Jedovatý
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.










Prilbička reďkovková je drobná až stredne veľká lupenatá huba známa svojou premenlivou fialkastou, ružovkastou či sivastou farbou a nápadným reďkovkovým zápachom. Rastie bohato v lesoch mierneho pásma v opadanom lístí a ihličí. Pre obsah toxických látok sa považuje za jedovatú hubu.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk.
Typ stavby plodnice: hlúbik. - Farba mycélia na báze plodnice
- Farba mycélia na báze plodnice: belavá.
Klobúk
- Tvar klobúka
- Tvar klobúka: zvonkovitý.
Tvar klobúka: vypuklý.
Tvar klobúka: plochý.
Tvar klobúka: kužeľovitý.
Tvar klobúka: vypuklý (sploštený profil). - Reliéf povrchu klobúka
- Reliéf povrchu klobúka: hladký.
- Pokryv klobúka
- Pokryv klobúka: holá.
- Lesk povrchu klobúka
- za mokra: Lesk povrchu klobúka: lesklý.
za sucha: Lesk povrchu klobúka: matný. - Farba klobúka
- Farba klobúka: vínový.
Farba klobúka: sivofialová.
pri mladých plodniciach: Farba klobúka: lilavý.
pri mladých plodniciach: Farba klobúka: purpurový.
Farba klobúka: belavá.
Farba klobúka: Žltkastá.
Farba klobúka: červenkastý.
za sucha: Farba klobúka: belavá.
Farba klobúka: ružovohnedý.
Farba klobúka: bledoružový.
Farba klobúka: biely.
Farba klobúka: Žltá.
Farba klobúka: modrý.
Farba klobúka: sivá.
Farba klobúka: fialový.
Farba klobúka: lilavý. - Obrys okraja klobúka
- Obrys okraja klobúka: zvlnený.
- Reliéf povrchu okraja klobúka
- za mokra: Reliéf povrchu okraja klobúka: priesvitne ryhovaný.
- Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 10–60 mm.
- Stred klobúka
- Stred klobúka: s výrazným hrboľom.
Stred klobúka: Vtlačený. - Hygrofánnosť klobúka
- Hygrofánnosť klobúka: hygrofánny.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: lupene.
Lupene pri hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
- Profil hymenoforu pri hlúbiku
- Profil hymenoforu pri hlúbiku: vykrojený pri hlúbiku (lupene).
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik: zbiehavý zúbkom (lupene).
- Farba hymenoforu
- Farba hymenoforu: belavá.
Farba hymenoforu: bledoružový.
Farba hymenoforu: fialový. - Počet celých lupieňov
- Počet celých lupieňov: 20–40.
- Stupeň anastomóz lupienkov
- Stupeň anastomóz lupienkov: prítomný.
- Rozostup lupeňov
- Rozostup lupeňov: riedko usporiadané.
Rozostup lupeňov: blízko pri sebe.
Rozostup lupeňov: pomerne riedke. - Šírková trieda lupeňov
- Šírková trieda lupeňov: široké.
Hlúbik a báza
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý.
Tvar hlúbika: sploštený. - Báza hlúbika
- Báza hlúbika: valcovitá.
Báza hlúbika: zhrubnutá. - Farba hlúbika
- Farba hlúbika: belavá.
Farba hlúbika: sivofialová.
Farba hlúbika: Ružová.
Farba hlúbika: fialový.
Farba hlúbika: purpurová. - Reliéf povrchu hlúbika
- Reliéf povrchu hlúbika: hladký.
- Pokryv povrchu hlúbika
- Pokryv povrchu hlúbika: holá.
Pokryv povrchu hlúbika: ochlpená.
v hornej časti hlúbika: Pokryv povrchu hlúbika: osinovatený (biely povlak).
v hornej časti hlúbika: Pokryv povrchu hlúbika: osinovatený.
v dolnej časti hlúbika: Pokryv povrchu hlúbika: holá.
v dolnej časti hlúbika: Pokryv povrchu hlúbika: ochlpená (belavý povlak).
Pokryv povrchu hlúbika: vláknitá.
pri mladých plodniciach, v dolnej časti hlúbika: Pokryv povrchu hlúbika: Plstnatá (biely povlak). - Vnútro hlúbika
- Vnútro hlúbika: dutý.
- Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 30–100 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 2–8 mm.
- Odolnosť dužiny hlúbika proti zlomeniu alebo roztrhnutiu
- Odolnosť dužiny hlúbika proti zlomeniu alebo roztrhnutiu: krehký.
Odolnosť dužiny hlúbika proti zlomeniu alebo roztrhnutiu: odolný proti zlomeniu alebo roztrhnutiu. - Zakrivenie hlúbika
- Zakrivenie hlúbika: rovný.
Zakrivenie hlúbika: ohnutý.
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: sivastý.
Farba dužiny: belavá. - Odolnosť dužiny proti zlomeniu alebo roztrhnutiu
- Odolnosť dužiny proti zlomeniu alebo roztrhnutiu: krehký.
- Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: reďkovkový.
Vôňa dužiny: reďkovkový, silný.
Vôňa dužiny: neprítomný. - Trieda hrúbky dužiny
- Trieda hrúbky dužiny: tenký (dužina klobúka).
Trieda hrúbky dužiny: tenký.
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: ihličnatý les.
Stanovište: listnatý les. - Substrát
- Substrát: opad.
Substrát: pôda. - Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: v malých skupinách.
Spôsob rastu plodníc: jednotlivo.
Spôsob rastu plodníc: v skupinách.
Spôsob rastu plodníc: v trsoch.
Spôsob rastu plodníc: roztrúsené skupiny. - Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od júla do októbra.
Plodnice sa objavujú niekedy v máji. - Oblasť výskytu
- Potwierdzono występowanie w Polsce.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Jedovatý
Právo
- Ochrana
- V Poľsku nepodlieha druhovej ochrane.
- Predaj
- V Poľsku nie je povolený na predaj ani na výrobu hubových výrobkov.
S čím možno zameniť
Mycena rosea
Najdôležitejšie rozdiely
Prilbička ružová (Mycena rosea) sa zvyčajne vyznačuje väčšími, masívnejšími plodnicami s rovnomernejšie čisto ružovým klobúkom bez modrastých a fialových odtieňov, ktoré sa vyskytujú pri Mycena pura. Jej hlúbik býva na báze výraznejšie rozšírený. Rozdiely v mikroskopickej stavbe medzi týmito taxónmi sú nepatrné a neisté, preto samotné sfarbenie nie vždy umožňuje jednoznačné rozlíšenie.
Marasmius oreades
Najdôležitejšie rozdiely
Tanečnica poľná (Marasmius oreades) sa vyznačuje inou farbou a stavbou klobúka, podstatne redšími lupeňmi s odlišnou štruktúrou, pružnejším, tuhým hlúbikom a úplnou absenciou reďkovkovej vône.
FAQ
Je prilbička reďkovková jedlá huba?
Nie, je to jedovatá huba a jej konzumácia spôsobuje nepríjemné tráviace ťažkosti a otravy.
Aký má táto huba charakteristický zápach?
Vyznačuje sa veľmi výrazným zápachom a chuťou pripomínajúcou reďkovku alebo surové zemiaky.
V akých lesoch sa najčastejšie vyskytuje?
Rastie bohato v ihličnatých, listnatých aj zmiešaných lesoch na bohatom opadanom lístí a ihličí.
Kedy v roku tvorí plodnice?
Hlavné obdobie rastu nastáva od augusta do novembra, zriedkavejšie už od neskorej jari.
Zničí varenie jedovatosť tejto prilbičky?
Nie, tepelná úprava neodstráni toxické látky a huba zostáva aj po prevarení jedovatá.
Má prilbička reďkovková stálu farbu klobúka?
Nie, je veľmi premenlivá; býva fialkastá, ružovkastá, sivá, mäsovoružová až takmer biela.
Dá sa využiť na farbenie látok?
V minulosti sa plodnice vzácne využívali v remeselnom farbiarstve na dosiahnutie sivofialových tónov vlny.
Je rozšírená na celom území Európy?
Áno, ide o bežný druh rozšírený v miernom pásme celej Európy, Severnej Ameriky aj Ázie.
Môže rásť v takzvaných čarodejných kruhoch?
Áno, jej plodnice často vytvárajú rozsiahle kruhy alebo línie v machu a opadanke.
Používala sa v ľudovom liečiteľstve?
V minulosti sa lokálne robili vonkajšie zábaly na kožné neduhy, vnútorné použitie bolo zakázané.
Nadšenec
Názvy a história
- Obowiązująca nazwa taksonomiczna
- Mycena pura
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách nadvihnite klobúk a prezrite si sediment.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: biely.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: pretiahnuto elipsoidný. Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: valcovitý. Tvar výtrusu: pretiahnuto elipsoidný. Tvar výtrusu: valcovitý (takmer).
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký. Povrch výtrusu: hladký. Povrch výtrusu: hladký. Povrch výtrusu: hladký.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 5–10 µm, šírka 2,5–5,2 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Ekológia a rozšírenie
- Spôsob výživy
- Spôsob výživy: saprotrofný.
Nekulinárske využitie
Prilbička reďkovková našla v histórii a ľudovom remesle uplatnenie predovšetkým v experimentálnom textilnom farbiarstve. V remeselných tradíciách západnej a severnej Európy sa plodnice sušili a používali na výrobu prírodných farbív na vlnu a ľanové vlákna. V závislosti od použitého moridla poskytoval odvar z klobúkov jemné sivasté, levanduľové až tlmené modrošedé odtiene, hoci stálosť týchto farieb na svetle bola nízka.
V stredovekom a novovekom ľudovom liečiteľstve sa niekedy sušená drvina prikladala vo forme záparov na kožné lišaje a vyrážky v snahe potlačiť vonkajšie nečistoty kože, hoci táto prax postupne úplne vymizla. V modernom období slúži ako referenčný materiál v mykologickom vzdelávaní na senzorické demonštrácie charakteristického reďkovkového pachu pri terénnych kurzoch a prednáškach.
História a kultúra
Prilbička reďkovková sa do historických herbárov a botanickej literatúry dostala už v osemnástom storočí, keď ju popísal nemecký prírodovedec Christian Hendrik Persoon. Vďaka jemnému fialovému sfarbeniu a výraznej vôni si získala pozornosť ranných európskych mykológov ako ukážkový príklad farebnej variability lesných húb. Vo folklóre strednej a západnej Európy boli drobné fialové huby rastúce v lesných kruhoch spájané s prítomnosťou lesných bytostí, škriatkov a víl, pričom im dedinský ľud prisudzoval klamlivú povahu kvôli ich premenlivému vzhľadu.
V mykologických ilustráciách devätnásteho storočia sa často objavovala ako estetický motív v prírodovedných litografiách, kde reprezentovala krehkú jesennú flóru. V niektorých germánskych regiónoch sa tradovali povery, že jej náhly hromadný výskyt veští skorý príchod sychravého a neúrodného podzimu.
Jedlosť a bezpečnosť
Prilbička reďkovková je klasifikovaná ako jedovatá huba a jej zber na kulinárske účely sa neodporúča v žiadnom regióne. V minulosti bola v niektorých starších prameňoch označovaná ako podmienečne jedlá po dôkladnom sparení a varení, avšak toto tvrdenie moderná mykológia vyvrátila. Konzumácia spôsobuje tráviace ťažkosti, nevoľnosť, zvracanie, potenie, závraty a spomalenie srdcového tepu, pričom tepelná úprava tieto toxíny neničí a nezaručuje bezpečnosť. Bezpečná konzumácia tohto druhu neexistuje, preto je vylúčená z potravinového reťazca.
Jej chuť je v surovom stave nepríjemne zemitá a výrazne reďkovková, pričom pretrváva aj po prípadnom zahriatí. V kulinárskych kultúrach Európy i Severnej Ameriky je huba jednotne odmietaná. V žiadnej národnej gastronómii nemá hospodársky ani kulinársky význam a neexistujú tradície jej bezpečného spracovania na jedlo.
Biotop a výskyt
Prilbička reďkovková predstavuje mimoriadne hojný lesný druh mierneho a boreálneho pásma severnej pologule. Vyskytuje sa naprieč celou Európou, Severnou Amerikou a časťami miernej Ázie, pričom lokálne záznamy pochádzajú aj z ďalších kontinentov. Tento druh osídľuje predovšetkým opadanku v listnatých, zmiešaných aj ihličnatých porastoch. Nájdeme ho v dubinách, bučinách, smrečinách i borovicových lesoch na humóznych, kyslých aj neutrálnych pôdach, kde rastie na hrubej vrstve rozkladajúceho sa lístia a ihličia.
Hlavná plodová sezóna prebieha od konca leta do neskorej jesene, najčastejšie od augusta do novembra, ojedinele sa jednotlivé plodnice objavujú už v júni pri vlhkom počasí. V chladnejších horských a severných oblastiach nástup kulminuje skôr, spravidla v septembri, zatiaľ čo v nížinách a teplejších južných regiónoch plodí až do prvých silnejších mrazov v decembri. V stredomorských oblastiach s miernou zimou sa výskyt posúva do neskorej jesene a zimy.
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Ustalenia źródłowe: jadalność, spożycie i wykorzystanie
- Jedlosť
- Jedovatý — źródło oznaczenia
Česká mykologická společnost. Mycena pura — helmovka ředkvičková. Myko atlas. · Kuchynské využitie: autor zdroja opisuje druh ako mierne jedovatý; nejde o výrok o identifikácii zozbieranej položky.
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Mycena pura
Vedecké názvy a taxonómia
Prilbička reďkovková (Mycena pura (Pers.) P. Kumm.) sa v poľskej a českej mykologickej literatúre a v databáze NCBI zaraďuje do čeľade prilbičkovité (Mycenaceae). V databáze NCBI sa uvádza rok kombinácie 1871 a bazionym Agaricus purus Pers. 1794. Staršie zaradenie taxónu do čeľade čírovkovité (Tricholomataceae), prítomné okrem iného v poňatí Kua z roku 2010, vyplývalo z odlišného, tradičného delenia pečiarkotvarých na čeľade.
Vedecké názvy a taxonómia
Nomenklatorická kombinácia Prunulus purus (Pers.) Murrill 1916 sa objavuje v českej literatúre a v systematickom strome Species Fungorum pri rode Prunulus so statusom synonyma. Publikácia z roku 2026 používa názov Prunulus purus, pričom sa odvoláva na preradenie sekcie Calodontes. V atlasovom poňatí sa zachováva tradičný názov Mycena pura, pričom otázka konečného rodového zaradenia zostáva otvorená.
Vedecké názvy a taxonómia
V mykologickej literatúre sa k synonymám prilbičky čistej zaraďujú okrem iného: Agaricus ianthinus Fr. 1821, Agaricus pseudopurus Cooke 1882, Agaricus purpureus Bolton 1788, Agaricus purpureus Pers. 1801, Agaricus purus Pers. 1794, Mycena ianthina (Fr.) P. Kumm. 1871, Mycena pseudopura (Cooke) Sacc. 1887, Mycena pura f. pura (Pers.) P. Kumm. 1871, Mycenula pura (Pers.) P. Karst. 1889, Poromycena pseudopura (Cooke) Singer 1945 a Prunulus purus (Pers.) Murrill 1916.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Fylogenetické štúdie Hardera a spolupracovníkov z roku 2013 na materiáli Mycena pura z Európy a Severnej Ameriky preukázali prítomnosť 11 samostatných evolučných línií. Spolu so šiestimi skôr opísanými druhmi sekcie a tromi líniami z Ekvádoru bolo celkovo vyčlenených 20 fylogenetických jednotiek. Pri mnohých z týchto línií sa nezistili žiadne výrazné morfologické, ekologické ani fenologické rozdiely, čo spôsobuje, že v poľných podmienkach zostávajú plodnice reprezentujúce tieto línie nerozlíšiteľné.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
V molekulárnej revízii z roku 2013 bolo preskúmaných 45 kolekcií vnútornej skupiny s použitím sekvenovania oblasti ITS a génov kódujúcich elongačný faktor 1α (tEF) a podjednotku RNA polymerázy II (RPB1), pričom ako vonkajšia skupina bola použitá Mycena rubromarginata. Sekvenovanie klonov potvrdilo vysokú sekvenčnú homogenitu pri jednotlivých izolátoch.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Charakteristika lokusov použitých vo fylogenetickej analýze komplexu Mycena pura:
- Lokus ITS: 45 sekvencií vnútornej skupiny, 645 pozícií v zarovnaní, dĺžka sekvencií 593–616 bp, 156 variabilných pozícií, 83 pozície informatívne pre parsimóniu.
- Lokus tEF: 45 sekvencií, 423 pozície v zarovnaní, dĺžka sekvencií 404–412 bp, 150 variabilných pozícií, 86 informatívnych pozícií.
- Lokus RPB1: 45 sekvencií, 492 pozície v zarovnaní, dĺžka sekvencií 475–482 bp, 102 variabilné pozície, 46 informatívnych pozícií.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Fylogenetické stromy boli konštruované metódou maximálnej vierohodnosti v programe RAxML s evolučným modelom GTRGAMMA a bootstrapovým testom (1000 opakovaní). Na vymedzenie druhových hraníc sa použilo genealogické zosúladenie fylogenetického rozpoznávania druhov (GCPSR), pričom sa preukázala zhoda topológie stromov pre markery kódujúce proteíny (tEF a RPB1).
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
ILD test preukázal významnú nezhodu medzi stromom ITS a stromami proteínových génov (p = 0,001), pri úplnej zhode medzi tEF a RPB1 (p = 0,49). Variabilita ITS v rámci jednotlivých línií bola 0–3,7 % a medzi líniami 0,4–8,8 %. Štandardný prah 3 % rozdielu v sekvenciách ITS spájal evolučne odlišné línie do jednotlivých OTU, čo naznačuje, že samotný marker ITS je nedostatočný na spoľahlivé rozlíšenie druhov v rámci tejto skupiny.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Environmentálny výskum koreňovej DNA bol založený na amplifikácii regiónu ITS2 s použitím primerov ITS7A a ITS4 a sekvenovaní technológiou 454 GS FLX Titanium na vzorkách izolovaných z ektomykoríznych špičiek očistených pod stereomikroskopom.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Bioinformatické spracovanie nespracovaných odčítaní prebiehalo v balíkoch QIIME a VSEARCH s použitím kvalitatívneho filtrovania Phred 25, zhlukovania OTU pri 97% podobnosti sekvencií a vytvárania amplikónových sekvenčných variantov (ASV) pomocou algoritmu UNOISE s prahom spoľahlivosti taxonomického priradenia ≥ 0,95.
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Referenčný súbor sekvencií pre rod Mycena zahŕňal 576 sekvencií reprezentujúcich 136 druhov, vrátane referenčnej sekvencie Mycena pura EU517504 s dĺžkou 628 bp. Analýza potvrdila, že určovanie príslušnosti environmentálnych vzoriek koreňov ku konkrétnym líniám komplexu naráža na obmedzenia vyplývajúce z nízkeho rozlíšenia štandardného čiarového kódu ITS.
- Zakres ujęcia taksonomicznego
Wpis Mycena pura (Pers.) P.Kumm. zgodny z dokładnym zaakceptowanym dopasowaniem GBIF2527219 i Index Fungorum188082. Zachowano osobno zakresy atlasów i badań kompleksu. Mycena rosea pozostaje odrębnym wpisem; wyników rodzaju Mycena nie przeniesiono na ten gatunek, a historycznej kombinacji Prunulus purus nie uznano za aktualną bez potwierdzenia.
[5] [19]
Prunulus purus — kombinácia a poňatie registrov
Dátum a základ mena: Prunulus purus (Pers.) Murrill je kombinácia publikovaná v roku 1916, založená na Agaricus purus Pers. (1794). Wang a kol. (2026) ju používajú v tabuľke 2, kľúči a diskusii; nepublikujú pre ňu nový akt, identifikátor ani určenie typu.
Registre: Species Fungorum a s ním prepojené zobrazenie Index Fungorum 503491 uvádzajú ako aktuálne meno Mycena pura (Pers.) P. Kumm. MycoBank 503491 uvádza Prunulus purus a Mycena pura ako homotypické synonymum. V databáze MycoBank sa príznak Unchecked týka revízie záznamu a osobitný nomenklatorický status znie Legitimate. Nejde o tri nezávislé taxonomické rozhodnutia.
Porovnávací materiál a typ: V tabuľke 2 Wang vystupujú P. cf. purus VIII (CBH402, Dánsko) a P. purus (IS10/11/2000, USA). Žiaden riadok nie je označený ako typ. Záznam bazionymu 144144 uvádza typifikáciu ako neuvedenú. Nové čínske položky iných druhov a ich metódy neboli priradené k týmto riadkom ani rozsahom kľúča P. purus.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Zachovaný záznam ČMS používa názov Mycena pura (Pers.) P. Kumm. 1871 a čeľaď Mycenaceae. Je to zápis nomenklatúry použitej atlasom. Nepredstavuje samostatný záznam protológu ani typu a neznamená prijatie nových hraníc druhu v komplexe.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Aronsen uvádza osem foriem rozlišovaných Maasom Geesteranusom a štúdiu Hardera z roku 2010, v ktorej farebné odrody M. pura nezískali podporu ako samostatné druhy, hoci boli zistené rôzne klády. M. diosma a M. rosea boli v tejto analýze odlišné. Ide o správu atlasu o štúdii z roku 2010; nenahrádza neskoršiu fylogenetiku troch lokusov z roku 2013 ani neudeľuje nový status všetkým farebným formám.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Poznámka ČMS používa Mycena pura (Pers.) P. Kumm. 1871, čeľaď Mycenaceae a český názov helmovka ředkvičková. Synonymá prijaté atlasom zostávajú zdrojovým prehľadom, bez nezávislého overenia protológov a typov.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Harder a spoluautori (2013) porovnali ITS, tEF a RPB1. Materiál zahŕňal 46 plodníc spolu s outgroup a tabuľka zarovnania 45 sekvencií ingroup. Bolo rozpoznaných 11 línií komplexu M. pura v Európe a Severnej Amerike a tri ekvádorské; 20 línií celej analýzy zahŕňa aj šesť ďalších pomenovaných druhov. ITS dokázal rôzne línie tak spájať, ako aj rozdeľovať jednu, preto poľské položky neboli priradené k líniám I–XI na základe farby ani samotného atlasového názvu.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: V Harderovej analýze 2023 sa porovnávali referenčné sekvencie Mycena z GenBank a UNITE; časť verejných určení sa považovala za nesprávnu. Odkaz M. pura EU517504 umožňoval mapovať ITS1 a ITS2. Výsledky sa týkajú materiálu určeného autormi a použitej referenčnej databázy, bez automatickej revízie názvov všetkých atlasových plodníc.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Kuo v decembri 2010 opisoval severoamerické široké poňatie Mycena pura a predpovedal jeho rozdelenie na základe výskumov DNA. Ružové položky bývali označované ako M. rosea. Historické záhlavie Tricholomataceae a široké používanie názvu zostávajú charakteristickým znakom tohto zdroja; nemenia aktuálnu čeľaď karty ani nepotvrdzujú totožnosť všetkých ružových položiek.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Poznámka z práce Kuo 2010 zachováva široké používanie názvu Mycena pura pre severoamerický materiál a niekdajšie ružové formy označované ako M. rosea. Taxonomický rozsah tejto karty je historický; nepoužil sa ako dôkaz súčasnej synonymie alebo identifikácie všetkých foriem v komplexe.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: NCBI Taxonomy v zachovanom zázname taxid 153505 uvádza Mycena pura, bazionym Agaricus purus Pers.1794, čeľaď Mycenaceae a anglický názov lilac bonnet. NCBI upozorňuje, že nie je nomenklatorickou autoritou. Záznam dokumentuje použitie názvu registrom sekvencií; nejde o odčítanie protológu ani typového materiálu.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Nemecké hodnotenie Rote-Liste-Zentrum sa týka presne Mycena pura var. pura a používa názov Rettich-Helmling. Rozsah variety bol zachovaný; nerozšíril sa na všetky taxóny vyčleňované z komplexu pura ani na akýkoľvek nemecký hovorový názov.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Poľský atlas Snowarského používa názov Mycena pura, grzybówka fioletowawa alebo grzybówka czysta, a čeľaď Mycenaceae. Biele jedince opisuje ako f. alba s neistou systematickou hodnotou. Zostavenie názvov a bibliografie predstavuje stanovisko atlasu, bez nového prijatia taxonomickej kategórie pre každú farebnú formu.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Úplný zachovaný HTML atlasu používa Mycena pura, grzybówka fioletowawa a grzybówka czysta; pri bielej f. alba uvádza neistú systematickú hodnotu. Karta odlišuje vlastný opis od hodnotení citovaných v bibliografii. Zmenený dátum stránky a dátum vygenerovania HTML sa nepoužili ako dátum zberu.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: V načítanom strome Species Fungorum pre rod Prunulus má riadok Prunulus purus (Pers.) Murrill 1916 status Synonym a čeľaď Mycenaceae, zatiaľ čo časť nových taxónov z 2025–2026 r. má status Accepted. Cieľový záznam 503491 nebol otvorený. Samotný riadok stromu nerozhoduje o accepted name tohto záznamu ani o spore so súčasnou publikáciou.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: V dostupných fragmentoch Wanga a spoluautorov (2026), Journal of Fungi 12(3):172, bol použitý názov Prunulus purus a uvedená zmena týkajúca sa Calodontes z 2025 r. Nebola načítaná celá publikácia ani citovaná práca z 2025 r. Názov bol zachovaný ako zdrojové použitie vyžadujúce kontrolu nomenklatúry; metódy nových čínskych taxónov neboli priradené M. pura a nebolo automaticky zmenené aktívne ID druhu.
Laboratórna diagnostika
Dane ustrukturyzowane
Bazídiá
Kaulocystidy
Hymeniálne cystidy
- Povrch hymeniálnej cystidy
- Povrch hymeniálnej cystidy: hladký. [17]
- Usporiadanie cheilocystíd
- Usporiadanie cheilocystíd: pás. [17]
- Dĺžka spoločne opísaných hymeniálnych cystíd
- Dĺžka spoločne opísaných hymeniálnych cystíd: 40–70 µm. [24]
- Šírka spoločne opísaných hymeniálnych cystíd
- Šírka spoločne opísaných hymeniálnych cystíd: 10–20 µm. [24]
- Tvar vrcholu hymeniálnej cystidy
- Tvar vrcholu hymeniálnej cystidy: zaoblený. [17]
- Dĺžka hymeniálnej cystidy
- Dĺžka hymeniálnej cystidy: 25–75 µm. [17]
- Tvar hymeniálnej cystidy
- Tvar hymeniálnej cystidy: vretenovitý. [17]
Tvar hymeniálnej cystidy: kyjakovitý. [17]
Tvar hymeniálnej cystidy: valcovitý (takmer). [17] - Šírka hymeniálnej cystidy
- Šírka hymeniálnej cystidy: 11–18 µm. [17]
Ostatné laboratórne znaky
- Šírka hýf kôry hlúbika
- Šírka hýf kôry hlúbika: 2–4 µm. [17]
Pokožka klobúka
- Šírka prvkov pokožky klobúka
- Šírka prvkov pokožky klobúka: 2–5 µm. [17]
Výtrusy
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,7 (približná hodnota, priemer). [17]
- Farba výtrusov pod mikroskopom
- Farba výtrusov pod mikroskopom: hyalínny. [27]
- Dĺžka výtrusu
- Dĺžka výtrusu: 6–9,5 µm. [9]
Dĺžka výtrusu: 5–8,5 µm. [27]
Dĺžka výtrusu: 6–9,5 µm. [17]
Dĺžka výtrusu: 6–10 µm. [24]
Dĺžka výtrusu: 6–8 µm. [19] - Pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,4–2,1. [17]
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: pretiahnuto elipsoidný. [27]
Tvar výtrusu: elipsoidný. [19]
Tvar výtrusu: valcovitý. [19]
Tvar výtrusu: pretiahnuto elipsoidný. [24]
Tvar výtrusu: valcovitý (takmer). [24]
Materiál a metódy výskumu
Mikroskopické údaje — zdroj a obmedzenia
Materiál: V zdroji opísané výtrusy Mycena pura; popri priemernom Q nebol uvedený počet vzoriek ani dokladový exemplár.
Rozsah odčítania: Úplný text.
Obmedzenia: Približný priemer uvedený autorom zdroja; nebol vypočítaný z nezávisle opísaných hraníc intervalu.
Izotopová analýza — metóda
Izotopové analýzy hubového materiálu sa uskutočnili na vzorkách sušených pri 70°C počas 12–36 hodín, homogenizovaných a analyzovaných v cínových kapsulách na elementárnom analyzátore Costech ECS4010 prepojenom s hmotnostným spektrometrom DELTAplusXP. Merania zahŕňali izotopové pomery δ¹³C a δ¹⁵N a percentuálny obsah uhlíka a dusíka kalibrované podľa medzinárodných štandardov VPDB a AIR.
Porovnanie izotopových zdrojov — obmedzenia
V ekologickej literatúre zaoberajúcej sa koreňovými väzbami rodu Mycena boli zaznamenané nezrovnalosti v označovaní skúmaných briez (Betula pendula v tabuľkových prehľadoch oproti Betula pubescens v metodickom opise) a v jednotkách izotopových hodnôt (označenie % v texte v porovnaní s promile ‰ v grafoch), čo vyplýva z rozdielov v zápise v primárnych zdrojoch.
- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Počet výtrusov na bazídii
- Liczba zarodników na jednej podstawce wynosi 4. [24] [19] [17]
- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka výtrusu
- 6–9,5 µm [17]
5–8,5 µm [27]
6–10 µm [24]
Materiał badania: Klucz Wang i in. (2026), terminalny wynik P. purus w punkcie 12; M. pura według powiązania homotypicznego. Wiersz P. roseus kończy się oddzielnie w punkcie 10. 6–9,5 µm [9]
6–8 µm [19] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka výtrusu
- Materiał badania: Klucz Wang i in. (2026), terminalny wynik P. purus w punkcie 12; M. pura według powiązania homotypicznego. Wiersz P. roseus kończy się oddzielnie w punkcie 10. 4–5,2 µm [9]
2,5–4 µm [27]
4–5,2 µm [17]
3,5–5 µm [19]
3–4 µm [24]
Metody i zapisy źródłowe — Opis zarodników w atlasie specjalistycznym dla północnej Europy; źródło nie wskazuje mierzonej kolekcji ani okazu.
Powierzchnia cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Cheilocystidia smooth.” [17]
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Basidia 4-spored.” [17]
Długość podstawki; Szerokość podstawki — zapis źródłowy: „Basidia 27–30 × 6–8 µm.” [17]
Kształt podstawki — zapis źródłowy: „Basidia clavate.” [17]
Długość kaulocystyd; Obecność kaulocystyd; Szerokość kaulocystyd — zapis źródłowy: „Caulocystidia 25–72 × 9–15 µm.” [17]
Kształt kaulocystyd — zapis źródłowy: „Caulocystidia fusiform, clavate to subcylindrical.” [17]
Organizacja cheilocystyd — zapis źródłowy: „Cheilocystidia forming a sterile band.” [17]
Kształt szczytu cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Cheilocystidia apically broadly rounded.” [17]
Długość cystydy hymenialnej; Szerokość cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Cheilocystidia 25–75 × 11–18 µm.” [17]
Kształt cystydy hymenialnej — zapis źródłowy: „Cheilocystidia fusiform, clavate, subcylindrical.” [17]
Szerokość elementów skórki — zapis źródłowy: „Hyphae of the pileipellis 2–5 µm wide.” [17]
Obecność pleurocystyd — zapis źródłowy: „Pleurocystidia similar.” [17]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Spores 6–9.5 x 4–5.2 µm.” [17]
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Q 1.4–2.1.” [17]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Spores smooth.” [17]
Szerokość strzępek kory trzonu — zapis źródłowy: „Hyphae of the cortical layer of the stipe 2–4 µm wide.” [17]
Metody i zapisy źródłowe — Mikroskopowy opis atlasowy; określonego okazu ani kolekcji nie wskazano.
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Bazidie jsou 4výtrusé.” [19]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Spory 6–8 × 3,5–5 µm.” [19]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Výtrusy jsou elipsoidní až válcovité. ” [19]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Výtrusy hladké.” [19]
Metody i zapisy źródłowe — Północnoamerykański atlasowy opis zarodników; pięć identyfikatorów okazów Herb. Kuo wymieniono na stronie, ale nie powiązano ich z tymi wymiarami.
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Basidia 4-spored.” [24]
Długość wspólnie opisanych cystyd hymenialnych; Szerokość wspólnie opisanych cystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „Cheilo- and pleurocystidia 40–70 × 10–20 µm; joint source range.” [24]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Spores 6–10 x 3–4 µ.” [24]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Spores long-elliptical or nearly cylindrical.” [24]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Spores smooth.” [24]
Metody i zapisy źródłowe — Klucz Wang i in. (2026), terminalny wynik P. purus w punkcie 12; M. pura według powiązania homotypicznego. Wiersz P. roseus kończy się oddzielnie w punkcie 10.
Pochodzenie materiału: Lokalizacji dwóch porównawczych sekwencji z tabeli 2 nie przypisano pomiarom klucza.
Obecność pleurocystyd — zapis źródłowy: „Pleurocystidia present.” [9]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „basidiospores 6–9.5 × 4–5.2 μm.” [9]
Metody i zapisy źródłowe — Mikroskopowy opis atlasowy grzybówki czystej; konkretny okaz/kolekcja niepowiązane z podanym zakresem zarodników.
Barwa zarodnika w mikroskopie — zapis źródłowy: „Zarodniki bezbarwne.” [27]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Zarodniki 5–8,5 × 2,5–4 µm.” [27]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Zarodniki wydłużone, elipsoidalne.” [27]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Zarodniki gładkie.” [27]
Úplný výpis výskumov komplexu M. pura
Materiál a markery: Harder a kol. (2013) porovnali ITS, tEF a RPB1. Celý článok a tri oficiálne dodatky zahŕňajú génové stromy, údaje o 46 kolekciách, ich znaky a klastre OTU. Línie I–XI zahŕňajú 26 riadkov kolekcií; zoznam neobsahuje poľský materiál.
Odčítanie tabuľky 3: Na strane 770 sú zaznamenané homoplazijné indexy so znamienkom ±. Pre ITS1 je hodnota 0,304744 ± 0,064488 a pre ITS2 0,723595 ± 0,234375. Zostávajúce tri riadky a obrázok pôvodnej tabuľky boli zachované pri zdroji. Tabuľka nešpecifikuje druhé číslo ako SD ani SE; takýto význam mu nebol priradený.
Rozsah priradenia: Ide o línie komplexu definované v štúdii, nie o hotové ekvivalenty súčasného nominálneho záznamu. Línia V bola považovaná za M. luteovariegata. Vlastnosti jednotlivých exemplárov, krajín a klastrov OTU boli ponechané pri ich pôvodných označeniach; neboli prenesené do všeobecných znakov M. pura.
Hodnoty kľúča Wang: Výtrusy a prítomnosť pleurocystíd sú opísané v terminálnom bode 12 kľúča P. purus. Nie je to riadok P. cf. purus VIII z tabuľky sekvencií. Kľúč k týmto hodnotám nepriraďuje konkrétny exemplár ani preparát; neboli na ne prenesené metódy nových čínskych kolekcií.
Atlasové porovnanie Aronsena
Pozorovanie autora atlasu: Aronsen v porovnaní založenom na vlastných skúsenostiach opisuje Mycena rosea ako masívnejšiu, s viac-menej jednoliato ružovým sfarbením a rozšírenou bázou hlúbika v porovnaní s M. pura. Pripísanie tohto pozorovania autorovi zostalo zachované; nejde o nové rozhodnutie o hraniciach druhov.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Poľský záznam atlasu Mycena pura opisuje dve vybrané zbierky: farebnú z Lodžského vojvodstva, okresu Radomsko, a f. alba z Kaczawského podhoria. Podrobnosti o lokalitách a osobách sa v tomto zázname nezachovali. M. rosea bola porovnaná ako masívnejšia, zvyčajne svetloružová a s výraznejším hrboľom, a M. pelianthina bola odlíšená tmavším ostrím lupienkov. Forma alba má neistú systematickú hodnotu. Klobúk bol opísaný ako zvyčajne bez hrboľa alebo so slabým hrboľom; toto označenie sa netýka hlúbika.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Záznam ČMS z 28. októbra 2026 zaznamenáva častý tupý hrboľ v strede klobúka a možnosť zámeny jedovatých zástupcov skupiny Mycena pura s Laccaria amethystea. Ide o poňatie českého atlasu, oddelené od poľského opisu zvyčajne slabého hrboľa alebo jeho absencie. Nie je identifikáciou konkrétnej fotografie ani prenesením znaku klobúka na hlúbik.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Aronsen opisuje hlúbik Mycena pura ako tvrdý, zatiaľ čo poľský a český atlas ho označujú ako krehký. V mikroskopickej poznámke sa zachovali výtrusy 6–9,5 × 4–5,2 µm, Q 1,4–2,1, v priemere okolo 1,7; bazídiá 27–30 × 6–8 µm, cheilocystidy 25–75 × 11–18 µm a kaulocystidy 25–72 × 9–15 µm. Chýba početnosť a určenie jednotlivej vzorky. Rozmery zostávajú údajmi severoeurópskeho atlasu, nie jednou novou terénnou vzorkou.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Aronsen odlišuje M. diosma tmavšími, hnedofialovými až fialovými lupienkami a sladkastou vôňou s tónom drevenej škatule od cigár, prechádzajúcou po poškodení do reďkovkovej. M. dura opisuje ako husto trsnatú, s tmavým mladým klobúkom, bielym tvrdým hlúbikom a nejednotným ostrím lupienkov. Pri M. sororia uvádza odlišnosti farby a väčšie výtrusy, no tento názov považuje za nomen dubium na ďalšie skúmanie. Porovnania zostávajú pripísané autorovi atlasu.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Poznámka ČMS uvádza klobúk 20–60 mm, hlúbik 30–80 × 3–8 mm a výtrusy 6–8 × 3,5–5 µm. Lupienky sú opísané ako riedke, široké, vykrojené alebo so zúbkom. Ide o samostatné atlasové rozsahy bez uvedenia počtu meraní a média; neboli zlúčené s rozsahmi Aronsena ani poľského atlasu.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Karta ČMS uvádza tri záhlavia nálezov Mycena pura: 0066-2020-0227 a 0066-2020-0228 z 25. októbra 2020 v Stredočeskom kraji a 0066-2020-0194 z 17. októbra 2020 v Ústeckom kraji. Sú to záhlavia s číslom, dátumom a regiónom, bez úplných metrík jednotlivých položiek. Karta rozoberá zámeny v skupine M. pura, vrátane lakovky; záznamy nepredstavujú molekulárnu revíziu určení.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Tento zachovaný kontajner spája fragmenty práce Hardera o koreňoch z roku 2023, záznamy vyhľadávania zdrojov a fragmenty fylogenetiky z roku 2013. Nie je jedným celistvým článkom z roku 2013. Uvedené kódy, stromy, izotopy a vzorky boli zachované pri príslušnej práci bez spájania materiálu oboch štúdií alebo pripisovania metód jedného článku druhému.
Rozsah zmiešaného archívu
Zistenia zdroja: Ilustrácie a popisy v zachovaných výsledkoch vyhľadávania pochádzajú z rôznych publikácií. Izotopové grafy rodov nie sú meraniami všetkých druhov Mycena a fragmenty stromu komplexu pura nie sú novým poľským pozorovaním. Záznam zachováva presný kontajner a autorstvo jednotlivých prác namiesto toho, aby ho opisoval ako pôvodný PDF súbor.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: V načítaných fragmentoch Hardera boli zachované kódy analyzovaných materiálov, o. i. CBH367, CBH371, CBH166 a CBH358, ako aj rozdiel medzi zhodnými stromami tEF/RPB1 a nezhodnými výsledkami ITS. V starom extrakte tabuľky 3 bol znak medzi hodnotami poškodený. Súčasné načítanie úplného PDF vizuálne potvrdilo ±; typ neistoty sa nedomýšľal. M. luteovariegata a jej typový materiál zostávajú porovnávacím taxónom, nie meraním M. pura. Fragmenty a nájdený úplný PDF súbor boli zachované ako rôzne artefakty tej istej práce, nie ako nezávislé štúdie.
Načítaná tabuľka indexov homoplázie
Zistenia zdroja: V úplnom PDF Hardera 2013 tabuľka 3 na strane 770 obsahuje indexy homoplázie: ITS1 0,304744 ± 0,064488; ITS2 0,723595 ± 0,234375; intróny tEF 0,290758 ± 0,0463272; exóny tEF 0,410317 ± 0,0993787; prvý intrón RPB1 0,054876 ± 0,0083381. Znak ± bol potvrdený na obrázku tabuľky, bez pomenovania druhého parametra SD alebo SE, ktorý tabuľka nešpecifikuje. Tieto údaje opisujú analýzu markerov, nie rozmery výtrusov.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Harder 2013 poukazuje na obmedzenia identifikácie komplexu Mycena pura samotnou farbou a markerom ITS. Opis nového M. luteovariegata, jeho žltej farby a meraní nie je opisom M. pura. Rozmery uvedené pre iný taxón neboli doplnené k znakom druhu tejto karty.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Harder 2023 spája analýzu sekvencií z koreňov s izotopovými meraniami osobitne zozbieraných plodníc. Plodnice, listy a vzorky pôdy sa sušili 12–36 hodín pri 70°C a analyzovali systémom Costech ECS 4010/DELTAplusXP voči VPDB a AIR. Materiál zahŕňal nórske lokality vrátane Finse a Vettakollåsen, ako aj Gribskov v Dánsku. Dva zbery označené ako M. pura z Finse mali profily blízke mykoríznym hubám; samotné izotopy nepreukazujú konkrétneho partnera ani vzájomnú výmenu látok.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Harderova poznámka 2023 uchováva oddelene vzorky koreňov a plodníc použité na izotopovú analýzu z rokov 2015–2016. Detekcia M. pura presahujúca 10% sa týkala jedného jedinca Bistorta vivipara, zatiaľ čo dva zbery plodníc z Finse mali izotopový profil blízky mykoríznym hubám. Ide o dva druhy materiálu; nespojili ich do jedného preukázaného symbiotického páru.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Kuo uvádza herbárové položky 08170306, 10300401, 11050402, 10120903 a 09241101 bez ich presných lokalít v texte stránky. Pre široký komplex uvádza výtrusy slabo alebo mierne amyloidné, niekedy po dozretí neamyloidné, a KOH negatívny alebo zelenožltý na klobúku. Neuvádza koncentráciu KOH ani jednoznačné činidlo na test amyloidnosti. Rozpor s amyloidnými výtrusmi podľa Aronsena zostáva pripísaný zdrojom.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Kuova poznámka uvádza päť herbárových zbierok rozoberaných na stránke, no bez presných lokalít a počtu meraní. Pre komplex boli zachované výtrusy 6–10 × 3–4 µm, slabá alebo mierna amyloidnosť či absencia amyloidnosti po dozretí a reakcia s KOH negatívna alebo zelenožltá na klobúku. Koncentrácia KOH a činidlo amyloidného testu zostávajú neuvedené; výsledky sa nezlúčili so severoeurópskou mikroskopiou podľa Aronsena.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Poznámka z atlasu zachováva dva vybrané zbery Mycena pura a rozmery klobúka 10–50(60) mm, hlúbika 30–70 × 2–5 mm a výtrusov 5–8,5 × 2,5–4 µm. Počet meraní a mikrometrické médium neboli uvedené a skrytý register GRej sa neodčítal. Rozmery a vybrané určenia sa nestávajú nezávislou revíziou položiek ani kompletným zoznamom lokalít.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Dve vybrané zbierky v úplnom atlase sú janow.190929-JN-19-09-128, farebná forma z gminy Radomsko v radomszczańskom okrese, a jsb.161019-19102016-8JS, f. alba z Kaczawského podhoria. Atlas porovnáva M. rosea ako väčšiu a viac ružovú, M. pelianthina podľa tmavšieho ostria lupienkov a poukazuje na zámeny s lakovkami a vyblednutými špičkami. Boli zachované pôvodné určenia a lokality, bez nezávislej taxonomickej revízie týchto zberov.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Aronsen opisuje lupene niekedy zbiehavé krátkym zúbkom a pri starších plodniciach priečne spojené na chrbtovej strane; ich ostrie je vypuklé a rovnakej farby. Výtrusy označuje ako pip-shaped, hladké a amyloidné. Trama lupeňov nadobúda v Melzerovom činidle hnedovínové sfarbenie; nejde o opis reakcie výtrusov alebo cystíd. Pracky uvádza vo všetkých pletivách. Ide o profil atlasového opisu bez priradenia vzorky konkrétnej krajine.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Kuo opisuje cheilocystidy a pleurocystidy spoločne: od zriedkavých a rozptýlených po početné, s rozmermi 40–70 × 10–20 µm, vretenovito bruškaté, široko vretenovité alebo vakovité. Ide o spoločný opis oboch typov cystíd v širokom atlasovom poňatí; nebol rozdelený na dve nezávislé série meraní ani na národné profily materiálu.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: ČMS opisuje dužinu ako tenkú, vodnatú a krehkú. V tom istom opise sú vôňa aj chuť výrazne reďkovkové. Vodnatosť sa nestotožnila s rôsolovitosťou a chuť nebola presunutá do poľa vône.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Poľský opis uvádza, že vlhký klobúk je presvitajúco ryhovaný od okraja do 1/3. Ide o dosah optického efektu pri určitej vlhkosti, a nie o hĺbku alebo dĺžku fyzických rýh.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Ogólny opis występowania gatunku i sezonu w Czechach oraz trzy datowane znaleziska w atlasie ČMS. Dat pojedynczych zbiorów nie uznano za zwykły sezon.
Rozsah čítania: Úplný text.
Dátum revízie: 28.10.2026.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Dwa znaleziska atlasu ČMS z kraju środkowoczeskiego z 25 października 2020 roku; identyfikatory 0066-2020-0227 i 0066-2020-0228.
Rozsah čítania: Úplný text.
Dátum revízie: 28.10.2026.
Rozsah spracovania
Požadované kontroly sú vysporiadané.
Právny základ a rozsah hodnotenia
Predpisy pre lokalitu: Poľsko
Základ informácií o ochrane
Overené názvy sa nenachádzajú v zoznamoch druhovej ochrany húb z tohto predpisu.
Základ informácií o obchode
Overované názvy druhu a jeho kombinácie neboli nájdené v prílohe 1 zoznamu povoľujúceho huby na uvádzanie na trh alebo výrobu produktov. Záver je obmedzený na tento zoznam.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Druh ani overené kombinácie: Mycena pura, Prunulus purus, Agaricus purus, grzybówka czysta, grzybówka fioletowawa, sa nenašli v úplných zoznamoch makromycétov pod prísnou a čiastočnou ochranou. Nestanovuje to všeobecné právo na zber. Červený zoznam a druhová ochrana sú odlišné. Neboli overené podmienky konkrétneho územia ani legislatíva iných krajín. Zachovaná poznámka záznamu sa vzťahuje na ten istý predpis, ktorého pôvodný PDF súbor zostáva v databáze; nepredstavuje nezávislý právny základ.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Druh ani overené kombinácie neboli nájdené v kompletných 72 položkách prílohy č. 1. Jedlosť alebo zápis iného druhu nepredstavuje kladný základ pre uvádzanie tohto taxónu na trh. Je to vecný základ a všeobecné požiadavky predpisu, bez dôkazu o ateste danej šarže, oprávneniach predajcu alebo splnení všetkých podmienok. Zachovaná poznámka z odčítania sa vzťahuje na ten istý predpis, ktorého pôvodné PDF zostáva v databáze; nepredstavuje nezávislý právny základ.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Karta Rote-Liste-Zentrum reprodukuje hodnotenie Dämmricha a spoluautorov z roku 2016: Mycena pura var. pura je v Nemecku neohrozená a veľmi hojná, s oboma trendmi stabilnými; národná zodpovednosť nebola hodnotená. Červený zoznam je hodnotením ohrozenia, nie predpisom o ochrane druhov, povolením na zber ani novým monitoringom z roku 2026.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V štúdii Stadelmanna, Müllera a Eugstera z roku 1976 bola Mycena pura zaradená do skupiny húb obsahujúcich malé množstvá stereoizomérov muskarínu v množstve do 2 mg na 100 g sušiny. V vtedy skúmanej vzorke nebola zaznamenaná prítomnosť epi-allo-muskarínu.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V roku 1997 Becker, Erkel, Anke a Sterner izolovali z mycéliových kultúr Mycena pura kyselinu purachinónovú (kyselinu noriludalánoseskviterpénovú). Táto zlúčenina v koncentrácii 380 µM indukovala diferenciáciu 30–40% buniek ľudskej leukemickej línie HL-60 a v menšej miere aj buniek línie U-937. Z mycélia bol tiež izolovaný strobilurín D.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Becker a spoluautori (1997) v prečítanom abstrakte opisujú kyselinu purachinónovú izolovanú z kultúry mycélia Mycena pura. Pri 380 µM sa dosiahla diferenciácia 30–40 % buniek HL-60 a účinok na U-937 bol menší. Izoloval sa aj strobilurín D. V zachovanom abstrakte nebol uvedený kmeň, čas expozície, veľkosť vzorky ani kompletné metódy; ide o výsledok pre zlúčeninu a bunkové línie, bez pripísania klinickej účinnosti plodniciam.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Abstrakt Stadelmanna a spoluautorov (1976) uvádza Mycena pura medzi taxónmi s malými množstvami stereomérnych muskarínov. Hranica ≤2 mg/100 g sušiny bola uvedená pre skupinu skúmaných húb, nie ako výsledok jednotlivej vzorky M. pura; nebola teda druhu priradená ako koncentrácia ani bezpečná dávka. Absencia detekcie epi-allo má tiež rozsah skúmanej skupiny. Úplné metódy, voucher a početnosť v zachovanom abstrakte nie sú.
Analytické výsledky
Osobitné zdrojové analytické výsledky
Rozsah izotopových a koreňových výsledkov
Zistenia zdroja: Koreňový výsledok M. pura presahujúci 10% sa týkal jedného jedinca Bistorta vivipara. Práca priamo neurčovala, či každá izotopovo skúmaná plodnica bola voľne žijúca alebo viazaná na rastlinu. Nekonzistentnosť názvu Betula pendula v tabuľkách a B. pubescens v texte zostáva zjavná. Absencia priameho pozorovania konkrétnej mykorízy sa nezmenila na dôkaz jej neprítomnosti.
Obmedzenia merania a identifikácie
Zistenia zdroja: Poznámka zachováva nesúlad medzi znakom % v izotopovom texte a ‰ na osi obrázka 4, ako aj rozdiel v názvoch brezy v tabuľkách a metodike. Chýbajúci údaj zo suplementov a absencia priameho pozorovania konkrétneho koreňového partnera neboli nahradené dohadom. Údaje o vzorkách a kvalitatívne porovnanie izotopov sú zachované v rozsahu tejto práce.
Ekologické štúdie
Izotopové profily rodu Mycena
V štatistických modeloch analyzujúcich izotopové zloženie makrohúb rod Mycena a geografická lokalita vysvetľovali 48 % a 8,1 % variability pre δ¹⁵N (R² = 0,56) a 51,4 % a 11,7 % variability pre δ¹³C (R² = 0,66). Tieto modely odrážajú variabilitu trofických profilov v rámci populácií opadankových húb.
Detekcia v koreňoch v štúdii Hardera
Rozsah výsledku a obmedzenie: Harder a spoluautori uviedli pre materiál označený v práci ako Mycena pura detekciu vo vzorkách koreňov jedného jedinca Bistorta vivipara s podielom presahujúcim 10%. V tejto štúdii to nebol častý výsledok vo vzorkách koreňov. Autori nemohli priamo určiť, či každá plodnica použitá v izotopovej analýze bola voľne žijúca alebo viazaná na rastlinu. Výsledok nebol zaznamenaný ako potvrdená mykoríza ani všeobecný zoznam hostiteľov M. pura.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Poľský atlas uvádza pre Mycena pura opad listnatých a ihličnatých lesov a miesta mimo lesa, zvyčajne po niekoľko plodníc spolu. Obdobie bolo zaznamenané „od (mája) júla do októbra“, s častejším výskytom od neskorého leta do neskorej jesene. Máj je v zdroji vyznačený zátvorkou a kvalitatívne „častejšie“ nevytvára samostatný číselný vrchol hojnosti. Dve vybrané zbierky neurčujú sezónu ani početnosť populácie.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Aronsen opisuje Mycena pura ako rozptýlenú v listovom humuse a na ihličí, v listnatých a ihličnatých lesoch, ako aj na otvorenejších vresoviskách. Uvádza leto – jeseň a bežný výskyt v oblasti pokrytej atlasom. Ide o rozsah severoeurópskeho spracovania; nebol zmenený na poľské mesiace ani sa vres nepovažoval za preukázaného mykorízneho partnera.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: ČMS v zachovanom zázname uvádza pre Česko sezónu júl – november a veľmi hojný výskyt Mycena pura. Ide o atlasové hodnotenie pre Česko; nemení sezónu Poľska a nepredstavuje počet identifikovaných lokalít. Tri samostatné oznámenia nálezov neboli v tejto poznámke prečítané.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Fragment týkajúci sa Hardera 2023 ukazuje materiály z miest, ako je Finse, a oddeľuje izotopový profil plodníc od detekcie sekvencií v koreňoch. Tieto údaje nepotvrdzujú, že každý uvedený hostiteľ obsahoval Mycena pura alebo že vybraná plodnica rástla v mykoríze. Fragmenty o komplexe z roku 2013 zostávajú samostatným taxonomickým a geografickým rozsahom.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Rozsah Harderovej štúdie zahŕňa materiál komplexu Mycena pura z Európy a Severnej Ameriky a samostatné ekvádorské línie. Ide o pôvodne určené a sekvenované zbery širokého komplexu. Nestotožnili ich všetky s európskym druhom v úzkom zmysle a nepreniesli ekológiu žltej, trávinnej M. luteovariegata na M. pura.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Izotopové vzorky Hardera 2023 pochádzajú z niekoľkých odlišných lokalít v Nórsku a Dánsku, s osobitnými vzorkami rastlín a pôdy. M. pura v Gribskov a Finse nemala jednotný profil. V texte boli hodnoty izotopov zapísané znakom %, pričom osi grafu boli označené ‰; táto nezrovnalosť nebola v číselných údajoch zosúladená. Nebola z nej pridaná nová všeobecná biotopová preferencia druhu.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Harderova štúdia 2023 zahŕňa sekvencie rodu Mycena v koreňoch desiatich skúmaných rastlín, ale rodový výsledok sa nepripísal v celom rozsahu M. pura. Pre M. pura bol zaznamenaný jeden výrazný výsledok Bistorta vivipara. Izotopový materiál z Nórska a Dánska automaticky nepotvrdzuje prítomnosť M. pura vo všetkých koreňoch, na všetkých lokalitách ani mykorízny vzťah s každým uvedeným stromom.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Severoamerická karta podľa Kua z roku 2010 opisuje rozklad opadu, najmä pod ihličnatými, ale aj listnatými stromami, a výskyt od jari do jesene, v Kalifornii aj v zime. Informácie zostávajú priradené k širokému komplexu používanému autorom. Nenahrádzajú poľskú sezónu ani nedokazujú, že všetky tieto zbery patria k súčasnému európskemu M. pura sensu stricto.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Nemecké hodnotenie z roku 2016 označuje Mycena pura var. pura za veľmi hojnú a uvádza stabilné trendy. Ide o kvalitatívne národné hodnotenie pre uvedený taxón, bez zoznamu súradníc či počtu lokalít. Nebolo prenesené na frekvenciu výskytu v Poľsku ani považované za nové pozorovanie z dňa zobrazenia stránky.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: Poľský atlas označuje Mycena pura za hojnú, vyskytujúcu sa na opade a zvyčajne po niekoľkých plodniciach spolu, v listnatých aj ihličnatých lesoch a mimo lesa. Zachované dva vybrané zbery sú príkladmi použitými autorom; nevymedzujú areál celého druhu ani početnosť populácie. Ide o atlasový záznam oddelený od národných hodnotení iných štátov.
Zdrojová dokumentácia
Zistenia zdroja: V záhlaviach nálezov atlasu ČMS sa uvádza Stredočeský kraj a Ústecký kraj v Česku. Zachované čísla a dátumy týchto zberov sú uvedené v osobitnej dokumentácii materiálu. Regióny neboli nahradené inými geografickými identifikátormi; jednotlivé nálezy neurčujú celú sezónu Česka.
Biotop a výskyt
Biotop, oblasť a ročné obdobie
Druh sa vyvíja na opadanom lístí, ihličí a humuse v listnatých, ihličnatých a zmiešaných lesoch. Plodnice vyrastajú jednotlivo, roztrúsene, v skupinách alebo v malých trsoch. Vyskytuje sa aj na okrajoch lesov, v krovinách a v severoeurópskych podmienkach aj na otvorených vresoviskách. Ako saprotrof rozkladá rastlinné zvyšky v lesnom opade, pričom nevykazuje úzku mykoríznu väzbu na jeden druh stromu.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
V stredoeurópskych podmienkach je prilbička čistá bežnou hubou. V Poľsku trvá hlavné obdobie plodenia od júla do októbra (so sporadickými nálezmi zaznamenanými od mája), s najvyššou intenzitou výskytu od neskorého leta do neskorej jesene. V Česku sa plodnice vyskytujú od júla do novembra. V severnej Európe sa objavuje v lete a na jeseň, zatiaľ čo v Severnej Amerike sa vyskytuje od jari do jesene a v oblastiach s miernejšou klímou, ako je Kalifornia, aj v zimných mesiacoch.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
Poľské herbárové položky dokumentujú výskyt druhu okrem iného v oblasti Kudłatej Wsi v okrese Radomsko (zber Jacka Nowického z roku 2019) a v okolí obce Przeździedza v Kaczawskom podhorí (zber Jacka Soboňa, určený Błażejom Gierczykom ako biela forma f. alba). Z územia Česka sú zdokumentované okrem iného lokality z októbra 2020 v Stredočeskom a Ústeckom kraji.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
Vo výskumoch mykobiómu koreňov arktických a boreálnych rastlín z roku 2023 boli sekvencie húb z rodu Mycena zistené v koreňoch deviatich z desiatich analyzovaných druhov rastlín. Sekvencie zodpovedajúce Mycena pura tvorili viac ako 10 % odčítaní v jedinej vzorke koreňov hadovníka živorodého (Bistorta vivipara). Podrobné objasnenie endofytických vzťahov a miery kolonizácie vnútorných pletív koreňov si vyžaduje ďalší priamy mikroskopický výskum a vnútrobunkovú vizualizáciu.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
Prehľad environmentálneho sekvenovania koreňov rastlín z výskumov ekológie húb rodu Mycena:
- Región ITS1: Bistorta vivipara (519 vzoriek, 803 649 odčítaní OTU, 908 621 odčítaní ASV); Dryas octopetala (22 vzorky, 39 880 odčítaní OTU, 43 286 odčítaní ASV); Salix polaris (20 vzoriek, 30 069 odčítaní OTU, 33 141 odčítaní ASV).
- Región ITS2: Arctostaphylos alpina (10 vzoriek, 59 829 odčítaní OTU, 61 703 odčítania ASV); Arctostaphylos uva-ursi (76 vzoriek, 241 418 odčítaní OTU, 247 091 odčítaní ASV); Betula nana (8 vzoriek, 49 927 odčítaní OTU, 51 182 odčítania ASV); Betula pendula / pubescens (81 vzoriek, 90 214 odčítaní OTU, 93 429 odčítaní ASV); Pinus sylvestris (41 vzoriek, 212 577 odčítaní OTU, 219 124 odčítania ASV); Salix herbacea (7 vzoriek, 25 298 odčítaní OTU, 25 497 odčítaní ASV); Cassiope tetragona (15 vzoriek, 313 627 odčítaní OTU, 385 763 odčítania ASV).
Biotop, oblasť a ročné obdobie
V environmentálnych analýzach bolo zistených celkovo 1193 OTU a 2272 ASV v regióne ITS1 a 1032 OTU a 1559 ASV v regióne ITS2 pre všetky zastúpené huby. Samotný rod Mycena bol zastúpený 20 OTU v ITS1 a 21 OTU v ITS2. Podiel sekvencií týchto húb u jednotlivých rastlinných hostiteľov bol vysoko premenlivý – pri borovici lesnej (Pinus sylvestris) bol minimálny, čo potvrdzuje absenciu úzkej hostiteľskej špecializácie.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
Analyzovaný koreňový materiál pre región ITS1 zahŕňal okrem iného vzorky Bistorta vivipara z náhornej plošiny Finse v Nórsku (59 vzoriek z júla 2008 r. a 51 z júla 2011 r.), 146 vzoriek zo Špicbergov (Svalbard) z augusta 2009–2010 r., vzorky B. vivipara, Dryas octopetala a Salix polaris z Blomsterdalenu z júla 2011 r., ako aj kolekcie zo Škótska, Rakúska, Islandu a ostrova Jan Mayen z rokov 2008–2014.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
Zbery koreňov analyzované z hľadiska regiónu ITS2 zahŕňali vzorky borovice lesnej zo Škótska (júl – september 2011), Cassiope tetragona z údolia Endalen na Svalbarde (august 2013), ako aj vzorky medvedíc, brezy trpasličej, vŕby bylinnej a brezy zo Škótska (v dokumentácii označovanej ako Betula pendula alebo Betula pubescens) odoberané v rokoch 2008–2012.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
Analýza signatúr stabilných izotopov pri Mycena pura ukázala rozdiely v závislosti od pôvodu vzoriek. Položky z oblasti Finse sa vyznačovali významne vyššími hodnotami δ¹⁵N v porovnaní s inými prilbičkami (p < 0,0001) a o niečo vyššími hodnotami δ¹³C (p = 0,02), zatiaľ čo materiály zo Svalbardu a Vettakollenu vykazovali typický saprotrofný profil. Vzorky z lesa Gribskov v Dánsku sa zasa izotopovým zložením blížili k ektomykoríznym hubám. Hodnoty δ¹⁵N pre M. pura sa pohybovali od 1,7 do 12,6 (v publikácii uvádzané v % alebo ‰), čo poukazuje na trofickú plasticitu druhu.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
Laboratórne experimenty s mycéliovou kultúrou Mycena pura (kmeň Finse1) preukázali možnosť obojsmernej výmeny prvkov s koreňovými štruktúrami – vrátane prenosu rádioizotopu ³²P do rastlinných pletív a spätného príjmu uhlíka ¹⁴C. Tento jav sa interpretuje ako prejav schopnosti saprotrofných prilbičiek fakultatívne osídľovať starnúce koreňové zóny v podmienkach narušenia alebo na chudobných stanovištiach.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
Fenológia plodenia Mycena pura podľa jednotlivých geografických regiónov:
- Poľsko: sporadicky v máji, pravidelne od júla do októbra (najhojnejšie od neskorého leta do neskorej jesene).
- Česko: od júla do novembra.
- Severná Európa: letné a jesenné mesiace.
- Severná Amerika: od jari do jesene a v teplejších klimatických pásmach (napr. Kalifornia) aj v zime.
Potwierdzony zasięg występowania
Wszystkie obszary potwierdzone w zapisanych danych źródłowych.
| Kraj | Regiony i stanowiska | Plodenie | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Česko | Stredočeský kraj | VII–XI |
|
| Poľsko | Lodžské vojvodstvo | V, VII–X |
|
Zdroje
- mycena_pura.close58.46.exact-results
- Harder et al. 2013, Fungal Biology117:764–775, DOI 10.1016/j.funbio.2013.09.004
- Rozporządzenie Ministra Środowiska z 9 października 2014 r. w sprawie ochrony gatunkowej grzybów. Dz.U. 2014 poz. 1408.
- Wykaz grzybów dopuszczonych do obrotu lub produkcji przetworów — tekst jednolity. Dz.U. 2026 poz. 258.
- GBIF Backbone Taxonomy — dokładne dopasowanie Mycena pura, identyfikator 2527219.
- Marek Snowarski — Mycena pura. Odczyt atlasu grzyby.pl z 28 października 2026 r.
- Przegląd polskich wykazów prawnych pod kątem Mycena pura i jej nazw.
- Česká mykologická společnost — zachowany odczyt strony Mycena pura.
- Opracowanie pełnych źródeł Harder 2013 i Wang 2026 oraz rejestrów nazw.
- Harder (2013) — pełny odczyt artykułu, tabel i dodatków.
- Harder i in. (2013), oficjalny dodatek mmc1.
- Harder i in. (2013), oficjalny dodatek mmc2.
- Harder i in. (2013), oficjalny dodatek mmc3.
- Index Fungorum i MycoBank503491 — rzeczywisty odczyt Chrome 30.10.2026.
- Species Fungorum, Agaricus purus Pers., rekord 144144.
- Species Fungorum, rekord 503491 — Prunulus purus (Pers.) Murrill (1916), Current name Mycena pura.
- Arne Aronsen. Mycena pura. The Mycenas of Northern Europe.
- U. Becker, G. Erkel, T. Anke, O. Sterner 1997. Puraquinonic acid, a new inducer of differentiation of mammalian cells from Mycena pura (Pers. ex Fr.) Kumm. Natural Product Letters 9(3): 229–236. DOI 10.1080/10575639708048319
- Česká mykologická společnost. Mycena pura — helmovka ředkvičková. Myko atlas.
- Rozporządzenie Ministra Środowiska 9.10.2014; Dz.U. 2014 poz. 1408
- Tekst jednolity rozporządzenia Ministra Zdrowia; Dz.U. 2026 poz. 258
- Christoffer Bugge Harder et al. 2023. Mycena species can be opportunist-generalist plant root invaders. Environmental Microbiology 25:1875–1893. DOI 10.1111/1462-2920.16398
- Michael Kuo (2010). Mycena pura. MushroomExpert.Com.
- NCBI Taxonomy, Mycena pura (Pers.) P. Kumm. 1871, taxid 153505
- Rote-Liste-Zentrum, Mycena pura var. pura, Rettich-Helmling, ocena Dämmrich et al. 2016
- Marek Snowarski. Mycena pura — grzybówka fioletowawa. Atlas grzybów Polski, grzyby.pl.
- Species Fungorum, Prunulus, TreeOfLife, GenusRecordID 18371, odczyt 06.10.2026
- René J. Stadelmann, E. Müller, C. H. Eugster 1976. Über die Verbreitung der stereomeren Muscarine innerhalb der Ordnung der Agaricales. Helvetica Chimica Acta 59(7): 2432–2436, 03.11.1976. DOI 10.1002/hlca.19760590718
- Rui Wang et al. 2026, Journal of Fungi 12(3): 172, DOI 10.3390/jof12030172, opracowanie Prunulus