Preskočiť na obsah
JakiToGrzyb

Helvella crispa

Helvella crispa

Jedlý
JedlýOcena autora źródła.
Vyžaduje úpravu
Vyžaduje úpravuOcena autora źródła.

Nastavte polohu, aby sa zobrazili údaje pre váš región.

Osobitá vreckatá huba s apotéciom zloženým z nepravidelného sedlovitého klobúka so šírkou 2–7 cm a výrazného rebrovaného hlúbika. Horný, plodný povrch klobúka je hladký, belavý, krémovožltý až špinavookrový, vekom hnednúci, s voľným, podvinutým okrajom. Spodná strana je sterilná, jemne plstnatá, svetlohnedá. Hlúbik je 3–10 cm vysoký a 1–3 cm hrubý, čisto biely, v dolnej časti rozšírený, pokrytý hlbokými pozdĺžnymi brázdami a komôrkami, vo vnútri úplne dutý. Dužina je belavá, v klobúku krehká, v hlúbiku pružná, so slabou vôňou. Vyskytuje sa od augusta do novembra v listnatých lesoch a na trávnatých okrajoch ciest na vápencových pôdach. V surovom stave môže vyvolať žalúdočné otravy.

Rozpoznávanie, biotop a najdôležitejšie rozdiely.

Hubár

Stavba plodnice

Typ stavby plodnice
Typ stavby plodnice: Klobúk, hlúbik.
Výška plodnice
Výška plodnice: 50–150 mm.

Klobúk

Usporiadanie okraja
Usporiadanie okraja: podvinutý.
Pripojenie okraja k hlúbiku
Pripojenie okraja k hlúbiku: Voľný od hlúbika.
Priemer klobúka
Priemer klobúka je 20–70 mm.

Spodná strana klobúka

Typ hymenoforu
Typ hymenoforu: hladký.
Farba hymenoforu
Farba hymenoforu: biely.

Hlúbik a báza

Farba hlúbika
Farba hlúbika: biely.
Reliéf povrchu hlúbika
Reliéf povrchu hlúbika: Rebrovaný a brázditý.
Vnútro hlúbika
Vnútro hlúbika: Komôrkovitý.
Dĺžka hlúbika
Dĺžka hlúbika: 30–100 mm.
Priemer hlúbika
Priemer hlúbika: 10–40 mm.

Dužina

Farba dužiny
Farba dužiny: belavá.
Chuť dužiny
Chuť dužiny: slabý.

Kde a kedy rastie

Stanovište
Stanovište: listnatý les.
Stanovište: park.
Stanovište: listnatý les alebo kroviny.
Substrát
Substrát: pôda.
Substrát: mŕtve drevo.
Spôsob rastu plodníc
Spôsob rastu plodníc: jednotlivo.
Spôsob rastu plodníc: v skupinách.
Obdobie rastu
Plodnice sa objavujú od augusta do novembra.
Oblasť výskytu
Oblasť výskytu: potvrdený.

Jedlosť a kuchyňa

Jedlosť
Jedlý
Vyžadovaná úprava
Vyžaduje úpravu

Možnosť zámeny

FAQ

Je chriapač kučeravý jedlý?

Názory sa rôznia: časť atlasov ho považuje za jedlý po uvarení, iné ho však označujú za nejedlý alebo podozrivý vzhľadom na riziko prítomnosti toxického gyromitrínu.

Ako vyzerá klobúk chriapača kučeravého?

Má nepravidelný sedlovitý alebo poprehýbaný tvar s 2–3 laločnatými cípmi s podvinutými okrajmi. Farba je belavo-krémová, slonovinová alebo bledožltkastá.

Čím sa vyznačuje hlúbik tejto huby?

Hlúbik je belavý, hrubý, hlboko pozdĺžne brázdený a rebrovaný, vo vnútri komôrkovitý a dutý. Dosahuje výšku až 10 cm.

V akých biotopoch sa s ním možno stretnúť?

Rastie v listnatých a zmiešaných lesoch, na okrajoch ciest, čistinách a v parkoch, najmä na vápencových alebo humóznych pôdach.

V akom období sa vyskytuje chriapač kučeravý?

Plodnice sa objavujú najmä koncom leta a na jeseň, zvyčajne od augusta do novembra, najčastejšie jednotlivo alebo v malých skupinách.

S akými druhmi si ho možno pomýliť?

Možno si ho pomýliť s chriapačom elastickým (Helvella elastica) alebo chriapačom jamkatým, ktorý sa však vyznačuje výrazne tmavším klobúkom.

Akú vôňu a chuť má dužina chriapača kučeravého?

Dužina je tenká, lámavá, voskovitá, s miernou chuťou a slabou, nevýraznou vôňou.

Do akej čeľade húb patrí chriapač kučeravý?

Patrí do čeľade chriapačovitých (Helvellaceae) v rade čiaškotvarých (Pezizales) patriacom medzi vreckaté huby (Ascomycota).

Odstráni z neho tepelná úprava toxíny?

Tradične sa odporúčalo varenie, no tepelná úprava nezaručuje odstránenie prípadného gyromitrínu; kulinárske popisy v atlasoch nie sú dôkazom úplnej bezpečnosti.

Aká je úloha tejto huby v prírode?

Novšie mykologické poňatia (okrem iného ČMS) ho označujú za mykorízny druh žijúci v symbióze s lesnými stromami, hoci v staršej literatúre býval považovaný za saprotrofa.