Jedlý
Vyžaduje úpravu
Za surova jedovatý
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.



Muchotrávka belavá (Amanita lividopallescens) je elegantná bezprsteňová huba z čeľade muchotrávkovitých, vyznačujúca sa svetlým, krémovým až sivobelavým klobúkom s výrazným ryhovaným okrajom. Na báze štíhleho hlúbika sa nachádza nápadná blanitá pošva. Rastie zvyčajne jednotlivo v teplomilných listnatých lesoch a na ich okrajoch na vápencovom podklade. Ide o podmienene jedlý druh, ktorý pre bezpečné požitie vyžaduje dôkladnú tepelnú úpravu, no kvôli vzácnosti býva zbieraný len ojedinele.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk, hlúbik.
Klobúk
- Tvar klobúka
- Tvar klobúka: polguľovitý.
Tvar klobúka: vypuklý.
Tvar klobúka: plochý.
Tvar klobúka: kužeľovitý.
Tvar klobúka: zvonkovitý. - Reliéf povrchu klobúka
- Reliéf povrchu klobúka: hladký.
- Lesk povrchu klobúka
- za sucha: Lesk povrchu klobúka: lesklý.
- Farba klobúka
- Farba klobúka: okrový.
Farba klobúka: okrovožltý.
Farba klobúka: lososový.
Farba klobúka: krémovobiely. - Reliéf povrchu okraja klobúka
- Reliéf povrchu okraja klobúka: brázditý.
- Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 80–120 mm.
- Stred klobúka
- Stred klobúka: s výrazným hrboľom.
- Olupovateľnosť pokožky klobúka
- Olupovateľnosť pokožky klobúka: čiastočne odlupiteľná.
Olupovateľnosť pokožky klobúka: čiastočne odlupiteľná (do dvoch tretín). - Prítomnosť zvyškov plachtičky na klobúku
- Prítomnosť zvyškov plachtičky na klobúku: neprítomný.
Prítomnosť zvyškov plachtičky na klobúku: prítomný. - Podoba zvyškov plachtičky na klobúku
- Podoba zvyškov plachtičky na klobúku: útržky.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: lupene.
Lupene pri hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: voľný od hlúbika (lupene).
- Farba hymenoforu
- Farba hymenoforu: krémový.
Farba hymenoforu: biely. - Makroskopická stavba voľného ostria lupeňov
- Makroskopická stavba voľného ostria lupeňov: vločkovité.
Makroskopická stavba voľného ostria lupeňov: zúbkaté alebo pílkovité. - Prirodzená farba ostria lupene
- Prirodzená farba ostria lupene: biely.
- Rozostup lupeňov
- Rozostup lupeňov: husto usporiadané.
- Výška lupeňov
- Výška lupeňov: do 8 mm.
- Šírková trieda lupeňov
- Šírková trieda lupeňov: široké.
- Prítomnosť krátkych lupeňov
- Prítomnosť krátkych lupeňov: prítomný.
Hlúbik a báza
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý.
- Farba hlúbika
- Farba hlúbika: belavá.
Farba hlúbika: biely. - Pokryv povrchu hlúbika
- Pokryv povrchu hlúbika: šupinatá.
- Vzor povrchu hlúbika
- Vzor povrchu hlúbika: kľukatá.
- Vnútro hlúbika
- Vnútro hlúbika: vyplnené voľnou dužinou.
Vnútro hlúbika: dutý. - Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 70–120 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 10–30 mm.
- Pošva
- Pošva: prítomný.
Pošva: prítomný.
Pošva: prítomný.
Pošva: prítomný.
Prsteň
- Prítomnosť prsteňa
- Prítomnosť prsteňa: bez prsteňa.
Plachta na báze
- Stavba vela pri báze hlúbika
- Stavba vela pri báze hlúbika: vakovitá.
- Odolnosť pošvy a plachtičky na báze proti poškodeniu
- pri zrelých plodniciach: Odolnosť pošvy a plachtičky na báze proti poškodeniu: ľahko sa poškodí (časť vela pri báze hlúbika: pošva).
- Farba pošvy a plachtičky na báze hlúbika
- Farba pošvy a plachtičky na báze hlúbika: belavá (časť vela pri báze hlúbika: pošva).
Farba pošvy a plachtičky na báze hlúbika: biely (časť vela pri báze hlúbika: pošva). - Rozpad pošvy
- Rozpad pošvy: rozpad na laloky.
- Výška pošvy
- Výška pošvy: 40 mm.
- Prstencovitá zóna alebo prstencová stopa na hlúbiku
- Prstencovitá zóna alebo prstencová stopa na hlúbiku: prítomná zóna alebo stopa.
- Robustnosť hlúbika
- Robustnosť hlúbika: štíhly.
- Materiál pošvy a plachtičky na báze hlúbika
- Materiál pošvy a plachtičky na báze hlúbika: blanitý (časť vela pri báze hlúbika: pošva).
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: biely.
- Pevnosť dužiny
- Pevnosť dužiny: mäkký.
- Chuť dužiny
- Chuť dužiny: slabý.
- Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: slabý.
Vôňa dužiny: príjemný (dužina).
Vôňa dužiny: neprítomný. - Charakter chuti dužiny
- Charakter chuti dužiny: mierny.
- Výraznosť chuti dužiny
- Výraznosť chuti dužiny: nevýrazný.
Kde a kedy rastie
- Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: v kruhoch.
Spôsob rastu plodníc: v malých skupinách. - Frekvencia výskytu
- Frekvencia výskytu: veľmi vzácny.
- Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od júna do septembra.
- Oblasť výskytu
- Oblasť výskytu: potvrdený.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Jedlý
- Vyžadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
- Konzumácia za surova
- Za surova jedovatý
Právo
- Ochrana
- V Poľsku nepodlieha druhovej ochrane.
- Predaj
- V Poľsku nie je povolený na predaj ani na výrobu hubových výrobkov.
S čím možno zameniť
Amanita virosa
Najdôležitejšie rozdiely
Smrteľne jedovatá muchotrávka končistá (Amanita virosa) sa vyznačuje bielym, hladkým klobúkom, bielym hlúbikom s prsteňom a hľuzovitou bázou vsadenou do pošvy. Z dôvodu rizika zotretia a odpadnutia prsteňa pri jedovatých plodniciach nemožno samotnú absenciu tejto štruktúry na hlúbiku zbieranej huby považovať za záruku bezpečnosti.
FAQ
Je táto huba jedlá bez tepelnej úpravy?
Nie, v surovom stave je jedovatá a ničí červené krvinky, čo vedie k žalúdočným ťažkostiam.
Aký čas varenia je potrebný na zničenie toxínov?
Plodnice sa musia variť pri vysokej teplote aspoň 20 minút, aby boli bezpečné na jedenie.
V akom prostredí tento druh najčastejšie rastie?
Rastie v teplých, presvetlených listnatých lesoch a na ich okrajoch na vápencovom podklade.
S akými stromami žije v symbióze?
Najčastejšie tvorí mykorízu s teplomilnými dubmi, zriedkavejšie s bukmi a gaštanmi.
V akých mesiacoch sa objavujú plodnice?
Obvykle rastie od konca júna do októbra, v južnej Európe až do novembra.
Má huba na hlúbiku prsteň?
Nemá prsteň, patrí do skupiny bezprsteňových muchotrávok s výraznou pošvou na báze.
Aká je chuť jej dužiny?
Má jemnú, nenápadnú až neutrálnu chuť a tenkú, krehkú a mäkkú textúru.
Používala sa niekedy v ľudovom remesle?
V minulosti sa dužina prezretých plodníc ojedinele využívala pri zosvetľovaní plátna.
Má uplatnenie v medicíne alebo liečiteľstve?
Nie, druh sa nikdy nevyužíval na liečebné účely ani pri hojení rán.
Aké ľudové pomenovanie mala táto huba v minulosti?
Vo Francúzsku ju pre bledú farbu a rýchly rast prezývali „biela víla“ či „bledý prízrak“.
Nadšenec
Názvy a história
- Obowiązująca nazwa krajowa
- Muchomor szaropłowy
- Obowiązująca nazwa taksonomiczna
- Amanita lividopallescens (Gillet) Bigeard & Guillemin
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách nadvihnite klobúk a prezrite si sediment.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: biely.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: guľovitý. Tvar výtrusu: guľovitý. Tvar výtrusu: guľovitý (takmer). Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). Tvar výtrusu: guľovitý (takmer). Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). Tvar výtrusu: guľovitý. Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). Tvar výtrusu: guľovitý. Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: guľovitý. Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: valcovitý (takmer). Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: valcovitý (takmer). Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: guľovitý (takmer, niekedy). Tvar výtrusu: guľovitý. Tvar výtrusu: vajcovitý.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 9–13,8 µm, šírka 7,8–12 µm.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 11 µm, šírka 10 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Ekológia a rozšírenie
- Zrnitosť pôdy
- Zrnitosť pôdy: ílovitá.
- Listnaté stromy v okolí
- Listnaté stromy v okolí: dub.
Listnaté stromy v okolí: Quercus ilex. - Kry v okolí
- Kry v okolí: lieska.
- Mykorízni partneri
- Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Quercus (všeobecný zoznam partnerov).
- Spôsob výživy
- Spôsob výživy: ektomykorízny.
Nekulinárske využitie
Z hľadiska nekulinárskeho využitia nemá muchotrávka belavá široké uplatnenie. V ľudovej tradícii niektorých románskych regiónov sa svetlý povlak klobúka a dužina z prezretých plodníc zriedkavo používali na prípravu prírodného svetlého základu pri domácom bielení a zosvetľovaní plátna. V minulosti sa sušené a rozdrvené plodnice ojedinele sypali okolo hospodárskych zásob v pivniciach, kde slúžili ako tradičný prostriedok proti plesniam a hmyzu vďaka zápachu vznikajúcemu pri ich rozklade. Druh nemá žiadne zaznamenané rituálne postavenie ani využitie v ľudovom liečiteľstve či pri ošetrovaní zranení.
História a kultúra
Huba bola v európskej mykológii dlhý čas predmetom odborných debát a taxonomických zmien, pričom ju koncom 19. a začiatkom 20. storočia detailne opísali poprední francúzski mykológovia ako špecifický taxón sekcie Vaginatae. V stredomorskom a západoeurópskom folklóre boli tieto svetlé bezprsteňové plodnice prezývané „biele víly“ alebo „bledé prízraky“, keďže sa z ničoho nič zjavovali v presvetlených dubových hájoch po prudkých letných búrkach. Staré povery v južnom Francúzsku ich spájali s mesačným svitom a verilo sa, že vyrastajú tam, kde dopadlo mesačné svetlo cez koruny starých dubov. V literárnych dielach venovaných hubám sa uvádza ako symbol krehkosti a premenlivosti letnej prírody.
Jedlosť a bezpečnosť
Muchotrávka belavá sa považuje za podmienene jedlú hubu s krehkou a vodnatejšou dužinou. V surovom stave je jedovatá, pretože obsahuje termolabilné hemolyzíny spôsobujúce rozklad červených krviniek a podráždenie gastrointestinálneho traktu. Bezpečná konzumácia si vyžaduje dôslednú a dlhšiu tepelnú úpravu, pričom plodnice musia prejsť bodom varu aspoň 20 minút. Chuť dužiny je po úprave mierna, nenápadná a takmer bez zápachu, no kulinársky má nízku hodnotu a v mnohých krajinách sa jej zber neodporúča pre jej zriedkavosť a možnosť zámeny. Vo francúzskych a talianskych mykologických kruhoch býva označovaná ako jedlá po uvarení, no bežní konzumenti ju pre jemnú konzistenciu a nutnosť varu spravidla nevyhľadávajú.
Biotop a výskyt
Tento druh je viazaný predovšetkým na teplomilné listnaté lesy, lesostepné biotopy, háje a presvetlené lesné lemy mierneho až južného pásma Európy. Vytvára ektomykorízne väzby prednostne s dubmi, najmä s dubom letným (Quercus robur), dubom cerovým (Quercus cerris) a dubom plstnatým (Quercus pubescens), no vyskytuje sa aj pod bukmi lesnými (Fagus sylvatica), hrabmi a gaštanmi jedlými (Castanea sativa). Vyžaduje zásaditú až neutrálnu pôdu bohatú na vápnik, často rastie na vápencoch, sprašiach a skeletových podkladoch v nížinách a teplých pahorkatinách. Sezóna plodenia nastupuje v letných mesiacoch, obvykle od konca júna do začiatku októbra. V stredomorskom priestore a južných regiónoch je výskyt posunutý do jesenných mesiacov a pokračuje až do novembra, zatiaľ čo v stredoeurópskych podmienkach sa plodnice tvoria hlavne po teplých letných dažďoch v júli a auguste.
Zdroje
- AMINT, własne kolekcje autorów S.Rocchi/M.Biraghi/P.Curti/F.Sotgiu
- NaturalisBiodiversityCenter, InteractiveGuide to Mushrooms100106
- Jean-Michel Hanss/TaxinoHan, Fiche macro21
- Dyderski M.K. et al. 2020, Biological Flora of the British Isles: Quercus rubra, Journal of Ecology 108(3), DOI 10.1111/1365-2745.13375
- Nedelev P. 2025, Manatarka, Amanita lividopallescens, autorskie obserwacje i atlas
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Ustalenia źródłowe: jadalność, spożycie i wykorzystanie
- Jedlosť
- Jedlý — źródło oznaczenia
Materiał: po obróbce
Loredana Battisti — Amanita lividopallescens, Monaco Nature Encyclopedia, 9.02.2019. · Profil druhu Amanita lividopallescens; Commestibilità: Commestibile dopo cottura. Hodnotenie autora, nie experimentálne stanovený protokol úpravy.
- Konzumácia za surova
- Jedovatý
Materiał: surowy
Vincent Danel (red.), Université Grenoble Alpes / SFMU — Champignons toxiques crus ou peu cuits, rewizja grudzień 2019. · Sekcia Champignons toxiques crus ou peu cuits; explicitná položka zoznamu Amanite pale livide (Amanita lividopallescens). Iba hodnotenie v surovom stave; žiadny protokol úpravy ani experimentálny výsledok.
123pilze — Amanita lividopallescens, Geschmack, aktualizacja 1.04.2025. · Záznam druhu Geschmack: Mild, roh unbekömmlich (giftig). Konkrétne hodnotenie pre surový stav; širšie tvrdenia na úrovni sekcie neboli použité ako jediný podklad.
- Vyžadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
Źródłowa ocena jadalności dotyczy materiału po obróbce.
Loredana Battisti — Amanita lividopallescens, Monaco Nature Encyclopedia, 9.02.2019. · Species account Amanita lividopallescens; Commestibilità: Commestibile dopo cottura. Author assessment, not an experimentally established treatment protocol.
Wynika z potwierdzonej toksyczności materiału surowego.
Vincent Danel (red.), Université Grenoble Alpes / SFMU — Champignons toxiques crus ou peu cuits, rewizja grudzień 2019. · Section Champignons toxiques crus ou peu cuits; explicit list item Amanite pale livide (Amanita lividopallescens). Raw assessment only; no treatment protocol or experimental result.
123pilze — Amanita lividopallescens, Geschmack, aktualizacja 1.04.2025. · Species entry Geschmack: Mild, roh unbekömmlich (giftig). Specific raw-state assessment; broader section-level statements not used as sole support.
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Amanita lividopallescens (Gillet) Bigeard & Guillemin
Vedecké názvy a taxonómia
Správny vedecký názov taxónu je Amanita lividopallescens (Gillet) Bigeard & Guillemin, zavedený v roku 1913 v hodnosti druhu v rámci čeľade muchotrávkovitých (Amanitaceae) a sekcie Vaginatae rodu Amanita. Bazionym predstavuje Amanita vaginata var. lividopallescens Gillet z roku 1888. V databáze NCBI je taxón zaregistrovaný pod číslom TaxID 2014974 s väzbou na epityp TO:MC121009.
Historický rozsah názvov a poňatí druhu
Analýza morfologických znakov a sekvenovanie oblasti nrITS uskutočnené Vizzinim a spolupracovníkmi v roku 2016 spresnili rozsah taxónu vymedzením epitypu z Korziky vo Francúzsku. V tomto poňatí bola A. stenospora považovaná za farebnú formu A. lividopallescens bez samostatnej taxonomickej hodnoty.
Historický rozsah názvov a poňatí druhu
Fylogenetické štúdie Vargu a spolupracovníkov z roku 2024 ukázali, že časť zbierok tradične označovaných ako „lividopallescens“ v skutočnosti predstavuje sesterskú vývojovú líniu opísanú ako Amanita sublividopallescens, v dôsledku čoho si staršie výlučne makroskopické určenia vyžadujú molekulárne overenie.
Historický rozsah názvov a poňatí druhu
Výskum lektotypu A. malleata v poňatí Marcela Bona preukázal rozdiel iba v jednej báze v sekvencii ITS oproti epitypu A. lividopallescens, čo poskytlo základ pre navrhnutie kombinácie Amanita lividopallescens f. malleata (Piane ex Bon) Hanss pre formu so špecifickou štruktúrou plachtičky.
Historický rozsah názvov a poňatí druhu
V histórii systematiky bol taxón opisovaný pod rozličnými názvami a hodnosťami vrátane Amanitopsis vaginata var. lividopallescens, Amanita lividopallescens var. tigrina (neoprávnený názov), Amanita subfraudulenta a Amanita stenospora.
Metódy a hranice vyvodzovania záverov z výskumov
Biochemické profily preukázané v laboratórnych testoch opisujú zloženie extraktov danej vzorky a nepredstavujú dôkaz liečebného účinku vo výžive človeka.
História názvu a typového materiálu
Nomenklatorická cesta taxónu viedla od variety opísanej Gilletom v roku 1888, cez povýšenie na úroveň druhu Bigeardom a Guilleminom v roku 1913, až po modernú epitypizáciu potvrdenú molekulárnou analýzou.
História názvu a typového materiálu
Koncepcia formy malleata vychádza z francúzskych pozorovaní plodníc so špecificky rozpukanou plachtičkou a štruktúrou pošvy bohatou na guľovité bunky.
- Zakres ujęcia taksonomicznego
Independent source reports under Amanita lividopallescens and its historical morphological complex. IF114489 current name and Vizzini2016 epitype are separately anchored; older Italian atlas/individual material, Naturalis description, French sources and Sleman-Tahir2025 experiment are not reidentified or pooled with the modern epitype. Varga2024 sister species sublividopallescens and different malleata/tigrina concepts retain source scope.
[23] [28] [27] [26] [4]
Ekológia a rozšírenie
- Stanovište
- Stanovište: park. [16]
Stanovište: listnatý les. [25]
Stanovište: park (označenie druhu v zdroji: Amanita lividopallescens (Boud.) Kühner & Romagn., BGF0002816; oznaczenie morfologiczne BG, 2018). [37] - Substrát
- Substrát: pôda (označenie druhu v zdroji: Amanita lividopallescens (Boud.) Kühner & Romagn., BGF0002816; oznaczenie morfologiczne BG, 2018). [37]
- Frekvencia výskytu
- Poľsko: Frekvencia výskytu: veľmi vzácny. [37]
Laboratórna diagnostika
Dane ustrukturyzowane
Bazídiá
Ostatné laboratórne znaky
- Dĺžka bunky ostria lupienka
- Dĺžka bunky ostria lupienka: 30–55 µm. [39]
- Tvar iných buniek ostria lupene
- Tvar iných buniek ostria lupene: guľovitý so stopkou (v časti buniek). [39]
- Šírka bunky ostria lupienka
- Šírka bunky ostria lupienka: 25–30 µm. [39]
- Plodnosť ostria lupienkov
- Plodnosť ostria lupienkov: plodné. [21]
- Typy buniek v celkovej plachtičke
- Typy buniek v celkovej plachtičke: vláknité hýfy (prevažujúce, pri báze hlúbika). [39]
Pokožka klobúka
Výtrusy
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,04 (priemer). [30]
Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,2 (priemer). [30] - Prítomnosť apikulu bazídiospóry
- Prítomnosť apikulu bazídiospóry: prítomný. [39]
- Poloha apikulu bazídiospóry
- Poloha apikulu bazídiospóry: bočný. [39]
- Dĺžka výtrusu
- Dĺžka výtrusu: 10,2–13,4 µm. [16]
Dĺžka výtrusu: 10,5–13,8 µm. [46]
Dĺžka výtrusu: 11 µm (priemer). [31]
Dĺžka výtrusu: 9–13 µm. [39] - Pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,2–1,4. [49]
Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,15–1,3. [49]
Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,2–1,5. [49]
Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1–1,3. [49]
Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,2–1,3. [49]
Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1–1,2. [49]
Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1–1,2. [39]
Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1–1,04. [49]
Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1–1,1. [49]
Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,2–1,4. [49]
Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1,2–1,4. [49] - Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: guľovitý. [16]
Tvar výtrusu: guľovitý. [49]
Tvar výtrusu: guľovitý (takmer). [49]
Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). [49]
Tvar výtrusu: guľovitý (takmer). [49]
Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). [49]
Tvar výtrusu: guľovitý. [49]
Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). [49]
Tvar výtrusu: guľovitý. [49]
Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). [49]
Tvar výtrusu: elipsoidný. [49]
Tvar výtrusu: guľovitý. [49]
Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). [49]
Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). [49]
Tvar výtrusu: elipsoidný. [49]
Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). [49]
Tvar výtrusu: elipsoidný. [49]
Tvar výtrusu: valcovitý (takmer). [49]
Tvar výtrusu: elipsoidný (široký). [49]
Tvar výtrusu: elipsoidný. [49]
Tvar výtrusu: valcovitý (takmer). [49]
Tvar výtrusu: elipsoidný. [46]
Tvar výtrusu: guľovitý (takmer, niekedy). [46]
Tvar výtrusu: guľovitý. [39]
Tvar výtrusu: vajcovitý. [39]
Dužina hymenofóru
- Typ tramy hymenofóru
- Typ tramy hymenofóru: bilaterálna. [39]
Materiál a metódy výskumu
Popis znakov — zdroj a rozsah
Materiál: Zdrojový atlasový opis Naturalis, záznam A.lividopallescens; bez uvedenej zbierky a metódy hodnotenia zápachu.
Rozsah čítania: Celý text.
Obmedzenia: Kvalitatívne hodnotenie autora atlasu, nie inštrumentálne meranie zápachu.
Popis znakov — zdroj a rozsah
Materiál: Stefano Rocchi, Umbria, jún 2015, vlastný opis AMINT.
Rozsah čítania: Celý text.
Obmedzenia: Opis autora bol zachovaný, nepredstavuje odporúčanie ochutnávať surovú hubu.
Mikroskopické údaje — zdroj a obmedzenia
Materiál: Massimo Biraghi, Pumenengo, Lombardsko, jún 2016, AMINT. Qm=1,04; priemerné osi 11×10 µm nie sú hranicami rozsahu.
Rozsah čítania: Celý text.
Obmedzenia: Počet meraných výtrusov nebol uvedený. Priemer neurčuje min–max.
Mikroskopické údaje — zdroj a obmedzenia
Materiál: Stefano Rocchi, Umbria, október 2014, AMINT. Qm=1,2; výtrusy 10,2–13,4×8,7–11,2 µm už boli zapísané v databáze, rozsahy neboli znova skopírované.
Rozsah čítania: Celý text.
Obmedzenia: Počet meraných výtrusov nebol uvedený. Priemer neurčuje min–max.
- Hmotnosť plodnice
- čerstvý materiál: Hmotnosť plodnice: 58,54 g (počet vzoriek: 5, štandardná chyba: 1,01 g, opakovania uvedené v zdroji, morfometrické merania, priemer). [41]
Štúdia zloženia a aktivity — materiál a obmedzenia
Materiál: označený Slemanom a Tahirom ako A.lividopallescens, Zewe, Irak, február 2024, sekwencjaPQ686317. Nebolo potvrdené porovnanie s epitypom a A.sublividopallescens.
Rozsah čítania: Celý text.
Obmedzenia: Laboratórna aktivita nedokazuje klinickú účinnosť ani bezpečnosť konzumácie. Ostatné priemery±SE a ekvivalenty na čerstvú hmotnosť boli v dokumentácii presne zachované, bez zmeny na SD, rozsah alebo jednotku suchej hmotnosti. GC-MS uvádza relatívne plochy píkov a knižničné priradenia, nie potvrdenú koncentráciu toxínu v plodnici.
Archiwalny opis siedliska
Grzyb ektomikoryzowy, zasiedlający ciepłolubne lasy liściaste, aleje i zadrzewienia parkowe, zwłaszcza w sąsiedztwie starych dębów na glebach gliniastych i wapiennych.
[22]Archiwalny opis siedliska
W Europie Zachodniej zbiory notowano od wczesnego lata po późną jesień – od czerwca do listopada – w lasach dębowych i mieszanych.
[25]- Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Počet výtrusov na bazídii
- Materiał badania: Jean-Michel Hanss, s.54: własny opis JMH2015002 / FR2016821 / MN490679, Petigny, Belgia, 8.09.2015, 300 m n.p.m., las iglasto-dębowy na podłożu łupkowym. Sekwencja tego okazu jest wymieniona w Varga i in.2024, tabela1 s.17 i w kladzie A.lividopallescens na ryc.3 s.7, obok epitypu. Wykonano odczyt publikowanych wyników, nie nową własną analizę sekwencji. N, odczynników i przygotowania poszczególnych preparatów nie podano w tym koncie. Liczba zarodników na jednej podstawce wynosi 2. [39]
Materiał badania: Jean-Michel Hanss, s.54: własny opis JMH2015002 / FR2016821 / MN490679, Petigny, Belgia, 8.09.2015, 300 m n.p.m., las iglasto-dębowy na podłożu łupkowym. Sekwencja tego okazu jest wymieniona w Varga i in.2024, tabela1 s.17 i w kladzie A.lividopallescens na ryc.3 s.7, obok epitypu. Wykonano odczyt publikowanych wyników, nie nową własną analizę sekwencji. N, odczynników i przygotowania poszczególnych preparatów nie podano w tym koncie. Liczba zarodników na jednej podstawce wynosi 4. [39] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Dĺžka výtrusu
- 10,2–13,4 µm [16]
10,5–13,8 µm [46]
Materiał badania: AMINT, Massimo Biraghi, Pumenengo, Lombardia, czerwiec 2016, przy dębie szypułkowym. Spore in media 11 x 10 µm; Q medio 1,04. Nie podano N i nie potwierdzono oznaczenia DNA. Właściwa średnia Q jest już zapisana w poprzedniej rewizji. Średnia długość zarodnika w badanym materiale wynosi 11 mikrometrów. [31]
9–13 µm [39] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Pomer dĺžky a šírky výtrusu
- 1,2–1,5 [49]
1–1,04 [49]
1–1,2 [49] [39]
1–1,3 [49]
1,15–1,3 [49]
1,2–1,4 [49]
1,2–1,3 [49]
1–1,1 [49] - Výsledky zaznamenané v zdrojoch — Šírka výtrusu
- 8–12 µm [39]
Materiał badania: AMINT, Massimo Biraghi, Pumenengo, Lombardia, czerwiec 2016, przy dębie szypułkowym. Spore in media 11 x 10 µm; Q medio 1,04. Nie podano N i nie potwierdzono oznaczenia DNA. Właściwa średnia Q jest już zapisana w poprzedniej rewizji. Średnia szerokość zarodnika w badanym materiale wynosi 10 mikrometrów. [31]
7,8–10,8 µm [46]
8,7–11,2 µm [16]
Metody i zapisy źródłowe — Jean-Michel Hanss, s.54: własny opis JMH2015002 / FR2016821 / MN490679, Petigny, Belgia, 8.09.2015, 300 m n.p.m., las iglasto-dębowy na podłożu łupkowym. Sekwencja tego okazu jest wymieniona w Varga i in.2024, tabela1 s.17 i w kladzie A.lividopallescens na ryc.3 s.7, obok epitypu. Wykonano odczyt publikowanych wyników, nie nową własną analizę sekwencji. N, odczynników i przygotowania poszczególnych preparatów nie podano w tym koncie.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Układ strzępek skórki — zapis źródłowy: „Hanss, Notes sur Amanita lividopallescens, s.54, okaz JMH2015002, Petigny (Belgia), 8.09.2015, leg. Jacques Nicolas; ITS MN490679. Hyphes filamenteuses imbriquées: przeplatające się strzępki.” [39]
Długość sterygmy podstawki — zapis źródłowy: „Hanss, Notes sur Amanita lividopallescens, s.54, okaz JMH2015002, Petigny (Belgia), 8.09.2015, leg. Jacques Nicolas; ITS MN490679. Stérigmates de 8–10 µm: długość sterygm, nie szerokość podstawki.” [39]
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Hanss, Notes sur Amanita lividopallescens, s.54, okaz JMH2015002, Petigny (Belgia), 8.09.2015, leg. Jacques Nicolas; ITS MN490679. Basides bisporiques ou tétrasporiques, ces dernières majoritaires. Wariant dwuzarodnikowy; bez dopisanej częstości procentowej.” [39]
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „Hanss, Notes sur Amanita lividopallescens, s.54, okaz JMH2015002, Petigny (Belgia), 8.09.2015, leg. Jacques Nicolas; ITS MN490679. Basides bisporiques ou tétrasporiques, ces dernières majoritaires. Wariant zwykle czterozarodnikowy; bez dopisanej częstości procentowej.” [39]
Położenie wyrostka wnęki bazydiospory — zapis źródłowy: „Hanss, Notes sur Amanita lividopallescens, s.54, okaz JMH2015002, Petigny (Belgia), 8.09.2015, leg. Jacques Nicolas; ITS MN490679. Apicule ... déporté sur le côté: boczne położenie, nie długość ani kąt osi.” [39]
Obecność wyrostka wnęki bazydiospory — zapis źródłowy: „Hanss, Notes sur Amanita lividopallescens, s.54, okaz JMH2015002, Petigny (Belgia), 8.09.2015, leg. Jacques Nicolas; ITS MN490679. Apicule nettement déporté sur le côté: jawna obecność apikulusa.” [39]
Długość podstawki; Szerokość podstawki — zapis źródłowy: „Hanss, Notes sur Amanita lividopallescens, s.54, okaz JMH2015002, Petigny (Belgia), 8.09.2015, leg. Jacques Nicolas; ITS MN490679. Basides: 55–65 × 13–20 µm.” [39]
Długość komórki ostrza blaszki; Szerokość komórki ostrza blaszki — zapis źródłowy: „Hanss, Notes sur Amanita lividopallescens, s.54, okaz JMH2015002, Petigny (Belgia), 8.09.2015, leg. Jacques Nicolas; ITS MN490679. Cellules marginales visibles 30–55 × 25–30 µm. Dotyczy komórek widocznych; pozostałe są trudne do obserwacji w żelu.” [39]
Kształt innych komórek ostrza blaszki — zapis źródłowy: „Hanss, Notes sur Amanita lividopallescens, s.54, okaz JMH2015002, Petigny (Belgia), 8.09.2015, leg. Jacques Nicolas; ITS MN490679. Cellules marginales sphéropédonculées à ampulacées. Część sferopedunkulowana; alternatywny kształt ampuliformny nie ma obecnie opcji i pozostaje w dokumentacji.” [39]
Typ tramy hymenoforu — zapis źródłowy: „Hanss, Notes sur Amanita lividopallescens, s.54, okaz JMH2015002, Petigny (Belgia), 8.09.2015, leg. Jacques Nicolas; ITS MN490679. S.54–56: wyodrębniony hymenopod i stopniowo rozchodzące się łańcuchy; przypis2 wprost wskazuje wynikową symetrię bilateralną. Nie dopisano podtypu Boletus.” [39]
Organizacja skórki kapelusza — zapis źródłowy: „Hanss, Notes sur Amanita lividopallescens, s.54, okaz JMH2015002, Petigny (Belgia), 8.09.2015, leg. Jacques Nicolas; ITS MN490679. Revêtement piléique: ixocutis; struktura cutis i obecność zżelatynizowania osobno.” [39]
Długość zarodnika; Iloraz długości i szerokości zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Hanss, Notes sur Amanita lividopallescens, s.54, okaz JMH2015002, Petigny (Belgia), 8.09.2015, leg. Jacques Nicolas; ITS MN490679. Spores sphériques ou ovoïdes 9–13 × 8–12 µm; Q 1–1,2. Zakresy tego jednego okazu, nie średnie.” [39]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Hanss, Notes sur Amanita lividopallescens, s.54, okaz JMH2015002, Petigny (Belgia), 8.09.2015, leg. Jacques Nicolas; ITS MN490679. Spores sphériques ou ovoïdes. Własny wariant kształtu, bez przeniesionego kwalifikatora.” [39]
Typy komórek w osłonie całkowitej — zapis źródłowy: „Hanss, Notes sur Amanita lividopallescens, s.54, okaz JMH2015002, Petigny (Belgia), 8.09.2015, leg. Jacques Nicolas; ITS MN490679. Volve composée très majoritairement d’hyphes filamenteuses imbriquées. Osobno zapisano podstawowy składnik i przeważający udział, wyłącznie dla pochwy.” [39]
Kształt komórki osłony całkowitej — zapis źródłowy: „Hanss, Notes sur Amanita lividopallescens, s.54, okaz JMH2015002, Petigny (Belgia), 8.09.2015, leg. Jacques Nicolas; ITS MN490679. Quelques articles renflés, sphériques ou d’aspect fusiforme. Dotyczy nielicznych rozrośniętych elementów pochwy, nie wszystkich strzępek.” [39]
Metody i zapisy źródłowe — Hanss i Moreau, BSMF133(1–2), opublikowane2020,s.106: kontrast płodnego ostrza A.lividopallescens ze sterylnym A.albogrisescens. Jest to opis syntetyczny autorów, bez przypisania wyniku do niepodanego okazu.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Płodność ostrza blaszek — zapis źródłowy: „Hanss i Moreau2020,s.106: A.lividopallescens ... arête fertile. Nie wyprowadzono stąd bezwarunkowego braku wszystkich komórek brzeżnych.” [21]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["Rocchi AMINT October2014,source-identified historical lividopallescens,unrevised under2024split,spore print in Melzer1000x", {}, null, null]
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „Pełny źródłowy pomiar długość × szerokość; pierwsza oś: 10,2–13,4×8,7–11,2µm,Qm1,2,opisglobose.” [16]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Pełny źródłowy pomiar długość × szerokość; druga oś: 10,2–13,4×8,7–11,2µm,Qm1,2,opisglobose.” [16]
Metody i zapisy źródłowe — Patrice Tanchaud, septembre2018, dwustronicowe konto z MycoCharentes. Odczyt tekstu PDF przez WWW; bez potwierdzenia N, odczynnika i kodu voucher. Atlasowy zakres zarodników 10,5–13,8×7,8–10,8µm, nie wynik porównania DNA z epitypem.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Tanchaud2018: spores10,5–13,8×7,8–10,8µm.” [46]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Tanchaud2018: le plus souvent elliptiques; nie nadano częstości wszystkim kształtom.” [46]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Tanchaud2018: parfois subglobuleuses; przybliżenie i czasami należą wyłącznie do tego wariantu.” [46]
Metody i zapisy źródłowe — AMINT, Massimo Biraghi, Pumenengo, Lombardia, czerwiec 2016, przy dębie szypułkowym. Spore in media 11 x 10 µm; Q medio 1,04. Nie podano N i nie potwierdzono oznaczenia DNA. Właściwa średnia Q jest już zapisana w poprzedniej rewizji.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Biraghi 2016: Spore in media 11 x 10 µm. Średnia osi, nie obserwowane minimum i maksimum.” [31]
Metody i zapisy źródłowe — Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: DKC-F-44309 (JV03-384). Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: DKC-F-44309 (JV03-384). Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Q=1–1.1.” [49]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: DKC-F-44309 (JV03-384). Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Kształt źródłowy, cecha i określenie osobno.” [49]
Metody i zapisy źródłowe — Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: DKC-F-55054. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: DKC-F-55054. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Q=1.2–1.3.” [49]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: DKC-F-55054. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Kształt źródłowy, cecha i określenie osobno.” [49]
Metody i zapisy źródłowe — Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: EETU106813. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: EETU106813. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Q=1.15–1.3.” [49]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: EETU106813. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Kształt źródłowy, cecha i określenie osobno.” [49]
Metody i zapisy źródłowe — Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: TO LP220611. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: TO LP220611. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Q=1–1.3.” [49]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: TO LP220611. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Kształt źródłowy, cecha i określenie osobno.” [49]
Metody i zapisy źródłowe — Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: M-0200751, E.Ludwig3735, holotyp var.globosispora. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: M-0200751, E.Ludwig3735, holotyp var.globosispora. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Q=1–1.04.” [49]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: M-0200751, E.Ludwig3735, holotyp var.globosispora. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Kształt źródłowy, cecha i określenie osobno.” [49]
Metody i zapisy źródłowe — Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: TO MC121009, epityp. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: TO MC121009, epityp. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Q=1.2–1.4.” [49]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: TO MC121009, epityp. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Kształt źródłowy, cecha i określenie osobno.” [49]
Metody i zapisy źródłowe — Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: GC93231, subfraudulenta. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: GC93231, subfraudulenta. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Q=1–1.2.” [49]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: GC93231, subfraudulenta. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Kształt źródłowy, cecha i określenie osobno.” [49]
Metody i zapisy źródłowe — Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: TO MC200903, subfraudulenta. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: TO MC200903, subfraudulenta. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Q=1.2–1.4.” [49]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: TO MC200903, subfraudulenta. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Kształt źródłowy, cecha i określenie osobno.” [49]
Metody i zapisy źródłowe — Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: IB19990945, holotyp stenospora. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: IB19990945, holotyp stenospora. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Q=1.2–1.5.” [49]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: IB19990945, holotyp stenospora. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Kształt źródłowy, cecha i określenie osobno.” [49]
Metody i zapisy źródłowe — Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: GC99041, stenospora. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: GC99041, stenospora. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Q=1.2–1.4.” [49]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Vizzini i in.2016, Phytotaxa280(1), tabela2,s.15: GC99041, stenospora. Odczyt pełnotekstowego autorskiego depozytu przez narzędzie WWW; oryginalny PDF niedostępnyHTTP403. Zachowano odrębną kolekcję i nie dopisano długości, szerokości, N ani medium dla tego wiersza. Kształt źródłowy, cecha i określenie osobno.” [49]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["Rocchi AMINT October2014,source-reported globose despiteQm1.2,not own geometric or epitype identification", {}, null, null]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Autor2014mówi globose przyQm1,2; nie wybrano fikcyjnie idealnej kuli.” [16]
Názvy a súčasné hranice druhu
Poľský názov: Muchomor szaropłowy je názov navrhnutý v checkliste Wojewodu (2003, s.47) a naďalej používaný v poľskom spracovaní GRej. Tento názov bol zachovaný ako hlavný. Niekdajší servisný názov sa nestáva nezávisle potvrdeným synonymom len v dôsledku skoršieho použitia v servise.
Vedecký názov a epityp: Správny názov je Amanita lividopallescens (Gillet) Bigeard & Guillemin. Vizzini a spoluautori (2016) ho spájajú s bazionymom Gilleta z roku 1888 a druhovou kombináciou z roku 1913. Stanovili epityp TO MC121009 zozbieraný 12. októbra 2009 v Bastii na Korzike, pod Quercus cerris a Castanea sativa; sekvencia ITS má číslo KX834245. Epityp stabilizuje význam názvu, neznamená opätovné určenie starších zberov.
Rozsah synonymiky: Revízia z roku 2016 spája s týmto druhom okrem iného typy A. stenospora a variety globosispora, ako aj materiál A. subfraudulenta. A. oblongospora tam zostáva návrhom možnej zhody: typ nebol skúmaný a krátka sekvencia bola vyradená z konečného stromu. Hanss a Moreau (publikácia 2020) rozoberajú zmiešaný typový materiál A. malleata a vyčleňujú formu malleata. Do záznamu neboli skopírované ľubovoľné opisy všetkých takto označovaných húb.
Oddelenie podobných druhov: V práci Vargu a spoluautorov (2024) z 13 maďarských zbierok pôvodne morfologicky určených ako A. lividopallescens patrilo len 3 do kládu epitypu a 10 k blízkemu A. sublividopallescens. Použili sa morfologické údaje a štyri lokusy. Preto si staršie atlasové údaje, fotografie a iracký chemický materiál zachovávajú určenie a obmedzenia vlastného zdroja; neboli prezentované ako opätovne molekulárne potvrdené.
Poľsko: nálezy a tvorba plodníc
Historický checklist: Wojewoda (2003, s.47) uvádza Lasy Łochowskie pri Wyszkowe, borovicový les, rast na zemi a mesiace jún – september. Záznam však uvádza s otáznikom; pri porovnaní ekológie s inou prácou pripúšťa možnosť zámeny s A. fulva. Záznam mesiacov sa zachoval ako explicitný výsledok historického poľského checklistu, s týmto obmedzením v dokumentácii. Nenahradil sa termínom z inej krajiny.
Novší poľský materiál: Gierczyk, Ślusarczyk, Szczepkowski a Kujawa (2019, s.11; PDF s.9) opisujú niekoľko desiatok plodníc nájdených 11. septembra 2018 v Parku Pałacowym v Bieloveži, v parkovom poraste charakteru dubohrabiny, na zemi. Zber vykonal Tomasz Ślusarczyk, určil Błażej Gierczyk; voucher BGF0002816. Potvrdil sa publikovaný morfologický nález v Poľsku. Publikácia nedokumentuje porovnanie tohto zberu s neskôr vyčleneným A. sublividopallescens.
Čo vyplýva z dátumu a frekvencie: Jeden septembrový dátum netvorí celú sezónu. Hodnotenie veľmi zriedkavého výskytu v Poľsku pochádza zo zhrnutia autorov práce z roku 2019; nejde o počet lokalít zistený novou inventarizáciou. Bibliografia GRej odkazuje aj na Domańského 1997 a 2001 a spracovanie výstav BPN z roku 2023. Tieto položky boli bibliograficky identifikované; nebolo deklarované prečítanie nedostupných plných textov.
Rôzne makroskopické pozorovania a ich pôvod
Osobitné talianske zbierky: V AMINT Stefano Rocchi opisuje materiál z Umbrie z júna 2015: čiastočne stiahnuteľnú pokožku do dvoch tretín, široké lupene a absenciu zvyškov plachtičky na klobúku. Zdroj nešpecifikuje základ zlomku; nedopísal sa polomer ani plocha. Massimo Biraghi opisuje z Lombardie v júni 2016 veľké blanité útržky a krehkú pošvu pri dospelých plodniciach. Ide o rôzne zbierky, takže prítomnosť a absencia útržkov netvoria vymyslený sled vývoja.
Prsteň, zóna a vôňa: Manatarka uvádza absenciu prsteňa a biely výtrusný prach; autor poznamenáva absenciu sekvenovania svojich bulharských zberov. Naturalis opisuje na báze hlúbika zónu pripomínajúcu prsteň, čo neznamená prítomnosť skutočného prsteňa. Vôňa podľa Naturalis je slabá a nepríjemná, zatiaľ čo podľa Manatarky príjemná. Zachovala sa osobitnosť zdrojov; chýbajúca možnosť nepríjemnej vône sa nenahradila iným významom.
Výtrusy: rozsahy, tvar a priemery
Materiál a metóda: Vizzini a spoluautori (2016) uvádzajú v tabuľke 2 samostatné riadky pre rôzne položky vrátane epitypu TO MC121009 a typov stenospora a globosispora. Plnotextový autorský depozit bol prečítaný cez nástroj WWW; priamy PDF vracal HTTP 403. V práci sa použila svetelná mikroskopia a rôzne médiá. Každému riadku sa predvolene nepriradilo jedno činidlo ani neuvedený počet meraní.
Výsledok: V zdrojovom zázname sa hodnoty Q jednotlivých položiek pohybujú od 1 do 1,5; epityp má Q 1,2–1,4. Tvary zahŕňajú guľovitý, takmer guľovitý, široko elipsoidný, elipsoidný a takmer valcovitý, no konkrétne možnosti patria k vlastným riadkom a materiálom. Každé sa zachovalo ako osobitné skúmanie. Z pomeru Q sa nevypočítala dĺžka ani šírka a druhu sa nedopísali hodnoty patriace susednému A. simulans.
Iné opisy: Tanchaud (2018) uvádza 10,5–13,8×7,8–10,8 µm, najčastejšie elipsoidný tvar, niekedy takmer guľovitý. Tento atlasový záznam nedokumentuje molekulárne určenie ani veľkosť vzorky. Rocchi pre materiál z roku 2014 uvádza 10,2–13,4×8,7–11,2 µm a priemerné Q 1,2; rozsah bol zaznamenaný už skôr. Biraghi uvádza priemerné 11×10 µm a Q 1,04. Priemery osí sa nezamenili za min–max a prívlastky takmer, široko a niekedy sa zapísali pri vlastnej hodnote.
Mikroanatómia plachtičky a ostria lupeňa
Dve vrstvy pošvy: Hanss vo svojom mikroskopickom opise rozlišuje hlavnú vrstvu pošvy s hyfami rovnobežnými s hlúbikom a výraznú želatinizovanú vrstvu, pomerne odolnú voči farbeniu konžskou červeňou, s hyfami usporiadanými v rôznych smeroch. V hlavnej vrstve opisuje valcovité fízaloidné články, prevažne akrofízalidy. Dokumentuje obraz pri 400×. Neuvedol, že hlavná vrstva je vonkajšou alebo vnútornou vrstvou: takéto umiestnenie sa nedopísalo.
Hranice údajov: Biraghi v AMINT opisuje v plachtičke hyfy s prímesou takmer guľovitých a hruškovitých buniek; bazídiá označuje ako výrazne dlhšie než 60 µm. Chýbajúca možnosť hruškovitého tvaru a jeho kvalifikátora spolu s ostrou nerovnosťou sa zachovali na rozšírenie modelu. Ako pozorované minimum sa nezapísalo 60. Plodné ostrie v syntéze Hanssa a Moreaua (2020, s.106) neznamená bezpodmienečnú absenciu marginálnych buniek vo všetkých zbierkach; Vizzini a spoluautori preukazujú variabilitu tohto znaku.
Iracký výskum zloženia: materiál, metódy a výsledok
Materiál a identifikácia: Sleman a Tahir (2025) skúmajú plodnice označené ako A. lividopallescens, zozbierané vo februári 2024 v Zewe v Iraku; uvádzajú sekvenciu PQ686317. Materiál bol uchovávaný pri 4°C a rozdrvený po zmrazení tekutým dusíkom. V preštudovanej publikácii sa nepreukázalo porovnanie s epitypom a A. sublividopallescens; údaje sa vzťahujú na skúmané určenie autorov.
Merania a štandardná chyba: Pre morfologické znaky sú uvedené priemery z 5 opakovaní: hmotnosť 58,54±1,01 g, dĺžka hlúbika 10,46±0,76 cm a dva priemery klobúka 7,07±0,51 a 6,77±0,37 cm. Označenie vertical diameter neznamená výšku klobúka. Biochemické výsledky majú 3 opakovania a ± znamená SE, štandardnú chybu. Nie sú to hranice rozsahu, štandardná odchýlka ani merania jednotlivej plodnice.
Presné biochemické hodnoty: Tabuľka 3 uvádza na gram čerstvej hmotnosti: fenoly 142,61±1,09 µg ekvivalentu kyseliny galovej; DPPH 398,07±2,72 µg ekvivalentu Troloxu; flavonoidy 35,60±1,23 µg ekvivalentu kvercetínu; bielkoviny 4,70±0,53 mg; rozpustné cukry 0,79±0,06 µg ekvivalentu glukózy. Voda tvorí 92,61±1,72%, a sušina 7,39±0,52%. Ekvivalent testu nie je totožný s hmotnosťou danej zlúčeniny v hube. V dokumentácii boli zachované úplné hodnoty; základ nebol zmenený na sušinu.
Metódy a obmedzenia: Na stanovenia sa extrahovalo 0,1 g čerstvého materiálu v 1 ml 80% metanolu. Bielkoviny sa stanovovali Lowryho metódou; sušina po sušení pri 55±1°C do konštantnej hmotnosti. Autori odkazujú na staršie metódy stanovenia fenolov, flavonoidov, DPPH a cukrov. Neuvedený konkrétny názov analytickej reakcie nebol doplnený. Aktivita voči radikálu DPPH v podmienkach testu nedokazuje liečebný účinok u človeka ani bezpečnosť konzumácie.
GC-MS: knižničné priradenia a ich obmedzenia
Spôsob interpretácie: Výskum Slemana a Tahira využíva GC-MS Agilent 7890B/5977 a knižnicu NIST 2005. Tabuľka 4 uvádza relatívne podiely píkov: kyselina 9-oktadecénová 16,56%, metylester kyseliny 13-oktadecénovej 11,15%, ergosterol 14,62%, metylester kyseliny hexadekánovej 10,13%. Pre prvé dva názvy nebola doplnená neuvedená konfigurácia cis/trans ani neboli automaticky nahradené kyselinou olejovou.
Identifikácia a bezpečnosť: Autori uvádzajú aj knižničné priradenia Conhydrin 1,43% a 6,8-dodekadien-1-ol(6Z,8E) 3,36%. Relatívna plocha píku nie je koncentráciou v plodnici a zhoda s knižnicou nenahrádza potvrdenie štandardom. Z týchto čísel nebola odvodená toxická dávka, klinická klasifikácia ani odporúčanie na konzumáciu. Boli zachované pôvodné názvy a neistota identifikácie.
Využitie, jedlosť a dôkazný postup
Antibakteriálny výskum: Erjavec a spoluautori (2016, Plant Disease 100:453–464) uvádzajú dva extrakty A. lividopallescens s výsledkom No inhibition voči Ralstonia solanacearum NIB Z 30(NCPPB 4156). Preštudovanie zahŕňa tabuľku 1 a časť metodiky vydavateľa; úplný PDF nebol dostupný. Výsledok sa porovnával s rastom kontroly meraním A 595. To znamená absenciu aktivity podľa kritéria autorov v tomto experimente, nie absenciu všetkých možných účinkov druhu.
Hodnotenia jedlosti: Pole Yes? v tabuľke autorov Erjavec et al. je hodnotenie prevzaté z kľúča, nie výsledok kŕmenia alebo toxikologického testu. Ghobad-Nejhad a spoluautori (2022) uvádzajú protichodné hodnotenia jedlosti širokého A. lividopallescens agg.; autori vysvetľujú ich literárny pôvod. V stĺpci aktivity majú ND, teda nestanovené. Druh sa nenachádza medzi 24 taxónmi skúmanými tam testom ABTS. Skratka ND nebola zaznamenaná ako negatívny výsledok.
Rozsah rešerše: Preverili sa technické, bylinkárske, tradičné, koreninové, farbiarske, pestovateľské a patentové využitia pod názvom druhu a jeho zdrojovými synonymami. Získali sa opísané štúdie extraktov a zloženia. Nenašlo sa potvrdenie zavedeného využitia tohto druhu ani druhová štúdia bezpečnosti konzumácie moderného úzkeho taxónu. To je výsledok tohto prehľadu, nie dôkaz neexistencie takýchto údajov.
Doplnenie: skúmaná položka z Petigny
Materiál a identifikácia: Jean-Michel Hanss opisuje vlastné skúmanie položky JMH2015002, ktorú zozbieral Jacques Nicolas 8. septembra 2015 v Petigny v Belgicku, v nadmorskej výške 300 m, v ihličnato-dubovom lese na bridlicovom podloží. Uvádza identifikátor sekvenovania FR2016821 a číslo ITS MN490679. Bol preštudovaný celý štvorstranový PDF a merania boli overené aj na vyobrazení strany 54. Súbor priamo neuvádza rok vydania; rok zberu nebol použitý ako rok publikácie.
Neskoršie overenie totožnosti: Varga a spoluautori (2024) uvádzajú JMH2015002 / MN490679 v tabuľke 1 na strane 17. Na obrázku 3 na strane 7 sa položka nachádza v kláde A. lividopallescens, spolu s epitypom TO MC121009, a nie v samostatnom kláde A. sublividopallescens. Ide o interpretáciu publikovanej analýzy; nebolo vykonané nové vlastné zarovnanie sekvencií. Táto zhoda nebola prenesená na iné staršie zbery označované podobným názvom.
Metóda a rozsah výsledku: Opis obsahuje makroskopiu, mikroskopiu a číslo sekvencie, no pri jednotlivých meraniach neuvádza činidlo, zväčšenie, počet meraných buniek ani prípravu preparátu. Tieto údaje neboli doplnené. Rozsahy bazídií, výtrusov, sterigiem a viditeľných marginálnych buniek zachovávajú vlastný materiál. Dvoj- a štvorvýtrusné bazídiá sú samostatnými variantmi; častejší štvorvýtrusný variant si zachováva vlastné označenie, bez vymysleného percenta.
Stavba pletív: Pokožka klobúka je opísaná ako ixocutis z prepletených hýf. V zázname sa oddelila základná štruktúra cutis od prítomnosti gelatinizácie. Pošvu tvoria prevažne vláknité hýfy, s ojedinelými nafúknutými guľovitými alebo vretenovitými prvkami. Opis hymenopódia a vysvetlenie na strane 56 poukazujú na bilaterálnu symetriu tramy; cudzí podtyp nebol priradený. Marginálne bunky môžu byť v stuhnutom géle ťažko viditeľné — neviditeľnosť nebola zaznamenaná ako neprítomnosť.
Údaje vyžadujúce ďalšie možnosti: V zdroji sa nachádzajú aj ampuliformné marginálne bunky, subhyménium s hrúbkou približne 25 µm bez označenia bodu wst-near/wst-far, olejovité hýfy v pokožke s dĺžkou do 600 µm a nízky a široký hrboľ. Príslušné dodatočné označenia a kontexty boli nahlásené do modelu. Hrboľ bol zaznamenaný ako základný znak, ale nízky nebol zmenený na malý ani široký na plochý. Neuvedený bod merania subhyménia nebol vynútený.
Doplnenie: priemery a pach v starších zdrojoch
Priemery osí výtrusov: V opise Massima Biraghiho z Pumenenga v Lombardii z júna 2016 uvádza AMINT priemerné rozmery výtrusov 11 × 10 µm a priemerné Q 1,04. Aktuálny model umožnil zaznamenať priemernú dĺžku a šírku s osobitným štatistickým označením. Tieto hodnoty nezväčšujú rozsah krajných meraní. Autor neuviedol počet výtrusov a nebolo preukázané porovnanie tejto položky s epitypom pomocou DNA.
Nezreteľný pach: Stefano Rocchi v opise z Umbrie z júna 2015 uvádza absenciu pachu. Zaznamenalo sa to ako explicitné hodnotenie prítomnosti pachu, nezávislé od slabého pachu Naturalis a príjemného pachu v inom spracovaní. Ide o rôzne opisy a materiály; všetkým plodniciam nebol priradený jeden spoločný stav.
Ostatné obmedzenia: Štandardná chyba SE z irackej štúdie je v tejto karte zaznamenaná pri meraní hmotnosti. Bývalý prehľad uvádzal aj striktnú dolnú hranicu viac ako 60 µm pre bazídiá v AMINT, podmienečných 40–50 mm pošvy v Manatarce a chýbajúcu možnosť nepríjemného pachu. Zdrojové výsledky zostávajú v dokumentácii. Nové nezávislé meranie pošvy 40 mm z Petigny nerieši podmienenosť bulharského opisu.
Podmienečné hodnotenia jedlosti a toxicity — rozsah zdrojov
Surový materiál: Toxikologická štúdia SFMU, pripravená pod vedením Vincenta Danela (Université Grenoble Alpes, revízia december 2019), priamo uvádza Amanita lividopallescens v skupine húb jedovatých v surovom stave alebo po nedostatočnej úprave. Záznam v surovom stave sa vzťahuje na túto podmienku. Ide o klasifikáciu štúdie bez doloženého chemického alebo klinického výskumu tohto taxónu, dávky a počtu otráv. Profil druhu 123 pilze takisto označuje surový materiál ako jedovatý. Hodnotenie nebolo prenesené z inej muchotrávky ani zo samotného opisu chuti.
Hodnotenie po úprave: Loredana Battisti v profile druhu Monaco Nature Encyclopedia uvádza jedlosť po tepelnej úprave. Bola zachovaná ako samostatné hodnotenie autorky výlučne pre takto pripravený materiál. Zdroj neuvádza čas, dávku, množstvo, druhový overený protokol ani výsledok testu bezpečnosti. Cottura znamená tepelnú úpravu, nie výlučne varenie vo vode; takáto požiadavka nebola doplnená. Toto hodnotenie nestanovuje jedlosť surového materiálu.
Totožnosť a dôkazný postup: Použité profily uvádzajú A. lividopallescens; ide o atlasové hodnotenia alebo odbornú toxikologickú štúdiu bez potvrdenia určení pomocou DNA a porovnania s epitypom. Tabuľka autorov Ghobad-Nejhad et al. (2022) sa týka A. lividopallescens agg. a nie je tu základom pre tagy úzkeho taxónu. Stránka Plantea opisuje surový materiál ako škodlivý a všeobecne odkazuje na knihy Pace (1981) a Božac (1989); ich konkrétne strany neboli preštudované, takže reťazec končí pri samotnej stránke. Internetové prevzatia sa nepočítajú ako nezávislé výsledky výskumu.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Polska: Białowieża, BPN, Park Pałacowy, 11.09.2018, leg.T.Ślusarczyk, det.B.Gierczyk, BGF0002816.
Rozsah preštudovania: Úplný text.
Dátum revízie: 19.10.2026.
Obmedzenia: Bolo potvrdené publikovanie poľského nálezu v poňatí autora. Nebolo preukázané opätovné určenie DNA ani porovnanie s A.sublividopallescens vyčleneným neskôr. Jediný dátum neurčuje sezónu; 11. september nebol zmenený na rozsah mesiacov.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Źródłowe oznaczenie z Białowieskiego Parku Narodowego. Nie zadeklarowano nowej identyfikacji DNA ani rozstrzygnięcia późniejszych segregatów kompleksu.
Rozsah rešerše: Fragmenty zdrojov.
Bol preštudovaný fragment zdroja; úplný text a metódy neboli overené.
Dátum revízie: 21.10.2026.
Obmedzenia: Pôvodné označenie a rozsah pojmu boli zachované. Nebolo deklarované nové skúmanie položiek ani preštudovanie všetkých publikácií citovaných zdrojom.
Rozsah spracovania
Pred dokončením záznam vyžaduje doplnenie alebo vysporiadanie.
- Hľadanie regiónov výskytu vyžaduje vyúčtovanie.
Právny základ a rozsah hodnotenia
Analytické výsledky
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Materiál chemických analýz
Výskumný materiál z Ázie bol priradený k sekvenčnému profilu PQ686317, pričom sa testovalo jeho zloženie v porovnaní s inými divo rastúcimi hubami.
Výsledky biochemických analýz
Čerstvá hmotnosť plodníc obsahovala v priemere 92,61 ± 1,72% vody a 7,39 ± 0,52% sušiny; vo výťažkoch bola stanovená prítomnosť fenolov (142,61 µg GAE/g), flavonoidov (35,60 µg QE/g) a bielkovín (4,70 mg/g).
Metódy biochemických analýz
V laboratórnych analýzach čerstvých plodníc sa stanovoval obsah bielkovín (extrakcia v roztoku NaOH), voľných cukrov a fenolových zlúčenín v metanolových výťažkoch.
Priradenia zlúčenín v chromatografii
V chromatografických analýzach GC-MS prchavých frakcií boli ako hlavné zložky identifikované kyselina 9-oktadecénová (16,56%), ergosterol (14,62%) a estery mastných kyselín.
Biotop a výskyt
Potwierdzony zasięg występowania
Wszystkie obszary potwierdzone w zapisanych danych źródłowych.
| Kraj | Regiony i stanowiska | Plodenie | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Poľsko | Bielovežský národný park | VI–IX |
|
Zdroje
- Scheda descrittiva: Amanita lividopallescens (także [17])
- Varga et al. 2024 — różnorodność i linie filogenetyczne w Amanita sect. Vaginatae (także [47])
- W2-LIVIDOPALLESCENS-NAMES
- 123pilze — Amanita lividopallescens, Geschmack, aktualizacja 1.04.2025.
- Loredana Battisti — Amanita lividopallescens, Monaco Nature Encyclopedia, 9.02.2019.
- Plantea — Blijeda ovojnjača (Amanita lividopallescens), Upotreba i Literatura.
- Vincent Danel (red.), Université Grenoble Alpes / SFMU — Champignons toxiques crus ou peu cuits, rewizja grudzień 2019.
- AMINT, własne kolekcje autorów S.Rocchi/M.Biraghi/P.Curti/F.Sotgiu (także [30], [31])
- Minister Środowiska, Dz.U. 2014 poz. 1408, rozporządzenie w sprawie ochrony gatunkowej grzybów
- Minister Zdrowia, Dz.U. 2026 poz. 258, tekst jednolity rozporządzenia dotyczącego grzybów dopuszczonych do obrotu
- Hanss J.-M., Moreau P.-A., BSMF133(1–2): 67–141, tom datowany 2017, Une révision des amanites vaginées en Europe1
- NaturalisBiodiversityCenter, InteractiveGuide to Mushrooms100106 (także [43])
- NCBITaxonomy2014974
- Sleman K.M., Tahir N.A. 2025, JKSUS37, DOI 10.25259/JKSUS_423_2025 (także [41])
- Jean-Michel Hanss/TaxinoHan, Fiche macro21
- Jean-Michel Hanss/TaxinoHan, Fiche micro21 (także [38])
- Varga i in. 2024, MycolProgress23:38, DOI 10.1007/s11557-024-01974-0
- Vizzini i in. 2016, Phytotaxa280(1): 1–22, DOI 10.11646/phytotaxa.280.1.1
- Nr 28 — aktualne polskie wykazy prawne 19.10.2026
- ELI, stan aktu ochrony grzybów DU 2014/1408
- ELI, tekst jednolity wykazu handlu DU 2026/258
- ELI, stan aktu podstawowego wykazu handlu DU 2011/672
- Erjavec et al. 2016, Plant Disease100:453–464, DOI 10.1094/PDIS-08-14-0812-RE
- Gierczyk B. i in. 2019, XXIV Wystawa Grzybów Puszczy Białowieskiej, Przegląd Przyrodniczy30(2)
- Jean-Michel Hanss, Notes sur Amanita lividopallescens, s. 53–56; okaz JMH2015002. PDF bez jawnego roku wydania; nie utożsamiono roku zbioru 2015 z publikacją.
- Ghobad-Nejhad, Antonín, Moghaddam i Langer (2022), Front.Microbiol.13:1015440, DOI 10.3389/fmicb.2022.1015440
- Nedelev P. 2025, Manatarka, Amanita lividopallescens, autorskie obserwacje i atlas
- Snowarski, GRej, projekt bibliografii, pozycje 1510/3757/2719/3794
- GRej, Snowarski/Soboń, Amanita lividopallescens, polska bibliografia i obserwacje
- Patrice Tanchaud 2018, fiche2379, Amanita lividopallescens
- Vizzini et al. 2016, Phytotaxa280:1–22, Materials and methods (także [49])
- Wojewoda 2003, Krytyczna lista wielkoowocnikowych grzybów podstawkowych Polski