Jedlý
Vyžaduje úpravu
Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.

Pozoruhodná vreckatá huba s apotéciom zloženým z tmavej, nepravidelne sedlovitej hlavičky so šírkou 3–6 cm a svetlosivého, výrazne rebrovaného hlúbika. Horný, plodný povrch hlavičky je čierny alebo tmavosivý, hladký až zriasený a jej okraj na niekoľkých miestach prirastá k hlúbiku. Spodná strana je sterilná, hladká, tmavosivá. Hlúbik meria 4–15 cm na dĺžku a 1,5–3 cm na hrúbku, je belavý až popolavý, komôrkatý a vnútri dutý, pokrytý hlbokými pozdĺžnymi brázdami a spájajúcimi sa ostrými rebrami. Dužina je belavá, tenká, chrupkovitá a krehká, so slabou vôňou. Rastie od leta do jesene na holej pôde v listnatých lesoch, parkoch a pri lesných cestách. V surovom stave spôsobuje žalúdočné ťažkosti.
Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.
Hubár
Stavba plodnice
- Typ stavby plodnice
- Typ stavby plodnice: Klobúk, hlúbik.
- Výška plodnice
- Výška plodnice: 50–120 mm.
Klobúk
- Usporiadanie okraja
- pri zrelých plodniciach: Usporiadanie okraja: zahnutý nadol.
- Pripojenie okraja k hlúbiku
- pri zrelých plodniciach: Pripojenie okraja k hlúbiku: miestami prirastený.
- Priemer klobúka
- Priemer klobúka je 20–70 mm.
- Výška klobúka
- Výška klobúka: 20–45 mm.
Spodná strana klobúka
- Typ hymenoforu
- Typ hymenoforu: hladký.
- Farba hymenoforu
- Farba hymenoforu: čierny.
Hlúbik a báza
- Farba hlúbika
- Farba hlúbika: belavá.
Farba hlúbika: sivastý. - Reliéf povrchu hlúbika
- Reliéf povrchu hlúbika: Rebrovaný a s plytkými jamkami.
- Pokryv povrchu hlúbika
- Pokryv povrchu hlúbika: holá.
- Vnútro hlúbika
- Vnútro hlúbika: Komôrkovitý.
Vnútro hlúbika: dutý. - Dĺžka hlúbika
- Dĺžka hlúbika: 30–150 mm.
- Priemer hlúbika
- Priemer hlúbika: 10–60 mm.
Dužina
- Farba dužiny
- Farba dužiny: belavá.
Farba dužiny: sivastý.
Kde a kedy rastie
- Stanovište
- Stanovište: listnatý les.
Stanovište: okraj cesty. - Substrát
- Substrát: pôda.
- Spôsob rastu plodníc
- Spôsob rastu plodníc: jednotlivo.
Spôsob rastu plodníc: v skupinách. - Obdobie rastu
- Plodnice sa objavujú od marca do novembra.
- Oblasť výskytu
- Oblasť výskytu: potvrdený.
Jedlosť a kuchyňa
- Jedlosť
- Jedlý
- Vyžadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
Možnosť zámeny
Helvella crispa
Hlavné rozdiely
Chriapač jamkatý (Helvella lacunosa) sa líši zreteľne tmavším, popolavosivým, sivohnedým až takmer černastým klobúkom a sivým hlúbikom.
Chriapač kučeravý (Helvella crispa) sa líši svetlým, belavým až krémovým klobúkom a jemne plstnatou spodnou stranou apotécia s podvinutým, voľným okrajom.
FAQ
Je chriapač jamkatý jedlá huba?
Názory sú rozdelené: atlasy ako grzyby.pl alebo ČMS (sensu lato) ju uvádzajú ako jedlú, no iné zdroje varujú pred rizikom prítomnosti gyromitrínu a odrádzajú od konzumácie.
Ako vyzerá klobúk chriapača jamkatého?
Klobúk je sedlovito prehnutý, poprehýbaný, s nepravidelnými lalokmi sfarbenými od popolavosivej cez tmavohnedú až po čiernu.
Čím sa vyznačuje jeho hlúbik?
Hlúbik je sivý až černastý, charakteristicky rebrovaný, pozdĺžne brázdený a na priereze komôrkatý a dutý.
Kde sa najčastejšie vyskytuje chriapač jamkatý?
Rastie na zemi v listnatých aj ihličnatých lesoch, pri lesných chodníkoch, v parkoch, často na piesočnatých alebo vlhkých pôdach.
Kedy plodí chriapač jamkatý?
Plodnice vyrastajú prevažne od leta do neskorej jesene (od júla do novembra), ojedinele aj na jar.
Čím sa líši chriapač jamkatý od chriapača kučeravého?
Líši sa predovšetkým sfarbením: jamkatý má klobúk a hlúbik sivý až čierny, kým kučeravý je krémovobiely alebo bledožltý.
Aké sú príznaky prípadnej otravy touto hubou?
V prípade požitia toxínov sa môžu vyskytnúť nevoľnosť, vracanie a bolesti brucha a pri ťažších otravách gyromitrínom poškodenie pečene. Hodnotenia v atlasoch takéto riziko nevylučujú.
Akú konzistenciu má dužina chriapača jamkatého?
Dužina je tenká, krehká, pružne voskovitá, sivastá, bez výraznej chuti a s neutrálnou vôňou.
Do akej systematickej skupiny patrí chriapač jamkatý?
Patrí do čeľade chriapačovitých (Helvellaceae) a kmeňa vreckatých húb (Ascomycota), v ktorom výtrusy vznikajú vo vnútri vreciek.
Akú ekologickú funkciu plní chriapač jamkatý?
Podľa ČMS je to pravdepodobne mykorízny druh tvoriaci vzťahy so stromami, hoci v literatúre býva klasifikovaný aj ako saprotrof rozkladajúci opadanku.
Nadšenec
Názvy a história
- Obowiązująca nazwa krajowa
- piestrzyca zatokowata
- Obowiązująca nazwa taksonomiczna
- Helvella lacunosa Afzel.
Pozorovania doma
Výtrusný prach
- Potrebný materiál
- čerstvý, zrelý klobúk, list papiera, pohár alebo miska, voda
- Čas
- 2–24 h
- Postup
- Položte klobúk spodnou stranou na papier.
- Pridajte kvapku vody na vrch a prikryte.
- Po 2–24 hodinách zdvihnite klobúk a prezrite si usadeninu.
Čo hľadať
- Farba výtrusného prachu
- Farba výtrusného prachu: biely.
Pod mikroskopom
- Potrebný materiál
- svetelný mikroskop, podložné a krycie sklíčko, ihla, voda, výtrusy z výtrusného prachu
- Postup
- Ihlicou preneste malé množstvo výtrusného prachu na sklíčko.
- Pridajte kvapku vody, prikryte krycím sklíčkom a pozorujte výtrusy.
Čo hľadať
- Tvar výtrusu
- Tvar výtrusu: elipsoidný. Tvar výtrusu: elipsoidný.
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký.
- Rozmery výtrusu
- Dĺžka 10–20 µm, šírka 9–13 µm.
Rozmery porovnávajte až po kalibrácii mierky mikroskopu.
Nekulinárske využitie
V súčasnosti nachádza chriapač jamkatý okrajové uplatnenie v textilnom remesle a amatérskom farbení vlny (mykofarbivárstve). Výťažky z plodníc v závislosti od použitých kovových moridiel (napr. kamenca draselného alebo síranu železnatého) umožňujú získať na prírodných vláknach tlmené odtiene béžovej, popolavej sivej a dymových, olivovohnedých tónov. Vzhľadom na obmedzenú dostupnosť suroviny a miernu trvácnosť pigmentov ide výlučne o hobby a workshopovú prax bez komerčného významu.
Druhou súčasnou oblasťou využitia je prírodovedné vzdelávanie a múzejníctvo. Konzervované alebo usušené plodnice slúžia ako exponáty na mykologických výstavách a ako didaktická pomôcka v lesnej pedagogike na prezentáciu morfologickej rozmanitosti vreckatých húb.
V etnomykologických a historických prameňoch chýbajú doklady o niekdajšom využívaní chriapača jamkatého v ľudovom liečiteľstve, ošetrovaní rán, domácom remesle či poverách a rituálnych obradoch. Tento druh nebol predmetom záujmu tradičného bylinkárstva a v dávnej kultúre sa mu nepripisovali žiadne preukázateľné liečivé ani úžitkové vlastnosti.
História a kultúra
História výskumu chriapača jamkatého siaha do 18. storočia a stanovenie epitypu v roku 2017 umožnilo presne prepojiť názov s genetickým profilom európskych populácií.
Niekdajšie zaraďovanie ušiaka obyčajného do rodu Helvella bolo zdrojom dlhoročných nedorozumení, pokiaľ ide o mieru toxicity chriapačov.
Historické lokality dokumentované v poľských krajinných parkoch ilustrujú dlhoročný floristický výskum vreckatých húb v krajine.
Jedlosť a bezpečnosť
V tradičných atlasoch bývala huba považovaná za jedlú po uvarení, no moderná literatúra odrádza od jej zberu vzhľadom na nízku kulinársku hodnotu, neujasnený toxikologický profil a riziko žalúdočných otráv.
Surové plodnice môžu spôsobiť gastrointestinálne otravy. Chriapač jamkatý býva zamieňaný s inými tmavými chriapačmi.
U niektorých ľudí sa po konzumácii uvareného chriapača kučeravého (Helvella crispa) vyskytla aj nevoľnosť a závraty. Opísaný prípad sa týkal pokrmu pripraveného v tlakovom hrnci.
Biotop a výskyt
Chriapač jamkatý sa vyskytuje v listnatých, ihličnatých aj zmiešaných lesoch, ako aj v mestských parkoch, krovinách a na okrajoch lesných ciest. Objavuje sa na vlhkých, piesočnatých, humóznych a vápencových pôdach, často medzi opadaným lístím alebo v machu. Tento druh sa vyskytuje aj na starých spáleniskách a ohniskách. Vytvára mykorízne vzťahy s listnatými aj ihličnatými stromami, najčastejšie s dubmi, bukmi, borovicami a smrekmi.
Geografický areál zahŕňa mierne pásmo severnej pologule vrátane takmer celej Európy. V Poľsku je pôvodným druhom, široko rozšíreným v nížinách, v pásme vrchovín aj v podhorských oblastiach, hoci na jednotlivých lokalitách rastie zvyčajne rozptýlene.
Hoci hlavná sezóna plodenia v strednej Európe pripadá na obdobie od neskorého leta do neskorej jesene (zvyčajne od augusta do novembra, s najväčšou intenzitou v septembri a októbri), v širšom zmysle (sensu lato) sa jednotlivé plodnice vyskytujú už od neskorej jari, od mája a júna. V chladnejšom podnebí sezónu uzatvárajú skoré novembrové mrazy, zatiaľ čo v teplejších oblastiach južnej Európy a Stredomoria dochádza k posunu fenológie druhu – plodnice tam možno nájsť aj v zimných mesiacoch až do skorej jari.
Bádateľ
Jedlosť a kuchyňa
Ustalenia źródłowe: jadalność, spożycie i wykorzystanie
- Jedlosť
- Jedlý
Źródło bez opisu bibliograficznego · jadalne czy trujące? — Jadalna.
Źródło oznaczenia.
Źródło bez opisu bibliograficznego · jadalne czy trujące? — Jadalna.
- Požadovaná úprava
- Vyžaduje úpravu
Źródło bez opisu bibliograficznego · druk144: H. lacunosa; druk145/PDF145: In conclusione ... dopo completa cottura ... La prebollitura ... facoltativa.
Vedecké názvy a taxonómia
- Platný vedecký názov
Helvella lacunosa Afzel.
- Skoršie vedecké názvy
- Costapeda lacunosa (Afzel.) Falck
Helvella nigricans Schaeff.[13]
- Zakres ujęcia taksonomicznego
Helvella lacunosa Afzel., current IF147441 and narrow European Skrede2017/2020 concept, epitype H407. Independent Polish atlas observations retain their source identifications, without a new molecular reidentification. Czech explicitly sensu-lato group, WestAmerican complex, folk taxa, historical misapplications and specimen H059 phenotype are not merged into one material or an unqualified narrow species result.
[9] [13] [1]
Laboratórna diagnostika
Dane ustrukturyzowane
Vrecká
Ostatné laboratórne znaky
Výtrusy
- Povrch výtrusu
- Povrch výtrusu: hladký. [8]
Materiál a metódy výskumu
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["Narrow Skrede2017 H.lacunosa, epitypeH407; independent named Polish atlas reports are not freshly reidentified. Exact source src-skrede-2017-current-20261006", {}, null, null]
Wygięcie wstawki; Przegrody wstawki — zapis źródłowy: „Parafizy proste, septowane, z maczugowatymi wierzchołkami; prawie bezbarwne do jasnobrązowych niżej, bardziej brązowe ku górze.” [13]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["Skrede2017 narrow paraphyses, distinct shaft/apex, sample number unknown", {}, null, null]
Szerokość wstawki — zapis źródłowy: „Szerokość parafiz niżej 3–4 µm; maczugowate wierzchołki 6–8 µm.” [13]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["Narrow European primary material", {}, null, null]
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „Długość 17–19 µm; pełna para wymiarów zarodnika 17–19 × 9–11,5 µm, H. lacunosa sensu stricto, rewizja 2017.” [13]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Szerokość 9–11,5 µm; pełna para wymiarów zarodnika 17–19 × 9–11,5 µm, H. lacunosa sensu stricto, rewizja 2017.” [13]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["Polish atlas source-identified H.lacunosa, not new DNA identification; exact published axis", {}, null, null]
Długość zarodnika — zapis źródłowy: „Polski atlas: pełna para 10–20 × 10–13 µm; czeski sensu lato: 15–20 × 9–12 µm. Długość jest pierwszą osią każdej odrębnej pary; metody atlasów niepodane.” [8]
Szerokość zarodnika — zapis źródłowy: „Polski atlas: pełna para 10–20 × 10–13 µm; czeski sensu lato: 15–20 × 9–12 µm. Szerokość jest drugą osią każdej odrębnej pary; metody atlasów niepodane.” [8]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["Source-specific ascospore shape src-skrede-2017-current-20261006", {}, null, null]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Wąskoelipsoidalne w europejskiej rewizji.” [13]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["Source-specific ascospore shape src-grzyby-current-20261006", {}, null, null]
Kształt zarodnika — zapis źródłowy: „Polski atlas: krótkoelipsoidalne; czeski sensu lato: owalne. Metody preparatów niepodane.” [8]
Metody i zapisy źródłowe — Exact source material and scope: ["Narrow Skrede2017 H.lacunosa, epitypeH407; independent named Polish atlas reports are not freshly reidentified. Exact source src-grzyby-current-20261006", {}, null, null]
Powierzchnia zarodnika — zapis źródłowy: „Zarodniki gładkie w atlasach polskim i czeskim sensu lato; nie podano metody preparatu.” [8]
Overenie výskytu — rozsah a obmedzenia
Materiał: Polska lista gatunków i wskazany wpis atlasowy, z zachowaniem pojęcia nazwy autora.
Zakres odczytu: Fragmenty źródeł.
Odczytano fragment źródła; pełny tekst i metody nie zostały zweryfikowane.
Data przeglądu: 09.11.2026.
Ograniczenia: Odczytano atlas i jego informację o czekliście; nie zadeklarowano niezależnego odczytu całej czeklisty Chmiel 2006 ani badań molekularnych.
[4]Materiał: Published collections of the named Helvella in Grzędy protective unit, Biebrza National Park, August 2012.
Zakres odczytu: Pełny tekst.
Data przeglądu: 09.11.2026.
Ograniczenia: Names and identifications remain those of the 2012 authors; no modern molecular reidentification of these vouchers is asserted. The study reports morphological/microscopic identification generally. Molecular identification is not assigned to either focal Helvella record. Individual collection dates are not converted into the complete fruiting season. The official geographic reference establishes location only, not fungal occurrence or legal collection permission.
[5] [6]Rozsah spracovania
Požadované kontroly sú dokončené.
Najdôležitejšie látky a ich účinok
Biotop a výskyt
Potwierdzony zasięg występowania
Wszystkie obszary potwierdzone w zapisanych danych źródłowych.
| Kraj | Regiony i stanowiska | Tvorba plodníc | Zdroje |
|---|---|---|---|
| Poľsko | Podleské vojvodstvo | III–XI |
|
Zdroje
- W2-LACUNOSA-VERIFICATION
- Gierczyk/Rejowski, Helvella lacunosa (także [8])
- Kujawa et al. 2012, Preliminary studies of fungi in the Biebrza National Park (NE Poland). II. Macromycetes, Acta Mycologica 47(2): 235–264
- review20261109.grzedy-geography
- Chmiel2019AnnotatedCatalogueRoztocze
- IndexFungorum147441
- ČMS, KarelTejkal, Helvella lacunosa
- Nguyen, Landeros, Garibay-Orijel, Hansen, Vellinga 2013;Mycologia105:1275–1286
- RegionePiemonte 2021, guida commestibilità
- Skrede, Carlsen, Schumacher 2017;Persoonia39:201–253
- Skrede, BallesterGonzalvo, Mathiesen, Schumacher 2020;FSE6:65–93