Jedlý
Vyžaduje úpravu
Za surova jedovatý
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.










Muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens) je výborná jedlá huba z čeľade muchotrávkovitých. Jej kľúčovým poznávacím znakom je červenanie dužiny pri mechanickom poškodení, starnutí alebo napadnutí hmyzom. Vytvára mykorízu s listnatými aj ihličnatými stromami a od leta do jesene patrí k najhojnejším hubám mierneho pásma. Za surova je jedovatá, no po dôkladnom prevarení či usmažení predstavuje veľmi chutnú a všestranne využiteľnú kulinársku surovinu.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk.
Typ stavby plodnice: hlúbik.
Klobúk
- Tvar klobúka
- pri mladých plodniciach: Tvar klobúka: polguľovitý.
Tvar klobúka: vypuklý.
pri starých plodniciach: Tvar klobúka: plochý.
pri mladých plodniciach: Tvar klobúka: guľovitý (takmer). - Povrch klobúka
- Povrch klobúka: suchý.
Povrch klobúka: lesklý. - Reliéf povrchu klobúka
- Reliéf povrchu klobúka: bradavičnatá.
- Farba klobúka
- Farba klobúka: červenohnedý.
pri mladých plodniciach: Farba klobúka: mäsovo sfarbená.
Farba klobúka: svetlohnedá.
pri mladých plodniciach: Farba klobúka: bledoružový. - Obrys okraja klobúka
- pri starých plodniciach: Obrys okraja klobúka: zvlnený.
- Reliéf povrchu okraja klobúka
- Reliéf povrchu okraja klobúka: hladký.
pri starých plodniciach: Reliéf povrchu okraja klobúka: brázditý. - Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 50–250 mm.
- Prítomnosť zvyškov plachtičky na klobúku
- Prítomnosť zvyškov plachtičky na klobúku: prítomný.
- Farba zvyškov plachtičky na klobúku
- Farba zvyškov plachtičky na klobúku: ružovohnedý.
Farba zvyškov plachtičky na klobúku: belavá.
Farba zvyškov plachtičky na klobúku: červenkastý. - Podoba zvyškov plachtičky na klobúku
- Podoba zvyškov plachtičky na klobúku: útržky.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: lupene.
Lupene pri hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: voľný od hlúbika (lupene).
Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
- Farba hymenoforu
- Farba hymenoforu: biely.
Farba hymenoforu: Ružová. - Farba lupeňov po poranení
- Farba lupeňov po poranení: červenohnedý (lupene).
- Rozostup lupeňov
- Rozostup lupeňov: husto usporiadané.
Hlúbik a báza
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý.
- Báza hlúbika
- Báza hlúbika: hľuzovitý.
- Farba hlúbika
- Farba hlúbika: biely, ružovkastý alebo Žltkastá.
v hornej časti hlúbika: Farba hlúbika: biely.
v dolnej časti hlúbika: Farba hlúbika: červenkastý alebo červenohnedý. - Reliéf povrchu hlúbika
- Reliéf povrchu hlúbika: hladký.
- Pokryv povrchu hlúbika
- Pokryv povrchu hlúbika: šupinatá (jemné šupiny).
Pokryv povrchu hlúbika: ochlpená. - Vnútro hlúbika
- pri mladých plodniciach: Vnútro hlúbika: plný.
Vnútro hlúbika: vyplnené voľnou dužinou.
Vnútro hlúbika: dutý. - Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 60–180 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 10–50 mm.
- Pošva
- Pošva: neprítomný (vakovitá pošva).
Prsteň
- Prítomnosť prsteňa
- Prítomnosť prsteňa: prítomný.
- Tvar prsteňa
- Tvar prsteňa: previsnutý.
- Stavba materiálu prsteňa
- Stavba materiálu prsteňa: blanitý.
- Poloha prsteňa
- Poloha prsteňa: v hornej časti hlúbika.
- Trvácnosť prsteňa
- Trvácnosť prsteňa: vytrvalý.
- Farba prsteňa
- Farba prsteňa: biely.
Farba prsteňa: belavá alebo Žltkastá. - Reliéf povrchu prsteňa
- Reliéf povrchu prsteňa: ryhovaná (horný povrch prsteňa).
- Pohyblivosť prsteňa
- Pohyblivosť prsteňa: nepohyblivý.
Plachta na báze
- Stavba vela pri báze hlúbika
- Stavba vela pri báze hlúbika: valy.
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: biely.
- Chuť dužiny
- Chuť dužiny: príjemný.
- Farba dužiny po poranení
- Farba dužiny po poranení: ružovkastý.
- Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: hubový, príjemný.
Vôňa dužiny: nevýrazný.
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: listnatý les, zmiešaný les alebo ihličnatý les.
Stanovište: park. - Substrát
- Substrát: pôda.
- Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: jednotlivo alebo v skupinách.
- Frekvencia výskytu
- Frekvencia výskytu: veľmi hojný.
- Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od júna do novembra.
- Oblasť výskytu
- Oblasť výskytu: potvrdený.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Jedlý
- Vyžadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
- Konzumácia za surova
- Za surova jedovatý
Právo
- Ochrana
- Nie je uvedený v poľskom zozname chránených druhov húb.
- Predaj
- V Poľsku nie je uvedený v zozname húb povolených na predaj.
Možnosť zámeny
Amanita pantherina
Najdôležitejšie rozdiely
Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina) je prudko jedovatá huba a predstavuje najnebezpečnejší taxón, s ktorým sa môže muchotrávka červenkastá zameniť. Jej dužina nečervenie a zostáva nemenne biela a vrchná plocha prsteňa je hladká, bez ryhovania. Okraj klobúka býva u muchotrávky tigrovanej spravidla výrazne ryhovaný (okrem masívnej horskej variety uvádzanej Snowarskim). Na báze hlúbika sa nachádza zreteľnejšia miskovitá pošva s rovným, nerozstrapkaným okrajom a nad ňou český atlas zaznamenáva prstencovito usporiadané šupiny. Rozpoznanie si vyžaduje súhrnné posúdenie všetkých znakov stavby plodnice.
Amanita excelsa
Najdôležitejšie rozdiely
Muchotrávka hrubá (Amanita excelsa) je habituálne veľmi podobná. Vyznačuje sa nemennou, neružovejúcou dužinou a zahroteným, koreňujúcim zakončením hľuzy hlúbika. V českom atlase sa navyše upozorňuje na absenciu ružových odtieňov a charakteristický pach pripomínajúci surové zemiaky alebo zatuchnutú pivnicu.
Amanita muscaria
Najdôležitejšie rozdiely
Muchotrávka červená (Amanita muscaria) je jedovatý druh, ktorý má zvyčajne intenzívnejšie, živšie sfarbenie klobúka a hladkú, nerýhovanú vrchnú stranu prsteňa. Vyblednuté alebo netypicky sfarbené plodnice si vyžadujú starostlivé overenie ostatných morfologických znakov.
Amanita franchetii
Najdôležitejšie rozdiely
Muchotrávka drsná (Amanita franchetii) je vzácnejší a mierne jedovatý druh. Líši sa od muchotrávky červenkastej žltkastou dužinou (viditeľnou najmä pod pokožkou klobúka), úplnou absenciou ružových odtieňov a tým, že požerky hmyzích lariev nadobúdajú hnedú, a nie červenú farbu.
FAQ
Je muchotrávka červenkastá jedlá?
Áno, po dôkladnej tepelnej úprave je to výborná a vyhľadávaná jedlá huba s jemnou chuťou. Za surova je však jedovatá.
Prečo sa muchotrávka červenkastá nesmie jesť za surova?
V surovom stave obsahuje termolabilné látky, ktoré rozkladajú červené krvinky a dráždia žalúdok. Tepelná úprava tieto toxíny ničí.
Ako dlho je potrebné túto hubu tepelne upravovať?
Vyžaduje sa dôkladná tepelná úprava v trvaní minimálne 20 minút pri plnom vare, smažení alebo dusení, aby sa spoľahlivo rozložili všetky toxíny.
Prečo sa táto huba nazýva červenkastá?
Pomenovanie nesie podľa toho, že jej biela dužina pri poranení, dotyku, starnutí alebo poškodení hmyzom na vzduchu nápadne červená až hrdzavie.
V akých typoch lesov sa vyskytuje najčastejšie?
Rastie veľmi hojne v ihličnatých, listnatých aj zmiešaných lesoch od nížin až po horské polohy, najmä pod smrekmi, borovicami, dubmi a bukmi.
Kedy trvá hlavná sezóna rastu muchotrávky červenkastej?
Plodnice vyrastajú od konca mája až do novembra, pričom hlavný vrchol výskytu nastáva v letných mesiacoch od júla do septembra.
Využíva sa muchotrávka červenkastá aj mimo kuchyne?
Používa sa v remeselnom farbiarstve na tónovanie vlny do béžových odtieňov, v mykologickom vzdelávaní a ako referenčný materiál vo vedeckých herbároch.
Akú chuť má pripravená muchotrávka červenkastá?
Má veľmi lahodnú, jemnú, sladkastú chuť a krehkú, mäsitú dužinu, pre ktorú patrí medzi najchutnejšie letné huby strednej Európy.
Prečo býva táto huba často červivá?
Má krehkú, mäkkú dužinu, ktorá mimoriadne láka hmyz a lesné slimáky, preto bývajú staršie plodnice často silne napadnuté larvami.
Je táto huba bežne dostupná na trhoch?
Nie, na trhoch sa nepredáva, pretože rod muchotrávok podlieha prísnym trhovým obmedzeniam a dužina plodníc rýchlo podlieha skaze.
Nadšenec
Názvy a história
- Platný národný názov
- Muchomor czerwieniejący
- Platný taxonomický názov
- Amanita rubescens
- Iné národné názvy
- Muchomor czerwonawy
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách nadvihnite klobúk a prezrite si výtrusný prach.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: biely.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: široko elipsoidný. Tvar výtrusu: elipsoidný.
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 7–10,5 µm, šírka 5–7 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Ekológia a rozšírenie
- Mykorízni partneri
- Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Pinus (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Quercus (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Betula (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Fagus (všeobecný zoznam partnerov). - Spôsob výživy
- Spôsob výživy: Mykorízny.
Nekulinárske využitie
Nekulinárske využitie muchotrávky červenkastej je v porovnaní s inými úžitkovými hubami úzko špecifické a zahŕňa niekoľko historických a novodobých oblastí:
- Remeselné farbiarstvo: V tradičnom prírodnom farbiarstve sa zrelé plodnice historicky využívali na farbenie prírodných vlákien, predovšetkým ovčej vlny. V kombinácii s kamencovými alebo železitými moridlami dodáva vlne jemné tlmené tóny v škále od béžovej cez sivohnedú až po svetlú khaki farbu.
- Mykologická edukácia a vzdelávanie: Druh slúži ako významný názorný materiál pri odbornej výučbe mykológie, lesníctva a toxikológie. V univerzitných kurzoch a osvetových mykologických výstavách sa využíva na demonštráciu oxidatívnych procesov v hubových tkanivách (viditeľné červenanie dužiny) a ako modelový príklad princípu termolability toxínov pre verejnosť.
- Herbárové a muzeálne zbierky: Lyofilizované exempláre a sušené vzorky sú súčasťou referenčných herbárových fondov vedeckých inštitúcií na dokumentáciu biodiverzity a fenologických zmien lesných ekosystémov.
- Ľudové pokusy o odpudzovanie hmyzu: V historických vidieckych zápisoch sa ojedinele objavujú zmienky o pokusoch použiť macerát plodníc proti muchám v obydliach, išlo však o druhotné uplatnenie odvodené z ľudového zamieňania s inými druhmi rovnakého rodu.
História a kultúra
Muchotrávka červenkastá zaujíma osobité miesto v európskej mykologickej histórii a vidieckej kultúre. Do odbornej literatúry ju formálne zaviedol juhoafricko-francúzsky mykológ Christiaan Hendrik Persoon, ktorý ju pod platným vedeckým názvom Amanita rubescens publikoval v roku 1797 vo svojom prelomovom spise Tentamen dispositionis methodicae fungorum. Týmto dielom bolo meno ukotvené v klasickej mykologickej nomenklatúre.
V stredoeurópskom folklóre si huba vyslúžila množstvo expresívnych ľudových pomenovaní viažucich sa k jej červenajúcej dužine, ako napríklad masák, ružovka, divá holubička či cikánka. Tieto názvy odrážali stáročnú skúsenosť vidieckeho obyvateľstva, ktoré sa naučilo tento druh prakticky rozoznávať a využívať napriek hlboko zakoreneným predsudkom voči škvrnitým lesným hubám. V niektorých slovanských regiónoch bolo jej náhle červenanie na reze spájané s poverami o lesných duchoch a metaforicky vnímané ako krv zranenej zeme.
V kultúrnom kontexte strednej Európy sa postupne stala symbolom prerodu ľudového strachu v poznanie. Zatiaľ čo mestská kultúra a západoeurópske krajiny sa jej z opatrnosti vyhýbali, stredoeurópsky vidiek ju pevne integroval do sezónnych tradícií letného hospodárenia a dodnes predstavuje v lokálnej literatúre symbol svojráznej dedinskej mykofílie.
Jedlosť a bezpečnosť
Muchotrávka červenkastá je po tepelnej úprave výborná jedlá huba, ktorá je cenená pre svoju krehkú, no mäsitú textúru a lahodnú, jemne nasladlú chuť.
Za surova alebo pri nedostatočnom prevarení je tento druh jedovatý a spôsobuje rozklad červených krviniek a podráždenie tráviaceho traktu. Obsiahnuté rizikové zložky sú však termolabilné, čo znamená, že sa pôsobením vysokej teploty úplne rozkladajú a zneškodňujú. Základnou podmienkou bezpečnej konzumácie je preto dôkladné a dostatočne dlhé tepelné spracovanie. Odporúča sa minimálne dvadsať minút intenzívneho varenia, dusenia alebo dôkladného smaženia. Vodu z prvotného povarenia je vhodné vyliať. Ďalším rizikom je rýchle kazenie a vysoká miera napadnutia hmyzom, preto sa nesmú konzumovať staré, mäkké alebo červivé plodnice, ktoré môžu vyvolať bakteriálnu otravu.
Spotrebiteľské preferencie sa naprieč krajinami výrazne líšia. Na Slovensku, v Českej republike a v niektorých regiónoch Poľska patrí k tradične zbieraným a vysoko hodnoteným druhom pre domácu spotrebu. V nemecky hovoriacich krajinách sa teší stabilnej obľube u skúsených konzumentov. Naopak, v anglosaských štátoch a v západnej Európe prevláda voči nej všeobecná nedôvera kvôli príslušnosti k rodu muchotrávok a na komerčných trhoch sa prakticky neobjavuje.
Biotop a výskyt
Muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens sensu stricto) je prirodzene rozšírená v miernom a boreálnom pásme Eurázie. V Amerike sa prirodzene nevyskytuje a nálezy mimo Eurázie predstavujú buď odlišné druhy tamojšieho komplexu, alebo introdukované populácie. Patrí medzi ekologicky plastické huby schopné kolonizovať rozmanité typy lesných biotopov od nížin až po horské polohy. Rastie na kyslých, piesočnatých, hlinitých aj mierne vápenatých pôdach, často v hrabanke, opadanke či medzi machom.
Vytvára mykorízne väzby so širokým spektrom drevín. V ihličnatých lesoch je najčastejšie asociovaná so smrekom obyčajným (Picea abies), borovicou lesnou (Pinus sylvestris) a jedľou bielou (Abies alba). V listnatých a zmiešaných porastoch sa viaže na duby (Quercus robur, Quercus petraea), buk lesný (Fagus sylvatica), hrab obyčajný (Carpinus betulus), brezu previsnutú (Betula pendula) i gaštan jedlý (Castanea sativa). Vyskytuje sa aj v parkoch a lesostepiach s prítomnosťou hostiteľských stromov.
Fruktifikačné obdobie v strednej Európe začína koncom mája alebo v júni a trvá do novembra. Hlavný vrchol tvorby plodníc spadá do obdobia od júla do konca septembra. V teplejších nížinných oblastiach južnej Európy pokračuje výskyt plodníc ešte v novembri a decembri, zatiaľ čo v severnejších regiónoch a vo vyšších nadmorských výškach vegetačná perióda spravidla končí už v priebehu októbra po nástupe mrazov.
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Zdrojové zistenia: jedlosť, konzumácia a využitie
- Jedlosť
- Jedlý — zdroj určenia
ČMS — Amanita rubescens · Kuchynské využitie:po tepelnej úprave jedlá; surová jedovatá. Osobitné označenie požiadavky na úpravu zostáva v hodnotení bezpečnosti.
- Požadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
ČMS — Amanita rubescens · Kuchynské využitie:surová jedovatá,tepelne spracovaná jedlá.
- Konzumácia za surova
- Jedovatý
Materiał: surowy
ČMS — Amanita rubescens · Kuchynské využitie:za surova jedovatá.
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Amanita rubescens
Vedecké názvy a taxonómia
Muchotrávka červenkastá nesie vedecký názov Amanita rubescens Pers. Register Species Fungorum uvádza publikáciu Christiaana Hendrika Persoona z roku 1797 v „Tentamen dispositionis methodicae fungorum“, s. 67. Rod Amanita patrí do čeľade muchotrávkovitých (Amanitaceae), radu pečiarkotvarých (Agaricales), podtriedy Agaricomycetidae, triedy agarikomycétov (Agaricomycetes), oddelenia bazídiových húb (Basidiomycota) a ríše húb (Fungi).
Vedecké názvy a taxonómia
Synonymika druhu zahŕňa 27 nasledujúcich názvov:
- Agaricus rubescens (Pers.) Fr., Systema Mycologicum (Lundae) 1: 18 (1821)
- Limacium rubescens (Pers.) J. Schröt., in Cohn, Krypt.-Fl. Schlesien (Breslau) 3.1(33–40): 531 (1889)
- Amplariella rubescens (Pers.) E.-J. Gilbert, in Bresadola, Iconogr. Mycol., Suppl. I (Milan) 27: 79 (1940)
- Agaricus verrucosus Bull., Herb. Fr. (Paris) 7: pl. 316 (1787) [1787-88]
- Amanita rubescens var. verrucosa Gillet, Les Hyménomycètes ou Description de tous les Champignons (Fungi) qui Croissent en France avec l'indication de leurs propriétés utiles ou vénéneuses (Alençon): 45 (1874) [1878]
- Amanita rubescens var. circinnata Pers., Syn. meth. fung. (Göttingen) 2: 255 (1801)
- Agaricus rubescens var. circinnata (Pers.) Weinm. [as 'circinata'], Hym. à Gast. Imp. Ross. Obs. (Petropoli): 7 (1836)
- Amanita rubens var. circinnata (Pers.) Sacc., Fl. ital. crypt., Hymeniales (Genoa) 1(14): 45 (1915)
- Amanita rubescens var. communis Alb. & Schwein., Consp. fung. (Leipzig): 144 (1805)
- Agaricus rubescens var. haematodes Pers., Mycologia Europaea (Erlanga) 3: 104 (1828)
- Agaricus magnificus Fr. [as 'magnifica'], Monogr. Hymenomyc. Suec. (Upsaliae) 1: 13 (1857)
- Amanita magnifica (Fr.) Gillet, Les Hyménomycètes ou Description de tous les Champignons (Fungi) qui Croissent en France avec l'indication de leurs propriétés utiles ou vénéneuses (Alençon): 23 (1874) [1878]
- Lepiota magnifica (Fr.) P. Karst., Bidr. Känn. Finl. Nat. Folk 32: 12 (1879)
- Amanita rubescens var. magnifica (Fr.) Rea, Brit. basidiomyc. (Cambridge): 104 (1922)
- Amanita rubens f. magnifica (Fr.) Veselý, Annls mycol. 31(4): 244 (1933)
- Amanita rubescens var. alutacea Gillet, Les Hyménomycètes ou Description de tous les Champignons (Fungi) qui Croissent en France avec l'indication de leurs propriétés utiles ou vénéneuses (Alençon): 45 (1874) [1878]
- Amanita rubescens f. alutacea (Gillet) Neville & Poumarat, Fungi europ. (Alassio) 9: 772 (2004)
- Amanita rubescens f. verrucosa (Gillet) A.G. Parrot, Bull. Soc. Mycol. France 81(4): 657 (1966) [1965]
- Amanita rubescens var. incarnata Gillet, Les Hyménomycètes ou Description de tous les Champignons (Fungi) qui Croissent en France avec l'indication de leurs propriétés utiles ou vénéneuses (Alençon): 45 (1874) [1878]
- Amanita rubescens var. annulosulfurea Gillet [as 'annulo-sulfurea'], Les Hyménomycètes ou Description de tous les Champignons (Fungi) qui Croissent en France avec l'indication de leurs propriétés utiles ou vénéneuses (Alençon): 45 (1874) [1878]
- Amanita rubescens f. annulosulphurea (Gillet) J.E. Lange, Dansk bot. Ark. 2(no. 3): 11 (1915)
- Amanita annulosulphurea (Gillet) Seyot, Les Amanites et la tribu des Amanitées: 51 (1930)
- Amanita rubens f. annulo-sulphurea (Gillet) Veselý, Annls mycol. 31(4): 244 (1933)
- Amanita rubescens var. alba Coker, J. Elisha Mitchell scient. Soc. 33(1-2): 62 (1917)
- Amanita rubescens f. alba (Coker) Sartory & L. Maire, Compendium Hymenomycetum, Amanita. Fascicle: 311 (1922)
- Amanita rubescens var. elegantissima Naveau, Natuurw. Tijdschr. 5: 76 (1923)
- Amanita rubescens f. elegantius Hruby, Hedwigia 70: 239 (1930)
Rozsah taxónu a obmedzenia určovania
Názov Amanita rubescens sa historicky používal v širokom poňatí. Fylogenetické štúdie Quintera-Corralesa a spoluautorov z roku 2024 oddeľujú eurázijské Amanita rubescens sensu stricto od skupiny príbuzných, samostatných amerických línií. V rámci vlastného druhu autori vyčleňujú európsku a ázijskú populáciu, pričom poznamenávajú, že ich prípadné uznanie za samostatné druhy si vyžaduje ďalší výskum a samotné preukázanie dvoch kladov nezavádza nové druhové názvy.
- Zakres ujęcia taksonomicznego
Amanita rubescens Pers. według dokładnego zaakceptowanego dopasowania GBIF7496350. Europejskie ujęcie gatunku; północnoamerykańskie szerokie opisy rubescens s.l. pozostają przy swoich źródłach. Wzmianka o synonimii nie scala odrębnych wpisów rejestru ani nie potwierdza tożsamości molekularnej dawnych kolekcji.
[19]
Ekológia a rozšírenie
- Frekvencia výskytu
- Poľsko: Frekvencia výskytu: veľmi hojný. [20]
Laboratórna diagnostika
Štruktúrované údaje
Ostatné laboratórne znaky
- Typy buniek v celkovej plachtičke
- Typy buniek v celkovej plachtičke: sférocysty (prevažujúce). [7]
Typy buniek v celkovej plachtičke: vláknité hýfy (čiastočne). [7] - Priemer guľovitých buniek celkovej plachtičky
- Priemer guľovitých buniek celkovej plachtičky: do 80 µm (sférocysta). [7]
- Šírka hyfy celkovej plachtičky
- Šírka hyfy celkovej plachtičky: do 7 µm. [7]
Výtrusy
Materiál a metódy výskumu
Metody i zapisy źródłowe — Gatunkowy opis mikroskopii A. rubescens według cms.
Metody i zapisy źródłowe — Gatunkowy opis mikroskopii A. rubescens według barakaldo.
Atlasové rozsahy a reakcie po poškodení
Plôšky po daždi: Zarzyński opisuje biele plôšky na klobúku ako zvyšky plachtičky a uvádza, že dážď ich môže čiastočne zmývať. Zdroj hovorí o plôškach, nepripisuje im osobitnú vlastnosť bradavičnatosti.
Rozsah rozmerov: ČMS uvádza klobúk 50–200 mm a hlúbik 60–180 × 15–50 mm. Snowarski uvádza príslušne 50–250 mm a 100–150 × 10–30 mm. V makroskopických poliach sú zapísané úplné min–max: 50–250 mm, 60–180 mm a 10–50 mm. Pôvodné intervaly sa zachovali osobitne v zdrojoch; nejde o priemery ani o základ pre odhadovanie hmotnosti.
Čas červenania: Snowarski opisuje červenanie dužiny ako pomalé, niekedy zreteľné až po niekoľkých hodinách. Poškodené lupene hnedočervenajú po niekoľkých až približne desiatich minútach. Zarzyński opisuje dužinu ako červenajúcu veľmi rýchlo, najmä pri báze hlúbika. Tieto opisné časy zostávajú pri svojich zdrojoch; neurčilo sa z nich vymyslené číselné minimum ani maximum a neboli priradené samotnému médiu preparátu.
Povrch a vnútro: Okraj klobúka je v opise Snowarského a Barakalda nerýhovaný, zatiaľ čo ČMS pripúšťa mierne ryhovanie u starých plodníc. Tieto varianty boli zaznamenané s príslušným vekovým rozsahom. Hnedoružové plôšky patria k zvyškom plachtičky, a nie k farbe pozadia klobúka. Neprítomnosť pošvy neznamená absenciu valčekov plachtičky na báze hlúbika.
Rozsah atlasovej mikroskopie
Výtrusy: ČMS opisuje výtrusy ako bezfarebné, široko elipsoidné, hladké, tenkostenné a amyloidné, 7–10,5 × 5–7 µm. Barakaldo uvádza 7,5–10 × 5,5–7 µm a Q = 1,2–1,7. Každá os, Q a tvar si zachovávajú osobitný výsledok a presný zdroj. Atlasy neuvádzajú početnosť vzorky, konkrétny zber, médium ani prístrojové vybavenie, takže tieto parametre neboli doplnené.
Celková plachtička: Barakaldo opisuje prevahu sférocýst do 80 µm a ojedinelé vláknité hýfy do šírky 7 µm. Výsledky boli priradené celkovej plachtičke a jej konkrétnym prvkom. Tieto rozmery neboli prenesené na bazídiá, bunky pokožky ani na celú vrstvu plachtičky. Neuvedené dolné hranice neboli nahradené nulou.
Poľské nálezy a kalendár
Pomenované miesta: Šesť záznamov nálezov Snowarského uvádza údolie Odry a okolie Oborník Sliezskych v Dolnom Sliezsku, Rychlebské hory (Góry Bialskie) a okolie Zatwarnice v Bieszczadoch. Popisky dokumentujú okrem iného jednotlivé a skupinové plodnice, stanovištia pod dubmi, hrabom a smrekmi. Nejde o úplnú mapu rozšírenia druhu v Poľsku.
Dátumy a sezóna: Pri fotografiách sú viditeľné dátumy 24 júla 1999, 3 júla 1999, 15 augusta 2000 a 22 júna 2009. Nestotožnili sa s osobitným poľom dátumu zberu, ktoré nebolo zistené. Kódy fotografií v dvoch záznamoch sa líšia od dátumov popisiek. Poľská pravidelná sezóna VI–XI pochádza z legendy Zarzyńského na tlačenej strane 293; Snowarski a Wojewoda uvádzajú VI–X. Májové pozorovanie ČMS sa týka Česka, a nie poľského kalendára.
Zdrojové väzby s koreňmi stromov
Morfotyp H43: Univerzitný záznam H43 priraďuje sekvenciu EU346872 s dĺžkou 423 bázických párov k Amanita rubescens z Hainichu v Nemecku. Uvádza Fagus sylvatica, Tilia sp. a Carpinus betulus, ako aj približnú lokalizáciu 51°10′N,10°50′E a nadmorskú výšku 350 m. Ide o záznam konkrétneho koreňového morfotypu, a nie o rozsah veľkosti plodnice alebo úplný zoznam všetkých partnerov druhu. Zväčšenia 16× a 20× sa týkajú fotografií, nie veľkosti koreňov ani buniek.
Rozsah moderného druhového konceptu
Komplex rubescens: Quintero-Corrales a spoluautori(2024) oddelili v komplexe samostatné línie a určili dve populácie A. rubescens s.s.:európsku a ázijskú. Konštatovali absenciu jeho prirodzeného výskytu v Amerike. Prečítaný bol abstrakt a úplná metrika tejto práce, nie jej úplný text. Staršie americké opisy sa automaticky nespojili s európskymi meraniami ani so zoznamom partnerov.
Poľské názvy: Wojewoda(2003),tlač 50,uvádza muchomora czerwieniejącego a muchomora czerwonawego pri rovnakom druhovom názve. Register a súčasný atlas Snowarského používajú prvý názov.
Výskum mykorízy v Hainichu
Materiál a identifikácia: Lang a spoluautori(2011) skúmali ektomykorízne koreňové špičky v zmiešanom lese Hainich. Na izoláciu DNA sa spájalo 10–20 špičiek jedného morfotypu, použila sa súprava DNeasy Mini Plant a ITS sa amplifikovalo primermi ITS5/ITS4 a sekvenovalo. V tabuľke 1 sa morfotyp priradený k A. rubescens spája so sekvenciouEU346872. Koreňový morfotyp a sekvencia nie sú opisom všetkých skúmaných plodníc.
Podiel na koreňoch rôznych stromov: V tabuľke 1 pre Fagus,Tilia a Carpinus sú uvedené relatívne podiely 0,05%(SE0,03),0,07%(SE0,04) a 3,68%(SE2,30). Ide o priemerné podiely v štúdii mykoríznych spoločenstiev, nie o rozsah min–max jednotlivého merania. Nepreniesli sa do frekvencie tvorby plodníc, hmotnosti huby ani do globálnej preferencie voči stromu.
Rubescenslyzín a rozsah toxikologických dôkazov
Výsledok pre bielkovinu a potraviny: Zachovaný záznam Seegera, Odenthala a Mengsa(1981) dokumentuje prácu o toxickom účinku rubescenslyzínu na myši a potkany. Dostupný záznam obsahuje metriku a indexáciu; neobsahuje abstrakt ani úplný protokol. Neprečítané dávky zo sekundárnych abstraktov neboli prenesené do nových číselných polí.
Zahrievanie: ČMS opisuje surové plodnice ako jedovaté a uvádza termolabilitu rubescenslyzínu. Odpoveď DGfM z roku 2019, tlač 185, rozoberá termolabilné hemolyzíny, riziko surových a nedostatočne tepelne upravených plodníc a tolerovanie dobre uvarených. Spomína tiež experimentálne LD50 pre myši okolo 0,3 mg/kg. Nejde o dávku plodníc pre človeka ani o validáciu konkrétneho počtu minút alebo teploty prípravy pokrmu.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Wpis krajowego wykazu i źródłowe karty polskich znalezisk.
Rozsah čítania: Fragmenty zdrojov.
Prečítaný bol fragment zdroja; úplný text a metódy neboli overené.
Dátum revízie: 05.11.2026.
Obmedzenia: Nejde o zoznam všetkých lokalít ani o vlastné preurčenie exemplárov.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Pięć kart znalezisk Snowarskiego z jawną nazwą Dolny Śląsk.
Rozsah čítania: Fragmenty zdrojov.
Prečítaný bol fragment zdroja; úplný text a metódy neboli overené.
Dátum revízie: 05.11.2026.
Obmedzenia: Zdrojové regionálne zistenie; nie súbor všetkých lokalít ani vlastné preurčenie. Z jednotlivých dátumov popisiek nebola vyvodená osobitná regionálna sezóna.
Rozsah spracovania
Pred dokončením vyžaduje záznam doplnenie alebo vyrovnanie.
- Zaznamenané zdrojové informácie čakajú na rozhodnutie.
Informácie čakajúce na rozhodnutie: 2
Právny základ a rozsah hodnotenia
Predpisy pre lokalitu: Poľsko
Základ informácií o ochrane
Amanita rubescens nefiguruje v prílohách druhovej ochrany húb vyhlášky 2014/1408. Nejde o zrušenie terénnych obmedzení ani vlastníckych práv.
Základ informácií o obchode
Amanita rubescens nefiguruje v prílohe 1 zoznamu húb povolených na uvádzanie na trh alebo výrobu spracovaných výrobkov v texte jednolitym2026/258. Nie je to totožné so zákazom vlastného zberu.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Toxicita surových plodníc sa v literatúre spája s prítomnosťou termolabilnej zložky s hemolytickým účinkom, označovanej ako rubescenslyzín, ktorá spôsobuje rozpad červených krviniek. Táto zlúčenina sa rozkladá vplyvom vysokej teploty.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V práci Rompu, Bielawského a Falandysza z roku 2008 sa skúmal obsah celkovej ortuti v 45 plodniciach označených ako Amanita rubescens a vo vzorkách pôdy odobratých priamo spod týchto plodníc (z vrstvy 0–10 cm). Materiál bol zozbieraný v troch oblastiach Pomoranského vojvodstva (po 15 exemplárov z každého miesta): v Łapine (obec Kolbudy, rok 2007), v Prímorskom krajinnom parku pri Władysławowe (rok 2006) a v Trojmestskom krajinnom parku pri Gdyni (rok 2006).
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Klobúky a hlúbiky sa oddeľovali počas zberu, mechanicky sa čistili od zvyškov podstielky a piesku plastovým nožom, sušili sa v elektrickej sušičke do konštantnej hmotnosti, treli sa v porcelánovej trecej miske a uzatvárali do nových polyetylénových vreciek. Vzorky pôdy (cca 100 g) sa odoberali plastovou lopatkou, čistili sa od kamienkov, organických zvyškov a bezstavovcov, potom sa sušili na vzduchu pri izbovej teplote niekoľko týždňov a preosievali cez plastové sito s veľkosťou ôk 1 mm. Bezprostredne pred analýzou sa pôda dosúšala pri teplote 40 °C počas 48–72 hodín.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Stanovenia celkovej ortuti sa uskutočnili metódou atómovej absorpčnej spektrometrie so studenými parami (CV-AAS) s amalgamáciou na zlatej vlne za použitia analyzátora ortuti MA-2000 od spoločnosti Nippon Instruments Corporation (Takatsuki, Japonsko). Analytická kontrola sa vykonávala s použitím certifikovaných biologických referenčných materiálov.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Výsledky obsahu ortuti v plodniciach a pôde, ako aj hodnoty biokoncentračných faktorov z pomoranských štúdií sú uvedené v tabuľke (koncentrácie Hg v µg/g sušiny; HgK/HgT a BCF bezrozmerné; hodnoty ako priemer ± rozptyl, v zátvorke rozsah a medián):
| Miesto, rok, počet plodníc | Hg: klobúk | Hg: hlúbik | Hg: pôda | HgK/HgT | BCF klobúka | BCF hlúbika |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Łapino, obec Kolbudy, 2007; n=15 | 0,46 ± 0,53 (0,098–2,1; 0,29) | 0,27 ± 0,29 (0,077–1,2; 0,15) | 0,040 ± 0,023 (0,016–0,099; 0,035) | 1,6 ± 0,3 (0,87–2,4; 1,6) | 11 ± 7 (3,0–31; 9,5) | 6,2 ± 3,6 (2,3–17; 6,1) |
| Władysławowo, NPK, 2006; n=15 | 0,72 ± 0,72 (0,23–3,2; 0,57) | 0,42 ± 0,29 (0,14–1,3; 0,37) | 0,032 ± 0,024 (0,0096–0,089; 0,024) | 1,7 ± 0,80 (0,85–4,0; 1,5) | 39 ± 55 (3,7–225; 24) | 21 ± 23 (3,4–95; 15) |
| Gdynia, TPK, 2006; n=15 | 0,93 ± 0,83 (0,25–3,1; 0,52) | 0,65 ± 0,72 (0,17–2,7; 0,30) | 0,075 ± 0,051 (0,030–0,20; 0,057) | 1,6 ± 0,33 (1,2–2,3; 1,6) | 15 ± 11 (1,8–43; 13) | 10 ± 9 (1,2–34; 6,7) |
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V celom preskúmanom materiáli z Pomoranska bola koncentrácia ortuti v klobúkoch 0,098–3,2 µg/g sušiny a v hlúbikoch 0,077–2,7 µg/g sušiny. V priemere sa v klobúkoch zistila približne o 50 % vyššia koncentrácia kovu než v hlúbikoch (pomer HgK/HgT pre jednotlivé plodnice bol 0,85–4,0). Mediány biokoncentračného faktora (BCF) klobúkov sa pohybovali v medziach 9,5–24 a hlúbikov 6,1–15, pričom maximálne individuálne hodnoty BCF dosiahli 225 a 95.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V abstraktoch práce z roku 2008 sa priemerná koncentrácia ortuti v pôde uviedla súhrnne v rozmedzí 0,032–0,040 µg/g sušiny, zatiaľ čo v podrobnej tabuľke výsledkov pre stanovište v Gdyni bola zaznamenaná hodnota 0,075 µg/g sušiny. V popisoch tabuľky bola hodnota za znamienkom ± v poľskom texte označená ako štandardná chyba priemeru a v anglickom ako smerodajná odchýlka (SD).
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Prehľad starších literárnych údajov týkajúcich sa obsahu ortuti v Amanita rubescens (v µg/g sušiny):
| Miesto a rok | n | Klobúk | Hlúbik | Celá plodnica | Položka v bibliografii práce |
|---|---|---|---|---|---|
| Fínsko, Äetsä, 1979 | 3 | — | — | 0,067 ± 0,025 (0,040–0,090) | 26 |
| Fínsko, juhovýchodná časť, Mikkeli, 1979 | neuvedené | — | — | 0,64 | 27 |
| Poľsko, okolie Gubina, 1994 | 16 | 0,99 ± 0,85 (0,21–3,1); 0,82 | 0,52 ± 0,54 (0,11–2,3); 0,40 | — | 15, 16 |
| Poľsko, TPK, Niedźwiednik, 1996 | 15 | 0,83 ± 1,0 (0,26–3,6); 0,94 | 0,47 ± 0,46 (0,12–1,8); 0,50 | — | 14 |
| Česko, kontaminované stanovištia, 1987–1989 | 8 | — | — | 2,4 ± 1,2 (max. 3,8) | 21 |
| Česko, České Budějovice, 1986–1987 | 12 | — | — | 0,61 ± 0,33 (0,28–1,3) | 25 |
| Česko, južná časť, 1994–1996 | 21 | — | — | 1,2 ± 0,9 (0,23–4,2) | 22 |
| Česko, rôzne oblasti, p. 1996 | neuvedené | — | — | Dubi: 0,58 ± 0,20; Chocen: 1,1 ± 0,30; Zbiroh: 2,1 ± 0,90 | 4 |
| Česko, České Budějovice, 1997–2000 | 15 | — | — | 1,5 ± 1,2 (0,25–4,0) | 37 |
| Česko, p. 2004 | neuvedené | — | — | 1,3 ± 0,10 – 1,4 ± 0,1 | 33 |
| Nemecko, južné oblasti, p. 1976 | 13 | — | — | 0,57 (0,27–0,92) | 34 |
| Francúzsko, 1975 | 6 | — | — | 0,69–13 | 32 |
| Slovinsko, Turjak, p. 1979 | 1 | — | — | 5,3 | 3 |
| Slovinsko, severná časť, 1998–2001 | 2 | — | — | 1,0 | 31 |
| Taliansko, Toskánsko, 1981–1982 | neuvedené | — | — | 0,73 | 2 |
| Taliansko, Reggio Emilia, p. 2006 | neuvedené | — | — | 3,8–3,8 | 5 |
| Turecko, východná oblasť pri Čiernom mori, 1997 | neuvedené | — | — | 0,80 ± 0,31 | 35 |
| Turecko, Yeşilyurt, p. 1998 | neuvedené | — | — | 0,40 | 39 |
| Turecko, východná oblasť pri Čiernom mori, 2000 | 6 | — | — | 0,42 ± 0,08 (0,32–2,1); 0,72 | 7 |
| Turecko, východná oblasť pri Čiernom mori, p. 2001 | neuvedené | — | — | 0,23 ± 0,07 | 6 |
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V historických údajoch boli zaznamenané netypické zápisy, okrem iného rozsah 3,8–3,8 pre Reggio Emilia a súbor hodnôt 0,42 ± 0,08 pri rozsahu 0,32–2,1 a mediáne 0,72 v štúdii z Turecka z roku 2000. V literatúre sa diskutovalo aj o francúzskej správe z rokov 1989–1990 o koncentrácii dosahujúcej 57 µg/g sušiny v oblasti Paríža, ktorú neskorší autori označili za málo pravdepodobnú.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
V úvahách o akumulácii sa vyslovil predpoklad, že pri vyšších koncentráciách ortuti v podloží sa efektívnosť biokoncentrácie znižuje. Diskutoval sa aj možný vplyv dozrievania a výsevu výtrusov na vzťah obsahu ortuti v klobúku a hlúbiku. Bývalé limity uvedené v publikácii z nariadenia z roku 2003 predstavovali 0,05 mg/kg pre čerstvé huby a 0,5 mg/kg pre sušinu.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Huba vykazuje schopnosť akumulovať ortuť zo životného prostredia. Plodnice zo silne kontaminovaných stanovíšť sa vyznačujú zvýšeným obsahom tohto prvku, čo vylučuje zber na antropogénne znečistených územiach.
Biotop a výskyt
Biotop, oblasť a ročné obdobie
V Česku je huba hojná v listnatých, ihličnatých a zmiešaných lesoch, ako aj v parkoch a stromoradiach pri cestách, od nížin až po vyššie horské polohy. Hlavné obdobie tvorby plodníc pripadá na jún–november. Plodnice sa objavujú aj počas suchších období.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
V českom atlase boli zaznamenané nasledujúce datované terénne pozorovania: 25. mája 2024 (Středočeský kraj); 17. septembra 2022 (Středočeský kraj); 6. júla 2021 (Středočeský kraj); 28. júna 2020 (Jihočeský kraj); 30. júna 2018 (Středočeský kraj); 26. júna 2018 (Středočeský kraj).
Biotop, oblasť a ročné obdobie
Staršie zdroje uvádzali široký areál zahŕňajúci Európu, Severnú Ameriku a severnú Afriku. Molekulárne štúdie z roku 2024 zužujú prirodzený výskyt Amanita rubescens sensu stricto na oblasť Eurázie, pričom oddeľujú severoamerické línie. Vo fylogenetickej diskusii sa poukázalo na nerovnomerné preskúmanie územia (vrátane dvoch skúmaných vzoriek z Tuniska) a výrazné medzery v odbere vzoriek medzi Európou a východnou Áziou.
Biotop, oblasť a ročné obdobie
Analýzy z roku 2024 preukázali prítomnosť európskeho kladu v Kolumbii (vzorky F415 a F416), čo bolo interpretované ako introdukcia zavlečená so sadenicami borovíc na základe údajov Vargasa a spolupracovníkov. Podobné európske haplotypy boli zistené v Austrálii a na Novom Zélande na základe publikácie Lebelovej a spoluautorov.
Potvrdený areál výskytu
Všetky oblasti potvrdené v uložených zdrojových údajoch.
| Krajina | Regióny a lokality | Rast plodníc | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Poľsko | Dolné Sliezsko — rozsah pomenovaný zdrojom | VI–XI |
|
Zdroje
- 2014/1408
- 2026/258
- Sociedad Micológica Barakaldo — Amanita rubescens
- Zarzyński 2021, druk292–293
- ČMS — Amanita rubescens (tiež [27])
- DGfM-Mitteilungen 2019/1, p.185
- Göttingen — H43
- GBIF exact Amanita rubescens
- Snowarski — zalogowany odczyt pełnej karty
- Sześć indywidualnych kart znalezisk Snowarskiego
- Lang et al. 2011, Mycorrhiza21:297–308, DOI 10.1007/s00572-010-0338-y
- Quintero-Corrales et al. 2024, DOI 10.1080/00275514.2024.2355276
- Seeger, Odenthal, Mengs 1981, DOI 10.1016/0041-0101(81)90045-3
- Wojewoda 2003, druk50
- C.A.Quintero-Corrales, M.Vega, A.Ramírez-Terrazo, B.Águila, R.Garibay-Orijel 2024. Downfall of an empire… Mycologia116(5): 642–649 DOI 10.1080/00275514.2024.2355276
- M.Rompa, L.Bielawski, J.Falandysz 2008. Zawartość i biokoncentracja rtęci u muchomora czerwonawego(Amanita rubescens)zPolskiPółnocnej. Roczn.PZH59(2): 139–146
- Species Fungorum, Amanita rubescens, RecordID 172799
- Paweł Zarzyński 2021. Grzyby polskich lasów, CILP ISBN978-83-65659-43-9 s.292–293