Preskočiť na obsah
JakiToGrzyb

Prečo huby plačú? Odkiaľ sa berú kvapky na plodniciach húbJav gutácie u húb, farebné výlučky a tipy na pozorovanie v teréne

Databáza znalostí

Práchnovček pásikavý (Fomitopsis pinicola)
Práchnovček pásikavý — Fomitopsis pinicolaFotografia: Biodehio · CC BY-SA 4.0 · Zdroj
Obsah
  1. Čo je tekutina na povrchu plodnice a čo nazývame gutáciou?
  2. Kedy je možné vidieť kvapky a od čoho závisí ich vznik?
  3. Gutácia, rosa alebo mlieko? Tipy na pozorovanie v teréne
  4. Príklady z atlasu: práchnovček pásikavý a jelenkovka pálčivá
  5. Ako dokumentovať kvapky a plodnicu pri pozorovaní?
  6. Zdroje

Počas prechádzky po vlhkom lese možno niekedy na klobúkoch alebo na spodnej strane húb spozorovať lesklé kvapky tekutiny. Hoci v mnohých prípadoch ide o obyčajnú rosu alebo zvyšky dažďa, stávajú sa situácie, keď tekutina nepochádza zvonka, ale je vylučovaná priamo samotnou plodnicou z neporušeného povrchu. V mykológii sa tento osobitný jav nazýva gutácia. Okolo farebných kvapiek vzniklo mnoho mýtov, preto stojí za to pozrieť sa bližšie na to, ako a za akých okolností huby vylučujú tekutinu.

Na rozdiel od rastlín, ktoré odvádzajú vodu vplyvom koreňového výtlaku cez špecializované hydatódy v listoch, huby transportujú tekutiny odlišným spôsobom, založeným na sieti hýf. Kvapky objavujúce sa na plodniciach sú vodným roztokom obsahujúcim rozpustené organické a minerálne látky. Pozorovanie tohto procesu umožňuje lepšie pochopiť, ako huby fungujú v lesnom prostredí.

Čo je tekutina na povrchu plodnice a čo nazývame gutáciou?

Gutácia u húb spočíva v pozorovanom vylučovaní tekutiny na vonkajší povrch nepoškodenej plodnice. Kvapky sa objavujú samovoľne, bez prasklín, poranení či požeru hmyzom. Vylučovaná tekutina je vodný roztok obsahujúci rozmanité organické a minerálne látky, ktorých zloženie sa môže výrazne líšiť v závislosti od huby a podmienok prostredia. Na rozdiel od výtokov spôsobených poškodením ide o prirodzený jav prebiehajúci na neporušenom povrchu pletív.

Chemické zloženie kvapiek a ich biologický význam sa líšia v závislosti od skúmaného druhu a podmienok prostredia. Prehľadové štúdie naznačujú, že značná časť podrobných analýz metabolitov vo výlučkoch sa vzťahuje na laboratórne kultúry vláknitých húb. V prípade voľne rastúcich plodníc sa nepreukázala jedna univerzálna funkcia gutácie. Hypotézy týkajúce sa odstraňovania nadbytku vody či premiestňovania chemických zlúčenín zostávajú predmetom vedeckej diskusie a samotný mechanizmus tohto javu stále nie je úplne objasnený.

Kedy je možné vidieť kvapky a od čoho závisí ich vznik?

Objavovanie sa kvapiek nie je stálou vlastnosťou plodnice, ale premenlivým javom spojeným s dynamikou jej vývoja. Tento výlučok sa často pozoruje v obdobiach aktívneho prírastku, napríklad pri mladých exemplároch alebo v čerstvo narastajúcich okrajových zónach viacročných plodníc. Schopnosť vylučovať tekutinu závisí aj od vlastností samotného druhu – niektoré huby tvoria kvapky oveľa častejšie než iné.

Na priebeh javu vplývajú aj poveternostné podmienky a stav substrátu. Gutácii prospieva zvýšená vlhkosť vzduchu a dostupnosť vody v dreve alebo pôde, odkiaľ podhubie čerpá vlhkosť. To však neznamená, že proces si vyžaduje úplné nasýtenie atmosféry. Kvapky sa môžu na plodnici udržať určitý čas, po čom sa pri vzraste teploty alebo pod vplyvom vetra postupne odparia či vymiznú.

Gutácia, rosa alebo mlieko? Tipy na pozorovanie v teréne

Pri pozorovaní v teréne stojí za to odlišovať gutáciu od vody pochádzajúcej z iných zdrojov. Dážď sa usadzuje na plodnici zvonka a rosa kondenzuje priamo z vodnej pary obsiahnutej vo vzduchu. Gutatívne kvapky sú naproti tomu vylučované samotnou plodnicou, ktorá odvádza vodu prijatú zo substrátu spolu s rozpustenými zlúčeninami. Nápovedou býva ich sústredenie v rastových zónach alebo na spodnej strane klobúka, avšak tvar a stekanie tekutiny závisia od štruktúry povrchu huby. Z tohto dôvodu zostávajú tieto znaky iba pomocnými indíciami, nie však jednoznačným testom.

Odlišným procesom je tiež vytekanie mlieka, ktoré sa pozoruje pri niektorých lupeňovitých hubách po poranení. Takýto výtok sa objavuje výlučne po porušení celistvosti pletív, napríklad po narezaní lupienkov, kým pri gutácii zostáva povrch neporušený. Je dobré pamätať na to, že gutatívne kvapky môžu byť zmyté alebo zriedené dažďom a samotná prítomnosť či farba tekutiny neumožňuje spoľahlivé určenie druhu z fotografie.

Príklady z atlasu: práchnovček pásikavý a jelenkovka pálčivá

Klasickým príkladom huby, pri ktorej možno pozorovať gutáciu, je práchnovček pásikavý (Fomitopsis pinicola). Táto bežná drevokazná huba tvorí tvrdé, viacročné plodnice, ktoré sa zväčšujú o nové prírastkové zóny. Za priaznivých podmienok sa na čerstvo narastajúcich, svetlých okrajoch a na povrchu rúrok na spodnej strane klobúka objavujú priehľadné, žltkasté alebo jantárové kvapky. Tento jav sa nevyskytuje pri každom nájdenom exemplári, ale sprevádza aktívne rastové procesy a predstavuje charakteristický prvok biológie tohto druhu.

Ďalším výrazným príkladom je jelenkovka pálčivá (Hydnellum peckii), pozemná huba rastúca pod ihličnatými stromami. V opisoch čerstvých plodníc tohto druhu sa pozornosť upriamuje na intenzívne červené kvapky, ktoré sa objavujú na svetlom, zamatovom klobúku. Tento znak sa však neudržiava trvalo: s vekom plodnice tekutina mizne a povrch tmavne a hnedne, čím sa starší exemplár stáva podobným iným jelenkovkám.

  • Práchnovček pásikavý (Fomitopsis pinicola) — Viacročná drevokazná huba. Na čerstvo prirastajúcich okrajoch plodnice a na póroch rúrok vylučuje žltkasté alebo jantárové kvapky tekutiny.
  • Jelenkovka pálčivá (Hydnellum peckii) — Pozemná huba viazaná na ihličnaté stromy. Na svetlom povrchu čerstvých plodníc tvorí intenzívne červené kvapky, ktoré s vekom miznú.

Ako dokumentovať kvapky a plodnicu pri pozorovaní?

Pri dokumentovaní plodnice s kvapkami stojí za to odfotografovať ju z viacerých strán. Okrem detailu samotného výlučku je potrebný jasný záber vrchnej strany klobúka aj jeho spodnej časti – usporiadania rúrok, lupienkov alebo ostňov, ktoré predstavujú kľúčové rozpoznávacie znaky. Všímajte si, kde presne sa kvapky hromadia: či pokrývajú celý povrch, alebo sa sústredia výlučne na čerstvo rastúcom okraji.

Oplatí sa tiež zaznamenať substrát, stromy rastúce v blízkosti a aktuálne počasie. Poučné býva opätovné navštívenie tej istej huby po niekoľkých hodinách alebo na druhý deň, aby ste zistili, ako výlučok reaguje na zmenu vlhkosti. Pamätajte, že samotná farba kvapiek neurčuje druh: žltkastá tekutina sa môže objavovať pri mnohých nepríbuzných hubách a v suchších dňoch nemusí ten istý exemplár vykazovať gutáciu vôbec.

Pozorovanie kvapiek na plodniciach umožňuje vnímať huby ako aktívne organizmy podliehajúce neustálym fyziologickým procesom. Tieto výlučky predstavujú zaujímavú indíciu pri terénnych pozorovaniach a pripomínajú, ako úzko je život podhubia spätý s vlhkosťou a teplotou lesného prostredia.

Zdroje

Späť do databázy znalostí