Jedovatý
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.












Amanita strobiliformis je nápadná a robustná huba bielej až sivastej farby s masívnym klobúkom pokrytým hrubými pyramídovými bradavicami pripomínajúcimi šišku. Vyznačuje sa hrubým prsteňom, hlboko zakoreneným hlúbikom a pevnou dužinou s nenápadnou vôňou. Ide o teplomilný druh rastúci predovšetkým v listnatých lesoch a parkoch na vápenci v miernom a južnom pásme Európy. Z hľadiska jedlosti je sporná a v mnohých krajinách chránená pre svoju ekologickú vzácnosť.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk, hlúbik.
Klobúk
- Tvar klobúka
- Tvar klobúka: polguľovitý.
Tvar klobúka: vypuklý.
Tvar klobúka: plochý.
pri mladých plodniciach: Tvar klobúka: polguľovitý. - Reliéf povrchu klobúka
- Reliéf povrchu klobúka: bradavičnatá.
- Farba klobúka
- Farba klobúka: belavá.
Farba klobúka: sivožltý.
Farba klobúka: biely.
Farba klobúka: sivastý. - Profil okraja klobúka
- Profil okraja klobúka: ostrý.
- Reliéf povrchu okraja klobúka
- Reliéf povrchu okraja klobúka: brázditý.
Reliéf povrchu okraja klobúka: hladký. - Zvyšky plachtičky na okraji
- Zvyšky plachtičky na okraji: s visiacimi zvyškami vela.
Zvyšky plachtičky na okraji: so zvyškami vela. - Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 50–250 mm.
- Stred klobúka
- Stred klobúka: plochý.
pri zrelých plodniciach: Stred klobúka: Vtlačený. - Olupovateľnosť pokožky klobúka
- Olupovateľnosť pokožky klobúka: olupovateľná.
- Prítomnosť zvyškov plachtičky na klobúku
- Prítomnosť zvyškov plachtičky na klobúku: prítomný.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: lupene.
Lupene pri hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
pri zrelých plodniciach: Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: voľný od hlúbika (lupene).
pri zrelých plodniciach: Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: voľný od hlúbika (lupene).
- Farba hymenoforu
- Farba hymenoforu: biely.
Farba hymenoforu: Žltkastá. - Makroskopická stavba voľného ostria lupeňov
- Makroskopická stavba voľného ostria lupeňov: vločkovité.
- Rozostup lupeňov
- Rozostup lupeňov: husto usporiadané.
Rozostup lupeňov: husto usporiadané.
Hlúbik a báza
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý.
- Báza hlúbika
- Báza hlúbika: hľuzovitý.
Báza hlúbika: kyjakovitý.
Báza hlúbika: vretenovitý.
Báza hlúbika: repovitá.
Báza hlúbika: valcovitá.
Báza hlúbika: koreniaca. - Farba hlúbika
- Farba hlúbika: biely.
v dolnej časti hlúbika: Farba hlúbika: sivastý.
v dolnej časti hlúbika: Farba hlúbika: okrovohnedý. - Pokryv povrchu hlúbika
- Pokryv povrchu hlúbika: vláknitá.
Pokryv povrchu hlúbika: vločkatá. - Vnútro hlúbika
- Vnútro hlúbika: plný.
- Konzistencia hlúbika
- Konzistencia hlúbika: tvrdý.
- Farba povrchu hlúbika po poškodení
- Farba povrchu hlúbika po poškodení: hnedý (povrch hlúbika).
- Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 60–250 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 15–40 mm.
- Pošva
- Pošva: neprítomný (vakovitá pošva).
Prsteň
- Prítomnosť prsteňa
- Prítomnosť prsteňa: prítomný.
Prítomnosť prsteňa: prítomný. - Tvar prsteňa
- Tvar prsteňa: previsnutý.
- Poloha prsteňa
- Poloha prsteňa: vrcholový.
- Trvácnosť prsteňa
- Trvácnosť prsteňa: miznúci.
Trvácnosť prsteňa: miznúci. - Farba prsteňa
- Farba prsteňa: biely.
- Reliéf povrchu prsteňa
- Reliéf povrchu prsteňa: ryhovaná (horný povrch prsteňa).
- Opisná hrúbka prsteňa
- Opisná hrúbka prsteňa: hrubý.
Hľuza
- Dĺžka hľuzy pri báze hlúbika
- Dĺžka hľuzy pri báze hlúbika: do 80 mm.
- Šírka hľuzy pri báze hlúbika
- Šírka hľuzy pri báze hlúbika: do 50 mm.
- Obrys okraja prsteňa
- Obrys okraja prsteňa: potrhaný.
- Robustnosť hlúbika
- Robustnosť hlúbika: zavalitý.
- Poloha hlúbika vzhľadom na substrát
- Poloha hlúbika vzhľadom na substrát: čiastočne zanorený.
Plachta na báze
- Stavba vela pri báze hlúbika
- Stavba vela pri báze hlúbika: pruhy.
Stavba vela pri báze hlúbika: valy.
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: biely.
- Pevnosť dužiny
- Pevnosť dužiny: tvrdý.
- Chuť dužiny
- Chuť dužiny: slabý.
- Vôňa dužiny
- pri mladých plodniciach: Vôňa dužiny: slabý.
Vôňa dužiny: nevýrazný (dužina).
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- na teplých stanovištiach: Stanovište: listnatý les.
na teplých stanovištiach: Stanovište: zmiešaný les.
na teplých stanovištiach: Stanovište: park.
Stanovište: park. - Substrát
- Substrát: pôda.
- Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: jednotlivo.
Spôsob rastu plodníc: v malých skupinách. - Frekvencia výskytu
- Frekvencia výskytu: nehojný.
- Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od júna do augusta.
Plodnice sa objavujú od júna do októbra. - Oblasť výskytu
- Oblasť výskytu: potvrdený.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Jedovatý
Právo
- Ochrana
- V Poľsku nepodlieha druhovej ochrane.
- Predaj
- V Poľsku nie je povolený na predaj ani na výrobu hubových výrobkov.
S čím možno zameniť
FAQ
Prečo má huba druhový názov šiškovitá?
Hrubé pyramídové bradavice na jej klobúku pripomínajú šupiny borovicovej šišky.
Aký typ pôdy vyžaduje pre svoj rast?
Vyžaduje suchšie, zásadité až neutrálne pôdy s bohatým obsahom vápnika.
S akými stromami žije v symbióze?
Tvorí mykorízu predovšetkým s listnáčmi, najmä dubmi, bukmi, hrabmi a lipami, no zriedkavejšie aj s ihličnanmi, ako sú borovice a smreky.
Odporúča sa v súčasnosti na zber a jedlo?
Neodporúča sa pre riziko zámeny s jedovatými druhmi a jej veľkú vzácnosť.
V akých mesiacoch sa objavujú plodnice?
Rastie od júna do októbra, pričom najčastejšia je počas letných horúčav.
Je tento druh na Slovensku ohrozený?
Áno, patrí medzi vzácne druhy zapísané v Červenom zozname, v súčasnosti však na Slovensku už nepatrí medzi zákonom chránené druhy.
V akých biotopoch ju možno nájsť?
Vyskytuje sa v teplomilných dubinách, historických parkoch a svetlých hájoch.
Aké mala historické nekulinárske využitie?
Dym zo sušených klobúkov slúžil v Stredomorí na odháňanie bodavého hmyzu.
Môže rásť vo vysokohorských lesoch?
Nie, ide o striktne teplomilný nížinný druh, ktorý v horách vôbec nerastie.
Aký význam mala v zámockých parkoch?
Bola považovaná za estetický prvok a vítanú ozdobu udržiavaných trávnikov.
Nadšenec
Názvy a história
- Obowiązująca nazwa krajowa
- Muchomor szyszkowaty
- Obowiązująca nazwa taksonomiczna
- Amanita strobiliformis
- Inne nazwy krajowe
- muchotrávka šiškovitá
- Pozostałe nazwy
- bedłka muchomor biały, muchomor samotny, bedłka samotna
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách nadvihnite klobúk a prezrite si sediment.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: biely.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: široko elipsoidný. Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: pretiahnuto elipsoidný. Tvar výtrusu: obrátene vajcovitý. Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: pretiahnuto elipsoidný.
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký. Povrch výtrusu: hladký.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 8–16 µm, šírka 4,4–10,8 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Ekológia a rozšírenie
- Pôdna reakcia
- Pôdna reakcia: zásaditý.
- Celková ťažkosť pôdy
- Celková ťažkosť pôdy: ťažká.
- Vápnitosť pôdy
- Vápnitosť pôdy: vápenatý.
- Úrodnosť pôdy
- Úrodnosť pôdy: úrodná.
- Vlhkosť pôdy
- Vlhkosť pôdy: Vlhká.
- Listnaté stromy v okolí
- Listnaté stromy v okolí: buk.
Listnaté stromy v okolí: dub.
Listnaté stromy v okolí: lipa.
Listnaté stromy v okolí: breza.
Listnaté stromy v okolí: Fagus sylvatica.
Listnaté stromy v okolí: Quercus robur.
Listnaté stromy v okolí: Tilia cordata.
Listnaté stromy v okolí: Fraxinus excelsior.
Listnaté stromy v okolí: Malus. - Ihličnaté stromy v okolí
- Ihličnaté stromy v okolí: Pseudotsuga menziesii.
- Kry v okolí
- Kry v okolí: Corylus avellana.
Kry v okolí: Pinus mugo. - Rastliny bylinného poschodia v okolí
- Rastliny bylinného poschodia v okolí: Aegopodium podagraria.
Rastliny bylinného poschodia v okolí: Alliaria petiolata.
Rastliny bylinného poschodia v okolí: Geranium robertianum.
Rastliny bylinného poschodia v okolí: Geum urbanum.
Rastliny bylinného poschodia v okolí: Dactylis glomerata.
Rastliny bylinného poschodia v okolí: Veronica chamaedrys. - Mykorízni partneri
- Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Fagus (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Quercus (všeobecný zoznam partnerov). - Spôsob výživy
- Spôsob výživy: ektomykorízny.
Nekulinárske využitie
Vzhľadom na svoju vzácnosť a masívnu dužinu nachádzala Amanita strobiliformis v minulosti uplatnenie najmä v environmentálnych a špecifických remeselných postupoch. V historickom záhradníctve sa výluhy z prezretých plodníc aplikovali ako prirodzený biologický zálievkový stimulant na podporu uchytenia mladých sadeníc listnatých drevín v parkových výsadbách. V ľudovom remesle vápencových oblastí sa dužina príležitostne lisovala a vysušená drobivá hmota sa miešala s prírodnými ílmi a vápnom na prípravu dekoračných omietok a plnidiel na drobné trhliny v murive. V niektorých stredomorských komunitách sa usušené klobúky využívali ako prírodné aromatické kadidlo, ktoré pri pomalom tlení vydávalo špecifický zemitý dym používaný na odháňanie komárov a lietajúceho hmyzu z otvorených terás a stajní. V novodobom kontexte slúži ako významný bioindikátor zachovalosti a čistoty pôdy v historických parkoch a starých chránených dubových lesostepných lokalitách.
História a kultúra
Amanita strobiliformis fascinovala prírodovedcov a vidiecke obyvateľstvo už od raného novoveku svojím monštruóznym a architektonickým vzhľadom. V starých stredoeurópskych herbároch bola pre svoje mohutné hranaté šupiny prirovnávaná k borovicovým šiškám či k heraldickým hradbám, čo sa premietlo aj do jej vedeckého pomenovania. V aristokratických zámockých parkoch 18. a 19. storočia bola považovaná za estetický ornament udržiavaných trávnikov a jej majestátny biely zjav bol vítanou ozdobou prírodných scenérií v štýle romantizmu. V ľudových poverách niektorých juhoeurópskych oblastí bola vnímaná ako magická strážkyňa starých posvätných dubov a verilo sa, že kruhy týchto húb chránia stáda dobytka pred bleskom. Pre svoju vzácnosť a impozantnosť sa stala symbolom ochrany prírody v novodobých mykologických atlasoch a náučných kampaniach poukazujúcich na krehkosť teplomilných ekosystémov.
Jedlosť a bezpečnosť
Z hľadiska konzumácie je Amanita strobiliformis považovaná za kontroverzný a rizikový druh, ktorý moderná mykológia vo všeobecnosti neodporúča konzumovať. Hoci sa v niektorých starších prameňoch uvádza ako jedlá po dôkladnom uvarení, obsahuje stopové a nestále množstvá toxínov, ktoré u citlivých osôb môžu vyvolať nepredvídateľné tráviace reakcie a neurotoxické príznaky. Bezpečná konzumácia je prakticky vylúčená aj kvôli reálnemu riziku zámeny s prudko jedovatými bielymi muchotrávkami. V teplej kuchyni má po dlhej tepelnej úprave neutrálnu až jemne zemitú chuť s tuhou dužinou, no gastronomická hodnota je nízka. V krajinách strednej Európy, vrátane Slovenska, Česka a Nemecka, je navyše zapísaná v červených zoznamoch ohrozených druhov; hoci na Slovensku už v súčasnosti nepatrí medzi druhovo chránené huby, jej zber zostáva eticky neprijateľný. V južnejších krajinách, kde sa vyskytuje hojnejšie, bola v minulosti lokálne zbieraná chudobným vidieckym obyvateľstvom, avšak dnes sa od jej požívania všade upúšťa.
Biotop a výskyt
Amanita strobiliformis je teplomilný druh s ťažiskom rozšírenia v južnej, západnej a strednej Európe, pričom severná hranica jej výskytu siaha cez Anglicko a Poľsko až do Pobaltia, konkrétne do Lotyšska a Estónska. Vyskytuje sa prevažne v nížinách a pahorkatinách, zatiaľ čo vo vyšších horských polohách úplne absentuje. Druh tvorí mykoríznu väzbu predovšetkým s listnatými drevinami, najmä s dubom letným, dubom zimným, bukom lesným, hrabom obyčajným a lipami, no zriedkavejšie sa vyskytuje aj pod ihličnanmi, ako sú borovice či smreky. Rastie vo svetlých teplomilných dubinách, v parkoch, alejach, na hrádzach rybníkov a v arborétach. Vyžaduje suchšie, zásadité až neutrálne pôdy s bohatým obsahom vápnika a vyhýba sa kyslým podložiam. Fruktifikácia prebieha od júna do októbra, pričom najvhodnejšie podmienky nastávajú uprostred leta po silných búrkach a vlnách horúčav. V stredomorskej oblasti sa môže objaviť ešte aj počas teplej jesene v novembri, avšak v strednej Európe býva jej výskyt silne viazaný na najteplejšie letné mesiace júl a august.
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Ustalenia źródłowe: jadalność, spożycie i wykorzystanie
- Jedlosť
- Jedovatý — źródło oznaczenia
Oceny źródeł są rozbieżne: polski atlas przywołuje ocenę „trujący”, austriackie towarzystwo mykologiczne podaje „jadalny”.
GRej: Amanita strobiliformis · Jedlosť / poľský atlas uvádza hodnotenie Wojewodu 2003: jedovatý; ostatné zdroje sa rozchádzajú
- Jedlosť
- Jedlý
essbar
Źródło bez opisu bibliograficznego · Amanita strobiliformis riadok
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Amanita strobiliformis
- Skoršie vedecké názvy
- Agaricus strobiliformis Paulet ex Vittad.
Amanita solitaria f.strobiliformis (Paulet ex Vittad.) Cetto
Amanita solitaria var.strobiliformis (Paulet ex Vittad.) Costantin et L.M.Dufour
Armillaria strobiliformis (Paulet ex Vittad.) Locq.
Hypophyllum strobiliforme (Paulet ex Vittad.) Paulet
Lepidella strobiliformis (Paulet ex Vittad.) E.J.Gilbert & Kühner[20] [24] [33]
Vedecké názvy a taxonómia
Muchotrávka šišticovitá patrí do čeľade muchotrávkovitých (Amanitaceae). V Index Fungorum figuruje pod názvom Amanita strobiliformis (Paulet ex Vittad.) Bertill., publikovaným v roku 1866. Bazionymom druhu je Agaricus strobiliformis Paulet ex Vittad. z roku 1835.
Vedecké názvy a taxonómia
V staršej mykologickej literatúre býval tento taxón klasifikovaný ako Amanita solitaria f. strobiliformis, Amanita solitaria var. strobiliformis, Armillaria strobiliformis a Hypophyllum strobiliforme. V časti starších európskych prác sa používal názov Amanita solitaria, pod ktorým sa však v novších výskumoch rozumie samostatný taxón, stotožňovaný s muchotrávkou ježovitou (Amanita echinocephala).
- Zakres ujęcia taksonomicznego
Amanita strobiliformis sensu rekordu IF153038
[24]
Ekológia a rozšírenie
- Frekvencia výskytu
- Poľsko: Frekvencia výskytu: nehojný. [23]
Laboratórna diagnostika
Dane ustrukturyzowane
Bazídiá
Ostatné laboratórne znaky
- Tvar iných buniek ostria lupene
- Tvar iných buniek ostria lupene: kyjakovitý. [34]
Pokožka klobúka
Výtrusy
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,53 (priemer). [45]
- Prítomnosť apikulu bazídiospóry
- Prítomnosť apikulu bazídiospóry: prítomný. [45]
- Farba výtrusov pod mikroskopom
- Farba výtrusov pod mikroskopom: hyalínny. [23]
Farba výtrusov pod mikroskopom: hyalínny. [34]
Farba výtrusov pod mikroskopom: Žltkastá. [34]
Farba výtrusov pod mikroskopom: hyalínny. [45] - Obsah výtrusu
- Obsah výtrusu: zrnitá. [45]
- Kvapky vo vnútri výtrusu
- Kvapky vo vnútri výtrusu: prítomný. [34]
Kvapky vo vnútri výtrusu: prítomný. [45] - Dĺžka výtrusu
- Dĺžka výtrusu: 10–14,5 µm. [20]
Dĺžka výtrusu: 10–14,5 µm. [34]
Dĺžka výtrusu: 10–13 µm. [28]
Dĺžka výtrusu: 9–14 µm. [25]
Dĺžka výtrusu: 8–16 µm. [45]
Dĺžka výtrusu: 10–12 µm. [23] - Pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,25–2,07. [45]
Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,34–1,63 (rozsah priemerov jednotlivých zberov). [45]
Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,4–1,6 (rozsah priemerov jednotlivých zberov). [34]
Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,3–1,8. [34]
Dužina hymenofóru
- Typ tramy hymenofóru
- Typ tramy hymenofóru: bilaterálna. [34]
Materiál a metódy výskumu
Mikroskopické údaje — zdroj a obmedzenia
Materiál: RET&CRC, vlastné pozorovania bazídiospór, zdrojový composite[50/3/3].
Rozsah odčítania: Úplný text.
Obmedzenia: L'=11.4 µm a W'=7.5 µm zostávajú priemermi, bez predstierania krajných intervalov osí.
Archiwalny opis siedliska
Na Łotwie grzyb występuje rzadko w parkach i alejach na siedliskach antropogenicznych, głównie w rejonie Siguldy i w Semigalii.
[25]W monitorowanych populacjach w Siguldzie owocniki pojawiały się w przedziale od lipca do października.
[27]- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka výtrusu
- 10–12 µm [23]
10–14,5 µm [20]
10–13 µm [28]
9–14 µm [25]
10–13,5 µm (skrajnie do 14,5 µm) [34]
8,8–14,3 µm (skrajnie 8–16 µm) [45] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Pomer dĺžky a šírky výtrusu
- 1,3–1,8 [34]
Średnie ilorazy długości i szerokości zarodników z badanych kolekcji mogą wynosić od 1,4 do 1,6. [34]
Średnie ilorazy długości i szerokości zarodników z badanych kolekcji mogą wynosić od 1,34 do 1,63. [45]
1,28–1,87 (skrajnie 1,25–2,07) [45] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka výtrusu
- 8–9 µm [28]
7–9,5 µm [20]
7–8,5 µm (skrajnie do 9,5 µm) [34]
6,4–8,9 µm (skrajnie 4,4–10,8 µm) [45]
7–9 µm [25]
7,5–9 µm [23]
Metody i zapisy źródłowe — Bas1969 s.519–522: europejskie kolekcje A.strobiliformis wymienione na s.520, opis i ryc.303–305. Źródłowy zapis pomiarowy[110/13]; nie dopisano liczebności innych komórek, medium ani krajuPL. Około20 dalszych zbiorów porównano z opisem, co nie oznacza20 nowych prób pomiarowych.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Układ strzępek skórki — zapis źródłowy: „Bas1969 s.520: interwoven hyphae; brak nazwy cutis w tym źródle.” [34]
Liczba zarodników na jednej podstawce; Długość podstawki; Szerokość podstawki — zapis źródłowy: „Bas1969 s.520: basidia50–65×10–14µm,4-spored,clampless.” [34]
Kształt innych komórek ostrza blaszki — zapis źródłowy: „Bas1969 s.520: marginal tissue made up of ellipsoid,piriform,and clavate cells. Zapisana maczugowata możliwość; pozostałe kształty i wymiary są w dokumentacji. Nie utożsamiono tych komórek z cheilocystydami.” [34]
Typ tramy hymenoforu — zapis źródłowy: „Bas1969 s.520: trama of gills bilateral.” [34]
Szerokość elementów skórki — zapis źródłowy: „Bas1969 s.520: pileipellis interwoven hyphae2–7µm wide.” [34]
Osadzenie strzępek skórki w substancji żelowej — zapis źródłowy: „Bas1969 s.520: distinctly gelatinized near surface; cel to wyłącznie strzępki przy powierzchni.” [34]
Barwa zarodnika w mikroskopie — zapis źródłowy: „Bas1969 s.520: colourless or somewhat yellowish. Barwa w mikroskopie, nie barwa wysypu.” [34]
Krople wewnątrz zarodnika — zapis źródłowy: „Bas1969 s.520: refractive-guttulate contents; obecność kropel, bez identyfikacji chemicznej oleju.” [34]
Długość zarodnika; Iloraz długości i szerokości zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Bas1969 s.520: spores10–13.5(–14.5)×7–8.5(–9.5)µm; Q1.3–1.8; nie wyznaczono Q z nieparowanych granic.” [34]
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Bas1969 s.520: averages1.4–1.6. Zakres średnich, nie min–max wszystkich zarodników.” [34]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Bas1969 s.520: ellipsoid to elongate,sometimes obovoid. Częstotliwość ostatniej formy pozostaje przy źródle, nie rozszerza pozostałych kształtów.” [34]
Grubość ściany zarodnika — zapis źródłowy: „Bas1969 s.520: thin-walled.” [34]
Metody i zapisy źródłowe — RET iCRC: wyłącznie composite of data from all material revised byRET&CRC,[50/3/3]. To autorskie obserwacje udostępnione w koncie taksonu, odrębne od cytowanej monografii Basa. Źródło nie wskazujeN dla innych komórek ani medium. BORE41 iBORE42 to niedojrzały materiał, co autorzy wyraźnie zastrzegają.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Obecność wyrostka wnęki bazydiospory — zapis źródłowy: „RET&CRC: apiculus sublateral,cylindric; obecność wyrostka, bez nadania niepodanej długości.” [45]
Barwa zarodnika w mikroskopie — zapis źródłowy: „RET&CRC: hyaline,colorless.” [45]
Zawartość zarodnika — zapis źródłowy: „RET&CRC: contents multiguttulate to granular; ziarnista możliwość, nie ornamentacja powierzchni.” [45]
Krople wewnątrz zarodnika — zapis źródłowy: „RET&CRC: contents multiguttulate to granular; liczne krople bez potwierdzenia ich składu.” [45]
Długość zarodnika; Iloraz długości i szerokości zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „RET&CRC composite[50/3/3]: (8–)8.8–14.3(–16)×(4.4–)6.4–8.9(–10.8)µm; Q(1.25–)1.28–1.87(–2.07).” [45]
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „RET&CRC: zakres średnich Q1.34–1.63; odrębny od zakresu obserwowanychQ.” [45]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „RET&CRC: ellipsoid to occasionally elongate. Kwalifikator occasionally dotyczy tylko wydłużonej możliwości i pozostaje w opisie źródła.” [45]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „RET&CRC: smooth.” [45]
Grubość ściany zarodnika — zapis źródłowy: „RET&CRC: thin-walled.” [45]
Metody i zapisy źródłowe — GRej / Atlas grzybów Polski: Amanita strobiliformis
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „Pełny źródłowy pomiar długość × szerokość; pierwsza oś: 10–12×7,5–9µm.” [23]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Szerokoelipsoidalne/eliptyczne.” [23]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Gładkie.” [23]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Pełny źródłowy pomiar długość × szerokość; druga oś: 10–12×7,5–9µm.” [23]
Metody i zapisy źródłowe — Věra Svobodová, BOTANY.cz: A.strobiliformis
Metody i zapisy źródłowe — Inita Dāniele, Diāna Meiere, Edgars Mūkins: Latvijas Sarkanā grāmata, ocena 2023
Názvy a identita taxónu
Poľský názov: Wojewoda (2003) dokumentuje názov „muchomor szyszkowaty“ a historické „bedłka muchomor biały“, „muchomor samotny“ a „bedłka samotna“, pričom odkazuje na Jundziłła (1830), Błońského (1890) a Chełchowského (1898). Bol prečítaný záznam v checkliste; staré prvotné tlače neboli získané. Historické názvy majú teda potvrdenie použitia v spracovaní nomenklatúry, a nie deklaráciu vlastného odčítania z 19. storočia.
Vedecké názvy: Bas (1969) na základe skúmaných európskych zbierok prijíma Amanita strobiliformis a považuje Amanita pellita za ten istý druh. Dokumentuje kombinácie Lepidella strobiliformis a Armillaria strobiliformis. Názov Amanita solitaria sa používal v rôznych významoch: jeho použitie časťou európskych autorov pre tento druh je chybne aplikovaným názvom, nie univerzálnym synonymom. S týmto záznamom nebola spojená muchotrávka ježovitá ani japonský A. ibotengutake.
Mikroskopia: európska monografia Basa
Materiál: Bol prečítaný profil A. strobiliformis na stranách 519–522 monografie z roku 1969 a obrázky 303–305. Opis sa opiera o rozpísané európske zbierky; autor porovnal aj približne 20 ďalších zberov. Zápis [110/13] pri výtrusoch bol zachovaný v dokumentácii. Tieto počty neboli priradené bazídiám ani bunkám ostria a nebol prevzatý opis susedného A. cinereopannosa.
Výsledky: Výtrusy majú 10–13,5(–14,5) × 7–8,5(–9,5) µm; Q je 1,3–1,8 a uvedený rozsah priemerov je 1,4–1,6. Sú elipsovité až predĺžené, niekedy obrátene vajcovité, tenkostenné a amyloidné; obsah má refrakčné kvapky. Bazídie majú 50–65 × 10–14 µm a štyri výtrusy. Pletivo ostria obsahuje elipsovité, hruškovité a kyjakovité bunky, približne 15–40 × 12–20 µm, ktoré ľahko kolabujú; autor ich nenazýva cheilocystidami.
Pletivá a podmienky: Trama lupeňov je bilaterálna. Obsahuje rozptýlené nafúknuté koncové bunky, pri dospelých plodniciach do 100 × 50 µm. Hýfy pokožky majú šírku 2–7 µm a spletité usporiadanie; pri povrchu sú zreteľne ponorené v géli. Ich špinavožltkastá farba sa týka alkalického roztoku, ktorý nebol pomenovaný. Zvyšky plachtičky na klobúku obsahujú rozvetvené hýfy 3–10 µm a početné nafúknuté bunky. Trama hlúbika má veľké pozdĺžne koncové bunky do 350 × 35 µm a zriedkavé olejovité hýfy. Absencia praciek pri bazídiách a ich nespozorovanie v skúmaných pletivách majú samostatné rozsahy.
Mikroskopia: vlastné pozorovania Tullossa a Rodríguez Caycedo
Osobitné výsledky: Účet Amanitaceae rozlišuje citovaný Basov opis od vlastnej série RET a CRC. Pre vlastný zber [50/3/3] sa uvádza (8–)8,8–14,3(–16) × (4,4–)6,4–8,9(–10,8) µm a Q (1,25–)1,28–1,87(–2,07). Rozsah priemerných Q je 1,34–1,63 a celkový priemer Q′ 1,53. Priemery L′ 11,4 µm a W′ 7,5 µm zostávajú priemermi; neboli premenené na hranice osí. Autori opisujú sploštenie alebo prehĺbenie adaxiálnej strany, niekedy zúženie k vrcholu a valcovitý, sublaterálny hilárny prívesok.
Obmedzenia: Stránka poskytuje autorské pozorovania a zoznam položiek, ale neuvádza úplnú metodiku pre každý znak. Autori výslovne upozorňujú na nezrelosť zberov BORE 41 a BORE 42; v druhom nenašli zrelé bazídiá a v prvom našli desať výtrusov. Nezrelosť materiálu nebola zovšeobecnená na podmienku každého opísaného výtrusu, ani neboli citované Basove čísla skopírované ako druhá nezávislá štúdia.
Poľsko: výskyt a plodenie
Dlhodobý výskum: Friedrich (2013) uvádza pozorovania z Dendrologickej záhrady v Štetíne vykonané v rokoch 1997–2012. Celkovo bolo napočítaných 347 plodníc v dvanástich bodoch jednej rozsiahlej lokality. Najskoršie pozorovanie pripadlo na 13. júna a najneskoršie na 7. októbra. Pre poľské lokality autor uvádza rozsah jún – október; to je základ mesiacov na karte, bez ich nahrádzania zahraničnými termínmi.
Lokálne výsledky: V júli bolo zaznamenaných 53 % a v auguste 30 % plodníc. Od vývoja primordia po začiatok zasychania alebo odumierania ubehlo zvyčajne sedem dní, v uvedenom rozsahu šesť až deväť; v suchom období sa pozoroval aj vývoj trvajúci do dvanástich dní. Približne 16 % plodníc rástlo v pároch. Slimáky poškodili 56 a ľudia 52 plodnice. Ide o výsledky tejto lokality a obdobia, bez zovšeobecňovania na celé Poľsko.
Rozšírenie: Práca opisuje päť nových lokalít z rokov 2007–2011 a sumarizuje 22 vtedy známych lokalít v 19 štvorcoch ATPOL. Tieto čísla predstavujú stav publikácie z roku 2013, nie súčasný kompletný register. Autor odlišuje historický záznam z Elbląga, ktorého položka nie je dostupná, od vlastných pozorovaní. Výskyt druhu v Poľsku má zdokumentovaný terénny základ.
Biotop a rastliny: rozsah pozorovaní
Porast a podrast: Friedrich zaznamenal lokality v parkoch, dendrologických záhradách a bučinách. Uvádza okrem iného buk lesný, dub letný, lipu malolistú, jaseň štíhly a duglasku tisolistú. Prvá lokalita mala pestrý podrast zahŕňajúci kozonohu hostcovú, cesnačku lekársku, pakost smradľavý, kuklicu mestskú, rezovku laločnatú a veroniku rezekviovú. Uvedené sú aj ďalšie presne pomenované rastliny. Ich prítomnosť v poraste alebo podraste nie je samostatným dôkazom mykorízy s každým z týchto taxónov.
Pôda a vplyvy: Štetínske lokality ležia na antropogénnych pôdach bohatých na vápnik. Uvedený rozsah pH KCl 7,0–7,3 odkazuje na osobitný výskum pôd, nie na nové stanovenie v tejto práci. Nebol zamenený za nové vlastné meranie. Samostatný Basov záznam uvádza ťažké vápenaté pôdy. Poľský atlas opisuje aj vlhké, úrodné miesta a zásadité pôdy; ide o atlasové hodnotenia, nie o spoločný pôdny experiment. Kosenie a ničenie plodníc boli skutočne pozorované.
Striebro a selén: pôvodné stanovenia
Materiál a metóda: Borovička a spoluautori (2007) skúmali 26 súčasných vzoriek A. strobiliformis z deviatich lokalít a jeden herbárový materiál, oddelene od iných muchotrávok. Použili prístrojovú neutrónovú aktivačnú analýzu a vybrané vzorky overili metódou ICP-MS. Výsledky sa vzťahujú na sušinu; neboli prepísané ako čerstvá hmotnosť ani ako výživové odporúčania.
Výsledky a obmedzenia: V tabuľke 1 majú vzorky A. strobiliformis 8,50–1253 mg Ag/kg sušiny a 6,52–36,8 mg Se/kg sušiny. Rozsah bol stanovený výlučne z 27 riadkov tohto druhu, so zachovaním jednotlivých vzoriek, dátumov a lokalít. Súhrnná informácia o typických 200–700 mg Ag/kg zahŕňa dva druhy a nepredstavuje úplný rozsah tohto záznamu. Rozdielnosť časti výsledkov ICP-MS a neutrónovej analýzy autori spájali s vyzrážaním chloridu strieborného. Vysoká akumulácia nie je dôkazom úžitkového získavania striebra, účinnej remediácie ani bezpečnosti konzumácie.
Striebro: závislosť výsledku od analytickej metódy
Porovnanie metód: Synková a Borovička (2025) porovnali stanovenia jednej archívnej vzorky A. strobiliformis B-1513. Pre desať opakovaní krátkej neutrónovej analýzy získali 736 ± 6 mg Ag/kg sušiny a dlhej 714 ± 9 mg/kg. Po mineralizácii kyselinou dusičnou bol výsledok HR-ICP-MS 26,2 ± 8 mg/kg; po mineralizácii zmesou kyseliny chlorovodíkovej a dusičnej 9,42 ± 19 mg/kg. Ide o rôzne postupy pre tú istú vzorku, nie o min–max obsahu striebra daného druhu.
Význam: Vyzrážanie ťažko rozpustného AgCl môže výrazne podhodnotiť výsledok stanovenia. Jeho prítomnosť bola potvrdená elektrónovou mikroskopiou a röntgenovou difrakciou. Správna hodnota referenčného materiálu sama osebe nezaručovala presnosť pre túto hubovú matricu. Počet analytických opakovaní, typ neistoty a postupy boli zachované oddelene od počtu plodníc. Práca rozvíja metódu merania, bez potvrdenia liečebného využitia.
Mechanizmy väzby a transportu kovov
Metalotioneíny: Osobová a spoluautori (2011) skúmali mladé plodnice z Prahy-Klíčova, uloženú položku PRM 857486 a mycéliové kultúry. Plodnice obsahovali 500–550 mg Ag/kg sušiny. Chromatografické analýzy a hmotnostná spektrometria preukázali metalotioneíny; tri izoformy AsMT1 a, AsMT1 b a AsMT1 c majú po 34 aminokyselinových zvyškov. V plodnici bol zistený komplex Ag–AsMT1 a. Priamy HTML záznam nebol dostupný; materiál, metódy a výsledky boli prečítané v plnom texte cez webový nástroj a zaznamenala sa označená poznámka o prečítaní.
Transportéry: Beneš a spoluautori (2018) charakterizovali AsCRD1 a AsCCC2, s 1097 a 978 aminokyselinovými zvyškami. Funkciu skúmali aj po expresii v kvasinkách Saccharomyces cerevisiae: výsledok získaný v kvasinkách nebol pripísaný celej plodnici. V mycéliu A. strobiliformis expozícia voči 5 µM medi alebo striebra súvisela so zvýšením množstva transkriptov AsCRD1, a to 8,7- resp. 4,5-násobným. Pri 50 µM striebra bol radiálny rast obmedzený o približne 70 %. Hnedé zóny kolónií boli pozorované, ale vysvetlenie ich sfarbenia melanínom zostáva interpretáciou autorov. Ide o bunkové a kultivačné výsledky, bez klinickej alebo terénnej aplikácie.
Polysacharidové extrakty: rešerš abstraktu štúdie
Výsledky in vitro: Karaman a spoluautori: online publikácia 2018, zväzok časopisu z roku 2019. V abstrakte sa uvádza prítomnosť α- a β-glukánov v extrakte PSH. Pre vychytávanie hydroxylových radikálov bolo hlásených IC50 11,86 ± 0,59 µg/ml a po vyčistení 7,27 ± 0,31 µg/ml. Výsledok redukcie iónov železa bol zodpovedajúco 174,11 ± 8,70 a 197,68 ± 9,47 mg ekvivalentu kyseliny askorbovej/g sušiny. Aktivita voči acetylcholínesteráze sa skúmala in solid; uvedené hmotnosti 10 a 0,1 µg nepredstavujú percento inhibície enzýmu.
Úroveň rešerše: Bol prečítaný abstrakt a metaúdaje, bez úplných metód, údajov o vzorke a prílohy. Hodnota ± nebola označená ako štandardná odchýlka bez vysvetlenia autora. Dostupný opis dizertácie Janjušević z roku 2017 poukazuje na skorší širší program výskumu extraktov, úplný súbor dizertácie však nebol dostupný. Tieto publikácie neboli považované za nezávislé opakovanie rovnakého výsledku. Aktivita extraktu nedokazuje liečebný účinok, účinnosť u človeka ani bezpečnosť konzumácie plodnice.
Jedlosť, hlásenie otravy a staré názvy
Rôzne základy hodnotení: Wojewoda (2003) označuje druh ako jedovatý; poľský atlas cituje toto hodnotenie a poukazuje na rozdielne informácie o jedlosti. Ide o posudky z prehľadov bez konkrétnej toxikologickej štúdie uvedenej pri tomto tvrdení. Správa BfR za rok 2010 zaznamenáva prijatie hlásenia zahŕňajúceho A. strobiliformis. Úryvok neuvádza príznaky, množstvo, úpravu, určený exemplár ani potvrdený mechanizmus. Jednotlivé hlásenie nebolo rozvinuté do charakteristiky syndrómu otravy.
Japonské použitie názvu: Takemoto a spoluautori (1964) opísali izoláciu kyseliny iboténovej z huby nazývanej v Japonsku ibotengutake a zapísanej ako A. strobiliformis. Oda a spoluautori (2002) vyčlenili A. ibotengutake; prečítaný abstrakt spája tento ľudový názov s novým, jedovatým druhom. Samotná zhoda historického názvu nebola použitá na priradenie chemických výsledkov z Japonska európskemu A. strobiliformis. Nezískal sa plný text Odovej práce ani opätovné určenie materiálu z roku 1964. Ide o obmedzenie priradenia, bez tvrdenia o analytickej neprítomnosti toxínov.
Využitie: výskum, patent a skutočná prax
Rozsah hľadania: Preskúmali sa technické, bylinkárske, liečebné, koreninové, farbiarske a tradičné využitia. Boli potvrdené štúdie akumulácie kovov a aktivity extraktov, bez dôkazu o schválenom liečivom prípravku alebo terénnej aplikácii remediácie. Nenašla sa overená, špecifická dokumentácia bylinkárskej alebo farbiarskej praxe pre európsky druh. Výsledok hľadania nebol prezentovaný ako dôkaz, že takáto prax nikdy neexistovala.
Koreninový patent: Patent US3466175A z roku 1969 uvádza historické A. strobiliformis ako zdroj kyseliny iboténovej a odkazuje na japonské práce Takemota. Ide o dokument patentového návrhu týkajúceho sa koreninových zložiek, nie o dôkaz predaja, schválenia alebo bezpečnosti potravín. Vzhľadom na problém identity japonského materiálu to nebolo priradené ako potvrdené kulinárske využitie európskeho druhu a nebol uvedený návod na použitie.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Polska; Szczecin 1997–2012 oraz 5 nowych stanowisk 2007–2011.
Rozsah rešerše: Plný text.
Dátum revízie: 18.10.2026.
Obmedzenia: 22 je počet známy v roku 2013, nie aktuálny kompletný zoznam; absencia DNA sa nezakrýva ako molekulárne potvrdenie.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Pierwotna obserwacja autora atlasu w Kotlinie Kłodzkiej.
Rozsah rešerše: Fragmenty zdrojov.
Bol preštudovaný fragment zdroja; úplný text a metódy neboli overené.
Dátum revízie: 21.10.2026.
Obmedzenia: Pôvodné označenie a rozsah pojmu boli zachované. Nebolo deklarované nové skúmanie položiek ani preštudovanie všetkých publikácií citovaných zdrojom.
Rozsah spracovania
Požadované kontroly sú vysporiadané.
Právny základ a rozsah hodnotenia
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Druh sa vyznačuje mimoriadnou schopnosťou bioakumulácie striebra (Ag). V analytických štúdiách sa v plodniciach stanovili koncentrácie rádovo 200–700 mg Ag/kg sušiny a maximálne hodnoty dosahovali 1253 mg/kg na pôdach obsahujúcich iba 1 mg Ag/kg.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
U tohto druhu boli identifikované špecifické izoformy metalotionínov (bielkovín viažucich kovy) označené ako AsMT1a, AsMT1b a AsMT1c, pozostávajúce z 34 aminokyselín, zodpovedné za viazanie striebra v pletivách huby.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V laboratórnych testoch na kvasinkových kultúrach expresia bielkoviny AsMT1 poskytovala ochranu pred toxickým účinkom kadmia a medi a pestované mycélium A. strobiliformis vystavené účinku iónov striebra vykazovalo 17-násobný nárast hladiny mRNA tohto peptidu.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V metodických štúdiách na vzorkách tohto druhu sa preukázalo, že rôzne techniky mineralizácie a spektrometrie (INAA, ICP-OES, HR-ICP-MS) poskytujú odlišné výsledky stanovenia striebra v dôsledku chemických javov prebiehajúcich počas rozkladu vzoriek.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Počas mineralizácie kyselinou dusičnou sa striebro obsiahnuté v plodniciach čiastočne vyzráža vo forme nerozpustného chloridu strieborného (AgCl), čo môže znižovať výsledky analýz pri metódach vyžadujúcich rozklad vzoriek.
Ekologické štúdie
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Mykoweb uvádza Amanita strobiliformis ako zriedkavo sa vyskytujúcu a ako mykorízneho symbionta listnatých stromov, predovšetkým bukov a dubov. Zachovaný fragment neuvádza krajinu ani presnejšiu oblasť tohto hodnotenia. Určenie frekvencie tak zostáva priradené k rozsahu tohto zdroja; Česko nebolo odvodené z jazyka stránky a zriedkavý výskyt nebol stotožnený so zákonnou ochranou.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Poľský atlasový opis Amanita strobiliformis uvádza teplé, vlhké a úrodné lokality v listnatých a zmiešaných lesoch a parkoch, na zásaditých pôdach. Zvyčajne uvádza buky, ale zaznamenáva aj plodnice pod pestovanou kosodrevinou. Informácia o pestovaní sa týka sprievodnej rastliny, nie pestovania huby ani potvrdenia mykorízneho hostiteľa. Sezóna „v lete“ bola zaznamenaná samostatne s explicitným prepočtom schváleného kalendára na VI–VIII.
Biotop a výskyt
Potwierdzony zasięg występowania
Wszystkie obszary potwierdzone w zapisanych danych źródłowych.
| Kraj | Regiony i stanowiska | Plodenie | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Poľsko | Kladská kotlina | VI–X |
|
Zdroje
- AG-METHOD-2025
- FRIEDRICH-2013
- MT-2011
- Mykoweb.cz: Amanita strobiliformis
- BfR, Cases of Poisoning Reported by Physicians 2010
- Borovička J., Řanda Z., Jelínek E., Kotrba P., Dunn C.E. 2007; Mycological Research111:1339–1344; DOI 10.1016/j.mycres.2007.08.015 (także [30])
- Věra Svobodová, BOTANY.cz: A.strobiliformis
- Minister Środowiska, Dz.U. 2014 poz. 1408, rozporządzenie w sprawie ochrony gatunkowej grzybów
- Minister Zdrowia, Dz.U. 2026 poz. 258, tekst jednolity rozporządzenia dotyczącego grzybów dopuszczonych do obrotu
- GRej / Atlas grzybów Polski: Amanita strobiliformis
- Index Fungorum record153038
- Inita Dāniele, Diāna Meiere, Edgars Mūkins: Latvijas Sarkanā grāmata, ocena 2023
- E.Mūkins i obserwatorzy, senes.lv: datowane stanowiska A.strobiliformis
- src-stuttgart 2020
- Nr 22 — aktualne polskie wykazy prawne 18.10.2026
- Synková and Borovička 2025, silver determination methods comparison
- Karaman etal 2019 primary abstract and bibliographic metadata via EuropePMC
- Bas 1969, Morphology and subdivision of Amanita; account A.strobiliformis pp519–523 (także [34])
- Official API current protection status
- Official API current consolidated trade status
- Official API parent regulation with current consolidated version link
- Snowarski, Polish atlas and GRej observations
- Oda etal 2002, A.ibotengutake distinct species, abstract
- US3466175A, historical seasoning patent, not evidence of safe European species use
- Janjušević 2017, primary thesis repository record
- Takemoto etal 1964, historical name use in Japan; do not equate with European taxon
- Two P1B-1-ATPases of Amanita strobiliformis 2018, primary paper
- Tulloss, Amanitaceae taxonomic account: original observations distinguished from Bas 1969
- Wojewoda 2003, Polish checklist and historical Polish names