Jedlý
Vyžaduje úpravu
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.





Lakovka ametystová (Laccaria amethystina) je menšia bazídiová huba z čeľade Hydnangiaceae, typická svojím intenzívnym fialovým až ametystovým sfarbením celých plodníc. Má jemný klobúk, hrubé riedke lupene a štíhly, vláknitý hlúbik. Pri vysychaní jej žiarivá farba bledne do sivastých tónov. Je bežným mykoríznym druhom vlhkejších lesov mierneho pásma severnej pologule, kde často tvorí početné skupiny vo vlhkej listovej hrabanke.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk, hlúbik.
- Farba mycélia na báze plodnice
- Farba mycélia na báze plodnice: fialovobiely.
Klobúk
- Tvar klobúka
- Tvar klobúka: vypuklý alebo plochý.
Tvar klobúka: lievikovitý (možné). - Reliéf povrchu klobúka
- Reliéf povrchu klobúka: hladký.
- Pokryv klobúka
- Pokryv klobúka: zamatový.
pri starých plodniciach: Pokryv klobúka: šupinatá (jemné šupiny). - Lesk povrchu klobúka
- Lesk povrchu klobúka: matný.
- Farba klobúka
- Farba klobúka: fialový.
pri starých plodniciach: Farba klobúka: fialovohnedá.
za sucha: Farba klobúka: belavá.
pri starých plodniciach: Farba klobúka: biely (sivastý nádych). - Usporiadanie okraja
- pri mladých plodniciach: Usporiadanie okraja: zahnutý dovnútra.
- Obrys okraja klobúka
- pri starých plodniciach: Obrys okraja klobúka: zvlnený.
- Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 10–60 mm.
- Stred klobúka
- Stred klobúka: Vtlačený.
- Hygrofánnosť klobúka
- Hygrofánnosť klobúka: hygrofánny.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: lupene.
Lupene pri hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku
- Pripojenie hymenoforu k hlúbiku: prirastený k hlúbiku (lupene).
- Šírka prirastenia hymenofóru
- Šírka prirastenia hymenofóru: široko prirastený (lupene).
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik
- Zbiehavosť hymenoforu na hlúbik: zbiehavý (lupene).
- Prirodzená farba povrchu lupeňa
- Prirodzená farba povrchu lupeňa: fialový.
- Diferenciácia dĺžky lupienkov
- Diferenciácia dĺžky lupienkov: nerovnaké.
- Rozostup lupeňov
- Rozostup lupeňov: riedko usporiadané.
- Hrúbka lupeňov
- Hrúbka lupeňov: hrubý.
- Výška lupeňov
- Výška lupeňov: 3–8 mm.
Hlúbik a báza
- Tvar hlúbika
- Tvar hlúbika: valcovitý.
Tvar hlúbika: zužujúci sa nahor. - Farba hlúbika
- Farba hlúbika: fialový.
- Reliéf povrchu hlúbika
- Reliéf povrchu hlúbika: ryhovaná.
- Pokryv povrchu hlúbika
- Pokryv povrchu hlúbika: vláknitá (belavý povlak).
- Vnútro hlúbika
- pri zrelých plodniciach: Vnútro hlúbika: dutý.
- Konzistencia hlúbika
- Konzistencia hlúbika: vláknitý a odolný proti roztrhnutiu.
- Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 40–100 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 3–11 mm.
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: fialový.
- Odolnosť dužiny proti zlomeniu alebo roztrhnutiu
- Odolnosť dužiny proti zlomeniu alebo roztrhnutiu: krehký.
- Vôňa dužiny
- Vôňa dužiny: nevýrazný, slabý.
- Charakter chuti dužiny
- Charakter chuti dužiny: mierny.
- Trieda hrúbky dužiny
- Trieda hrúbky dužiny: tenký.
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: listnatý les, ihličnatý les, park alebo záhrada.
- Substrát
- Substrát: pôda alebo mŕtve drevo.
- Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: v skupinách.
- Frekvencia výskytu
- Frekvencia výskytu: veľmi hojný.
- Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od júna do novembra.
- Oblasť výskytu
- Oblasť výskytu: potvrdený.
- Stupeň rozkladu dreva substrátu
- Stupeň rozkladu dreva substrátu: spráchnivené.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Jedlý
- Vyžadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
Právo
- Ochrana
- Nie je uvedený v poľskom zozname chránených druhov húb.
- Predaj
- V Poľsku nie je uvedený v zozname húb povolených na predaj.
FAQ
V akých lesoch sa lakovka ametystová vyskytuje?
Rastie najmä vo vlhkých listnatých a zmiešaných lesoch, predovšetkým pod bukmi a dubmi, no nájdeme ju aj v smrečinách.
Kedy počas roka rastie?
Plodnice sa objavujú od júna do novembra, s doloženými nálezmi už od začiatku júna, pričom najčastejšie rastú v neskorom lete a počas jesene.
S akými drevinami tvorí mykorízu?
Vytvára symbiózu hlavne s bukom lesným, dubom, hrabom a smrekom obyčajným.
Je lakovka ametystová jedlá?
Áno, je to jedlá huba vhodná na konzumáciu po riadnej tepelnej úprave.
Ktorá časť plodnice sa zbiera na jedenie?
Konzumujú sa iba klobúky, pretože hlúbiky sú príliš tuhé a vláknité.
Aké zdravotné riziko sa s ňou spája?
Má schopnosť vo vysokej miere hromadiť arzén a rádioaktívny cézium z pôdy, preto sa neodporúča konzumovať ju vo veľkých množstvách.
Prečo jej farba časom bledne?
Je silne hygrofánna – po vyschnutí a strate vody jej žiarivá fialová farba bledne až do sivastého odtieňa.
Ako sa využíva v remeslách?
Používa sa v remeselnom farbiarstve na farbenie prírodných vlákien, ako je vlna a hodváb.
Aké má využitie v lesníctve?
Slúži na mykoríznu inokuláciu sadeníc buka a duba v lesných škôlkach na podporu ich ujatia po výsadbe.
Na čo slúži v environmentálnom výskume?
Využíva sa ako bioindikátor na monitorovanie kontaminácie lesných pôd arzénom a rádioizotopmi.
Nadšenec
Názvy a história
- Platný národný názov
- Lakówka ametystowa
- Platný taxonomický názov
- Laccaria amethystina
- Iné národné názvy
- Bedłka fioletowa
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách nadvihnite klobúk a pozrite si výtrusný prach.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: biely.
- Odtieň výtrusného prachu
- Odtieň výtrusného prachu: belavý.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: takmer guľovitý. Tvar výtrusu: takmer guľovitý. Tvar výtrusu: guľovitý.
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: ornamentovaný. Povrch výtrusu: ornamentovaný.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 5,1–11 µm, šírka 4,8–10 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Ekológia a rozšírenie
- Vlhkosť pôdy
- Vlhkosť pôdy: Vlhká.
- Obsah humusu
- Obsah humusu: humózna.
- Mykorízni partneri
- Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Abies (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Castanea (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Fagus (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Quercus (všeobecný zoznam partnerov).
Všeobecná väzba druhu: Mykorízni partneri: Carpinus (všeobecný zoznam partnerov). - Spôsob výživy
- Spôsob výživy: ektomykorízny.
Nekulinárske využitie
Lakovka ametystová má praktické nekulinárske uplatnenie predovšetkým v remeselnom textilnom farbiarstve a lesníctve. V remeselnom farbení prírodnej vlny a hodvábu sa plodnice používajú ako zdroj prírodných farbív, ktoré v závislosti od použitého moridla poskytujú jemné béžové, sivasté a tlmené hnedé odtiene.
V lesníckej praxi sa využíva pri umelej mykoríznej inokulácii sadeníc buka lesného a dubov v škôlkach pred výsadbou do kalamitných a odlesnených plôch na podporu stability lesných porastov. V environmentálnom manažmente a rádoekológii nachádza uplatnenie ako štandardný bioindikátor znečistenia životného prostredia, kde sa plodnice cielene analyzujú na monitorovanie znečistenia pôdy arzénom a rádioaktívnym spadom v okolí baní a priemyselných centier.
História a kultúra
V európskej mykologickej tradícii pútala lakovka ametystová pozornosť už od 18. storočia, keď ju opísal francúzsky prírodovedec Jean Baptiste Bulliard. Vďaka neobvyklej fialovej farbe sa v historických herbároch a prírodopisných atlasoch stala častým námetom ilustrátorov, ktorí ju zobrazovali ako estetický klenot lesného podrastu. V anglickom folklóre si získala meno „amethyst deceiver“, ktoré vyjadruje fascináciu jej nápadnou farbou v čase vlhka a následným vyblednutím na nepoznanie počas suchších dní.
V ľudových tradíciách západnej a strednej Európy nebola obklopená poverami o nadprirodzených bytostiach, ale figurovala v miestnych záznamoch ako orientačný ukazovateľ zdravých bukových lesov. Literárne zmienky v dielach prírodovedných esejistov 19. storočia často vyzdvihovali jej fialový odtieň ako symbol farebnej pestrosti jesennej prírody.
Jedlosť a bezpečnosť
Lakovka ametystová je jedlá huba, ktorá si pred konzumáciou vyžaduje dostatočnú a dôkladnú tepelnú úpravu. Hlúbiky sú tuhé a povrazovito vláknité, preto sa na kulinárske účely používajú iba klobúky. Chuť je jemná, mierna a nenápadná, vôňa je nevýrazná.
Významným bezpečnostným rizikom tohto druhu je jeho mimoriadna fyziologická schopnosť selektívne kumulovať arzén a rádioaktívne cézium z podložia. Pri zbere z pôd s prirodzene vyšším obsahom týchto prvkov alebo z priemyselne znečistených lokalít môže dôjsť k prekročeniu bezpečných zdravotných limitov. Z tohto dôvodu sa neodporúča jej pravidelná ani nadmerná konzumácia. V krajinách strednej Európy je vnímaná skôr ako doplnková jedlá huba, zatiaľ čo v tradičnej vidieckej kuchyni Francúzska či Talianska býva obľúbená ako estetický prvok pre zachovanie farby po jemnom sparení.
Biotop a výskyt
Lakovka ametystová obýva predovšetkým vlhké listnaté a zmiešané lesy, no vyskytuje sa aj v čisto ihličnatých porastoch. Vyhľadáva humózne, kyslejšie až neutrálne pôdy, vlhké machoviská, tienisté rokliny a okraje lesných potokov. Žije v mykoríznom spolužití s listnáčmi aj ihličnanmi, pričom jej najčastejšími hostiteľskými drevinami sú buk lesný, dub, hrab a smrek obyčajný.
V širšom historickom poňatí bola uvádzaná v miernom pásme Európy, Ázie a Ameriky, no novšie fylogenetické štúdie vymedzujú druh v užšom zmysle najmä pre Európu a oddeľujú ázijské línie ako samostatné taxóny. V stredoeurópskom regióne rastie od nížin až po horské oblasti. Plodnice sa objavujú od júna do novembra, s hojnejším výskytom od konca augusta do októbra. V juhoeurópskych a prímorských oblastiach je obdobie výskytu posunuté do neskorej jesene a zimy, kým v severnejších šírkach končí v priebehu októbra.
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Zdrojové zistenia: jedlosť, konzumácia a využitie
- Jedlosť
- Jedlý — zdroj určenia
Snowarski — pełna zalogowana karta, Tx876 · Jedlé alebo jedovaté?:Jedlá.[105]
- Požadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
Źródło bez opisu bibliograficznego · Jedlosť a bezpečnosť, odsek 2: „Pred konzumáciou je nevyhnutná dôkladná tepelná úprava“; odporúčanie na prípravu.
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Laccaria amethystina
- Zakres ujęcia taksonomicznego
Laccaria amethystina Cooke, GBIF2530983:aktualnie zaakceptowany gatunek rodziny Hydnangiaceae. Europejskie opisy atlasowe i kolekcję Merino zachowano jako oznaczenia źródłowe, bez przypisywania im ponownej weryfikacji DNA. Starsze użycie L.amethystea w pracy Mueller i Vellinga1986 dotyczy fioletowego taksonu przyjętego przez autorów; nie przeniesiono mechanicznie ich danych do L.laccata na podstawie obecnej synonimii baz. Materiał chiński i japoński rozdzielony przez Vincenot i in.2017 pozostaje poza pomiarami obecnego rekordu.
[12] [13] [25] [18]
Ekológia a rozšírenie
Laboratórna diagnostika
Štruktúrované údaje
Bazídiá
- Počet výtrusov na bazídii
- Počet výtrusov na bazídii je 4. [15]
Hymeniálne cystidy
- Prítomnosť hymeniálnych pseudocystíd
- Prítomnosť hymeniálnych pseudocystíd: prítomný. [15]
- Pravidelnosť tvaru pseudocystíd
- Pravidelnosť tvaru pseudocystíd: poprehýbaná. [15]
- Tvar hymeniálnych pseudocystíd
- Tvar hymeniálnych pseudocystíd: nitkovité. [15]
Tvar hymeniálnych pseudocystíd: mechúrikovité. [15] - Vetvenie
- Vetvenie: vidlicovité (niektoré). [15]
Pokožka klobúka
Výtrusy
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Priemerný pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1 (priemer). [17]
- Prítomnosť apikulu bazídiospóry
- Prítomnosť apikulu bazídiospóry: prítomný. [15]
- Farba výtrusov pod mikroskopom
- Farba výtrusov pod mikroskopom: hyalínny. [5]
Farba výtrusov pod mikroskopom: hyalínny. [15] - Priemer výtrusu
- Priemer výtrusu: 7–10 µm. [13]
- Kvapky vo vnútri výtrusu
- Kvapky vo vnútri výtrusu: prítomný. [15]
- Forma ornamentácie výtrusov
- Forma ornamentácie výtrusov: jemne ostnitá. [5]
Forma ornamentácie výtrusov: jemne ostnitá. [13]
Forma ornamentácie výtrusov: jemne ostnitá. [15] - Pomer dĺžky a šírky výtrusu
- Pomer dĺžky a šírky výtrusu: 1–1,1. [15]
Materiál a metódy výskumu
Popis znakov — zdroj a rozsah
Materiál: Opis chuti dužiny v prihlásenom atlase grzyby.pl.
Rozsah čítania: Úryvky zdrojov.
Prečítaný úryvok zdroja; plný text a metódy neboli overené.
Obmedzenia: Chýba protokol senzorického hodnotenia;zachovaný opis atlasu.
Mikroskopické údaje — zdroj a obmedzenia
Materiál: JA-CUSSTA 8624,La Argamasilla,29-XII-2013;Qe uvedené autorom,N=96.
Rozsah čítania: Plný text.
Obmedzenia: Priemerný Q je hodnotou zdroja;nebol vypočítaný z hraníc L/W. Chýba opis média a kalibrácie.
Štúdia zloženia a aktivity — materiál a obmedzenia
Materiál: Jedenásť vzoriek v zdroji určených ako Laccaria amethystina v tabuľke III (štúdia 1985–1988). Pre jednotlivé vzorky nebola uvedená lokalita ani krajina. V štúdii sa využili aj nákupy na švajčiarskych trhoch, bez počtu týchto nákupov medzi 11 vzorkami.
Rozsah čítania: Plný text.
Obmedzenia: Historické určenie autora, bez novej molekulárnej identifikácie. Výsledok sa týka suchej hmotnosti skúmaného materiálu, nepredstavuje koncentráciu všetkých plodníc ani bezpečnostný prah. Metóda: hydride-generation atomic absorption spectrometry (AAS); speciácia arzénu sa neskúmala.
Metody i zapisy źródłowe — España,Cádiz,Algeciras,La Argamasilla,30STE7396,524m,Quercus suber,29-XII-2013,JA-CUSSTA:8624;leg.Morente,Estrada,Illescas,Merino.
Identyfikacja kropli: nierozstrzygnięta.
Orientacja strzępek skórki — zapis źródłowy: „algunas con terminaciones ascendentes” [15]
Układ strzępek skórki — zapis źródłowy: „hifas más o menos paralelas” [15]
Obecność pseudocystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „Pseudocistidios multiformes,filiformes,flexuosos o vesiculares,algunos bifurcados.” [15]
Kształt pseudocystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „filiformes” [15]
Kształt pseudocystyd hymenialnych — zapis źródłowy: „vesiculares” [15]
Liczba zarodników na jednej podstawce — zapis źródłowy: „tetraspóricos” [15]
Obecność wyrostka wnęki bazydiospory — zapis źródłowy: „apiculadas” [15]
Kształt podstawki — zapis źródłowy: „cilíndricos” [15]
Kształt podstawki — zapis źródłowy: „subclaviformes” [15]
Regularność kształtu pseudocystyd — zapis źródłowy: „flexuosos” [15]
Rozgałęzienie — zapis źródłowy: „algunos bifurcados” [15]
Przegrody strzępki skórki — zapis źródłowy: „con septos fibulados” [15]
Barwa zarodnika w mikroskopie — zapis źródłowy: „hialinas” [15]
Krople wewnątrz zarodnika — zapis źródłowy: „gutuladas” [15]
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „(5,1–)6,1–8,4(–9,3)µm;N96” [15]
Forma ornamentacji zarodnika — zapis źródłowy: „finas espinas” [15]
Iloraz długości i szerokości zarodnika — zapis źródłowy: „Q=1,0–1,1;Qe1,0” [15]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „globosas” [15]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „ornamentadas con finas espinas” [15]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „(4,8–)5,8–8,0(–8,9)µm;N96” [15]
Metody i zapisy źródłowe — ČMS:Popis,Výtrusy,8–11×7,5–10µm
Barwa zarodnika w mikroskopie — zapis źródłowy: „bezbarvé” [5]
Długość zarodnika; Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „8–11 x7,5–10µm” [5]
Forma ornamentacji zarodnika; Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „ostnité” [5]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „téměř kulovité” [5]
Metody i zapisy źródłowe — Grzyby.pl:/microscopy/spores,kulistawe,kolczaste7–10µm
Názov a rozsah zdrojových určení
Aktuálny názov: Laccaria amethystina Cooke, GBIF2530983: v súčasnosti akceptovaný druh čeľade Hydnangiaceae. Európske atlasové opisy a zbierka Merino boli zachované ako zdrojové určenia, bez pripisovania opätovného overenia DNA. Staršie použitie L. amethystea v práci Mueller a Vellinga 1986 sa týka fialového taxónu prijatého autormi; ich údaje neboli mechanicky prenesené do L. laccata na základe súčasnej synonymie databáz. Čínsky a japonský materiál oddelený Vincenotom et al.2017 zostáva mimo meraní tohto záznamu.
Mikroskopia zberov a rozsahy meraní
Zbierka Merino: JA-CUSSTA 8624 pochádza z La Argamasilla pri Algeciras v Španielsku,524 m, z pôdy v lese Quercus suber, z 29. decembra 2013. Autor uviedol 96 meraní výtrusov. Pôvodné dĺžky sú (5,1–)6,1–8,4(–9,3)µm, šírky (4,8–)5,8–8,0(–8,9)µm, priemery 7,1×6,8 µm, Q1,0–1,1 a Qe 1,0. Priemer nebol zmenený na rozsah jedincov. Zdroj neopisuje médium, kalibráciu ani presný spôsob zohľadnenia ornamentiky.
Pseudocystidy a pokožka: Merino opisuje pseudocystidy rôznych tvarov: nitkovité, poprehýbané alebo mechúrikovité, niektoré vidlicovité. V pokožke sú hýfy viac-menej rovnobežné, niektoré so stúpajúcimi koncami. Pracky uvádza oddelene na báze bazídií a na priehradkách hýf pokožky; neboli prenesené na iné pletivá. Úplné označenia boli zachované bez nahradenia pseudocystíd všeobecnými cystidami.
Atlasové rozmery: ČMS uvádza výtrusy 8–11×7,5–10 µm a grzyby. pl jednotlivý rozsah 7–10 µm pri takmer guľovitom tvare. Druhý záznam zostáva priemerom opísaným v zdroji; nebol rozdelený na vymyslené identické osi. Médium skúmania nie je biologickou podmienkou tvaru ani rozmeru.
Sezóna a mykoríza v zdrojoch
Sezóna v krajine: Snowarski uvádza pre Poľsko(VI) VIII–X(XI). V mesačnom poli sú zachované úplné zdrojové hranice VI–XI a typický rozsah VIII–X zostáva tu. ČMS uvádza VI–XI pre Česko. Datované záznamy českých regiónov nevytvárajú druhú, duplikovanú sezónu. Jeden decembrový zber zo Španielska nestanovuje úplnú sezónu tejto krajiny.
Pôda a substrát: Snowarski opisuje vlhké a machnaté miesta bez preferencie druhu pôdy. Ide o kvalitatívny atlasový opis, nie numerické meranie p H. Zmienka o raste na práchnivom dreve zostáva zdrojovým substrátom; nedokazuje saprotrofizmus.
Štúdia viachostiteľskosti: Roy a spoluautori(2008) skúmali 510 plodníc na troch francúzskych lokalitách vzdialených 150–450 km. Materiál z porastov Abies alba, Castanea, Fagus sylvatica a zmiešaných s Quercus robur a Carpinus betulus bol analyzovaný mikrosatelitovými markermi, r DNA, mitochondriálnymi a DALP. Autori uznali populácie za viachostiteľské. Prečítaný abstrakt; neboli doplnené podrobnosti protokolu ani rozšírený geografický materiál štúdie.
Vzhľad: farba pletiva, výtrusný prach a vývoj
Zmeny vzhľadu: ČMS opisuje dužinu ako svetlofialovú, neskôr hnedastú. Pri starších plodniciach bývajú lupene zvlnené a bielo poprášené výtrusmi. Biely povlak nebol zaznamenaný ako biela farba samotného pletiva lupeňov. V opise klobúka sa osobitne zachovala zdrojová zmena farby s vekom a blednutie pri vysychaní.
Arzén v skúmanom materiáli: rozsah, priemer a kontrola metód
Rozsah a priemer: Stijve, Vellinga a Herrmann (1990) uviedli pre 11 vzoriek označených ako Laccaria amethystina 16–250 mg arzénu na kg suchej hmotnosti a priemer 92 mg/kg. Išlo o celkový arzén stanovený atómovou absorpčnou spektrometriou s generovaním hydridov. Chemické formy arzénu ani koncentrácia v čerstvej hmotnosti sa nezisťovali. Zdroj nepriraďuje týchto 11 vzoriek k jednotlivým lokalitám alebo krajinám. Ide o výsledok historického materiálu, nie o univerzálny obsah ani o prah bezpečnej konzumácie.
Porovnanie metód pre jednu vzorku: V tabuľke V má jedna vzorka Laccaria amethystina výsledky 186 mg/kg suchej hmotnosti metódou AAS a 213 mg/kg metódou priamej nedeštruktívnej neutrónovej aktivačnej analýzy (NAA). Sú to dve stanovenia tej istej vzorky. Nevytvoril sa z nich rozsah 186–213 a nezaobchádzalo sa s nimi ako s dvoma novými exemplármi. Doplnky o Fribourgu a Puidoux sa týkajú susedných riadkov Sarcosphaera coronaria.
Experiment s močovinou v Japonsku: historické označenie materiálu
Materiál a metóda: Imamura (2001) skúmal materiál opísaný ako Laccaria amethystina v lesoch Iwakura v Kjóte (35°04′ N, 135°47′–48′ E; 150–200 m), v porastoch Castanopsis cuspidata a Quercus serrata. Založilo sa 72 plôch s rozmermi 0,5 × 1 m, s dávkami 40, 80 alebo 160 g dusíka v močovine na plochu; časť mala odrezané korene. Pozorovania sa vykonávali každých 5–12 dní približne tri roky. Materiál nebol molekulárne determinovaný; výsledok nie je potvrdením výskytu európskeho taxónu v Japonsku.
Výsledky a menovatele: Tvorba plodníc bola zaznamenaná na 6 z 72 plôch. Napočítalo sa 31 plodníc vo vnútri a 2 mimo plôch. Pôvodné tvrdenie o približne 16-násobnom rozdiele sa týka týchto čitateľov a približne 300-násobný rozdiel sa týka hustoty na jednotku plochy: približne 0,86 a 0,0026 plodnice/m². Oba menovatele neboli stotožnené ani sa výsledok zásahu neprenášal na prirodzené pôdne preferencie alebo všeobecný zoznam mykoríznych partnerov.
Nerozriešený rozdiel v origináli: Pre dávku 40 g dusíka metódy uvádzajú 85,8 g hnojiva a popis obrázka 1 — 82,8 g močoviny. Obe čísla boli zachované s ich lokátormi; ani jedno nebolo vybrané ako opravená hodnota. Výsledky zostávajú opisom historicky determinovaného japonského materiálu. Revízia komplexu z roku 2017 rozlišuje ázijské a európske taxóny, preto sa tento experiment nepoužil ako biologický znak európskej Laccaria amethystina sensu stricto.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Źródłowy przegląd występowania — Polska — dane ogólne.
Rozsah čítania: Úryvky zdrojov.
Prečítaný úryvok zdroja; plný text a metódy neboli overené.
Dátum kontroly: 06.11.2026.
Obmedzenia: Určenie atlasu zachované;dátumy neurčujú plnú sezónu ani početnosť.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Źródłowy przegląd występowania — Czechy — dane ogólne.
Rozsah čítania: Úryvky zdrojov.
Prečítaný úryvok zdroja; plný text a metódy neboli overené.
Dátum kontroly: 06.11.2026.
Obmedzenia: Určenie atlasu zachované;dátumy neurčujú plnú sezónu ani početnosť.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Źródłowy przegląd występowania — kraj środkowoczeski.
Rozsah čítania: Úryvky zdrojov.
Prečítaný úryvok zdroja; plný text a metódy neboli overené.
Dátum kontroly: 06.11.2026.
Obmedzenia: Určenie atlasu zachované;dátumy neurčujú plnú sezónu ani početnosť.
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiál: Źródłowy przegląd występowania — kraj pilzneński.
Rozsah čítania: Úryvky zdrojov.
Prečítaný úryvok zdroja; plný text a metódy neboli overené.
Dátum kontroly: 06.11.2026.
Obmedzenia: Určenie atlasu zachované;dátumy neurčujú plnú sezónu ani početnosť.
Rozsah spracovania
Požadované kontroly sú vyrovnané.
Právny základ a rozsah hodnotenia
Predpisy pre lokalitu: Poľsko
Základ informácií o ochrane
Druh nie je uvedený v prílohách 1–4 vyhlášky o ochrane húb(Dz.U.2014/1408).
Základ informácií o obchode
Druh nie je uvedený v uzavretom zozname húb povolených na uvádzanie na trh a výrobu spracovaných produktov(Dz.U.2026/258,príloha1). Toto nie je hodnotenie jedlosti.
Analytické výsledky
Zloženie a laboratórna aktivita
- Kvantitatívny obsah zložky v materiáli
- Kvantitatívny obsah zložky v materiáli: 16–250 mg/kg (As, počet vzoriek: 11, určenie podľa historického zdroja, v prepočte na sušinu, počet vzoriek uvedený v zdroji, pri biochemickom meraní, uvedená hodnota). [23]
Biotop a výskyt
Potvrdený areál výskytu
Všetky oblasti potvrdené v uložených zdrojových údajoch.
| Krajina | Regióny a lokality | Tvorba plodníc | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Česko | Stredočeský kraj; Plzenský kraj | VI–XI |
|
| Poľsko | V uložených údajoch neboli určené regióny | VI–XI |
|
Zdroje
- Dz.U. 2014/1408
- Dz.U. 2026/258
- ČMS — Laccaria amethystina
- GBIF dokładnie zaakceptowany Laccaria amethystina
- Snowarski — pełna zalogowana karta, Tx876
- Imamura, A. (2001). Report on Laccaria amethystina, newly confirmed as an ammonia fungus. Mycoscience 42(6): 623-625.
- Merino — JA-CUSSTA8624,29.12.2013
- Merino — sprzążki u podstawy podstawek i w przegrodach skórki
- Merino — źródłowy średni iloraz Qe
- Mueller, Vellinga 1986 — nomenklatura historyczna
- Roy i in. 2008 — abstrakt badań mikoryzy
- Stijve, T., Vellinga, E. C. & Herrmann, A. (1990). Arsenic accumulation in some higher fungi. Persoonia 14(2): 161-166.
- Stijve i in. 1990 — arsen ogółem, tabela III, n = 11
- Vincenot i in. 2017 — abstrakt rewizji kompleksu