Jedlý
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.










Pňovka neskorá (Sarcomyxa serotina) je drevokazná huba chladného jesenného a zimného obdobia. Rastie na kmeňoch a konároch listnáčov, predovšetkým jelší, bukov a briez, zriedkavejšie na ihličnanoch. Vyznačuje sa vejárovitými až polkruhovitými plodnicami s olivovozelenými, okrovými až hnedastými odtieňmi a hustými lupeňmi. Je známa tuhšou dužinou a výskytom až po prvých mrazoch, kedy väčšina ostatných húb už nerastie.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk, hlúbik.
Klobúk
- Tvar klobúka
- Tvar klobúka: vypuklý.
Tvar klobúka: plochý.
Tvar klobúka: vtlačený.
pri mladých plodniciach: Tvar klobúka: vypuklý.
pri zrelých plodniciach: Tvar klobúka: plochý. - Pokryv klobúka
- pri mladých plodniciach: Pokryv klobúka: holá.
za sucha: Pokryv klobúka: plstnatý. - Lesk povrchu klobúka
- za mokra: Lesk povrchu klobúka: lesklý.
- Lepkavosť a slizkosť klobúka
- za mokra: Lepkavosť a slizkosť klobúka: lepkavý.
- Farba klobúka
- Farba klobúka: Olivovohnedá.
Farba klobúka: žltozelený.
pri mladých plodniciach: Farba klobúka: oranžový.
pri zrelých plodniciach: Farba klobúka: olivový.
Farba klobúka: zelenkastý.
Farba klobúka: Žltkastá.
pri mladých plodniciach: Farba klobúka: oranžovožltá. - Usporiadanie okraja
- pri mladých plodniciach: Usporiadanie okraja: podvinutý.
pri zrelých plodniciach: Usporiadanie okraja: rovný. - Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 20–130 mm.
- Stred klobúka
- Stred klobúka: Vtlačený.
- Obrys klobúka
- Obrys klobúka: polkruhovitý alebo lastúrovitý.
Obrys klobúka: obličkovitý alebo vejárovitý. - Olupovateľnosť pokožky klobúka
- Olupovateľnosť pokožky klobúka: olupovateľná (ťažko odlupiteľná, do istej miery).
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: lupene.
Lupene pri hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik: zbiehavý (lupene).
Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik: zbiehavý (lupene). - Farba hymenoforu
- pri zrelých plodniciach: Farba hymenoforu: krémový.
pri zrelých plodniciach: Farba hymenoforu: belavá.
pri mladých plodniciach: Farba hymenoforu: žltooranžový. - Rozkonárenie lupeňov
- Rozkonárenie lupeňov: vidlicovité (často).
- Prirodzená farba ostria lupene
- Prirodzená farba ostria lupene: hnedkastý.
- Rozostup lupeňov
- Rozostup lupeňov: husto usporiadané.
- Prítomnosť krátkych lupeňov
- Prítomnosť krátkych lupeňov: prítomný.
Hlúbik a báza
- Poloha hlúbika
- Poloha hlúbika: bočný.
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: zužujúci sa k báze.
- Farba hlúbika
- Farba hlúbika: zlatožltá.
Farba hlúbika: oranžovožltá.
Farba hlúbika: belavá.
Farba hlúbika: Žltkastá.
Farba hlúbika: oranžový.
Farba hlúbika: žltozelený.
Farba hlúbika: olivovookrový.
Farba hlúbika: žltooranžový. - Reliéf povrchu hlúbika
- v hornej časti hlúbika: Reliéf povrchu hlúbika: s plytkými jamkami.
- Pokryv povrchu hlúbika
- Pokryv povrchu hlúbika: šupinatá.
Pokryv povrchu hlúbika: ochlpená (belavý povlak, pri báze hlúbika). - Vnútro hlúbika
- Vnútro hlúbika: plný.
- Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 10–30 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 10–30 mm.
- Prítomnosť jamiek na hlúbiku
- Prítomnosť jamiek na hlúbiku: prítomný (malé, červenohnedé, často, pod lupeňmi).
- Kvalitatívna relatívna dĺžka hlúbika
- Kvalitatívna relatívna dĺžka hlúbika: krátky.
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: belavá.
Farba dužiny: Žltkastá. - Chuť dužiny
- Chuť dužiny: slabý.
Chuť dužiny: horký, slabý.
Chuť dužiny: horký. - Odolnosť dužiny proti zlomeniu alebo roztrhnutiu
- Odolnosť dužiny proti zlomeniu alebo roztrhnutiu: odolný proti zlomeniu alebo roztrhnutiu.
- Typ konzistencie dužiny
- Typ konzistencie dužiny: mäsitý.
Typ konzistencie dužiny: Gumovitý. - Farba dužiny po poranení
- Farba dužiny po poranení: bez zmeny farby.
- Vôňa dužiny
- čerstvý exemplár: Vôňa dužiny: nevýrazný (dužina).
- Výraznosť chuti dužiny
- Výraznosť chuti dužiny: nevýrazný.
- Trieda hrúbky dužiny
- Trieda hrúbky dužiny: hrubý (dužina klobúka).
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: listnatý les, ihličnatý les, zmiešaný les alebo park.
Stanovište: zmiešaný les.
Stanovište: lužný les. - Substrát
- Substrát: živé drevo.
Substrát: mŕtve drevo. - Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: prekrývajúce sa.
Spôsob rastu plodníc: v trsoch.
Spôsob rastu plodníc: jednotlivo.
Spôsob rastu plodníc: roztrúsené skupiny.
Spôsob rastu plodníc: zrastené plodnice. - Frekvencia výskytu
- Frekvencia výskytu: nie veľmi častý.
- Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od septembra do decembra alebo v februári.
- Oblasť výskytu
- Oblasť výskytu: potvrdený.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Jedlý
Právo
- Ochrana
- Nie je uvedený v poľskom zozname chránených druhov húb.
- Predaj
- V Poľsku nie je uvedený v zozname húb povolených na predaj.
S čím možno zameniť
Pleurotus ostreatus
Najdôležitejšie rozdiely
Pňovka neskorá (Sarcomyxa serotina, syn. Panellus serotinus) sa líši prítomnosťou olivových odtieňov na klobúku, oranžovo sfarbeným, zakrpateným hlúbikom pokrytým drobnými hnedými šupinkami a žltoookrovými lupeňmi, ktoré sa zreteľne končia pri hlúbiku namiesto toho, aby naň zbiehali.
Podobná hliva ustricovitá (Pleurotus ostreatus) plodí v rovnakom období, no líši sa väčšími plodnicami v odtieňoch sivej a hnedej, čisto bielymi lupeňmi a absenciou žltoolivových farieb a šupiniek na hlúbiku.
FAQ
Je pňovka neskorá jedlá?
Áno, je to jedlá huba, avšak vyžaduje dôkladnú a dlhšiu tepelnú úpravu, pričom sa zbierajú len mladé plodnice.
Môže sa konzumovať za surova?
Nie, surová pňovka neskorá je nepožívateľná a môže spôsobiť žalúdočné ťažkosti.
Prečo býva jeho dužina niekedy horká?
Mierna horkosť je pre druh prirodzená, pričom staršie plodnice a plodnice po silných mrazoch horknú výraznejšie.
Na akých stromoch najčastejšie rastie?
Rastie najmä na odumretom dreve listnáčov, predovšetkým na jelšiach, bukoch, brezách a vŕbach.
V ktorom ročnom období sa objavuje?
Rastie neskoro na jeseň a v zime, hlavne od októbra do decembra, ojedinele až do februára.
Je bezpečné zbierať plodnice po mrazoch?
Iba ak neprešli opakovaným zamrznutím a rozmrznutím, ktoré spôsobuje hnilobný rozklad dužiny.
V ktorých krajinách je najviac cenený?
Veľkú obľubu má v Japonsku a Číne, zatiaľ čo v strednej Európe je považovaný za menej významnú hubu.
Dá sa použiť na farbenie látok?
Áno, historicky sa využíval na prírodné farbenie vlny a tkanín na olivovozelené a hnedasté tóny.
Rastie aj na ihličnatom dreve?
Výnimočne môže rásť aj na ihličnanoch, predovšetkým na kmeňoch smrekov a jedlí.
Ako sa v Japonsku nazýva táto huba?
V Japonsku sa Sarcomyxa serotina označuje názvom osomukitake. Tradičné meno mukitake dnes patrí príbuznému druhu Sarcomyxa edulis, hoci historicky boli v širšom zmysle spájané.
Nadšenec
Názvy a história
- Obowiązująca nazwa krajowa
- śluzołycznik późny
- Obowiązująca nazwa taksonomiczna
- Sarcomyxa serotina (Pers.) V. Papp
- Inne nazwy krajowe
- łycznik późny, łyczak późny
- Dawne nazwy krajowe
- boczniak późny, bedłka późna
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách nadvihnite klobúk a prezrite si sediment.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: biely.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: valcovitý. Tvar výtrusu: klobásovitý. Tvar výtrusu: valcovitý. Tvar výtrusu: obličkovitý. Tvar výtrusu: valcovitý.
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 3,5–6,5 µm, šírka 0,75–2 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Ekológia a rozšírenie
- Listnaté stromy v okolí
- Listnaté stromy v okolí: Betula pendula, Fagus sylvatica a Alnus glutinosa.
Listnaté stromy v okolí: Betula pendula a dub. - Ihličnaté stromy v okolí
- Ihličnaté stromy v okolí: Pinus sylvestris.
Ihličnaté stromy v okolí: Pinus sylvestris a Picea abies. - Kry v okolí
- Kry v okolí: Corylus avellana.
- Spôsob výživy
- Spôsob výživy: saprotrofný.
Nekulinárske využitie
Mimo kuchyne našla pňovka neskorá historické uplatnenie v tradičnom textilnom remesle v niektorých severských a ázijských regiónoch. Zrelé plodnice sa sušili a používali na prírodné farbenie vlny a ľanových tkanín. V závislosti od použitého moridla poskytovala odvary farbiace textil na tlmené olivovozelené, sivohnedé až žltkasté tóny, ktoré boli odolné voči praniu a svetlu. V ľudovom liečiteľstve východnej Ázie sa odvary a suché obklady z plodníc prikladali na stuhnuté svaly a opuchnuté kĺby ako zahrievací prostriedok počas chladných mesiacov. V lesníckej praxi a záhradníctve sa druh v súčasnosti využíva ako experimentálny biologický agens na kontrolovaný rozklad pňov po ťažbe listnatého dreva, pričom pomáha urýchľovať prirodzené uvoľňovanie organickej hmoty a rozpad nežiaducej drevnej biomasy.
História a kultúra
V európskej histórii nezanechal tento druh výraznejšiu stopu v ľudovej mytológii ani v písomných prameňoch. V stredoeurópskych a slovanských komunitách bol dlho prehliadaný a vnímali ho len ako núdzový zdroj obživy v neúrodnom neskorom jesennom a predzimnom čase. Výrazné kultúrne postavenie má však v japonskej tradícii, kde sa v historických záznamoch provincie Tóhoku a ostrova Hokkaido objavuje pod menom mukitake. Tieto historické zmienky a folklór sa však viažu k tomuto taxónu v širokom zmysle (sensu lato). Dnešná mykológia totiž odlíšila tradične cenené mukitake ako samostatný druh Sarcomyxa edulis, zatiaľ čo Sarcomyxa serotina nesie v japončine názov osomukitake. V tamojšom tradičnom folklóre predstavoval komplex mukitake symbol odolnosti, húževnatosti a príchodu skorej zimy. Tradične sa spájal s obdobím prípravy dedinských spoločenstiev na dlhé snehové mesiace. Zmienky o ňom sa zachovali aj v regionálnych japonských prísloviach a lokálnej poézii opisujúcej zber plodov z lesa pred príchodom mrazivých vetrov, kde bol vnímaný ako dar lesa poskytovaný v čase, kedy už polia neprinášali žiadnu úrodu.
Jedlosť a bezpečnosť
Pňovka neskorá je jedlá huba, ktorá si však vyžaduje dôkladnú a dostatočne dlhú tepelnú úpravu. Za surova je nepožívateľná a môže vyvolať tráviace ťažkosti. Staršie plodnice mávajú výrazne horkastú chuť a pevnú, kožovitú konzistenciu, kvôli čomu sa kulinársky cenia iba mladé, mäkšie exempláre. Dlhé varenie či dusenie je nevyhnutné na zmäknutie húževnatej dužiny a odstránenie horkosti. Z hľadiska bezpečnosti je dôležité nekonzumovať plodnice, ktoré prešli opakovaným cyklom zamrznutia a rozmrznutia na strome, pretože v nich dochádza k rozkladným procesom. V stredoeurópskych krajinách je obľuba tohto druhu skôr priemerná a býva považovaný za hubu podradnejšej kvality. Naproti tomu vo východnej Ázii bol tradične v širšom zmysle zahrnutý pod vyhľadávanú japonskú hubu mukitake. Podľa moderných výskumov však vysoko cenená a pestovaná forma patrí samostatnému druhu Sarcomyxa edulis (mukitake), zatiaľ čo pravá pňovka neskorá (Sarcomyxa serotina) je zelenkavejšia, horkejšia huba, pre ktorú sa v Japonsku používa názov osomukitake.
Biotop a výskyt
Druh sa vyskytuje v miernom a boreálnom pásme severnej pologule, najmä v Európe, Severnej Amerike a východnej Ázii. Na Slovensku a v okolitých stredoeurópskych krajinách obýva predovšetkým vlhké lužné lesy, brehové porasty pozdĺž potokov a riek, ako aj podhorské a horské zmiešané lesy. Hlavným substrátom je odumreté drevo listnatých stromov, pričom preferuje jelše, brezy, buky, vŕby, jasene a javory. Výnimočne osídľuje aj ihličnaté dreviny, najmä smreky a jedle. Rastie jednotlivo alebo v bohato strechovitých zhlukoch priamo na kôre padnutých či stojacich kmeňov a hrubých konárov. Hlavné obdobie fruktifikácie trvá od októbra do decembra, pričom za priaznivých klimatických podmienok a miernych zím pretrváva až do januára či februára. V horských polohách a chladnejších regiónoch severného Slovenska sa plodnice objavujú skôr na jeseň, zatiaľ čo v teplejších nížinách lužných lesov často nastupuje hlavná vlna rastu až po prvých citeľných nočných mrazoch, ktoré stimulujú jeho rast.
Zdroje
- Karel Tejkal, Vladimír Sojka, Česká mykologická společnost: Sarcomyxa serotina
- MichaelKuo 2024, Panellusserotinus, owncollectionsHMK11131601/10292301
- OlariagaI., HuhtinenS., LæssøeT., PetersenJ.H., HansenK. 2020, StudiesinMycology96:155–184, DOI 10.1016/j.simyco.2020.05.003
- Gorczak et al. 2023. Obserwacje mykologiczne członków Sekcji Różnorodność i Ochrona Grzybów PTMyk. Część III. Przegląd Przyrodniczy XXXIV,3.
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Ustalenia źródłowe: jadalność, spożycie i wykorzystanie
- Jedlosť
- Jedlý — źródło oznaczenia
Wojewoda W. 2003. Checklist of Polish larger Basidiomycetes. · Druk489/PDF491: NOTES, Edible. Národný prehľad a zhodnotenie autora, nie toxikologický experiment.
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Sarcomyxa serotina (Pers.) V. Papp
Vedecké názvy a taxonómia
Sarcomyxa serotina je drevokazná huba s bočným, mušľovitým klobúkom, v literatúre známa pod názvom Panellus serotinus. Tento druh opísal v roku 1793 Christiaan Hendrik Persoon ako Agaricus serotinus. V starších taxonomických poňatiach bol zaraďovaný okrem iného do rodov Pleurotus, Panus, Hohenbuehelia a Panellus.
Vedecké názvy a taxonómia
Vo fylogenetickej revízii z roku 2020 bol rod Sarcomyxa vyčlenený do samostatnej, monotypickej čeľade Sarcomyxaceae (MycoBank MB831375). Táto čeľaď zahŕňa huby s bočnými, pleurotoidnými plodnicami, želatinizovanými vrstvami pletiva, hustými, niekedy rozkonárenými lupeňmi, bielym výtrusným prachom a drobnými, valcovitými alebo mierne zakrivenými výtrusmi.
Vedecké názvy a taxonómia
V mykologickej literatúre existujú dva varianty zápisu autorstva kombinácie: Sarcomyxa serotina (Pers.) P. Karst. z roku 1891 a Sarcomyxa serotina (Pers.) V. Papp z roku 2019, čo vyplýva z rôznej interpretácie starších nomenklatorických pravidiel.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Molekulárne a kultivačné štúdie ukázali, že východoázijské huby označované v minulosti ako Panellus serotinus sa delia na dva samostatné druhy: žltý typ Sarcomyxa edulis (v Japonsku známy pod názvom Mukitake) a zelenkastý Sarcomyxa serotina (nazývaný Osomukitake). Z tohto dôvodu sa staršie ázijské správy o hube Mukitake nemajú priamo vzťahovať na európsku pňovku neskorú.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Fytochemické štúdie z rokov 2002–2022 sa uskutočňovali na materiáloch označovaných staršími názvami (Panellus serotinus, Hohenbuehelia serotina), ktoré mohli čiastočne zahŕňať príbuzné východoázijské druhy.
- Zakres ujęcia taksonomicznego
Profil obejmuje niezależne doniesienia pod nazwami Sarcomyxa serotina i Panellus serotinus. Bieżąca kombinacja nomenklatoryczna to Sarcomyxa serotina (Pers.) V. Papp, 2019 (IF556853). Europejskie opisy atlasowe oraz materiał opisany przez Kuo w 2024 roku z Kentucky i Pensylwanii zachowują osobny zakres. Japońskie S. edulis, historyczna nazwa mukitake, doświadczenia molekularne i krzyżowania kultur, a także materiały z upraw i badań klinicznych pozostają przypisane do swoich źródłowych taksonów i ograniczeń.
[28] [29] [30] [23] [24] [5]
Ekológia a rozšírenie
- Frekvencia výskytu
- Poľsko: Frekvencia výskytu: nie veľmi častý. [49]
Laboratórna diagnostika
Dane ustrukturyzowane
Bazídiá
Kaulocystidy
- Prítomnosť kaulocystíd
- Prítomnosť kaulocystíd: prítomný. [35]
- Pracky
- Pracky: prítomný. [17]
Hymeniálne cystidy
- Prítomnosť cystíd v hyméniu
- Prítomnosť cystíd v hyméniu: prítomný. [45]
- Povlak na povrchu cystidy
- Povlak na povrchu cystidy: prítomný (často, pri vrchole). [34]
- Rozpustnosť povlaku cystidy
- v KOH, koncentrácia 5 %: Rozpustnosť povlaku cystidy: rozpustný (pri vrchole). [34]
- Dĺžka hymeniálnej cystidy
- Dĺžka hymeniálnej cystidy: 35–60 µm. [25]
Dĺžka hymeniálnej cystidy: 25–33 µm. [45]
Dĺžka hymeniálnej cystidy: 25–40 µm. [25]
Dĺžka hymeniálnej cystidy: 30–38 µm. [45] - Optický vzhľad hymeniálnej cystidy
- Optický vzhľad hymeniálnej cystidy: hyalínny. [38]
Optický vzhľad hymeniálnej cystidy: hyalínny. [38] - Tvar hymeniálnej cystidy
- Tvar hymeniálnej cystidy: valcovitý. [25]
Tvar hymeniálnej cystidy: vretenovitý. [25]
Tvar hymeniálnej cystidy: Fľaškovitá. [25]
Tvar hymeniálnej cystidy: vretenovitý. [25]
Tvar hymeniálnej cystidy: Fľaškovitá. [25]
Tvar hymeniálnej cystidy: valcovitý. [25]
Tvar hymeniálnej cystidy: vakovitá. [25]
Tvar hymeniálnej cystidy: valcovitý (široké). [38]
Tvar hymeniálnej cystidy: vakovitá (takmer). [38] - Hrúbka steny uvedenej hymeniálnej cystidy
- Hrúbka steny uvedenej hymeniálnej cystidy: tenkostenný. [38]
Hrúbka steny uvedenej hymeniálnej cystidy: tenkostenný. [38]
Hrúbka steny uvedenej hymeniálnej cystidy: tenkostenný. [45]
Hrúbka steny uvedenej hymeniálnej cystidy: hrubostenný. [45]
Hrúbka steny uvedenej hymeniálnej cystidy: tenkostenný. [45]
Hrúbka steny uvedenej hymeniálnej cystidy: hrubostenný. [45]
Ostatné laboratórne znaky
- Želatinizácia vrstvy dužiny pod pokožkou
- Želatinizácia vrstvy dužiny pod pokožkou: gelatinizovaná (pod pokožkou klobúka). [45]
- Hrúbka vrstvy dužiny pod pokožkou
- Hrúbka vrstvy dužiny pod pokožkou: 250–300 µm (pod pokožkou klobúka). [45]
- Vývin vzdušného mycélia
- Vývin vzdušného mycélia: mierny. [18]
- Rýchlosť rastu kultúry
- Rýchlosť rastu kultúry: 6–6,5 mm/day (uvedená hodnota). [18]
- Šírka hyf kultúry
- Šírka hyf kultúry: 2–6 µm (uvedená hodnota). [18]
Pokožka klobúka
- Orientácia hýf pokožky
- Orientácia hýf pokožky: zvislé (viac či menej). [34]
- Šírka prvkov pokožky klobúka
- Šírka prvkov pokožky klobúka: 2,5–10 µm. [25]
- Uloženie hyf pokožky v želatinóznej substancii
- Uloženie hyf pokožky v želatinóznej substancii: prítomný (hypokutis). [38]
- Stavba pokožky klobúka
- Stavba pokožky klobúka: kutis. [25]
Stavba pokožky klobúka: ixotrichoderma. [34] - Tvar vrcholu koncovej bunky pokožky klobúka
- Tvar vrcholu koncovej bunky pokožky klobúka: zaoblený. [25]
Tvar vrcholu koncovej bunky pokožky klobúka: kyjakovitý (takmer). [38] - Dĺžka koncovej bunky pokožky klobúka
- Dĺžka koncovej bunky pokožky klobúka: 40–130 µm. [34]
- Tvar koncovej bunky pokožky klobúka
- Tvar koncovej bunky pokožky klobúka: valcovitý (takmer). [34]
Tvar koncovej bunky pokožky klobúka: kyjakovitý (úzke). [34] - Šírka koncovej bunky pokožky klobúka
- Šírka koncovej bunky pokožky klobúka: 5–12 µm. [34]
- Hrúbka pokožky klobúka
- Hrúbka pokožky klobúka: 150–200 µm. [45]
Reakcie s činidlami
Výtrusy
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu: 4,2 (priemer). [47]
- Farba výtrusov pod mikroskopom
- Farba výtrusov pod mikroskopom: hyalínny. [38]
- Dĺžka výtrusu
- Dĺžka výtrusu: 3,5–5,5 µm. [25]
Dĺžka výtrusu: 4,5–5,5 µm. [22]
Dĺžka výtrusu: 4–6,5 µm. [19]
Dĺžka výtrusu: 5,1–6,2 µm. [45] - Prítomnosť lipidových teliesok
- Prítomnosť lipidových teliesok: prítomný. [38]
Prítomnosť lipidových teliesok: prítomný. [45] - Počet lipidových kvapiek vo výtruse
- Počet lipidových kvapiek vo výtruse: 2 (približný počet). [45]
Počet lipidových kvapiek vo výtruse: 1–4. [38] - Pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 3,7–4,8. [45]
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: valcovitý. [25]
Tvar výtrusu: klobásovitý. [25]
Tvar výtrusu: valcovitý. [19]
Tvar výtrusu: obličkovitý. [19]
Tvar výtrusu: valcovitý. [22] - Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký. [25]
Materiál a metódy výskumu
Popis znakov — zdroj a rozsah
Materiál: HUS2: spadnutý kmeň Alnus hirsuta, Towada, Aomori,9 XI 2012, Tabuľka 1 tlač 21/PDF3.
Rozsah čítania: Úplný text.
Popis znakov — zdroj a rozsah
Materiál: HUS1,HUS3,HUS4: spadnuté kmene Quercus crispula, Aomori, tabuľka 1 tlač 21/PDF3.
Rozsah čítania: Úplný text.
Spoločné obmedzenia čítania zdroja
Obmedzenia: Výsledok zachováva presný materiál a rozsah zdroja.
Popis znakov — zdroj a rozsah
Materiál: Poľský prehľad Wojewodu 2003, tlač 489; mŕtve kmene a pne listnáčov, taktiež vlastné zbierky autora.
Rozsah odčítania: Úplný text.
Obmedzenia: Vlastné zbery a citované pozorovania nie sú úplne rozdelené podľa druhu dreva. Presné názvy Fagus sylvatica,Alnus incana,A.glutinosa,Betula,Populus tremula boli v materiáli zachované; dostupné kódy nového poľa sa týkajú rodov.
Mikroskopické údaje — zdroj a obmedzenia
Materiál: 50 prirodzene vymrštených výtrusov zelenej línie S.serotina, Aomori.
Rozsah odčítania: Celý text.
Obmedzenia: Priemerný Q4.2 nie je rozsahom všetkých individuálnych Q ani podielom zaokrúhlených priemerov.
Čistá mycéliová kultúra
- Etapa experimentálneho pestovania
- Etapa experimentálneho pestovania: tvorba plodníc (dosiahnuté pri 1 z 1 skúmaných kmeňov). [47]
Archiwalny opis siedliska
Śluzołycznik późny to saprotrof rozwijający się na martwym drewnie drzew liściastych (pniach, kłodach i grubych gałęziach olch, brzóz, buków, dębów, wierzb, jesionów i drzew owocowych), rzadziej na osłabionych drzewach żywych lub drewnie iglastym, wywołujący białą zgniliznę drewna.
[25] [22] [19]- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka hymeniálnej cystidy
- Materiał badania: Exact source material and scope: ["Kuo2024 Kentucky/Pennsylvania HMK aggregate source description; exact anatomical target cheilocystidia", {}, null, null]. na ostrzu blaszki: 35–60 µm [25]
Materiał badania: Zielony S.serotina, wzorzec OB002 z27XI2012; tkanki utrwalone FAA. Opis mikroskopowy druk23. Materiał utrwalony (przygotowanie opisano w Metodach): na ostrzu blaszki: 25–33 µm [45]
Materiał badania: Zielony S.serotina, wzorzec OB002 z27XI2012; tkanki utrwalone FAA. Opis mikroskopowy druk23. Materiał utrwalony (przygotowanie opisano w Metodach): na powierzchni blaszki: 30–38 µm [45]
Materiał badania: Exact source material and scope: ["Kuo2024 Kentucky/Pennsylvania HMK aggregate source description; exact anatomical target pleurocystidia", {}, null, null]. na powierzchni blaszki: 25–40 µm [25] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka hymeniálnej cystidy
- Materiał badania: Exact source material and scope: ["Kuo2024 Kentucky/Pennsylvania HMK aggregate source description; exact anatomical target pleurocystidia", {}, null, null]. na powierzchni blaszki: 4–15 µm [25]
Materiał badania: Zielony S.serotina, wzorzec OB002 z27XI2012; tkanki utrwalone FAA. Opis mikroskopowy druk23. Materiał utrwalony (przygotowanie opisano w Metodach): na ostrzu blaszki: 5–10 µm [45]
Materiał badania: Zielony S.serotina, wzorzec OB002 z27XI2012; tkanki utrwalone FAA. Opis mikroskopowy druk23. Materiał utrwalony (przygotowanie opisano w Metodach): na powierzchni blaszki: 8–11 µm [45]
Materiał badania: Exact source material and scope: ["Kuo2024 Kentucky/Pennsylvania HMK aggregate source description; exact anatomical target cheilocystidia", {}, null, null]. na ostrzu blaszki: 7,5–15 µm [25] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka výtrusu
- Materiał badania: Zielony S.serotina, materiał Aomori; autorzy mierzyli50 naturalnie wyrzuconych zarodników w1000×. Nie żółty S.edulis. Materiał świeży (przygotowanie opisano w Metodach): 5,1–6,2 µm [45]
4–6,5 µm [19]
3,5–5,5 µm [25]
4,5–5,5 µm [22] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Počet lipidových kvapiek vo výtruse
- Materiał badania: Zielony S.serotina, naturalnie wyrzucone bazydiospory, Aomori; druk23: 油球は2つ程度. Liczba kropli lipidowych w zarodniku wynosi około 2. [45]
Materiał badania: Opis autora Kuo2024, HMK11131601/HMK10292301; rozpoznane krople olejowe w bazydiosporach. Liczba kropli lipidowych w zarodniku może wynosić od 1 do 4. [38] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Prítomnosť lipidových teliesok
- W zbiorach z Kentucky i Pensylwanii: stwierdzono obecność ciał lipidowych. [38]
W zielonym typie z Aomori: stwierdzono obecność ciał lipidowych. [45] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka výtrusu
- 1–2 µm [19] [22]
Materiał badania: Zielony S.serotina, materiał Aomori; autorzy mierzyli50 naturalnie wyrzuconych zarodników w1000×. Nie żółty S.edulis. Materiał świeży (przygotowanie opisano w Metodach): 1,2–1,5 µm [45]
0,75–1,5 µm [25]
Metody i zapisy źródłowe — Diagnostyczne porównanie S.serotina, str4; opis uwzględnia materiał własny i wcześniejsze opisy, których wkładu nie rozdzielono ilościowo.
Pochodzenie materiału: Germany and cited earlier descriptions.
Orientacja strzępek skórki — zapis źródłowy: „Str4: more-or-less vertical; orientacja pionowa i osobny kwalifikator przybliżenia.” [34]
Kształt komórki końcowej skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Str4: narrowly clavate; kształt maczugowaty i osobna wąska proporcja.” [34]
Metody i zapisy źródłowe — Dokumentowany opis zbiorów autora HMK11131601,HMK10292301; Kentucky/Pennsylvania. Nie utożsamiono ich z badaniem japońskim.
Pochodzenie materiału: USA, Kentucky/Pennsylvania.
Metoda źródłowa. Technika: mikroskopia świetlna (LM). Medium: KOH. Opis metody w źródle: Microscopic Features: jawnie KOH przy bezbarwności zarodników i cystyd; stężenie oraz przygotowanie części pomiarowych niepodane.
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Microscopic Features: basidia4-sterigmate.” [38]
Wygląd optyczny cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Microscopic Features: cheilo-cell hyaline in KOH.” [38]
Wygląd optyczny cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Microscopic Features: pleuro-cell hyaline in KOH.” [38]
Kształt cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Pleurocystidia broadly cylindric: kształt cylindryczny i odrębna proporcja broad.” [38]
Kształt cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Pleurocystidia subutriform: bukłakowaty z osobnym kwalifikatorem przybliżenia.” [38]
Grubość ściany dokładnie określonej cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Microscopic Features: cheilo-cell thin-walled; jakościowa grubość ściany, nie średnica komórki.” [38]
Grubość ściany dokładnie określonej cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Microscopic Features: pleuro-cell thin-walled; jakościowa grubość ściany, nie średnica komórki.” [38]
Osadzenie strzępek skórki w substancji żelowej — zapis źródłowy: „Microscopic Features: subcutis a gelatinized layer in which the hyphae are difficult to isolate. Wyłącznie dolna warstwa, nie epikutis.” [38]
Barwa zarodnika w mikroskopie — zapis źródłowy: „Microscopic Features: hyaline in KOH. Medium jawnie źródłowe, nie potwierdzona próba chemiczna zmiany barwy.” [38]
Metody i zapisy źródłowe — MichaelKuo 2024, Panellusserotinus, owncollectionsHMK11131601/10292301
Szerokość podstawki — zapis źródłowy: „Podstawki lekko maczugowate; szerokość 3 µm; pełny wymiar: 25–28 × 3 µm.” [25]
Szerokość elementów skórki; Organizacja skórki kapelusza; Kształt wierzchołka komórki końcowej skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Skórka typu cutis z miejscami skupionymi, wzniesionymi elementami przypominającymi trichodermę. Elementy szerokie na 2,5–10 µm, gładkie, bezbarwne do żółtawych w KOH; komórki końcowe z zaokrąglonym lub lekko maczugowatym szczytem. Warstwa pod skórką zżelatynizowana i słabo odgraniczona.” [25]
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „Długość 3,5–5,5 µm; pełny pomiar długość × szerokość: 3,5–5,5 × 0,75–1,5 µm.” [25]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Zarodniki cylindryczne do lekko kiełbaskowatych.” [25]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Gładka.” [25]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Szerokość 0,75–1,5 µm; pełny pomiar długość × szerokość: 3,5–5,5 × 0,75–1,5 µm.” [25]
Metody i zapisy źródłowe — Zielony S.serotina OB-002, 27XI2012; opis druk23, tkanki utrwalone FAA według metod druk20.
Stan materiału: utrwalony.
Pochodzenie materiału: Japan, Aomori.
Zżelatynizowanie warstwy miąższu pod skórką — zapis źródłowy: „Druk23/PDF5: górna warstwa miąższu pod skórką — strzępki w zżelatynizowanej warstwie.” [45]
Grubość warstwy miąższu pod skórką — zapis źródłowy: „Druk23/PDF5: górna warstwa miąższu pod skórką 250–300µm, zżelatynizowane strzępki; nie grubość skórki.” [45]
Grubość ściany dokładnie określonej cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Druk23/PDF5: cheilo-cell; 厚壁と薄壁が混在, komórki grubościenne i cienkościenne w tym materiale.” [45]
Grubość ściany dokładnie określonej cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Druk23/PDF5: pleuro-cell; 厚壁と薄壁が混在, komórki grubościenne i cienkościenne w tym materiale.” [45]
Metody i zapisy źródłowe — Materiał opisowy atlasu Česká mykologická společnost, Sarcomyxa serotina; okaz i przygotowanie niepodane.
Pochodzenie materiału: Czech expert atlas; specimen geography unreported.
Obecność kaulocystyd — zapis źródłowy: „Popis: Cheilocystidy, pleurocystidy i kaulocystidy jsou přítomny; potwierdzona obecność kaulocystyd bez wymiarów.” [35]
Metody i zapisy źródłowe — Zielony S.serotina, wzorzec OB002 z27XI2012; tkanki utrwalone FAA. Opis mikroskopowy druk23.
Stan materiału: utrwalony.
Pochodzenie materiału: Japan, Aomori.
Metoda źródłowa. Technika: mikroskopia świetlna (LM). Opis metody w źródle: Druk20: tkanki wzorcowe utrwalone FAA; skrawki, światło; w zestawie metod woda,3%KOH,1%PhloxineB i cotton blue. Nie przypisano arbitralnie jednego medium do wszystkich pomiarów.
Obecność cystyd w hymenium — zapis źródłowy: „Druk23: jawnie opisane cheilocystydy i pleurocystydy.” [45]
Długość cystydy hymenialnej; Szerokość cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Druk23/PDF5: cheilocystydy25–33×5–10µm.” [45]
Długość cystydy hymenialnej; Szerokość cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Druk23/PDF5: pleurocystydy30–38×8–11µm.” [45]
Grubość skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Druk23/PDF5: warstwa skórki150–200µm.” [45]
Metody i zapisy źródłowe — Niemiecki okaz HKAS56513, Hessen/Vogelberg, 19X2007, Z.L.Yang5015; Fig4 i opis str7.
Stan materiału: suszony.
Pochodzenie materiału: Germany.
Osad na powierzchni cystydy — zapis źródłowy: „Str7/Fig4: na szczytach cheilocystyd często inkrustacja.” [34]
Rozpuszczalność osadu cystydy — zapis źródłowy: „Str7/Fig4: osad na szczytach cheilocystyd rozpuszcza się w5%KOH.” [34]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["Kuo2024 Kentucky/Pennsylvania HMK aggregate source description; exact anatomical target cheilocystidia", {}, null, null]
Długość cystydy hymenialnej; Kształt cystydy hymenialnej; Szerokość cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Cheilocystydy 35–60 × 7,5–15 µm, cylindryczne, wrzecionowate lub butelkowate, gładkie albo z inkrustacją, cienkościenne, bezbarwne w KOH.” [25]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["Kuo2024 Kentucky/Pennsylvania HMK aggregate source description; exact anatomical target pleurocystidia", {}, null, null]
Długość cystydy hymenialnej; Kształt cystydy hymenialnej; Szerokość cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Pleurocystydy 25–40 × 4–15 µm, wrzecionowate, butelkowate, szeroko cylindryczne lub lekko workowate, gładkie, cienkościenne i bezbarwne w KOH.” [25]
Metody i zapisy źródłowe — Diagnostyczne porównanie S.serotina i własny materiał niemiecki HKAS56513; zakresy komórek nie zostały w publikacji rozdzielone jednoznacznie według wszystkich cytowanych kolekcji.
Stan materiału: suszony.
Pochodzenie materiału: Germany; diagnostic comparison also cites earlier European descriptions.
Organizacja skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Str4: S.serotina ixotrichoderm; nie cutis i nie opis nowego gatunku.” [34]
Długość komórki końcowej skórki kapelusza; Szerokość komórki końcowej skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Str4: terminal cells40–130×5–12µm; zakres diagnostycznego porównania.” [34]
Kształt komórki końcowej skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Str4: subcylindrical; cylindryczne z osobnym określeniem nearly. Drugi wariant narrowly clavate czeka na proporcję narrow dla tego pola.” [34]
Metody i zapisy źródłowe — Kuo2024: opis i zbiory autora HMK11131601, HMK10292301 z Kentucky/Pennsylvania.
Pochodzenie materiału: USA, Kentucky/Pennsylvania.
Kształt wierzchołka komórki końcowej skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Microscopic Features: terminal cells with rounded or subclavate apices. Zapis dotyczy szczytu komórki, niemal maczugowaty.” [38]
Metody i zapisy źródłowe — Karel Tejkal, Vladimír Sojka, Česká mykologická společnost: Sarcomyxa serotina
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Zarodniki cylindryczne lub wąsko nerkowato wygięte.” [19]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Szerokość 1–2 µm; pełny pomiar długość × szerokość: 4–6,5 × 1–2 µm.” [19]
Metody i zapisy źródłowe — Marek Snowarski, Panellus serotinus Tx570
Metody i zapisy źródłowe — Zielony S.serotina, materiał Aomori; autorzy mierzyli50 naturalnie wyrzuconych zarodników w1000×. Nie żółty S.edulis.
Stan materiału: świeży.
Pochodzenie materiału: Japan, Aomori.
Metoda źródłowa. Technika: mikroskopia świetlna (LM). Opis metody w źródle: Druk20: naturalnie wyrzucone zarodniki; woda lub odczynnik Melzera;50 zarodników,1000×. Źródło nie przypisuje każdego wymiaru do osobnego medium.
Długość zarodnika; Iloraz długości i szerokości zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Druk23/PDF5: zielony S.serotina,50 naturalnie wyrzuconych zarodników; dokładny podany zakres.” [45]
Metody i zapisy źródłowe — Opis autora Kuo2024, HMK11131601/HMK10292301; rozpoznane krople olejowe w bazydiosporach.
Pochodzenie materiału: USA, Kentucky/Pennsylvania.
Identyfikacja kropli: lipidowa (potwierdzona).
Liczba kropli lipidowych w zarodniku — zapis źródłowy: „Microscopic Features: spores with1–4 oil droplets.” [38]
Obecność ciał lipidowych — zapis źródłowy: „Microscopic Features: spores with1–4 oil droplets, źródłowo rozpoznany olej.” [38]
Metody i zapisy źródłowe — Zielony S.serotina, naturalnie wyrzucone bazydiospory, Aomori; druk23: 油球は2つ程度.
Pochodzenie materiału: Japan, Aomori.
Identyfikacja kropli: lipidowa (potwierdzona).
Liczba kropli lipidowych w zarodniku — zapis źródłowy: „Druk23/PDF5: 油球は2つ程度, około2 krople oleju.” [45]
Obecność ciał lipidowych — zapis źródłowy: „Druk23/PDF5: rozpoznane olejowe ciała lipidowe.” [45]
Názvy a hranice vymedzenia druhu
Názvoslovie: Názov odporúčaný poľskou Komisiou pre poľské názvoslovie húb je „śluzołycznik późny“. V odporúčaní z 31. decembra 2025 bolo pripomenuté použitie tohto názvu Karasińskim a spoluautormi v roku 2015. Wojewoda uvádza „łycznik późny“ a historicky tiež „bedłka późna“ a „boczniak późny“. Súčasná vedecká kombinácia je Sarcomyxa serotina (Pers.) V. Papp, uverejnená v roku 2019, IF556853; staršie kombinácie zostávajú historickými názvami tohto záznamu.
Dva druhy pod starým názvom: Saito a spoluautori porovnali zbery z Aomori: žltý typ HUP zodpovedal S. edulis, zelený HUS — S. serotina. Mikroskopické pozorovania, sekvencie a testy kompatibility kultúr odôvodňujú ich oddelenie. Preto sa starý ázijský „Panellus serotinus“ ani kulinársky názov „mukitake“ nepovažujú automaticky za potvrdenie znakov alebo jedlosti dnešného európskeho S. serotina. Práca zároveň potvrdzuje prítomnosť pravého S. serotina aj v Japonsku.
Európsky materiál: Cai a spoluautori zaradili do štúdie nemeckú položku HKAS56513, zozbieranú 19. októbra 2007 v Hessensku, Vogelberg, v nadmorskej výške 500 m, Z. L. Yangom. Sekvencie tejto položky tvoria líniu S. serotina. Opisy dvoch nových čínskych druhov z rovnakej publikácie neboli prenesené na śluzołycznik późny. Vlastné porovnávacie znaky autorov a citované skoršie opisy zostávajú rozlíšené.
Materiál a mikroskopické merania
Americké zbery: Kuo opisuje vlastné zbery HMK11131601 a HMK10292301 z Kentucky a Pensylvánie. Výtrusy majú v tomto opise 3,5–5,5×0,75–1,5 mikrometra, bazídiá 25–28×3 mikrometra a štyri sterigmy. Cheilocystidy 35–60×7,5–15 mikrometrov a pleurocystidy 25–40×4–15 mikrometrov si zachovávajú oddelenú anatomickú polohu. Autorom uvedený KOH je médium pozorovania bezfarebnosti; jeho koncentrácia nebola stanovená.
Zelená japonská línia: Saito a spoluautori merali 50 prirodzene vymrštených výtrusov pri zväčšení 1000×. Pre zelený S. serotina uviedli 5,1–6,2×1,2–1,5 mikrometra, priemernú dĺžku 5,7 a šírku 1,4 mikrometra, Q 3,7–4,8 a priemerné Q 4,2. Rozmery boli overené na snímke strany, keďže extrakcia textu skresľovala číslice. Pletivá referenčnej položky OB 002 boli fixované FAA; tento preparát nebol stotožnený s čerstvo vymrštenými výtrusmi.
Cystidy a vrstvy klobúka: V japonskom materiáli mali cheilocystidy 25–33×5–10 mikrometrov a pleurocystidy 30–38×8–11 mikrometrov. V oboch skupinách autori opísali tenkostenné aj hrubostenné bunky. Pokožka mala hrúbku 150–200 mikrometrov, nižšie ležiaca zrôsolovatená vrstva 250–300 mikrometrov. Ide o rôzne vrstvy a rôzne merania. Porovnanie autorov Cai a spoluautorov opisuje pre S. serotina ixotrichoderm a koncové bunky 40–130×5–12 mikrometrov, úzko kyjovité až takmer valcovité; ich priebeh je viac-menej zvislý.
Správanie stien a usadenín: Vlastné vyobrazenie autorov Cai a spoluautorov znázorňuje cheilocystidy nemeckého HKAS56513 s častými usadeninami na vrcholoch, rozpustnými v 5%KOH. Kuo uvádza pracky, ale neurčuje jednoznačne ich presnú polohu v každom pletive. V jeho opise amyloidnosť stien výtrusov závisí od toho, či zostávajú pri bazídiu alebo sa len nedávno oddelili. Nejde o vek celej plodnice ani o dôkaz, že všetky výtrusy sú vždy neamyloidné.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Dwa polskie okazy S.serotina: Bolechowo 11XI 2022 WA0000162883, Goleniów 28XI 2020 WA0000162882; krajowa lista Wojewody zawiera też jego własne kolekcje KRAM.
Rozsah čítania: Úplný text.
Dátum revízie: 19.10.2026.
Obmedzenia: Morfologické určenia, bez deklarácie sekvencií DNA poľských položiek. Dátum zberu nie je rozsahom plodenia.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Wojewoda 2003 relacjonuje stwierdzenia ze Szczecina pod źródłową nazwą Panellus serotinus.
Rozsah rešerše: Fragmenty zdrojov.
Bol preštudovaný fragment zdroja; úplný text a metódy neboli overené.
Dátum revízie: 21.10.2026.
Obmedzenia: Pôvodné označenie a rozsah pojmu boli zachované. Nebolo deklarované nové skúmanie položiek ani preštudovanie všetkých publikácií citovaných zdrojom.
Čistá kultúra mycélia — materiál a obmedzenia
Materiál: Zelené línie S.serotina HUS1,HUS4, PDA23°C, tma; metódy tlač 20, výsledky tlač 23.
Rozsah čítania: Úplný text.
Obmedzenia: Neboli prenesené parametre žltej línie HUP/S.edulis. Vatovitosť zodpovedá jednému označeniu 綿毛状; synonymá neboli množené ako samostatné výsledky. やや発達する je kvalitatívnym označením vývoja vzdušného mycélia, bez kvantitatívneho prahu.
Čistá kultúra mycélia — protokol výsledkov
Kultivačné podmienky: Na médiu PDA, pri teplote 23 stupňov Celzia, v tme. Výsledky v týchto podmienkach:
Vzdušné mycélium je mierne vyvinuté.
Rýchlosť rastu kultúry môže byť od 6 do 6,5 milimetra za deň.
Šírka hyf kultúry môže byť od 2 do 6 mikrometrov.
Kultivačné podmienky: Na médiu PDA, spočiatku. Výsledky v týchto podmienkach:
Druk23/PDF5: reverz spočiatku žltkastobiely3A2.
Kultivačné podmienky: Na médiu PDA. Výsledky v týchto podmienkach:
Druk23/PDF5: horný biely povrch miestami bledožltý3A3; rozmiestnenie a bledosť samostatne.
Rast kolónie je nepravidelný.
Kultivačné podmienky: Na médiu PDA, v starnúcej kultúre. Výsledky v týchto podmienkach:
Druk23/PDF5: reverz potom niekedy bledožltý3A3; frekvencia sa netýka bieleho horného povrchu.
Čistá kultúra mycélia — materiál a obmedzenia
Materiál: Potvrdená línia zeleného S. serotina HUS1 a HUS4, PDA, 23°C v tme; samostatné pestovanie na pilinovom substráte HUS1, výsledky tlač 24 a obr. 3B.
Rozsah odčítania: Celý text.
Obmedzenia: Nie je to dôkaz pestovania v Poľsku ani potravinárskej upotrebiteľnosti.
Čistá kultúra mycélia — protokol výsledkov
Kultivačné podmienky: Na médiu PDA. Výsledky v týchto podmienkach:
Horný povrch kolónie biely; miestami svetložltý je samostatným výsledkom vyžadujúcim určenie rozmiestnenia.
- Príprava materiálu na mikroskopiu
- Materiał utrwalony. [45]
Protokół dla opisanych obserwacji: Druk20: tkanki wzorcowe utrwalone FAA; skrawki, światło; w zestawie metod woda,3%KOH,1%PhloxineB i cotton blue. Nie przypisano arbitralnie jednego medium do wszystkich pomiarów. [45]
Materiał świeży. Druk20: naturalnie wyrzucone zarodniki; woda lub odczynnik Melzera;50 zarodników,1000×. Źródło nie przypisuje każdego wymiaru do osobnego medium. [45]
Rozsah spracovania
Požadované kontroly sú vysporiadané.
Právny základ a rozsah hodnotenia
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Pri chemických výskumoch boli z huby izolované ceramidy so sfingoidnou štruktúrou.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Z plodníc bol izolovaný rozvetvený polysacharid (NTHSP-A1) s molekulovou hmotnosťou 8,09 kDa, zložený zo zvyškov glukózy, manózy, galaktózy a arabinózy.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Zo sušených pestovaných plodníc boli izolované vo vode rozpustné polysacharidové frakcie (NHSP) s tepelnou stabilitou dosahujúcou 250°C.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V laboratórnych testoch na zvieracích modeloch polysacharidové frakcie z tejto huby podávané v dávkach 100–400 mg/kg telesnej hmotnosti vykazovali účinok znižujúci hladinu glukózy v krvi.
Jedlosť a pôvod názorov o toxicite
Čo bolo skutočne potvrdené: Wojewoda označuje druh ako jedlý a atlas ČMS zachováva hodnotenie jedlosti nižšej kvality. Sú to zdokumentované hodnotenia autorov, nie kontrolované štúdie bezpečnosti dlhodobej konzumácie. Rozdielne hodnotenia chuti sa takisto vzťahujú na konkrétne materiály a osoby. V preskúmanom materiáli sa nenašiel jednoznačný experiment preukazujúci karcinogenitu európskeho S. serotina; chýbajúci dôkaz nie je dôkazom úplnej bezpečnosti.
Preverený reťazec odkazov: Kunze, Neubauer a Förster vystopovali Gminderov názor k Hahnovmu záznamu z roku 2002. Hahn referoval o rozhovore Anderssona so Steglichom, pri ktorom sám nebol prítomný. Autori článku opisujú kontakt s Flammerom a toxikológom Siegmarom Berndtom; odpoveď od Steglicha nezískali. V tomto preverenom reťazci nebol uvedený primárny test karcinogenity príslušného druhu. Ide o vyšetrovanie týkajúce sa podkladov názoru a priame pozorovania autorov, nie o náhradný toxikologický experiment.
Hranica vyvodzovania záverov: Lokálny atlas opakuje domnienku o stopových karcinogénnych látkach a zároveň opisuje vlastnú predchádzajúcu konzumáciu. Zopakovanie tohto názoru nepridáva do reťazca zdrojov žiadny nový experiment. Ani historické ázijské používanie „mukitake“, výskumy extraktov a patenty neriešia klinickú bezpečnosť dnešného poľského taxónu. Neboli premenené na dôkaz otravy ani na dôkaz bezpečnosti.
Analytické výsledky
Staršie ázijské biochemické štúdie
Polysacharidy a predklinické modely: V práci z roku 2012 sa skúmali plodnice z Deogyusanu v Kórei a kultúra IUM-3346, historicky označené ako Panellus serotinus. Zostavili sa tri extrakčné frakcie, stanovenia β-glukánu a bunkové štúdie a myšací model nádoru. Frakcie obsahovali postupne 28,52; 22,92 a 27,03 gramu β-glukánu na 100 gramov frakcie; nejde o obsah v 100 gramoch čerstvej huby. Výsledok nepredstavuje štúdiu liečby ľudí ani test jedlosti. V práci sa nerozhodlo o neskoršom zaradení kultúry k S. serotina alebo S. edulis.
Inhibícia enzýmu: Štúdia z roku 2015 zahŕňa 55 extraktov mycéliových kultúr spolu s médiom. Pre materiál PSE pod starším názvom Panellus serotinus bolo uvedených 6,3 ± 3,2%inhibície tyrozinázy pri 10 miligramoch extraktu na mililiter. Látka zodpovedná za tento účinok nebola zistená. Ide o laboratórny výsledok extraktu kórejskej kultúry; nie dôkaz zosvetľovania pokožky, liečebného použitia alebo zloženia plodnice. Identita v aktuálnom členení S. edulis/S. serotina zostáva nerozhodnutá.
Sterol z japonského materiálu: Yaoita a spoluautori v roku 2002 izolovali z historického japonského P. serotinus zlúčeninu číslo 1 a určili jej štruktúru spektroskopickými metódami. Zvyšných sedem zlúčenín opísaných v tej istej práci nemožno automaticky pripisovať tejto hube: týkajú sa Pleurotus eryngii. Článok neobsahuje druhový test karcinogenity a japonský materiál nazvaný „mukitake“ si vyžaduje opätovné overenie modernej identity.
Kultúry a overené výsledky technických aplikácií
Rast a farba kolónie: V potvrdenej zelenej línii S. serotina boli preskúmané kultúry HUS-1 a HUS-4 na PDA pri 23°C v tme. Bol uvedený prírastok 6–6,5 milimetra za deň; hýfy mali šírku 2–3 mikrometra, v krajnom prípade 6 mikrometrov, a pracky. Kolónia bola vatovitá alebo vločkovitá, nepravidelná, biela s miestami svetložltými. Reverz, spočiatku žltkastobiely, mohol neskôr svetložltnúť. Tieto znaky neboli priradené dužine ani povrchu plodnice.
Úspešná tvorba plodníc: V tej istej práci sa získali plodnice pravého zeleného S. serotina, kmeň HUS-1, na pilinovom substráte. Výsledok potvrdzuje text a fotografia 3 B, nie samotný zámer uskutočniť pestovanie. Žltý kmeň zobrazený samostatne na fotografii 3 A je S. edulis. Experimentálna možnosť tvorby plodníc neznamená potvrdené poľské komerčné pestovanie ani preukázanie bezpečnosti konzumácie.
Technologický skríning s negatívnym výsledkom: Liaud a spoluautori v roku 2014 podrobili skríningu 66 kmeňov. Panellus serotinus BRFM 1284 nerástol dostatočne a neokyslil skúmané tekuté glukózové médium; bol vyradený z ďalšej časti experimentu. Tento výsledok nebol prezentovaný ako potvrdenie efektívnej produkcie organických kyselín alebo etanolu. Neúspech v jednom experimentálnom usporiadaní nedokazuje nemožnosť rastu za každých podmienok.
Enzýmy a patent: Jeon a Ka v roku 2014 skúmali rast a extracelulárnu enzymatickú aktivitu kultúr z kórejských lesov. Ide o prácu o celuláze a lakáze, nie o produkcii etanolu; staré ázijské vymedzenie určenia si vyžaduje obozretnosť. Našiel sa aj patent EP 0413053 A 1, no patentová publikácia nie je potvrdením zavedenia, klinickej účinnosti ani bezpečnosti potravín. V preskúmaných zdrojoch sa nepotvrdilo osobitné bylinkárske, koreninové ani farbiarske využitie moderne určeného poľského S. serotina.
Ekologické štúdie
Poľské lokality a plodenie
Lokalality s dokladovými položkami: V prehľade Gorczaka a spoluautorov z roku 2023 sa nachádzajú dve lokality v oblasti Równina Goleniowska: Bolechowo, 11. novembra 2022, kmeň jelše lepkavej, položka WA 0000162883; a Goleniów, 28. novembra 2020, kmeň brezy previsnutej, položka WA 0000162882. Zbieral a určoval Marcin Lożek. Autori opísali zmiešaný les; stromy a kríky v jeho zložení tvoria prostredie lokality, nie automaticky mykoríznych hostiteľov.
Národná sezóna: Wojewoda uvádza pre Poľsko september – december a február. Február bol ponechaný ako samostatný mesiac, bez dopĺňania januára a bez odvodzovania sezóny výlučne z dátumov jednotlivých položiek. Miestna štúdia z Knyszynského pralesa (Puszcza Knyszyńska) naznačuje hlavné obdobie v septembri a októbri; to nie je dôkazom, že sa plodnice nevyskytujú aj neskôr. České a japonské termíny nenahrádzajú poľské údaje.
Substrát a frekvencia: Druh je doložený na listnatom dreve, najmä bukovom, a tiež jelšovom, brezovom a osikovom. Wojewoda uvádza aj ihličnaté a zmiešané lesy, čo nedokazuje využívanie každého stromu týchto lesov ako substrátu; záznam o borovicových pňoch sám označuje ako pravdepodobnú chybu. Jeho národné hodnotenie „nie príliš častý“ pochádza z roku 2003 a nepredstavuje moderné meranie početnosti populácie. Výsledky zatiaľ neboli podrobené opätovnej identifikácii DNA všetkých národných položiek.
Biotop a výskyt
Potwierdzony zasięg występowania
Wszystkie obszary potwierdzone w zapisanych danych źródłowych.
| Kraj | Regiony i stanowiska | Plodenie | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Poľsko | Štetín | II, IX–XII |
|
Zdroje
- E-Flora BC Atlas
- Wood-decaying strains study (także [36])
- Pacific Forestry Centre herbarium record
- UkrBIN record 314923
- W2-SEROTINA-NAMES
- Kuo 2024 — obecność sprzążek, ogólny źródłowy zakres tkanek owocnika.
- Śluzołycznik późny — uzupełnienie źródłowych cech, własnych określeń i warunków nr29.
- Karel Tejkal, Vladimír Sojka, Česká mykologická společnost: Sarcomyxa serotina (także [35])
- Minister Środowiska, Dz.U. 2014 poz. 1408, rozporządzenie w sprawie ochrony gatunkowej grzybów
- Minister Zdrowia, Dz.U. 2026 poz. 258, tekst jednolity rozporządzenia dotyczącego grzybów dopuszczonych do obrotu
- Marek Snowarski, Panellus serotinus Tx570
- PTMyk, KPNGRekomendacja6(2025)
- KunzeA., NeubauerC., FoersterH. 2012, DieMärvomgiftigenMuschelseitlingundeineFragedesgutenGeschmacks, DerTintling1:41–48
- MichaelKuo 2024, Panellusserotinus, owncollectionsHMK11131601/10292301
- LiX., WangL., WangZ. 2017, IJBiolMacromol98:59–66, DOI 10.1016/j.ijbiomac.2016.12.089/PMID28069348
- LiuQ., WuJ., WangP., LuY., BanX. 2022, FrontPharmacol13:883653, DOI 10.3389/fphar.2022.883653
- NCBITaxonomy40488
- OlariagaI., HuhtinenS., LæssøeT., PetersenJ.H., HansenK. 2020, StudiesinMycology96:155–184, DOI 10.1016/j.simyco.2020.05.003
- SaitoT., TonouchiA., HaradaY. 2014, JJMycology55(2), DOI 10.18962/jjom.jjom.H25-13
- YaoitaY., KohataR., KakudaR., MachidaK., KikuchiM. 2002, CPB50(5): 681–684, DOI 10.1248/cpb.50.681
- Evaluation of the Antioxidant Activities and Tyrosinase Inhibitory Property from Mycelium Culture Extracts. 2015.
- Immunomodulating and Antitumor Activities of Panellus serotinus Polysaccharides. 2012.
- Cai Q., Lin W.F., Liu J.W., Zhou Y., Yang Z.L. 2023. Two new species of Sarcomyxa (Agaricales) from China. Mycological Progress22:38. DOI 10.1007/s11557-023-01883-8.
- Grzyby Puszczy Knyszyńskiej — Panellus serotinus; local observations.
- Kuo M. 2024 (June). Panellus serotinus. Original documented HMK collections.
- Liaud et al. 2014. Exploring fungal biodiversity: organic acid production by 66 strains of filamentous fungi. Fungal Biology and Biotechnology 1:1.
- Papp V. 2019. Index Fungorum419:1; IF556853.
- EP0413053A1. Process for producing useful substance from edible basidiomycete mycelium. Patent publication,1991.
- Gorczak et al. 2023. Obserwacje mykologiczne członków Sekcji Różnorodność i Ochrona Grzybów PTMyk. Część III. Przegląd Przyrodniczy XXXIV,3.
- ELI status act DU/2014/1408.
- Saito T., Tonouchi A., Harada Y. 2014. Biological characteristics and molecular phylogenetic analysis of Sarcomyxa edulis comb. nov. and S. serotina. doi:10.18962/jjom.jjom.H25-13.
- Śluzołycznik późny — źródłowo rozdzielony materiał i warunki wyniku.
- ELI status act DU/2026/258.
- Wojewoda W. 2003. Checklist of Polish larger Basidiomycetes.
- Yaoita et al. 2002. New Sterols from Two Edible Mushrooms, Pleurotus eryngii and Panellus serotinus. Chemical and Pharmaceutical Bulletin 50:551–553.