Nejedlý
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.












Hríb horký (Caloboletus calopus) je huba z čeľade hríbovitých. Vyznačuje sa svetlosivým, matným klobúkom a citrónovožltými pórmi, ktoré po dotyku modrajú. Masívny hlúbik je v hornej časti žltý a v dolnej časti karmínovo červený, pokrytý výraznou sieťkou. Dužina po poškodení rýchlo modrie. Z dôvodu silnej horkosti je plodnica nejedlá a mierne jedovatá. Vyskytuje sa od leta do jesene v ihličnatých a zmiešaných lesoch, vyskytuje sa najmä v horských a podhorských oblastiach.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk, hlúbik.
Klobúk
- Tvar klobúka
- pri mladých plodniciach: Tvar klobúka: polguľovitý.
Tvar klobúka: vypuklý. - Reliéf povrchu klobúka
- pri zrelých plodniciach: Reliéf povrchu klobúka: hladký.
- Pokryv klobúka
- pri mladých plodniciach: Pokryv klobúka: zamatový.
Pokryv klobúka: šupinatá (stred klobúka).
Pokryv klobúka: zamatový. - Lesk povrchu klobúka
- Lesk povrchu klobúka: matný.
- Usporiadanie prasklín povrchu
- za sucha: Usporiadanie prasklín povrchu: popraskaná na nepravidelné políčka.
- Farba klobúka
- Farba klobúka: béžová.
Farba klobúka: svetlohnedá.
Farba klobúka: sivá.
Farba klobúka: olivový.
Farba klobúka: belavá. - Usporiadanie okraja
- Usporiadanie okraja: podvinutý.
- Presah okraja klobúka cez hymenofor
- Presah okraja klobúka cez hymenofor: presahujúci hymenofor.
- Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 30–200 mm.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: rúrky.
Rúrky pri hlúbiku
- Profil hymenoforu pri hlúbiku
- Profil hymenoforu pri hlúbiku: vykrojený pri hlúbiku (rúrky).
- Farba pórov po poranení
- Farba pórov po poranení: Modrozelená.
Farba pórov po poranení: modrý. - Prirodzená farba pórov
- pri mladých plodniciach: Prirodzená farba pórov: citrónovožltý.
pri zrelých plodniciach: Prirodzená farba pórov: olivový.
Prirodzená farba pórov: žltý. - Veľkosť pórov
- Veľkosť pórov: malý.
- Prirodzená farba rúrok
- pri mladých plodniciach: Prirodzená farba rúrok: citrónovožltý.
pri zrelých plodniciach: Prirodzená farba rúrok: olivový.
Prirodzená farba rúrok: žltý.
Hlúbik a báza
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: kyjakovitý.
Tvar hlúbika: súdkovitý.
Tvar hlúbika: valcovitý. - Farba hlúbika
- v hornej časti hlúbika: Farba hlúbika: citrónovožltý.
Farba hlúbika: červený.
pri zrelých plodniciach: Farba hlúbika: červený.
v hornej časti hlúbika: Farba hlúbika: svetložltý.
v strednej časti hlúbika: Farba hlúbika: červený.
v dolnej časti hlúbika: Farba hlúbika: červenohnedý.
v dolnej časti hlúbika: Farba hlúbika: červenkastý. - Reliéf povrchu hlúbika
- Reliéf povrchu hlúbika: sieťovitá.
- Vnútro hlúbika
- Vnútro hlúbika: plný.
- Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 30–150 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 10–50 mm.
- Farba sieťky na hlúbiku
- Farba sieťky na hlúbiku: bledožltý.
v hornej časti hlúbika: Farba sieťky na hlúbiku: žltý.
v strednej časti hlúbika: Farba sieťky na hlúbiku: červený.
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: bledoslamový (dužina klobúka).
Farba dužiny: bledoslamový (dužina hlúbika).
Farba dužiny: belavá.
Farba dužiny: bledokrémový.
Farba dužiny: bledožltý.
Farba dužiny: špinavoružový (dužina pri báze hlúbika). - Pevnosť dužiny
- Pevnosť dužiny: tvrdý a pevný.
- Chuť dužiny
- Chuť dužiny: horký.
- Typ konzistencie dužiny
- Typ konzistencie dužiny: mäsitý.
- Farba dužiny po poranení
- Farba dužiny po poranení: biely (dužina klobúka).
potom: Farba dužiny po poranení: tyrkysovomodrá (dužina klobúka).
Farba dužiny po poranení: biely (dužina hlúbika).
potom: Farba dužiny po poranení: tyrkysovomodrá (dužina hlúbika).
Farba dužiny po poranení: modrý. - Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: hubový, silný.
Vôňa dužiny: slabý.
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: listnatý les.
Stanovište: ihličnatý les. - Substrát
- Substrát: pôda.
- Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: v malých skupinách.
Spôsob rastu plodníc: jednotlivo. - Frekvencia výskytu
- Frekvencia výskytu: vzácny.
- Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od júna do novembra.
- Oblasť výskytu
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Nejedlý
Právo
- Ochrana
- V Poľsku hríb horký nepodlieha zákonnej druhovej ochrane.
- Obchod
- Hríb horký nefiguruje v poľskom zozname húb povolených na uvádzanie na trh a výrobu spracovaných produktov.
Možnosť zámeny

Boletus edulis
Hlavné rozdiely
Zámena s hríbom smrekovým (Boletus edulis) je v teréne možná najmä pri letmom pohľade zhora na mladé plodnice. Hríb smrekový sa odlišuje hnedým klobúkom, rúrkami bielymi až žltozelenými, ktoré po stlačení nemodrejú, svetlým hlúbikom bez stopy jasne červenej farby a miernou, príjemnou chuťou.
Caloboletus radicans
Hlavné rozdiely
Hríb koreňujúci (Caloboletus radicans) má zasa hlúbik celý žltý (bez karmínovej zóny)
Rubroboletus satanas
Hlavné rozdiely
hríb satan (Rubroboletus satanas) má póry intenzívne krvavočervené, a nie citrónovožlté.
FAQ
Je hríb horký jedlá huba?
Nie, hríb horký je nejedlá huba z dôvodu silnej horkosti a konzumovaný za surova alebo nedovarený môže vyvolať nepríjemné žalúdočno-črevné ťažkosti.
Ako odlíšiť hríb horký od hríba smrekového?
Hríb horký má sivý klobúk, jasne žlté a modrajúce póry a červený spodok hlúbika, zatiaľ čo hríb smrekový má hnedý klobúk, nemodrajúce rúrky a miernu chuť.
Zmizne horkosť hríba horkého po uvarení?
Nie, látky zodpovedné za horkú chuť (kalopín a jeho deriváty) sú odolné voči teplote. Varenie, vyprážanie ani sušenie neodstraňujú horkosť z plodnice.
Prečo dužina hríba horkého modrie?
Modranie dužiny a pórov po poškodení je výsledkom oxidácie fenolových farbív vplyvom atmosférického kyslíka. Je to úplne prirodzená reakcia tohto druhu.
V akých lesoch a biotopoch sa vyskytuje hríb horký?
Rastie hlavne v ihličnatých a zmiešaných lesoch spodného a horného horského stupňa, najčastejšie pod smrekmi, jedľami a bukmi, na pôdach kyslých a chudobných na vápnik.
Kedy pripadá sezóna na výskyt hríba horkého?
V poľských zdrojoch sa jeho sezóna opisuje jednoducho ako leto a jeseň, v kalendári od júna do novembra. Neuvádzajú sa tu presné hraničné dátumy ani vrcholný mesiac.
Je hríb horký v Poľsku chránený druhovou ochranou?
Druh nepodlieha prísnej zákonnej ochrane, ale z dôvodu vzácnosti v nížinách a viazanosti na podhorské lesy sa nachádza na červených zoznamoch ohrozených húb.
S akými hubami býva najčastejšie zamieňaný hríb horký?
Býva zamieňaný s hríbom zakoreňujúcim, hríbom siným a hríbom zrnitohlúbikovým. Odlišuje ho citrónovožltý vrch hlúbika a popolavý klobúk.
Nadšenec
Spodná strana klobúka
- Dĺžka rúrok
- Dĺžka rúrok: 3–16 mm.
Názvy a história
- Platný národný názov
- gorzkoborowik żółtopory
- Platný taxonomický názov
- Caloboletus calopus
- Bývalé národné názvy
- borowik żółtopory, grzyb pięknotrzonowy
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách nadvihnite klobúk a skontrolujte výtrusný prach.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: hnedý.
- Odtieň výtrusného prachu
- Odtieň výtrusného prachu: Olivovotabakovo hnedý. Odtieň výtrusného prachu: Olivovohnedá.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: takmer vretenovitý. Tvar výtrusu: vretenovitý.
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 12–16 µm, šírka 4,5–6 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Ekológia a rozšírenie
- Pôdna reakcia
- Pôdna reakcia: neutrálna.
Pôdna reakcia: zásaditý.
Pôdna reakcia: kyslý. - Mykorízni partneri
- Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Fagus (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Quercus (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Pinus (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Picea (všeobecný zoznam partnerov). - Spôsob výživy
- Spôsob výživy: ektomykorízny.
História a kultúra
Taxonomická a literárna história hríba horkého siaha do 18. storočia a predstavuje významnú kapitolu v dejinách európskej mykológie. Včasné zobrazenie tejto huby sa objavilo v ikonografii Jacoba Christiana Schaeffera z roku 1770, čo predstavuje jedno z najstarších doložených ikonografických svedectiev tohto taxónu. Formálny vedecký opis druhu publikoval Christiaan Hendrik Persoon v roku 1801 pod názvom Boletus calopus. Tento názov následne sankcionoval Elias Fries v základnom diele Systema Mycologicum v roku 1821, čo upevnilo postavenie tohto taxónu v klasickej mykologickej literatúre na takmer dve storočia.
V novoveku pokrok vo fylogenetických výskumoch čeľade hríbovitých viedol k hlbokej revízii tradičného rodu Boletus. V roku 2014 taliansky mykológ Alfredo Vizzini vytvoril novú nomenklatorickú kombináciu, pričom tento druh preradil do novovyčleneného rodu Caloboletus. Tento druh sa zapísal do histórie vedy ako modelový príklad evolúcie systematiky klobúkatých húb – od dávnych rytín z 18. storočia a klasických morfologických opisov až po moderné molekulárne analýzy.
Jedlosť a bezpečnosť
Horkohríb žltopórový (Caloboletus calopus) je nejedlá huba a v surovom alebo nedostatočne uvarenom stave mierne jedovatá. Jej konzumácia vyvoláva žalúdočno-črevné ťažkosti, ako sú nevoľnosť, kŕče v bruchu a vracanie, hoci nespôsobuje trvalé poškodenie vnútorných orgánov.
Základnou prekážkou konzumácie je jej chuť. Dužina sa pri prvom kontakte môže zdať mierna, no už po niekoľkých sekundách odhalí intenzívnu, prenikavú a trvalú horkosť palinového charakteru. Vôňa huby je slabá, mierne kyslastá alebo nepríjemná. Táto horkosť je plne termostabilná – žiadne metódy predbežného spracovania, vrátane dlhodobého predvárania, zlievania vody, sušenia či lúhovania, neodstraňujú horké zlúčeniny. Dokonca aj malý kúsok plodnice pridaný do jedla ho urobí nepožívateľným.
Z tohto dôvodu podmienky pre bezpečné a uspokojivé požitie neexistujú. Vo všetkých európskych krajinách, vrátane Poľska, Nemecka a Talianska, je tento druh všeobecne klasifikovaný ako nejedlá huba a hubári sa mu úplne vyhýbajú.
Biotop a výskyt
Hríb horký (Caloboletus calopus) sa vyskytuje v ihličnatých, zmiešaných a listnatých lesoch. Ako ektomykorízna huba tvorí väzby s ihličnatými stromami, predovšetkým so smrekom obyčajným (Picea abies) a jedľou bielou (Abies alba), a tiež s listnatými, najmä s bukom lesným (Fagus sylvatica). Rastie na rôznych pôdach, pričom sa vyvíja tak na kyslom podloží, ako aj v iných edafických podmienkach, bez dôvodu pripisovať mu striktnú vyberavosť jedného typu podložia.
Z geografického hľadiska je tento druh široko rozšírený v Európe, kde sa zaznamenáva v mnohých krajinách strednej a južnej Európy a na severe zasahuje až do južných oblastí Škandinávie. Molekulárne výskumy (okrem iného Zhao a kol.) ukázali, že taxóny z Ázie zaraďované v minulosti k tomuto druhu predstavujú samostatné evolučné línie, hoci záver o odlišnosti nemožno zovšeobecňovať na všetky svetové záznamy mimo európskeho kontinentu.
V Poľsku zdokumentovaný rozsah výskytu plodníc v prehľadoch zahŕňa obdobie od júna do novembra (VI–XI), čo predstavuje lokálny rozsah pozorovaní, ktorý nemožno priamo stotožňovať s fenologicky zjednotenou sezónou v celej Európe.
Zdroje
- fn_calopus
- src-atlas-calopus
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Zdrojové zistenia: jedlosť, konzumácia a využitie
- Jedlosť
- Nejedlý — zdroj určenia
caloboletus calopus · Culinary Notes, first paragraph; exact subject Caloboletus calopus; clause “this bolete is not edible”
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Caloboletus calopus
Gatunek został zdiagnozowany naukowo w 1801 roku przez Christiaana Hendrika Persoona jako Boletus calopus. W 2014 roku włoski mykolog Alfredo Vizzini, w oparciu o badania filogenetyczne wykazujące odrębność linii borowików o gorzkim miąższu i specyficznej budowie anatomicznej, przeniósł ten gatunek do nowo utworzonego rodzaju Caloboletus jako Caloboletus calopus.
- Zakres ujęcia taksonomicznego
C. calopus według obserwacji brytyjskiego autora; zasięg siedliska nie utożsamiony z Polską
[6]
Ekológia a rozšírenie
Laboratórna diagnostika
Materiál a metódy výskumu
- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka výtrusu
- Materiał badania: Named-species literature description; the two source contexts are independent. 12–16 µm [9] [5]
- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka výtrusu
- Materiał badania: Named-species literature description; the two source contexts are independent. 4,5–5,5 µm [9]
Materiał badania: Named-species literature description; the two source contexts are independent. 4,5–6 µm [5]
Metody i zapisy źródłowe — Named-species literature description; the two source contexts are independent.
Metody i zapisy źródłowe — Named-species literature description; the two source contexts are independent.
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „Atlas: zarodniki długości12–16µm.” [9]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Atlas: zarodniki wrzecionowate.” [9]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Atlas: zarodniki gładkie.” [9]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Atlas: zarodniki szerokości4,5–5,5µm.” [9]
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiał: Zrewidowana obserwacja z Beskidu Makowskiego; geograficznie przypisano tylko nazwany region.
Zakres odczytu: Fragmenty źródeł.
Odczytano fragment źródła; pełny tekst i metody nie zostały zweryfikowane.
Data przeglądu: 21.10.2026.
Ograniczenia: Źródłowe oznaczenie i zakres pojęcia zachowano. Nie zadeklarowano nowego badania okazów ani odczytu wszystkich publikacji cytowanych przez źródło.
[7]Rozsah spracovania
Pred dokončením vyžaduje záznam doplnenie alebo vyrovnanie.
- Hľadanie oblastí výskytu si vyžaduje vyúčtovanie.
- Väzby predchádzajúcich zistení si vyžadujú opätovné preverenie.
- Nové zdroje si vyžadujú vyhodnotenie informácií zaznamenaných počas prehľadu.
Právny základ a rozsah hodnotenia
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Badania chemiczne i farmakologiczne owocników gorzkoborowika żółtoporego pozwoliły zidentyfikować kluczowe związki odpowiedzialne za jego właściwości smakowe oraz reakcje barwne:
Związki odpowiedzialne za gorycz (kalopiny i cyklokalopiny): W 2002 roku zespół Vereny Hellwig wyizolował z owocników Boletus calopus grupę unikalnych związków seskwiterpenowych o szkielecie laktonowym, nazwanych kalopinami i cyklokalopinami. Główną substancją wywołującą intensywną gorycz miąższu jest O-acetylocyklokalopina A (O-acetylcyclocalopin A), której towarzyszą w mniejszych stężeniach kalopina i jej inne pochodne. Związki te charakteryzują się bardzo niskim progiem wyczuwalności smaku gorzkiego u ludzi oraz wysoką stabilnością termiczną, przez co tradycyjne zabiegi kulinarne nie usuwają goryczy.
Pochodne kwasu pulwinowego i reakcja sinienia: Owocniki zawierają barwniki polifenylowe wywodzące się z kwasu pulwinowego, w tym kwas wariegatowy, kwas kserokomowy oraz kwas atromentowy. W nienaruszonym miąższu związki te są bezbarwne lub żółtawe, lecz pod wpływem uszkodzenia komórek i kontaktu z tlenem atmosferycznym enzymy z grupy oksydaz utleniają je do chinonodioksanów o intensywnie błękitnej barwie, co odpowiada za szybkie sinienie rurek i miąższu. W badaniach laboratoryjnych in vitro (Huang i in. 2009) związki te testowano pod kątem hamowania ludzkich enzymów cytochromu P450, wykazując hamowanie izoenzymu CYP3A4 w warunkach probówkowych (wartości IC50 odpowiednio 65,1 µM dla kwasu atromentowego, 2,2 µM dla wariegatowego i 2,4 µM dla kserokomowego). Wyniki te dotyczą jednak wyłącznie izolowanych enzymów w laboratorium i nie oznaczają wpływu spożycia grzyba na metabolizm leków u człowieka.
Badania ekstraktów komórkowych i aktywność antyoksydacyjna: W badaniach laboratoryjnych (Morel i in. 2018) cztery ekstrakty z owocników (cykloheksanowy, chloroformowy, etanolowy i wodny) badano pod kątem wpływu na proliferację komórek linii HCT116 oraz aktywności zmiatania wolnych rodników (test DPPH). W teście hamowania proliferacji komórek HCT116 ekstrakty nie wykazały istotnej aktywności (wszystkie wartości IC50 przekraczały 100 µg/mL), natomiast w teście DPPH najwyższą aktywność antyoksydacyjną wykazała frakcja chloroformowa (EC50 = 0,14 mg/mL). W dyskusji publikacji autorzy odnotowali brak ogólnej toksyczności i gorzki smak tego gatunku jako cechę ograniczającą jego wykorzystanie.
Biotop a výskyt
Potvrdený areál výskytu
Všetky oblasti potvrdené v uložených zdrojových údajoch.
| Krajina | Regióny a lokality | Rast plodníc | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Poľsko | Malopoľské vojvodstvo | VI–XI |
|
Zdroje
- Paweł Zarzyński 2021, Grzyby polskich lasów, CILP, s.94; ISBN978-83-65659-43-9.
- NDFF Verspreidingsatlas: Caloboletus calopus
- archive-caloboletus-calopus-profile
- Weryfikacja polskiej ochrony i handlu Caloboletus calopus, 16.10.2026
- fn_calopus
- kpng_calopus
- Pierwotny zapis źródłowy — P0: caloboletus_calopus
- src-atlas-calopus
- ELI, DU/2026/258
- ELI, DU/2014/1408