Jedlý
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.




Strapcovka maková (Hypholoma capnoides) je jedlá drevokazná huba z čeľade Strophariaceae. Vyznačuje sa klenutým až plochým klobúkom žltooranžovej až okrovej farby s bledším okrajom. Lupene majú typické sivomodré až dymovosivé sfarbenie pripomínajúce mak. Rastie v trsoch na tlejúcom dreve ihličnatých stromov od konca leta až do neskorej jesene či miernej zimy. Je rozšírená v ihličnatých a zmiešaných lesoch mierneho pásma.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk.
Typ stavby plodnice: hlúbik.
Klobúk
- Tvar klobúka
- pri mladých plodniciach: Tvar klobúka: polguľovitý.
pri zrelých plodniciach: Tvar klobúka: vypuklý alebo plochý.
Tvar klobúka: sploštený. - Reliéf povrchu klobúka
- Reliéf povrchu klobúka: hladký.
- Pokryv klobúka
- Pokryv klobúka: hodvábna.
- Farba klobúka
- Farba klobúka: Žltá.
Farba klobúka: žltohnedý.
Farba klobúka: oranžovohnedý (stred klobúka).
Farba klobúka: oranžovookrový.
Farba klobúka: Žltá (na okraji klobúka).
pri starých plodniciach: Farba klobúka: hrdzavý. - Usporiadanie okraja
- pri mladých plodniciach: Usporiadanie okraja: zahnutý dovnútra.
Usporiadanie okraja: rovný. - Obrys okraja klobúka
- Obrys okraja klobúka: zvlnený.
- Reliéf povrchu okraja klobúka
- Reliéf povrchu okraja klobúka: hladký.
- Pokrytie okraja
- Pokrytie okraja: lysý.
- Zvyšky plachtičky na okraji
- pri mladých plodniciach: Zvyšky plachtičky na okraji: so zvyškami vela.
Zvyšky plachtičky na okraji: bez zvyškov vela. - Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 15–80 mm.
- Stred klobúka
- Stred klobúka: s výrazným hrboľom.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: lupene.
Lupene pri hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
- Šírka prirastenia hymenofóru
- Šírka prirastenia hymenofóru: široko prirastený (lupene).
- Prirodzená farba ostria lupene
- Prirodzená farba ostria lupene: belavá.
- Prirodzená farba povrchu lupeňa
- pri mladých plodniciach: Prirodzená farba povrchu lupeňa: belavá.
Prirodzená farba povrchu lupeňa: sivý.
Prirodzená farba povrchu lupeňa: sivofialová.
Prirodzená farba povrchu lupeňa: purpurovohnedý. - Rozostup lupeňov
- Rozostup lupeňov: stredne husté.
Rozostup lupeňov: husto usporiadané. - Prítomnosť krátkych lupeňov
- Prítomnosť krátkych lupeňov: prítomný (početné).
Hlúbik a báza
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý.
- Farba hlúbika
- v hornej časti hlúbika: Farba hlúbika: belavá.
v hornej časti hlúbika: Farba hlúbika: svetložltý.
v hornej časti hlúbika: Farba hlúbika: krémový.
v dolnej časti hlúbika: Farba hlúbika: hrdzavohnedý.
pri zrelých plodniciach, v dolnej časti hlúbika: Farba hlúbika: hrdzavohnedý.
pri zrelých plodniciach, v dolnej časti hlúbika: Farba hlúbika: oranžovohnedý. - Pokryv povrchu hlúbika
- Pokryv povrchu hlúbika: vláknitá.
- Vnútro hlúbika
- Vnútro hlúbika: dutý.
- Konzistencia hlúbika
- Konzistencia hlúbika: vláknitý a odolný proti roztrhnutiu.
- Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 40–100 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 4–15 mm.
- Zakrivenie hlúbika
- Zakrivenie hlúbika: ohnutý.
- Robustnosť hlúbika
- Robustnosť hlúbika: štíhly.
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: žltookrový (dužina klobúka).
Farba dužiny: hrdzavohnedý (dužina hlúbika).
Farba dužiny: Žltkastá (dužina klobúka).
Farba dužiny: Tmavohnedá (dužina hlúbika). - Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: nevýrazný (dužina).
Vôňa dužiny: príjemný (dužina). - Výraznosť chuti dužiny
- Výraznosť chuti dužiny: nevýrazný.
Kde a kedy rastie
- Substrát
- Substrát: mŕtve drevo.
- Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: v trsoch.
- Frekvencia výskytu
- Frekvencia výskytu: hojný.
- Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od septembra do novembra.
Plodnice sa objavujú od decembra do februára.
Plodnice sa objavujú v marci. - Oblasť výskytu
- Stupeň rozkladu dreva substrátu
- Stupeň rozkladu dreva substrátu: rozkladajúce sa.
Stupeň rozkladu dreva substrátu: silne rozložené. - Forma dreva substrátu
- Forma dreva substrátu: peň.
Forma dreva substrátu: kmeňový kus.
Forma dreva substrátu: konár. - Skupina dreva substrátu
- Skupina dreva substrátu: drevo ihličnanov.
Skupina dreva substrátu: drevo listnáčov.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Jedlý
Právo
- Ochrana
- Nie je uvedený v poľskom zozname chránených druhov húb.
- Predaj
- V Poľsku nie je uvedený v zozname húb povolených na predaj.
Možnosť zámeny
Hypholoma fasciculare
Najdôležitejšie rozdiely
Jedovatá strapcovka zväzkovitá (Hypholoma fasciculare) sa odlišuje sírovožltými až olivovohnedými lupeňmi, sírovožltou hornou časťou hlúbika, prítomnosťou zelených alebo olivových tónov na klobúku a silne horkou chuťou dužiny. U strapcovky makovej sú lupene makovosivé bez zelených tónov a dužina je mierna.
Galerina marginata
Najdôležitejšie rozdiely
Smrteľne jedovatá prilbička jedovatá (Galerina marginata) a druhy z jej okruhu tvoria menšie, podstatne drobnejšie a výrazne krehkejšie plodnice. Ich klobúky a lupene majú hrdzavohnedé, hrdzavočervené alebo žltohnedé sfarbenie, odlišné od makovosivých lupeňov strapcovky makovej.
Hypholoma lateritium
Najdôležitejšie rozdiely
Nejedlá strapcovka tehlovočervená (Hypholoma lateritium) vytvára zvyčajne masívnejšie plodnice s výrazne tehlovočerveným stredom klobúka a horkou chuťou dužiny.
Kuehneromyces mutabilis
Najdôležitejšie rozdiely
Šupinačka menlivá (Kuehneromyces mutabilis) býva menej skúsenými zberačmi zamieňaná za strapcovku makovú z dôvodu podobného vzrastu a rastu v bohatých trsoch na práchnivejúcom dreve.
Psathyrella piluliformis
Najdôležitejšie rozdiely
Krehucka vodomilná (Psathyrella piluliformis) môže pripomínať strapcovku makovú vďaka trsovitému rastu na rozkladajúcom sa dreve, čo býva príčinou zámen v teréne.
FAQ
Je strapcovka maková jedlá huba?
Áno, je to jedlá a chutná huba. Konzumujú sa predovšetkým klobúky, pretože hlúbiky bývajú tuhé a vláknité. Vyžaduje sa však dôkladná tepelná úprava.
Akú chuť a vôňu má dužina strapcovky makovej?
Dužina má jemnú, lahodnú orieškovú až sladkastú chuť a príjemnú, nenápadnú hubovú vôňu. Nikdy nie je horká.
Na akom substráte táto huba rastie?
Rastie saprotroficky na mŕtvom dreve ihličnanov, najmä na pňoch, koreňoch a zvyškoch dreva smrekov a borovíc, výnimočne aj jedlí a smrekovcov.
Kedy počas roka strapcovka maková rastie?
Rastie od konca leta až do neskorej jesene a začiatku zimy, najčastejšie od augusta do decembra. Počas miernych zím môže rásť aj v januári.
Prečo dostala druhové meno maková?
Názov odkazuje na farbu lupeňov dospelých plodníc, ktoré majú charakteristický modrosivý až dymovosivý odtieň pripomínajúci zrnká maku.
Môže sa strapcovka maková konzumovať v surovom stave?
Tepelná úprava sa všeobecne odporúča pre lepšiu stráviteľnosť húb. U tohto druhu však neboli zistené žiadne toxíny ohrozujúce človeka a neboli hlásené ani otravy po jeho konzumácii.
Rastie strapcovka maková jednotlivo alebo v skupinách?
Zvyčajne rastie v početných, husto zrastených trsoch priamo na tlejúcich pňoch a koreňoch ihličnatých stromov, len málokedy jednotlivo.
V akých typoch lesov sa vyskytuje?
Vyskytuje sa v ihličnatých a zmiešaných lesoch mierneho pásma, najmä vo vyšších a podhorských polohách s hojným výskytom smreka a borovice.
Využíva sa strapcovka maková aj mimo kuchyne?
Áno, využíva sa v remeselnom farbiarstve na farbenie vlny a v lesníctve na biologickú ochranu čerstvých pňov pred patogénnymi hubami.
Aká dlhá tepelná úprava je potrebná pred konzumáciou?
Tepelná úprava sa odporúča ako všeobecné pravidlo pre lepšiu stráviteľnosť, no žiadny povinný presný čas varenia nie je stanovený, keďže druh neobsahuje známe toxíny ohrozujúce človeka.
Nadšenec
Názvy a história
- Platný národný názov
- Maślanka łagodna
- Platný taxonomický názov
- Hypholoma capnoides
- Iné národné názvy
- łysiczka łagodna
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách nadvihnite klobúk a prezrite si nános.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: purpurový. Farba výtrusného prachu: fialový. Farba výtrusného prachu: hnedý.
- Odtieň výtrusného prachu
- Odtieň výtrusného prachu: hnedopurpurový. Odtieň výtrusného prachu: tmavosivofialový. Odtieň výtrusného prachu: červenohnedý.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: elipsoidný.
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 6–9 µm, šírka 4–5 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Ekológia a rozšírenie
- Spôsob výživy
- Spôsob výživy: saprotrofný.
Nekulinárske využitie
Strapcovka maková nachádza konkrétne nekulinárske uplatnenie v remeselnom spracovaní textílií a v aplikovanom lesníctve.
V textilnom remesle a prírodnom farbiarstve sa zrelé plodnice tohto druhu tradične používajú na farbenie ovčej vlny a hodvábu. Podľa typu použitého moridla, ako je kamenec alebo síran železnatý, poskytujú farebné odvary z plodníc trvácne zemité odtiene siahajúce od jemnej žltkastej a okrovej až po dymovosivú a tlmenú olivovohnedú farbu. Tieto farbivá sa využívajú v lokálnych remeselných dielňach zameraných na ekologické spracovanie prírodných priadzí.
V lesníckej praxi sa druh využíva na biologickú ochranu a sanáciu poťažbových plôch v ihličnatých lesoch. Aplikuje sa formou umelej inokulácie čerstvých smrekových a borovicových pňov spórami alebo mycéliom. Tento postup slúži ako preventívne opatrenie proti usídleniu nebezpečných parazitických drevokazných húb, predovšetkým koreňokaza vrstevnatého, ktoré spôsobujú rozsiahle hospodárske škody na stojacich porastoch.
V environmentálnych technológiách a mykoremediácii sa substrát prerastený podhubím strapcovky makovej uplatňuje v biofiltroch určených na čistenie lesných vôd a rozklad organických polutantov viazaných na drevný odpad v drevospracujúcich dvoroch.
História a kultúra
Strapcovka maková má svoje pevné miesto v európskej mykologickej historiografii. Prvýkrát bola vedecky opísaná švédskym mykológom Eliasom Magnusom Friesom v roku 1818 v diele Observationes Mycologicae pod názvom Agaricus capnoides. Neskôr, v roku 1871, ju nemecký mykológ Paul Kummer zaradil do rodu Hypholoma. Druhové epiteton capnoides pochádza zo starogréckeho slova označujúceho dymový vzhľad, čo odkazuje na charakteristickú farbu lupeňov zrelých plodníc.
V stredoeurópskom a východoeurópskom folklóre a vidieckej kultúre bola táto huba oddávna vnímaná ako cenný dar jesenného lesa. V ľudových názvoch rôznych regiónov sa odrážalo jej typické makové sfarbenie lupeňov alebo rast na borovicových a smrekových pňoch. V niektorých podhorských oblastiach Karpát a Pobaltia patrila k druhom, ktorých neskorý zber symbolizoval definitívny koniec poľnohospodárskeho roka a prípravu vidieckeho spoločenstva na zimné obdobie.
V historických mykologických atlasoch a príručkách 19. a 20. storočia bola často uvádzaná ako príklad lesnej plodiny, ktorá poskytovala výživu lesným robotníkom a chudobnejšiemu obyvateľstvu horských osád v obdobiach neúrody poľných plodín.
Jedlosť a bezpečnosť
Strapcovka maková je hodnotená ako dobrá jedlá huba cenená pre jemnú orieškovú chuť. Dužina klobúkov je krehká, zatiaľ čo hlúbiky bývajú tuhé a vláknité, preto sa na konzumáciu spravidla nezbierajú.
Podľa hodnotenia rizík Severskej rady ministrov neboli po jej konzumácii hlásené žiadne otravy a nezistili sa žiadne prírodné toxíny, ktoré by predstavovali riziko pre človeka. Dánsky úrad pre potraviny síce všeobecne odporúča tepelnú úpravu húb, toto všeobecné pravidlo je však potrebné odlišovať od preukázaného druhovo špecifického mechanizmu, záruky bezpečnosti či povinného presného postupu varenia. Tepelná úprava slúži predovšetkým na zlepšenie stráviteľnosti.
Obľuba druhu sa v Európe líši. Na Slovensku, v Česku či Nemecku je známa ako neskorá jesenná huba a obľúbená je aj v severských krajinách. Naopak v Poľsku je jej zber podľa odbornej literatúry zriedkavý pre nedostatok tradície a v južnej Európe sa konzumuje len minimálne.
Biotop a výskyt
Strapcovka maková sa vyskytuje v ihličnatých a zmiešaných lesoch mierneho a boreálneho pásma severnej pologule. Široko rozšírená je v celej strednej, severnej a východnej Európe, v severnej Ázii a v Severnej Amerike. V horských a podhorských polohách s hojným zastúpením ihličnanov patrí k bežným druhom, zatiaľ čo v suchších nížinách je jej výskyt zriedkavejší.
Rastie ako saprotrof výhradne na mŕtvom dreve ihličnatých drevín. Najčastejším substrátom sú pne, padnuté kmene, koreňové nábehy a zanorené konáre smreka obyčajného (Picea abies) a borovice lesnej (Pinus sylvestris), zriedkavejšie jedle bielej (Abies alba) alebo smrekovca opadavého (Larix decidua). Na listnatých drevinách sa takmer vôbec nevyskytuje.
Fruktifikačné obdobie začína koncom leta, zvyčajne v auguste, a pokračuje počas celej jesene až do nástupu trvalých mrazov v novembri či decembri. V oblastiach s miernejšou prímorskou klímou alebo počas teplých zím v strednej Európe sa čerstvé plodnice môžu objavovať aj v januári a februári. V severských a vysokohorských biotopoch vrcholí sezóna skôr, spravidla od septembra do októbra.
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Zdrojové zistenia: jedlosť, konzumácia a využitie
- Jedlosť
- Jedlý — zdroj určenia
Karel Tejkal, ČMS, Hypholoma capnoides — třepenitka maková · Kuchyňské využití — hodnotenie jedlosti druhu.
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Hypholoma capnoides
Vedecké názvy a taxonómia
Platným taxonomickým vedeckým názvom druhu je Hypholoma capnoides (Fr.) P. Kumm., ktorý publikoval Paul Kummer v roku 1871 v diele Führer in die Pilzkunde. Taxón patrí do rodu Hypholoma v čeľadi golierikovitých (Strophariaceae), rade pečiarkotvarých (Agaricales), triede pečiarkotvarých (Agaricomycetes) a oddelení bazídiových húb (Basidiomycota). Bazionymom je Agaricus capnoides Fr., opísaný Eliasom Friesom v roku 1818 v druhom zväzku Observationes mycologicae.
Vedecké názvy a taxonómia
V mykologickej literatúre sa objavil rad nomenklatorických kombinácií vrátane Naematoloma capnoides (Fr.) P. Karst. z roku 1879, Geophila capnoides (Fr.) Quél. z roku 1886, Dryophila capnoides (Fr.) Quél. z roku 1888 a Psilocybe capnoides (Fr.) Noordel. z roku 1995. V 19. storočí bol taxón zaraďovaný aj v hodnosti variety strapcovky zväzkovitej: ako Dryophila fascicularis var. capnoides (Fr.) Quél. v roku 1888 a Hypholoma fasciculare var. capnoides (Fr.) Costantin & L.M. Dufour v roku 1891. Historické návrhy na spojenie týchto mien nemenia nič na skutočnosti, že v súčasnosti predstavujú Hypholoma capnoides a jedovatá Hypholoma fasciculare samostatné druhy.
- Zakres ujęcia taksonomicznego
Hypholoma capnoides (Fr.) P. Kumm. w ujęciu GBIF i Species Fungorum. Wyniki źródłowe zachowują zakres własnego oznaczenia, kraju i materiału.
[3]
Ekológia a rozšírenie
Laboratórna diagnostika
Štruktúrované údaje
Výtrusy
Materiál a metódy výskumu
Metody i zapisy źródłowe — ČMS, Karel Tejkal — atlasowy opis zarodników maślanki łagodnej.
Obecność pory rostkowej — zapis źródłowy: „Popis: výrazný klíční pór.” [10]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Popis: 6–8,5 × 4–5 µm.” [10]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Popis: eliptické.” [10]
Grubość ściany zarodnika — zapis źródłowy: „Popis: tlustostěnné.” [10]
Metody i zapisy źródłowe — Marek Snowarski, grzyby.pl — atlasowy opis zarodników maślanki łagodnej.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: 0066-2023-0187 (03.06.2023)
Rozsah čítania: Fragmenty zdrojov.
Prečítaný bol fragment zdroja; úplný text a metódy neboli overené.
Dátum kontroly: 11.11.2026.
Obmedzenia: Rozsah výhradne v súlade so zaznamenaným zdrojom.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: 0071-2025-0081 (20.10.2025)
Rozsah čítania: Fragmenty zdrojov.
Prečítaný bol fragment zdroja; úplný text a metódy neboli overené.
Dátum kontroly: 11.11.2026.
Obmedzenia: Rozsah výhradne v súlade so zaznamenaným zdrojom.
Rozsah spracovania
Požadované kontroly sú vyrovnané.
Právny základ a rozsah hodnotenia
Predpisy pre lokalitu: Poľsko
Základ informácií o ochrane
Strapcovka sivolupenavá nefiguruje v zoznamoch druhovej ochrany húb v Poľsku (Dz.U. 2014 poz. 1408).
Základ informácií o obchode
Strapcovka sivolupenavá nie je v zozname húb povolených na uvádzanie na trh alebo na výrobu hubových výrobkov v Poľsku (Dz.U. 2026 poz. 258).
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V laboratórnych štúdiách publikovaných v roku 2009 Nenadom Kečom boli testované konkurenčné schopnosti saprotrofných a antagonistických húb voči piatim patogénnym druhom podpňoviek (Armillaria). Do miskového experimentu boli zaradené okrem iného Hypholoma capnoides, Hypholoma fasciculare, Phlebiopsis gigantea, Pleurotus ostreatus, ako aj Trichoderma viride, Trichothecium roseum a Penicillium sp.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V experimente sa použili jednotlivé izoláty podpňoviek získané v Srbsku v októbri 2004: Armillaria mellea z duba zimného (Košutnjak), Armillaria gallica z duba cerového (Cer), Armillaria ostoyae z plátu mycélia na smreku obyčajnom (Kopaonik), Armillaria cepistipes zo smreka (Golija) a Armillaria tabescens z duba uhorského (Bojčin). Určenie podpňoviek bolo overené pomocou kľúčov a kríženia s predtým identifikovanými izolátmi.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Kmene rodu Hypholoma boli izolované na 2-percentnom médiu MEA, pričom izolácia bola potvrdená prítomnosťou povrazcov mycélia. Testy interakcie prebiehali na sladovom agare (20 g sladového extraktu a 20 g agaru) v 10 opakovaniach. Fragmenty mycélia s rozmermi 10 × 10 mm sa umiestňovali vo vzdialenosti približne 2 cm, pričom rýchlejšie rastúce mycélia konkurentov sa doočkovávali po 2 týždňoch od naočkovania podpňoviek. Prvé dva týždne rastu Armillaria sa nezapočítavali do rastu v zmiešanej kultúre. Misky boli inkubované v tme pri teplote 22°C a hodnotenia sa robili týždenne počas 7 týždňov (približne 45 dní).
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V zmiešaných kultúrach s Hypholoma capnoides bolo zaznamenané spomalenie lineárneho rastu mycélia podpňoviek (v mm/7 dní): pri A. cepistipes z 4,2 v monokultúre na 3,1 v zmiešanom usporiadaní (uvedená hodnota 74 %), pri A. gallica z 4,1 na 2,8 (68 %), pri A. mellea z 4,8 na 2,2 (56 %), pri A. ostoyae z 4,2 na 2,5 (48 %) a pri A. tabescens z 4,3 na 3,3 (76 %). V analýze rozptylu sa hladina významnosti p < 0,01 týkala porovnaní v jednotlivých riadkoch celého experimentu so siedmimi konkurentmi, a nie samostatných párových testov výlučne s H. capnoides, pri rozlíšení v Duncanovom teste (p < 0,05) pre rôzne písmená pri priemeroch v rámci celého experimentálneho usporiadania.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V texte publikácie autor uviedol obmedzenie rastu druhu Armillaria ostoyae druhom Hypholoma capnoides na úrovni 52 %, kým v tabuľkovom prehľade figuruje hodnota 48 % (pri poklese z 4,2 na 2,5 mm) a v srbskom abstrakte sa hodnota 52 % uvádza ako priemerná redukcia. Podobne pri A. mellea sa vytlačený pomer 56 % odchyľuje od jednoduchého podielu nameraných hodnôt (2,2 / 4,8).
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V kontaktnej zóne s Hypholoma capnoides kolónie podpňoviek obmedzovali tvorbu rizomorfov alebo úplne zastavili ich rast a mycélium strapcovky prerastalo kolónie patogéna. Samotná Hypholoma tvorila v zmiešanom usporiadaní menej povrazcov mycélia a vykazovala zrýchlenie tempa rastu. Index citlivosti bol stanovený ako Is 2 pre Hypholoma a Is 1 pre Armillaria.
Biotop a výskyt
Biotop, oblasť a ročné obdobie
Strapcovka maková je saprotrof vyvíjajúci sa na mŕtvom dreve. Rastie predovšetkým na tlejúcom dreve ihličnanov, najmä smrekov – na pňoch, ležiacich kmeňoch, konároch a tiež na zahrabaných zvyškoch dreva a koreňoch. Zriedkavejšie sa vyskytuje na dreve listnáčov.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
V Poľsku sa tento druh vyskytuje často a považuje sa za bežný, v strednej Európe sa objavuje hojne. Plodnice zvyčajne tvoria husté, niekedy početné trsy.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
Druh je široko rozšírený v miernom pásme severnej pologule: vyskytuje sa v Európe (okrem iného vo Veľkej Británii, Škandinávii, Poľsku, Českej republike, Bielorusku, na Ukrajine a v Rusku), v Ázii a v Severnej Amerike. Bol zavlečený aj do Južnej Ameriky, kde bol zaznamenaný vo Venezuele.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
V Českej republike plodí strapcovka maková takmer po celý rok, predovšetkým od septembra do novembra. Nálezy boli zdokumentované okrem iného 3. júna 2023 v Stredočeskom kraji a 20. októbra 2025 v Juhočeskom kraji.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
Vo výskumoch lesných mykocenóz v Srbsku uskutočnených Nenadom Kečom bola Hypholoma capnoides zaznamenávaná najčastejšie na pňoch ihličnanov, zatiaľ čo príbuzná Hypholoma fasciculare osídľovala predovšetkým listnaté porasty.
Potvrdený areál výskytu
Všetky oblasti potvrdené v uložených zdrojových údajoch.
| Krajina | Regióny a lokality | Tvorba plodníc | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Česko | Stredočeský kraj; Juhočeský kraj | V, X–XI |
|
| Poľsko | Podleské vojvodstvo; Dolné Sliezsko — rozsah pomenovaný zdrojom | III, IX–XI |
|
Zdroje
- GBIF Backbone: dokładne dopasowanie Hypholoma capnoides
- hypholoma_capnoides.law.PL.protection
- hypholoma_capnoides.law.PL.trade
- ČMS — 0066-2023-0187 (03.06.2023)
- ČMS — 0071-2025-0081 (20.10.2025)
- Karel Tejkal, ČMS, Hypholoma capnoides — třepenitka maková
- Nenad Keča 2009, In vitro interactions between Armillaria species and potential biocontrol fungi, Glasnik Šumarskog fakulteta100:129–142, DOI 10.2298/GSF0900129K
- Species Fungorum, Hypholoma capnoides, rekord 159037
- Marek Snowarski, Hypholoma capnoides — maślanka łagodna/łysiczka łagodna
- Paweł Zarzyński 2021, Grzyby polskich lasów, CILP, Łysiczka łagodna(maślanka łagodna), druk242–243