosť voči umelej žalúdočnej šťave bola stanovená len pre vybrané frakcie; výsledky iných druhov nemožno pripísať L. resimus. Presné citované čísla pochádzajú z tabuľky suplementu, nie z odhadu výšky stĺpcov.
Kazachstan: správa o spektrofotometrickom stanovení
Vlastný výsledok autorov: Roiko a Dryuk (2021) opisujú materiál označený ako L. resimus zo severného Kazachstanu, zozbieraný v auguste – septembri 2020. Použil sa na vzduchu vysušený, rozdrvený materiál a 70% vodný etanol; odčítanie UV–Vis sa uskutočnilo pri 420 nanometroch. Tabuľka 2 uvádza v priemere 7,229 ± 0,123 mg% a text zaokrúhľuje na 7,23 ± 0,123 mg%. Hmotnostný základ tohto záznamu nie je v opísanej metóde dostatočne vysvetlený.
Obmedzenia dôkazu: V tomto opise nebol uvedený voucher, sekvencia DNA, referenčný štandard ani úplný dôkaz identifikácie konkrétnych molekúl. Spektrofotometrický výsledok pripísaný autormi flavonoidom nie je samostatným potvrdením štruktúry zlúčeniny. Tabuľka 1 cituje štúdie iných druhov; neboli prepísané L. resimus. Návrh budúceho medicínskeho využitia nepredstavuje výsledok liečby ani potvrdené zavedenie do praxe.
Znečistenia: overený sled a jeho hranica
Od prehľadu k primárnej štúdii: Článok Nalbandyan-Schwarz a spoluautorov 2024 uvádza jednu ruskú vzorku L. resimus. Odkazuje na Hansena a spoluautorov 2017; prečítaná tabuľka 1 tejto práce potvrdzuje jeden ruský bod a jednu vzorku. Vzorky húb sa odoberali v rokoch 2013–2014 v pohraničnej oblasti spojenej s hutou na nikel a meď. Časť vzoriek bola zmesná, preto jedna vzorka neznamená jednu plodnicu.
Bez priraďovania cudzích koncentrácií: Tabuľka A2 z roku 2024 sumarizuje skupinu húb zahŕňajúcu mnoho druhov. Jej minimum, maximum a priemer nie sú druhovým zložením L. resimus. Našiel sa doplnok pôvodnej práce z roku 2017 s tabuľkou S1, no úplné druhové údaje sa v tomto prehľade nepodarilo prečítať. Výsledky environmentálneho znečistenia nerozhodujú o vrodenej toxicite druhu.
Ostatné použitia: výsledok hľadania
Rozsah vyhľadávania: Prehľad zahŕňal publikácie o Lactarius resimus a historických kombináciách názvu v kontexte liekov, bylinkárskej tradície, korenín, farbenia, enzýmov, pestovania a bioremediácie. Bol potvrdený predbežný experiment s polysacharidovou frakciou a spektrofotometrická správa. V preskúmaných zdrojoch sa nepotvrdilo osobitné liečebné, farbiarske ani technické využitie zavedené pre tento určený európsky druh.
Vylúčenia a obmedzenia: Výsledky L. necator, L. torminosus, L. deliciosus, L. piperatus ani iných rýdzikov sa nepreniesli na L. resimus. Časť severoamerických koreňových výsledkov má označenie cf. resimus alebo neistý prevod na európsky koncept; neobohatili poľské polia mykorízy. Absencia potvrdeného využitia v tomto prehľade nedokazuje, že takéto využitie nikdy neexistovalo.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V analýzach vzoriek zo škandinávsko-ruského pohraničia sa stanovoval obsah trinástich stopových kovov (okrem iného olova, kadmia, ortuti, medi a arzénu) v plodniciach lesných húb vrátane Lactarius resimus.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V rádiochemickej literatúre bola zaznamenaná schopnosť tohto druhu akumulovať rádioaktívny izotop cézia (Cs-137).
Jedlosť: tradícia, hodnotenia atlasov a sila dôkazov
Pôvodné terénne údaje: Stryamets a spoluautori uskutočnili v rokoch 2010–2013 celkovo 205 rozhovorov:60 vo Švédsku,90 na Ukrajine a 55 v Rusku. Tabuľky 2 a 3 uvádzajú L. resimus ako potravu na Ukrajine a v Kortkerose. Tabuľka 1 uvádza pre Kortkeros v priemere 15 a maximálne 200 kilogramov na rodinu ročne. Materiál dokumentuje deklarovaný zber a tradíciu, a nie počet bezpečných jedál alebo toxikologickú skúšku.
Určenie a príprava: V prieskume formou rozhovorov sa nezozbierali herbárové položky. Identifikácia bola založená na obhliadke v teréne, otázkach a ilustráciách; v Kortkerose boli ľudia skúmaní neskoro na jeseň. Solenie, kvasenie a fermentácia boli opísané na úrovni Lactarius spp. , nie ako preskúmaný bezpečnostný protokol pre tento jeden druh. Výhrada revízie 1984 o historickom zamieňaní mien zostáva aktuálnym obmedzením tohto druhu dôkazu.
Odlišné hodnotenia: ČMS hodnotí druh ako nejedlý a Latvijas Daba ako jedlý a vhodný na solenie. Ide o atlasové hodnotenia bez súvisiacej druhovej klinickej štúdie. Príručka Food Hygiene (2018) uvádza L. resimus medzi podmienene jedlými hubami spôsobujúcimi otravy pri nesprávnej príprave. Tabuľka neuvádza prípady pacientov, stanovený toxín, dávku ani overený spôsob jeho odstránenia. Nerozhoduje teda o štandarde bezpečného spracovania.
Cesta starších tvrdení: Kytövuori uvádza potravinový význam v ZSSR podľa Zueva 1961, Daryrusskogolesa,gribyi yagody,256 strán. Bola prečítaná referencia a bibliografia revízie, nie však úplný text Zuevovej knihy. Táto vetva sa nepovažovala za primárny experiment dokazujúci jedlosť; nezávislé rozhovory 2015 majú samostatný, opísaný rozsah. V uskutočnených rešeršiach sa nenašla žiadna druhovo špecifická primárna klinická štúdia, ktorá by rozhodla o bezpečnej príprave.
Ekologické štúdie
Poľsko: výskyt a plodenie
Potvrdený výskyt: Poľský zoznam Wojewodu uvádza lokality z Pomoranska, Sudet, Tatier, Pienin, Bieloveže a Polesie, s odkazom na konkrétne skoršie publikácie. Novšia experimentálna štúdia uvádza L. resimus medzi plodnicami zozbieranými v septembri 2014 v lesoch pri meste Włodawa. Zofia Flisińska materiál určila a položky boli uložené na Katedre farmaceutickej botaniky Lekárskej univerzity v Lubline. Nebolo uvedené individuálne číslo voucheru ani sekvencia DNA.
Rozsah mesiacov pre Poľsko: Národný zoznam Wojewodu uvádza pre Poľsko júl – október. GRej tento rozsah opakuje a cituje Wojewodu, ide teda o závislé atlasové potvrdenie. August – september, s koncom sezóny začiatkom októbra, sa týka fennoskandského materiálu Kytövuoriho. Samotný jednotlivý poľský zber zo septembra neurčuje celú sezónu.
Pôda a stromy: Poľský zoznam opisuje rast na zemi v listnatých a zmiešaných lesoch pod brezami a borovicou lesnou. Kytövuori pozoroval vo Fennoskandii kyslé a chudobné, ako aj úrodné alebo vápencové lokality, vždy s brezami a ihličnatými stromami, najčastejšie borovicou. Tieto zahraničné pozorovania neboli transformované na meranie reakcie poľskej pôdy. Prítomnosť stromov v okolí nie je experimentálnym potvrdením konkrétneho koreňového partnera.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Litovský SRIS uvádza 19 lokalít Lactarius resimus, najmä vo východnej, juhovýchodnej a južnej Litve, s niekoľkými lokalitami na západe. Sú to smerovo opísané časti krajiny, nie 19 identifikovaných bodov so samostatnými súradnicami. Opis uvádza brezy, niekedy borovice, zrelé zmiešané lesy a suchšie stanovištia. Počet lokalít nebol zmenený na frekvenciu druhu ani na identifikátory miest, ktoré zdroj neuvádza.
Biotop a výskyt
Potwierdzony zasięg występowania
Wszystkie obszary potwierdzone w zapisanych danych źródłowych.
| Kraj | Regiony i stanowiska | Plodenie | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Poľsko | Lodžské vojvodstvo | VII–X |
|
Zdroje
- Rozporządzenie Ministra Środowiska 9.10.2014, Dz.U. 2014 poz. 1408.
- Dz.U. 2026 poz. 258, tekst jednolity rozporządzenia grzybów dopuszczonych do obrotu.
- GRej Lactarius resimus i rekordy196212/349346/361988
- Index Fungorum 168431 (także [24])
- Kytövuori I. (1984). Lactarius subsectio Scrobiculati in NW Europe. Karstenia24:41–72. DOI 10.29203/ka.1984.228
- Latvijas Daba: Lactarius resimus, saldūksne (także [26])
- Česká mykologická společnost, Lactarius resimus (także [28])
- Stryamets, Elbakidze, Ceuterick, Angelstam i Axelsson 2015, J Ethnobiol Ethnomed11:53 DOI 10.1186/s13002-015-0036-0
- Mleczaj okazały — źródłowe dane zapisane po zatwierdzonym rozszerzeniu modelu.
- Roiko M. Yu., Dryuk O. V. (2021). Количественное определение флавоноидов в Lactarius resimus Fr. Молодой ученый 14(356): 45–47.
- Snowarski M. — GRej: Lactarius resimus, ecology, July–October, checklist and observation references.
- Hansen iin. 2017. The Impact of a Nickel-Copper Smelter on Concentrations of Toxic Elements in Local Wild Food from the Norwegian, Finnish, and Russian Border Regions. IJERPH 14:694. DOI 10.3390/ijerph14070694.
- https://ojs.utlib.ee/index.php/FCE/article/download/13709/8756/11795
- Nalbandyan-Schwarz iin. 2024. Combined Contaminant Levels from Local Harvested Food Items in the Norwegian–Finnish–Russian Border Region. Resources13:54. DOI 10.3390/resources13040054.
- Nowak R., Nowacka-Jechalke N., Juda M., Malm A. (2018; online 2017). The preliminary study of prebiotic potential of Polish wild mushroom polysaccharides: the stimulation effect on Lactobacillus strains growth. Eur J Nutr57:1511–1521.
- Mleczaj okazały — źródłowe dane zapisane po zatwierdzonym rozszerzeniu modelu.
- Nowak R., Nowacka-Jechalke N., Juda M., Malm A. (2018; online 2017). Materiał uzupełniający do The preliminary study of prebiotic potential of Polish wild mushroom polysaccharides: the stimulation effect on Lactobacillus strains growth. Tabela absorbancji, kontroli i wartości p; wiersz Lactarius resimus.
- ELI current status of Dz.U. 2014 poz. 1408.
- Lietuvos saugomų rūšių informacinė sistema (SRIS), Gelsvasis piengrybis / Lactarius resimus
- https://elar.ssmu.ru/bitstream/20.500.12701/3267/1/tut_ssmu-2018-43.pdf
- Stryamets iin. 2015, tabela1, DOI 10.1186/s13002-015-0036-0.
- Stryamets iin. 2015, tabela2, DOI 10.1186/s13002-015-0036-0.
- Stryamets iin. 2015, tabela3, DOI 10.1186/s13002-015-0036-0.
- ELI current status of Dz.U. 2026 poz. 258.
- Wojewoda W. (2003). Checklist of Polish larger Basidiomycetes. Biodiversity of Poland7.